{"guid": "c035f1aa-faea-4c24-a455-60c68ec72731:ee966a7f-3895-4b23-860a-a62e4fa21b1d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6809202466.1", "spisova_znacka": "16CoE/202/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoE/202/2012 z 21. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. augusta 2012, sp. zn. 16CoE/202/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6809202466.1", "identifikacne_cislo": "6809202466", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Ľubomír Gago", "sudca_id": 906, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomir-gago-906", "datum_vydania": "2012-08-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-196", "nazov": "§ 196 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-196", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203", "nazov": "§ 203 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-196", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee966a7f-3895-4b23-860a-a62e4fa21b1d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6809202466.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6809202466.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6809202466.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 16CoE/202/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6809202466\nDátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6809202466.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystricivo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa so\nsídlom v Bratislave, pobočka Rimavská Sobota, Rimavská Sobota, Francisciho 11, IČO: 35937874 proti\npovinnému: L. E., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. 6. XXXX, naposledy bytom I., T. XXXX/XX, vedenej\npod sp. zn. EX 439/2009 súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad so sídlom v\nLučenci, Š. Moyzesa 50, o vymoženie 628,40 EUR s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti\nuzneseniu Okresného súdu Revúca, č. k. 6Er/382/2009-11 zo dňa 12. 4. 2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie  m e n í  tak, že oprávnený je  povinný  nahradiť\nsúdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,63 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd napadnutým uznesením exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o\nsúdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj „Exekučný poriadok“)  zastavil, keď mal na základe\npodnetu súdneho exekútora a uznesenia Okresného súdu Revúca sp. zn. 4D/305/2010 zo dňa 26.\n8. 2010 za preukázané, že povinný dňa 18. 6. 2010 zomrel ako nemajetný.  Oprávnenému podľa §\n203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v exekútorom\nuplatnenej výške 84,43 EUR pozostávajúce z minimálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške\n33,19 EUR, hotových výdavkov vo výške 37,17 EUR a z DPH vo výške 14,07 EUR.  Pri rozhodovaní\no trovách exekúcie vychádzal zo záveru, že pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť\npovinného, trovy exekúcie znáša oprávnený, a to aj vtedy, ak zastavenie exekúcie nezavinil. Uvedené\nvyplýva zo skutočnosti, že prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa (povinného),\nkeď právoplatným uznesením Okresného súdu Revúca sp. zn. 4D/305/2010 zo dňa 26. 8. 2010  bolo\ndedičské konanie po povinnom (poručiteľovi) zastavené.\n\nProti výroku uznesenia okresného súdu o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote\nodvolanie oprávnený. Napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách exekúcie nepovažoval za\nsprávny z dôvodu, že oprávnený nijakým spôsobom nezavinil, že sa exekúcia musela zastaviť, keď\nnemohol predvídať, že povinný zanikne ako subjekt práva z dôvodu úmrtia. Rovnako nemohol predvídať,\nže povinný zomrie ako nemajetný. Exekučný poriadok a ani iný predpis nevylučuje skončenie exekúcie\ntakým spôsobom, že si exekútor svoje náklady v konečnom dôsledku ponesie sám. Uvedené vyplýva\nz jeho monopolného postavenia pri vykonávaní exekúcie, keď súdny exekútor má z úspešného výkonu\nexekúcie odmenu, ale na druhej strane nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude\npostačovať  na uspokojenie oprávneného a na úhradu trov exekúcie, ktoré riziko nemožno bezdôvodne\nprenášať na osobu oprávneného. Oprávnený sa totiž v súlade so zákonom domáha núteného výkonu\npráva priznaného právoplatným rozhodnutím. Na základe uvedeného oprávnený navrhol odvolaciemu\nsúdu, aby napadnutý výrok uznesenia okresného súdu zmenil a súdnemu exekútorovi náhradu trov\nexekúcie nepriznal.