{"guid": "c4dd4663-647f-49c7-ba4a-b315d8c38828:a59b0034-e1af-4ef5-aa91-568b170ac68f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6809202800.3", "spisova_znacka": "13CoE/200/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/200/2012 z 7. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 7. augusta 2012, sp. zn. 13CoE/200/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6809202800.3", "identifikacne_cislo": "6809202800", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2012-08-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a59b0034-e1af-4ef5-aa91-568b170ac68f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6809202800.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6809202800.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6809202800.3/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 13CoE/200/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6809202800\nDátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6809202800.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ,\ns.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú\nkoná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej G. S., nar. X. X. XXXX, bytom\nXXX XX V. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu\nZáhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 2969/09, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo\nvýške 1.081,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca\nč. k. 3Er/431/2009-25 zo dňa 2. mája 2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd exekúciu  zastavil a vo výroku, ktorým uložil\noprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 35,86 Eur, p o t v r d\nz u j e.\n\nOdvolanie oprávneného proti výroku, ktorým okresný súd rozhodol, že povinná nemá právo na náhradu\ntrov konania, o d m i e t a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom               JUDr. Rudolfom\nKrutým pod sp.zn. EX 2969/09 zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z.z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“).\n\nV odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie\nna základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom\nzriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., zo dňa 23. 10. 2008, sp. zn. SR 10633/08.\nSúd zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere č. 6640278 uzavretej dňa 22. 1. 2008\nposúdil ako spotrebiteľský vzťah v zmysle ust.  § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka v platnom znení (ďalej „OZ“). Pri právnom posúdení tohto vzťahu okrem vnútroštátnej právnej\núpravy spotrebiteľských vzťahov poukázal aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej v texte „smernica“). Podľa čl. 3 ods. 1 smernice,\nzmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke\ndôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,\nku škode spotrebiteľa. Nekalou podmienkou je podľa smernice okrem iného podmienka, ktorej účinkom\nje neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať\nakýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené\nprávnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Súd prezentoval v odôvodnení uznesenia aj právny názor\nvyplývajúci z judikátu  Súdneho dvora ES vo veci ASTURCOM, v zmysle ktorého smernica musí\nbyť vykladaná tak, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného\nrozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícií\n\npotrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej\ndoložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či\nje podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné preniesť také posúdenie v rámci obdobných\npodobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto\nsúdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento\nspotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.\n\nOkresný súd  konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere nebola dojednaná\nindividuálne, bola upravená vo všeobecných podmienkach, s ktorými sa povinná mohla oboznámiť pred\npodpisom zmluvy, ale nemohla ovplyvniť ich obsah. Mohla len celú zmluvu prijať alebo odmietnuť.\nVšeobecné podmienky boli vyhotovené oprávneným vopred pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich\nrovnaký typ zmluvy. Aj keď rozhodcovská doložka umožnila každej zo zmluvných strán podať žalobu\nna všeobecný súd alebo na rozhodcovský súd, v prípade, ak podá žalobu dodávateľ na rozhodcovský\nsúd, musí sa spotrebiteľ tomuto konaniu podrobiť. Oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd, a\ntým povinná stratila možnosť vybrať si, ktorý súd bude vec rozhodovať a bola nútená podrobiť sa\nkonaniu pred rozhodcovským súdom. V uvedenom obmedzení možnosti výberu sudu videl exekučný\nsúd nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech povinnej.\n\nRozhodcovská doložka, od ktorej odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť\nje absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou, preto exekučný súd považoval rozhodcovský rozsudok\nako exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom.\n\nO trovách exekúcie rozhodol okresný súd s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku\na uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému\ntrovy exekúcie. Konštatoval, že  k zastaveniu exekúcie došlo procesným zavinením oprávneného.\nExekučný súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému podľa príslušných ustanovení\nvyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ako oprávnene uplatnené trovy\nexekúcie v sume 35,86 Eur. Zároveň súd rozhodol, že povinná nemá právo na náhradu trov konania.\n\nProti uzneseniu okresného súdu sa oprávnený v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolal\na žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému\nsúdu na ďalšie konanie.\n\nV odvolaní uviedol, že okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm.\nb/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj „O.s.p.“). Všeobecný súd založil\nsvoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového\nstavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový\nstav a meritórne rozhodnutie vo veci na ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom\nkonaní, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu,\nktorá mu v rámci zverenej právomoci neprináleží. Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať\núkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto\nrozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie,\nako by bol exekučný titul zrušený. Zdôraznil, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácií, keď\nexekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom                          s výsledkom absolútnej\nnerozpornosti v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že z hľadiska princípu právnej\nistoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd\ndotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku\nna právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na\ninom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Ochrana práva, pre ktorú existovala\nprávnymi predpismi vymedzená procesná cesta, ktorou súdna oprava rozhodnutí rozhodcovských súdov\nsvojou zvláštnou povahou bez pochybností je, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto\nprostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom,\nktorej účel je odlišný. Oprávnený poukázal na to, že úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca\nvplyvom nahradenia oprávneného procesu indikovaného ust. § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom\nkonaní revíznym procesom exekučného súdu všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu\n\nochranu a právom na spravodlivý súdny proces. Extenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku tak, ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamom rozpore s ústavným právom\nžalobcu na súdnu ochranu. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR,  sp. zn. I. ÚS 331/09 a\nI. ÚS 212/06, z odôvodnenia ktorých vyplýva, že v prípade dvojakého výkladu právneho predpisu je\npovinnosťou všeobecného súdu vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Poukázal\nna skutočnosť, že ak ustanovenie § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní pri stanovení lehoty, v ktorej\núčastník konania môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského  rozsudku sleduje účel - zabezpečiť\nprávnu istotu v tom smere, aby sa po uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a\nuložených povinností rozhodnutia rozhodcovských súdov, potom je neopodstatnené, aby exekučný súd\nmohol kedykoľvek bez časového obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených rozsudkom.\nVšeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne\nrozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo pravdou\nto, čo v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie\nuvedené tvrdenie a to preto, že v čase keď došlo k vydaniu rozhodnutia rozhodcovského súdu, Slovenská\nrepublika bola právnym štátom, a preto žalovanému nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu\no zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušnému všeobecnému súdu. Podľa názoru oprávneného\nexekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v\nprípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný\nsúd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ak sa všeobecný súd nestotožní s\nústavnou interpretáciou  ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žalobca žiadal prerušiť konanie podľa\n§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade\npredmetného ustanovenia s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom\nprávnej istoty a princípom ochrany všetkých subjektov práva v právny poriadok.\n\nAko druhý dôvod oprávnený v odvolaní uviedol, že všeobecný súd interpretoval a následne aplikoval\nustanovenie § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní tak, akoby toto ustanovenie upravovalo\nkonanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského súdu nedostatky špecifikované\nv ust.  § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa názoru oprávneného, súd môže\npristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania\nrealizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka.\n\nAko ďalší dôvod odvolania oprávnený uviedol, že súd svojím postupom odňal účastníkovi konania\nmožnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d/\nO.s.p.). Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci,\nčo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského\nkonania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s\nexekučnou vecou. Poukázal aj na zákaz diskriminácie v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a článku\nč.14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Oprávnený, aj keď výkon a ochrana\njeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom\nvýrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Z okolností daného prípadu\nnemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť  odlišné\nzaobchádzanie s oprávneným, a to ani v súvislosti s jeho postavením ako podnikateľského subjektu.\nTiež poukázal na potrebu ústavnej aplikácie právnych noriem a na skutočnosť, že exekučný súd založil\na odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu\nprameňa práva. Exekučný súd aplikoval ustanovenie smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nemá všeobecnú\nzáväznosť. Následne oprávnený uviedol, že okresný súd bez jeho vypočutia rozhodol o jeho právnom\npostavení, nemal možnosť sa vyjadriť a reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré\nboli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Postup, ktorý zvolil exekučný súd dal povinnému\ndodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie obáv z reakcie žalobcu, došlo k zmareniu exekúcie\ns poukazom aj na zásadu kontradiktórnosti konania. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil\nakúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením\njudiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho\nkonania. Negácia zásady dvojinštančnosti súdneho konania exekučným súdom ohľadom posúdenia\nmerita veci je v podmienkach právneho štátu neprípustná a porušuje právo žalobcu na súdnu ochranu,\nako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces.\n\nAko štvrtý dôvod odvolania oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav,\npretože nevykonal náležité dokazovanie, pričom rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne\nzistenom skutkovom stave a ak súd nemá dostatočný podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj\ndôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli.\n\nAko posledný dôvod odvolania oprávnený uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci  (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Poukázal na ustanovenie\n§ 45 Zákona o rozhodcovskom konaní a uviedol, že ak by zákonodarca chcel umožniť prieskum\nrozhodcovského rozhodnutia, medzi taxatívne uvedenými dôvodmi ustanovenými v ust. § 45 Zákona\no rozhodcovskom konaní by uviedol aj ďalšie. Exekučný súd si však podľa ľubovôle okruh prieskumu\nexekučného titulu svojvoľne rozšíril aj na otázky, ktoré nebol oprávnený riešiť. Ohľadne neplatnosti\nrozhodcovskej doložky uviedol, že exekučný súd bol oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané\nrozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi. Podľa jeho názoru rozhodcovská doložka\nje platná, nevyžadujúca, aby spotrebiteľ spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.\nÚčastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na všeobecný.\nNejde pritom o fiktívnu možnosť voľby, ale o reálnu a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu.\nNie je ani možné stotožniť sa s názorom, že pre spotrebiteľa je konanie rozhodcovského súdu nevýhodné\nresp., že by samo o sebe spôsobovalo akúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán. Oprávnený v odvolaní nesúhlasil ani s právnym posúdením predmetnej zmluvy ako zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere. Zdôraznil, že svojim klientom poskytuje peňažné prostriedky síce dočasne, avšak\nna základe zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa právny režim uzavretej\nzmluvy o úvere spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka, tento nevyžaduje, aby v zmluve o\núvere bola ako podstatná náležitosť dohodnutá o.i. aj ročná percentuálna miera nákladov. Poukázal  na\nto, že svojim klientom poskytuje peňažné prostriedky síce dočasne, avšak nie formou odloženej platby,\nale vo forme splátok, pričom klient má možnosť zvoliť si podmienky poskytovania úveru. Pokiaľ ide\no tvrdenie o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, oprávnený uviedol, že povinný podpísaním\nzmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. aj s úrokom z omeškania vo výške\n0,25% za každý deň omeškania, dohodnutým v bode 6 Všeobecných podmienok poskytovania úveru,\nktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úroku\nz omeškania 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného\nstyku, keďže oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytovaní\núveru a nesie tak obchodné riziko. Zdôraznil, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje\nlen v prípade, ak poruší zmluvné podmienky. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že ani zo zákona,\nani z iných prepisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej\nsadzby, ktorú si môžu zmluvné vzťahy dohodnúť. Záverom opätovne uviedol, že súd v exekučnom\nkonaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe\nrozhodcovského rozsudku. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom na základe vykonateľného a\nplatného exekučného titulu. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi\npoverenie na výkon exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon\nexekúcie nenastali žiadne nové ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.\n\nRozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca uviedol, že\nodvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O.s.p. vec predložil na rozhodnutie\nodvolaciemu súdu.\n\nKrajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\n„O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu vo\nvýroku, ktorým okresný súd exekúciu zastavil a vo výroku, ktorým uložil oprávnenému povinnosť nahradiť\nsúdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 35,86 Eur podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne\npotvrdil; odvolanie oprávneného proti výroku, ktorým okresný súd rozhodol, že povinná nemá právo na\nnáhradu trov konania podľa § 218 ods. 1, písm. b/ O.s.p. odmietol.\n\nPo preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vec správne právne posúdil, keď vychádzal\npri rozhodovaní z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom (č.l.\n21-22 spisu) je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Podľa § 52 ods.  4 OZ „spotrebiteľ je\n\nfyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej\nobchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti“. Zmluvu o úvere uzatvárala povinná ako fyzická\nosoba (nie ako podnikateľ), preto táto zmluva spĺňa kritéria spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení\n§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň v týchto súvislostiach treba zdôrazniť, že odkaz na\naplikáciu Obchodného zákonníka ešte neznamená, že na spotrebiteľský vzťah v tých prípadoch, kedy je\nprávna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisov, ktoré sú pre spotrebiteľa\npriaznivejšie, nebude musieť byť aplikovaný Občiansky zákonník\n\nPokiaľ odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozhodcovského rozsudku, odvolací súd zdôrazňuje\nvzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd je nielen v štádiu\nexekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov,\nza ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého konania oprávnený a zároveň\npovinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy\n(doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že v ktoromkoľvek štádiu konania exekučný súd skúma,\nči rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo\nvydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych\npredpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené\nstanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo\n122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Či ide o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu\nprávneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí\nrozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť  označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia\nuloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia.