Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoE/202/2012 z 21. 8. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. augusta 2012, sp. zn. 16CoE/202/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6809202466.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16CoE/202/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6809202466.1 | 2012-08-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 196 EP, § 203 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee966a7f-3895-4b23-860a-a62e4fa21b1d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6809202466.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/202/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6809202466 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6809202466.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystricivo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Rimavská Sobota, Rimavská Sobota, Francisciho 11, IČO: 35937874 proti povinnému: L. E., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. 6. XXXX, naposledy bytom I., T. XXXX/XX, vedenej pod sp. zn. EX 439/2009 súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad so sídlom v Lučenci, Š. Moyzesa 50, o vymoženie 628,40 EUR s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca, č. k. 6Er/382/2009-11 zo dňa 12. 4. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,63 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj „Exekučný poriadok“) zastavil, keď mal na základe podnetu súdneho exekútora a uznesenia Okresného súdu Revúca sp. zn. 4D/305/2010 zo dňa 26. 8. 2010 za preukázané, že povinný dňa 18. 6. 2010 zomrel ako nemajetný. Oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v exekútorom uplatnenej výške 84,43 EUR pozostávajúce z minimálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 EUR, hotových výdavkov vo výške 37,17 EUR a z DPH vo výške 14,07 EUR. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal zo záveru, že pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného, trovy exekúcie znáša oprávnený, a to aj vtedy, ak zastavenie exekúcie nezavinil. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa (povinného), keď právoplatným uznesením Okresného súdu Revúca sp. zn. 4D/305/2010 zo dňa 26. 8. 2010 bolo dedičské konanie po povinnom (poručiteľovi) zastavené. Proti výroku uznesenia okresného súdu o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách exekúcie nepovažoval za správny z dôvodu, že oprávnený nijakým spôsobom nezavinil, že sa exekúcia musela zastaviť, keď nemohol predvídať, že povinný zanikne ako subjekt práva z dôvodu úmrtia. Rovnako nemohol predvídať, že povinný zomrie ako nemajetný. Exekučný poriadok a ani iný predpis nevylučuje skončenie exekúcie takým spôsobom, že si exekútor svoje náklady v konečnom dôsledku ponesie sám. Uvedené vyplýva z jeho monopolného postavenia pri vykonávaní exekúcie, keď súdny exekútor má z úspešného výkonu exekúcie odmenu, ale na druhej strane nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného a na úhradu trov exekúcie, ktoré riziko nemožno bezdôvodne prenášať na osobu oprávneného. Oprávnený sa totiž v súlade so zákonom domáha núteného výkonu práva priznaného právoplatným rozhodnutím. Na základe uvedeného oprávnený navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý výrok uznesenia okresného súdu zmenil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. K odvolaniu oprávneného podal písomné vyjadrenie súdny exekútor. Uviedol, že okresný súd správne posúdil zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Povinný v priebehu exekučného konania zomrel a povinnosti z exekučných vzťahov prešli na dedičov do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa (povinného), nakoľko tento žiadny majetok nezanechal. Následne okresný súd správne rozhodol o súdnym exekútorom vynaložených trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený, a to aj vtedy, keď zastavenie exekúcie nezavinil. Potiaľ totiž vo svojom odvolaní poukazuje na to, že nemohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný ako fyzická osoba zanikne ako subjekt práva, pozabudol na znenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak sa zastaví exekúcia z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách exekúcie podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,63 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšných častiach nenapadnutých odvolaním zostalo uznesenie exekučného súdu nedotknuté. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty (§ 196 Exekučného poriadku). Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 EUR. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Exekučný súd zastavil exekúciu na návrh súdneho exekútora podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, keď z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie ako aj z uznesenia Okresného súdu Revúca sp. zn. 4D/305/2010 zo dňa 26. 8. 2010 mal za preukázané, že povinný v priebehu exekúcie zomrel ako nemajetný. Následne o trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, že na ich náhradu zaviazal oprávneného. Oprávnený vo svojom odvolaní nesúhlasil s povinnosťou nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi keď uviedol, že nemohol predvídať smrť a ani nemajetnosť povinného a zastavenie exekúcie nezavinil. Ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú základnú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času, uhrádza povinný. Len výnimočne za podmienok stanovených v § 203 Exekučného poriadku môže dôjsť k situácii, že súd uloží povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Bude tomu v prvom rade v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, kedy exekučný súd môže uložiť oprávnenému nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie. Na rozdiel od tohto prípadu, keď je na rozhodnutí exekučného súdu, či oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov uloží, v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, Exekučný poriadok striktne stanovuje, že trovy exekúcie znáša oprávnený. V tomto prípade teda zákon súdu neumožňuje zhodnotiť ostatné aspekty prejednávaného prípadu, napríklad či oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie (ako tomu bolo pri exekúciách začatých do 31. 1. 2002), či zastavenie exekúcie oprávnený zavinil (ako je tomu pri postupe podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku), a pod.. Ak mal, teda, exekučný súd za preukázané, že povinný zomrel ako nemajetný a do jeho práv nevstúpili jeho právni nástupcovia, bol povinný takúto exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku („exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie“), a náhradu trov takto zastavenej exekúcie bol povinný uložiť oprávnenému. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že keďže oprávnený svoje odvolanie smeroval výlučne proti výroku o trovách exekúcie a odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.), odvolací súd nemohol preskúmať správnosť výroku exekučného súdu, ktorým exekúciu zastavil z dôvodu nedostatku majetku. V tejto časti je totiž rozhodnutie okresného súdu nenapadnuté odvolaním právoplatné. Navyše rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie podľa písm. h/ ods. 1 § 57 Exekučného poriadku a o zaviazaní oprávneného na úhradu trov exekúcie je plne súladné s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (k uvedenému pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7M Cdo/5/2011 zo dňa 30. 5. 2011). Zároveň k argumentom odvolateľa o tom, že súdny exekútor by mal trovy neúspešnej exekúcie znášať sám, je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci treba vychádzať z toho, že exekučné konanie začalo dôvodne a v súvislosti s tým vznikli exekútorovi účelne vynaložené trovy, ktoré zásadne nemôže znášať zo svojho, ale má právo na ich úhradu. Exekútor vykonáva svoju činnosť ako honorovanú službu z podnetu oprávneného. Návrh oprávneného na nepriznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi nemá oporu vo všeobecne platnej právnej úprave náhrady trov exekúcie a ani v zistenom skutkovom stave. Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že okresný súd správne na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, a ďalej odvolací svoju preskúmavaciu právomoc zameral na posúdenie výšky priznaných trov exekúcie. Okresný súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 84,43 EUR pozostávajúcu z minimálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 EUR, hotových výdavkov vo výške 37,17 EUR a z DPH vo výške 14,07 EUR, keď sa s vyčíslením trov exekúcie predloženým súdnym exekútorom plne stotožnil. V prejednávanej veci ide o exekúciu na peňažné plnenie, kedy sa výška odmeny spravuje ust. § 4 ods. 1 Vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, čo značí, že základom na určenie odmeny súdneho exekútora je zásadne výška vymoženej pohľadávky, to však neplatí v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až § 16 Vyhlášky určuje inak. Exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V takomto prípade sa odmena exekútora určuje spôsobom stanoveným podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ktoré stanovuje, že ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura (ods. 1). Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (ods. 2). Ustanovenie § 15 Vyhlášky stanovuje, ktoré úkony exekučnej činnosti sa odmeňujú paušálnou sumou. Súdny exekútor vo vyúčtovaní trov exekúcie vyčíslil svoju odmenu vo výške 33,19 EUR (bez DPH) s poukazom na ust. § 14 ods. 1 Vyhlášky. Hoci nešpecifikoval, z akých úkonov exekučnej činnosti táto odmena pozostáva, treba konštatovať, že prinajmenšom minimálna odmena (33,19 EUR) exekútorovi prináleží, keďže je nepochybné, že súdny exekútor v exekúcii vykonal odôvodnene nepochybne aspoň jeden úkon - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za ktorý by mu patrila odmena 3,32 eur (čo je menej než 33,19 EUR). Pokiaľ sa jedná o náhradu hotových výdavkov, ktoré exekučný súd súdnemu exekútorovi priznal v uplatnenej výške 37,17 EUR, odvolací súd nemal z exekučného spisu za preukázané vynaloženie telekomunikačných výdavkov v sume 6,64 EUR a ani časť poštovných výdavkov v sume 11,53 EUR, keď z exekučného spisu nevyplýva uskutočnenie telefonických hovorov súdnym exekútorom, a súčasťou spisu je len 19 poštových doručeniek, na ktoré mohol súdny exekútor podľa tarify Slovenskej pošty a. s. (dostupnej na internetovej adrese http://cennik.posta.sk/) pri jednotnej cene 1 EUR za doporučenú zásielku vynaložiť len sumu 19 EUR. Súdny exekútor má nárok na náhradu len účelne vynaložených nákladov, ktoré musia byť exekučnému súdu preukázané. Nakoľko súdny exekútor vynaloženie telekomunikačných výdavkov a vynaloženie poštových výdavkov v rozsahu nad sumu 19 EUR nepreukázal, vzniklo mu právo na náhradu hotových výdavkov len v sume 19 EUR. Súdny exekútor je platiteľom DPH podľa osobitného zákona, preto sa v zmysle § 196 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu jeho odmena a náhrady podľa Vyhlášky zvyšujú o 20% DPH. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej sume 62,63 EUR [33,19 EUR odmena, 19 EUR náhrada hotových výdavkov a 20% DPH vo výške 10,44 EUR). O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.