\n\nK odvolaniu oprávneného podal písomné vyjadrenie súdny exekútor. Uviedol, že okresný súd\nsprávne posúdil zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Povinný v\npriebehu exekučného konania zomrel a povinnosti z exekučných vzťahov prešli na dedičov do výšky\nnadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa\n(povinného), nakoľko tento žiadny majetok nezanechal. Následne okresný súd správne rozhodol o\nsúdnym exekútorom vynaložených trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený, a to aj vtedy,\nkeď zastavenie exekúcie nezavinil. Potiaľ totiž vo svojom odvolaní poukazuje na to, že nemohol\npredvídať zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný ako fyzická osoba zanikne ako subjekt práva,\npozabudol na znenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak sa zastaví exekúcia z\ndôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal  v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214\nods. 1, 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách exekúcie podľa\n§ 220 O. s. p. zmenil tak, že oprávnený je  povinný  nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo\nvýške 62,63 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšných častiach nenapadnutých\nodvolaním zostalo uznesenie exekučného súdu nedotknuté.\n\nPodľa § 203 ods. 2 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(ďalej len „Exekučný poriadok“), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na\nnáhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.\n\nZa výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov\na náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,\nzvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty (§ 196\nExekučného poriadku).\n\nPodľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za\nstratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových\nvýdavkov exekútora (§ 196 a 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,\nsociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\n\nPodľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách\nsúdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo\nak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou\nsumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 EUR.\n\nPodľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov\núčelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä\ncestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.\n\nExekučný súd zastavil exekúciu na návrh súdneho exekútora podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného\nporiadku, keď z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie ako aj z uznesenia Okresného súdu\nRevúca sp. zn. 4D/305/2010 zo dňa 26. 8. 2010 mal za preukázané, že povinný v priebehu exekúcie\nzomrel ako nemajetný. Následne o trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, že na ich náhradu\nzaviazal oprávneného. Oprávnený vo svojom odvolaní nesúhlasil s povinnosťou nahradiť trovy exekúcie\nsúdnemu exekútorovi keď uviedol, že nemohol predvídať smrť a ani nemajetnosť povinného a zastavenie\nexekúcie nezavinil.\n\nUstanovenia § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú základnú zásadu, že odmenu patriacu\nsúdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu\nčasu, uhrádza povinný. Len výnimočne za podmienok stanovených v § 203 Exekučného poriadku môže\ndôjsť k situácii, že súd uloží povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Bude tomu v prvom rade\n\nv prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, kedy exekučný súd môže uložiť\noprávnenému nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie. Na rozdiel od tohto prípadu, keď je na rozhodnutí\nexekučného súdu, či oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov uloží, v prípade, ak sa exekúcia\nzastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, Exekučný poriadok striktne\nstanovuje, že trovy exekúcie znáša oprávnený. V tomto prípade teda zákon súdu neumožňuje zhodnotiť\nostatné aspekty prejednávaného prípadu, napríklad či oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia\nexekúcie (ako tomu bolo pri exekúciách začatých do 31. 1. 2002), či zastavenie exekúcie oprávnený\nzavinil (ako je tomu pri postupe podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku), a pod.. Ak mal, teda,\nexekučný súd za preukázané, že povinný zomrel ako nemajetný a do jeho práv nevstúpili jeho právni\nnástupcovia, bol povinný takúto exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku\n(„exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie“), a náhradu trov\ntakto zastavenej exekúcie bol povinný uložiť oprávnenému. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že\nkeďže oprávnený svoje odvolanie smeroval výlučne proti výroku o trovách exekúcie a odvolací súd\nje rozsahom odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.), odvolací súd nemohol preskúmať správnosť\nvýroku exekučného súdu, ktorým exekúciu zastavil z dôvodu nedostatku majetku. V tejto časti je totiž\nrozhodnutie okresného súdu nenapadnuté odvolaním právoplatné. Navyše rozhodnutie okresného súdu\no zastavení exekúcie podľa písm. h/ ods. 1 § 57 Exekučného poriadku a o zaviazaní oprávneného na\núhradu trov exekúcie je plne súladné s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (k uvedenému\npozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7M Cdo/5/2011 zo dňa 30. 