\nSúd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v\nkaždom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú\nsplnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez\nnávrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom\nv ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so\nzámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods.\n2 Exekučného poriadku.\n\nOtázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie\nz hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal už aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý\nv odôvodnení uznesenia sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. novembra 2011 uviedol, že „okresný súd\nje nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už\nzačatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to\nnapr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie\nzastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997\npublikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže\nbyť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude\nexekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v\nkaždom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.\n\nPreto oprávneným namietaná skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom\nkonaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu\nrozhodcovskej zmluvy a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou\npodanou na príslušnom súde, je irelevantná. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním\nvecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený\nrozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, a teda či ho vydal rozhodcovský súd s\nprávomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil\nrozhodcovský súd.\n\nOdvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa §\n37 Zákona o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako\n\nprávoplatný rozsudok súdu (§ 35 Zákona o rozhodcovskom konaní). Súčasne ale s týmto tvrdením\nodvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok,\nže súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe\nplatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný\ntitul,  uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc.\nTento právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci\nPohotovosť               C-76/10 zo dňa 16. 11. 2010. Súdny dvor (ES) v súvislosti so skúmaním nekalých\npodmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia\npovinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej\nposkytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má\npodmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného\nsúdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť\nsa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Ani predošlé vydanie poverenia na vykonanie\nexekúcie nie je prekážkou res iudicata, veci už raz právoplatne rozhodnutej, pretože poverenie pre\nsúdneho exekútora nemá charakter súdneho rozhodnutia. Neobstojí preto ani tvrdenie oprávneného, že\nsúd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu  alebo exekučného\nkonania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia  len na návrh účastníka.\n\nPokiaľ oprávnený namietal, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej\núprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, keď aplikoval ustanovenie Smernice\nRady 93/13/EHS, ktorá nemá všeobecnú záväznosť, odvolací súd poukazuje na článok 6 ods. 1\nSmernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v\nzmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho\npráva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok  naďalej záväzná\npre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 3 ods. 1 smernice,\nzmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke\ndôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,\nku škode spotrebiteľa. Citovaná smernica Rady bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom\nč. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho\núčinku tak, ako to vyplýva z čl. 6 cit. smernice je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju\npoužívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú\nspotrebiteľské právne vzťahy.\n\nNeobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav,\npretože nevykonal náležité dokazovanie, lebo platí, že v exekučnom konaní sa už dokazovanie na\nobjasnenie skutkového stavu veci nevykonáva, ale sa len overuje existencia exekučného titulu. Tam,\nkde povinným je spotrebiteľ, vyžaduje súdna prax  zvýšenú ochranu spotrebiteľa, lebo tohto považuje\nza „slabšieho“ voči dodávateľovi. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa majú exekučné súdy a exekútor dbať o\nto, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán.\nPre záver o vyslovení neplatnosti rozhodcovskej doložky bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným\nvyhotovením zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne\npoužívanú oprávneným ako dodávateľom, ktorej text ako aj text pripojených Všeobecných podmienok\nposkytnutia úveru vzhľadom na veľkosť a hustotu písma nie je čitateľný a prehľadný.\n\nV danej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu, pričom\nokresný súd správne zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá bola dohodnutá v zmluvných dojednaniach\nako súčasti zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou spôsobuje značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, ako to vyplýva z § 53 ods. 1, prvá veta\nObčianskeho zákonníka.