5. 2011).\nZároveň k argumentom odvolateľa o tom, že súdny exekútor by mal trovy neúspešnej exekúcie znášať\nsám, je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci treba vychádzať z toho, že exekučné konanie začalo\ndôvodne a v súvislosti s tým vznikli exekútorovi účelne vynaložené trovy, ktoré zásadne  nemôže znášať\nzo svojho, ale má právo na ich úhradu. Exekútor vykonáva svoju činnosť ako honorovanú službu z\npodnetu oprávneného. Návrh oprávneného na nepriznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi nemá\noporu vo všeobecne  platnej právnej úprave náhrady trov exekúcie a ani v zistenom skutkovom stave.\nNa základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že okresný súd správne na náhradu trov exekúcie\nzaviazal oprávneného, a ďalej odvolací svoju preskúmavaciu právomoc zameral na posúdenie výšky\npriznaných trov exekúcie.\n\nOkresný súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 84,43 EUR pozostávajúcu z\nminimálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 EUR, hotových výdavkov vo výške 37,17\nEUR a z DPH vo výške 14,07 EUR, keď sa s vyčíslením trov exekúcie predloženým súdnym exekútorom\nplne stotožnil. V prejednávanej veci ide o exekúciu na peňažné plnenie, kedy sa výška odmeny spravuje\nust. § 4 ods. 1 Vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, čo značí, že\nzákladom na určenie odmeny súdneho exekútora je zásadne výška vymoženej pohľadávky, to však\nneplatí v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až § 16 Vyhlášky určuje inak. Exekúcia bola zastavená podľa\n§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V takomto prípade sa odmena exekútora určuje spôsobom\nstanoveným podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ktoré stanovuje, že ak je exekútor vylúčený z vykonávania\nexekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa\nurčuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura (ods. 1). Paušálna\nsuma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (ods. 2). Ustanovenie § 15 Vyhlášky\nstanovuje, ktoré úkony exekučnej činnosti sa odmeňujú paušálnou sumou.\n\nSúdny exekútor vo vyúčtovaní trov exekúcie vyčíslil svoju odmenu vo výške 33,19 EUR (bez DPH) s\npoukazom na ust. § 14 ods. 1 Vyhlášky. Hoci nešpecifikoval, z akých úkonov exekučnej činnosti táto\nodmena pozostáva, treba konštatovať, že prinajmenšom minimálna odmena (33,19 EUR) exekútorovi\nprináleží, keďže je nepochybné, že súdny exekútor v exekúcii vykonal odôvodnene nepochybne aspoň\njeden úkon - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za ktorý by mu patrila odmena 3,32 eur\n(čo je menej než 33,19 EUR). Pokiaľ sa jedná o náhradu hotových výdavkov, ktoré exekučný súd\nsúdnemu exekútorovi priznal v uplatnenej výške 37,17 EUR, odvolací súd nemal z exekučného spisu\nza preukázané vynaloženie telekomunikačných výdavkov v sume 6,64 EUR a ani časť poštovných\nvýdavkov v sume 11,53 EUR, keď z exekučného spisu nevyplýva uskutočnenie telefonických hovorov\nsúdnym exekútorom, a súčasťou spisu je len 19 poštových doručeniek, na ktoré mohol súdny exekútor\npodľa tarify Slovenskej pošty a. s. (dostupnej na internetovej adrese http://cennik.posta.sk/) pri jednotnej\ncene 1 EUR za doporučenú zásielku vynaložiť len sumu 19 EUR. Súdny exekútor má nárok na náhradu\nlen účelne vynaložených nákladov, ktoré musia byť exekučnému súdu preukázané. Nakoľko súdny\nexekútor vynaloženie telekomunikačných výdavkov a vynaloženie poštových výdavkov v rozsahu nad\n\nsumu 19 EUR nepreukázal, vzniklo mu právo na náhradu hotových výdavkov len v sume 19 EUR.  Súdny\nexekútor je platiteľom DPH podľa osobitného zákona, preto sa v zmysle § 196 Exekučného poriadku v\nznení platnom a účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu jeho odmena a náhrady podľa Vyhlášky\nzvyšujú  o 20% DPH.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 220\nO. s. p. zmenil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej\nsume 62,63 EUR [33,19 EUR odmena, 19 EUR náhrada hotových výdavkov a  20% DPH vo výške\n10,44 EUR).\n\nO veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 .\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Er/382/2009", "guid": "9e4849d0-c3dc-4b0b-941b-0e51664cc609:87bbe2a4-d435-4150-b81d-1fcabadbe4ae", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "91014f1f-0cf2-4de9-ac83-6d796cd12b33:c7b4d3d1-7958-449d-ae10-9dfbd7c05869", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/382/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6Er/382/2009 z 27. 11. 2018", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2018-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/91014f1f-0cf2-4de9-ac83-6d796cd12b33:c7b4d3d1-7958-449d-ae10-9dfbd7c05869"}], "citovane_v": []}