\n\nV zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sa zmluvné strany v\nbode 17 „dohodli“ na spôsobe riešenia sporov v rozhodcovskej doložke tak, že všetky spory, ktoré\nvzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym\nrozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské\n\nrameno 8, 841 02  Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu\nBratislava I., Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom\nsúde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to\njedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným\nsúdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu\n(zákon č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek\nzo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane\nsporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za\nrozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,\nak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto\nrozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc\nrozhodcovského súdu.\n\nOdvolací súd sa zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je\nzaložený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na základe námietok uvedených v odvolaní dospel k\nzáveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý\nnepomer v právach a povinnostiach               v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ). Rozhodcovská\ndoložka sa nijako neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis spotrebiteľa sa\nnenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane úverovej\nzmluvy. Ak bol úver poskytnutý na základe štandardnej formulárovej zmluvy, povinná ju mohla prijať\nlen ako celok vrátane úverových podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky alebo ju ako\ncelok odmietnuť. Je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky\nto, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho\nsťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, keďže\nrozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná (§\n53 ods. 5 OZ). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká\nnezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej\nnevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa je preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je\nnevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, iba  ak si rozhodcovský\nsúd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal).\n\nPokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,\nje nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť\nspôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,\nktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.\n\nV rozsahu podaného odvolania odvolací súd preskúmal aj výrok rozhodnutia o trovách exekúcie pričom\nzistil, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď o trovách exekúcie rozhodoval podľa § 200\nods. 1 a podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal\noprávneného, ktorý procesne zavinil zastavenie exekúcie, pretože predložil exekučný titul vydaný\nnepríslušným orgánom.\n\nOdvolací súd sa ďalšími argumentmi oprávneného v odvolaní nezaoberal, pretože okresný súd danými\nskutočnosťami (a to neprimerane vysokými úrokmi z omeškania) rozhodnutie nedôvodnil a tiež preto,\nže vo vzťahu k vyššie uvedenému posudzovanému dôvodu na zastavenie exekúcie nie sú právne\nrelevantné.\n\nPokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej\nspotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj\nrozhodnutie o zastavení exekučného konania, avšak na základe nesprávneho zákonného ustanovenia,\nkeďže v danom prípade mal súd aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku\na exekúciu zastaviť pre jej neprípustnosť. Uvedená nesprávnosť obsiahnutá v odôvodnení odvolaním\nnapadnutého uznesenia okresného súdu však nemá vplyv na jeho vecnú správnosť, preto odvolací súd\n\nuznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd exekúciu zastavil a vo výroku, ktorým zaviazal\noprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie ako vo výroku vecne správne podľa ust. §\n219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolanie oprávneného proti výroku, ktorým okresný súd rozhodol, že povinná\nnemá právo na náhradu trov konania podľa § 218 ods. 1, písm. b/ O. s. p., odmietol.\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nproti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Er/431/2009", "guid": "f0e261d1-df76-4a2b-990f-b053f185cf07:1912bc0b-fd73-4e0e-be14-7534a30c6a27", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}, {"guid": "ussr:2f88adb7-2309-423a-acbd-dc5e5c4be7d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 212/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 212/06 z 28. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-28", "citacie_n": 539, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f88adb7-2309-423a-acbd-dc5e5c4be7d0"}, {"guid": "968a7c63-ff57-4aa7-b730-c632c88e8c69:8ee1beb4-35f7-44ca-9816-99c1d9207e82", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/431/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Er/431/2009 z 16. 12. 2011", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2011-12-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/968a7c63-ff57-4aa7-b730-c632c88e8c69:8ee1beb4-35f7-44ca-9816-99c1d9207e82"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fb11b2a9-35e9-4732-a3e3-40bd7532730c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 111/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb11b2a9-35e9-4732-a3e3-40bd7532730c"}, {"guid": "ussr:5afea9c6-03df-4a8e-8fd0-f507035ae9c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 7/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5afea9c6-03df-4a8e-8fd0-f507035ae9c6"}, {"guid": "ussr:ccbe1a47-29a1-486a-b6c4-4bc3f7a8f712", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 8/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 8/2013 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ccbe1a47-29a1-486a-b6c4-4bc3f7a8f712"}, {"guid": "9d48625a-be41-4be1-9c37-03ac304b2214:0a076262-3d95-4265-a2fe-c38cfb9ec31b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6814205026.1", "spisova_znacka": "41CoE/20/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/20/2016 z 10. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-05-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6814205026.1"}]}