{"guid": "fe9c7707-5a47-474a-be81-05ed29e5a9e7:470fe94c-b2e7-44f6-8c19-5177777dc5ba", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6810205015.1", "spisova_znacka": "14CoE/276/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/276/2012 z 19. 11. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. novembra 2012, sp. zn. 14CoE/276/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6810205015.1", "identifikacne_cislo": "6810205015", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2012-11-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. a) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "nazov": "§ 53 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/470fe94c-b2e7-44f6-8c19-5177777dc5ba", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6810205015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6810205015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6810205015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 14CoE/276/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6810205015\nDátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6810205015.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, spol.\ns r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO : 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich\nPaľko, s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Moyzesova 8, IČO : 36 864 421, proti povinnému : S. H.,\nnar. X.X.XXXX, bytom T., V. XXX/X, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so\nsídlom Exekútorského úradu 821 08 Bratislava, Záhradnícka č. 62 pod spisovou značkou EX 9933/10, o\nvymoženie 613,14 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca\nč.k. 3Er/665/2010-21 zo dňa 8.2.2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNávrh oprávneného na prerušenie konania    z a m i e t a.\n\nUznesenie  okresného súdu     p o t v r d z u j e.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom\nKrutým pod sp. zn. EX 9933/10 zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ zák. č. 233/1995\nZ.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s ust. § 58\nods. 1 Exekučného poriadku. Súd posudzoval neprípustnosť exekúcie podľa ustanovenia § 53 ods.\n1,2,4 a 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy. Súd zmluvný vzťah\nmedzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah a aplikoval okrem\nvnútroštátnej právnej úpravy aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve\no úvere nebola dojednaná individuálne a núti spotrebiteľa riešiť spory výlučne v rozhodcovskom\nkonaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Súd právne posúdil takéto dojednanie v\nspotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú podmienku a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle\nustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučný titul, na\nzáklade ktorého je vedená exekúcia, nie je vykonateľným, súd exekúciu zastavil z úradnej moci. V\ndôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti\nje neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj zákonným dôvodom na jej\nzastavenie. Následne potom súd s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku\nrozhodol o povinnosti oprávnené zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40 €, nakoľko\nzastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, ktorý sa domáhal vedenia exekúcie bez náležitého\nexekučného titulu. Zároveň rozhodol, že povinný nemá právo na náhradu trov konania. O výške trov\nexekúcie súd rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o\nodmenách a náhradách súdnych exekútorov v aktuálnom znení.\n\nProti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v\nzákonom stanovenej lehote odvolanie. Veľmi obšírne, vo viacerých smeroch a v širokých teoretických\nsúvislostiach prezentuje svoje výhrady voči uzneseniu súdu. Namieta predovšetkým nedostatok\n\nprávomoci exekučného súdu preskúmavať exekučný titul a rozhodcovskú doložku, čím porušil\nfundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. K takémuto revíznemu postupu došlo v\nsituácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej\nnerozpornosti podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.  Všeobecný súd konajúci z pozície\nexekučného súdu je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ustanovením\n§ 40 v spojení s ustanovením § 43 Zákona o rozhodcovskom konaní a keďže mu neprináleží konať\no zrušení rozhodcovského rozsudku, nemá zákonné oprávnenie umožňujúce zamedzenie účinkov\nrozhodcovského rozsudku. Takýto postup exekučného súdu zasahuje do práv a právneho postavenia\noprávneného. Úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca vplyvom nahradenia opravného\nprocesu indikovaného ustanovením § 40 a nasl. ZoRK revíznym postupom exekučného súdu všetky\nsvoje justičné práva spojené s právom  na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces.\nExtenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako ju v danej veci uskutočnil\nexekučný súd, je v priamo rozpore s ústavným právom žalobcu (veriteľa) a domnieva sa tak, že je\npovinnosťou súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a\njeden ústavne nekonformný) vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Právna úprava,\nktorá umožňuje  bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, ktoré zakladajú,\nrušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom\nštáte neakceptovateľná. Zákon o rozhodcovskom konaní zámerne určuje lehotu, v ktorej je možné\nprávny akt alebo jeho účinky právnou cestou napadnúť. Exekučný súd tak nebol oprávnený zaoberať\nsa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade  s\nplatnými predpismi.  Exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako, ako s rozsudkom\nvšeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil  zásadu rovnocennosti  a neprípustne by uplatnil\nrozdielny procesný postup na účastníkov konania. Oprávnený ďalej namieta, že ustanovenie § 45\nods. 2 ZoRK explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom\nkonaní, nie však v rozsudku rozhodcovského súdu. Nie je z hľadiska princípu právnej istoty a princípu\nochrany dôvery všetkých subjektov práva v právnom poriadku možné, aby paralelne popri sebe\nexistovali rovnocenné opravné mechanizmy zamerané na revíziu rozsudku rozhodcovského súdu.\nPovinný by sa tak mohol vždy spoľahnúť na revíziu vykonávanú exekučným súdom a bol by zbavený\nzákonného bremena tvrdenia, dôkazného bremena a zodpovednosti za prípadný neúspech v konaní\no zrušení rozhodcovského rozsudku, pričom zároveň dochádza k vylúčeniu dvojinštančnosti konania.\nOprávnený je pritom v konaní pred exekučným súdom výrazne v nevýhodnom postavení, pričom\nodlišné zaobchádzanie nemožno ospravedlniť jeho postavením obchodnej spoločnosti, pretože musí\nbyť zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania. Oprávnený preto tvrdí, že bolo porušené jeho právo\nna súdnu ochranu, lebo  exekučný súd založil  a odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby mal možnosť\nreagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného\nsúdu. Súdne konanie tak neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces s dodržaním zásady\n„rovnosti zbraní“. Oprávnený navyše namieta zdôvodnenie rozhodnutia súdu s poukazom na Smernicu\nRady 93/13/EHS, nakoľko táto nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie a ani citované rozhodnutia\nSúdneho dvora EÚ nemajú všeobecnú záväznosť.  Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, oprávnený tvrdí,\nže je platná. Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu neustanovuje,\nže spory s dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Nejde pritom o fiktívnu\nmožnosť, ale o reálnu, skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu,  spotrebiteľ sa mohol s ochranou\nsvojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde. V\nodvolaní oprávnený spochybňuje aj dôvody, pre ktoré exekučný súd považoval uzavretú zmluvu medzi\noprávneným a povinným za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený poskytol úver na základe\nzmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré mali v tom čase\npovahu absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu. Pokiaľ sa právny režim uzavretej zmluvy o úvere\nspravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka, tento nevyžaduje, aby v zmluve o úvere bola ako\npodstatná náležitosť dohodnutá o.i. aj ročná percentuálna miera nákladov. Oprávnený poukazuje na\nto, že poskytuje klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak nie formou odloženej platby, ale\nvo forme splátok, pričom klient má možnosť zvoliť si podmienky poskytovania úveru. Oprávnený\nnamieta aj nesprávne posúdenie ohľadom neprimerane vysokých úrokov z omeškania, pretože povinný\npodpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. s úrokmi z omeškania\nvo výške 0,25% za každý deň omeškania. Zdôrazňuje, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi\nsa účtuje len v prípade, ak poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v\nzmluve.  Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie\nje tak v rozpore s dobrými mravmi, ani so zásadou poctivého obchodného styku, pretože oprávnený\nposkytuje úver z vlastných zdrojov a nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru. Uviedol ďalej,\n\nže ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka má dispozitívnu povahu, pričom výška úrokov z\nomeškania sa upravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje\nna rozhodnutie NS SR č.k. 1Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004, v ktorom súd konštatoval, že výška\núrokov 0,25% denne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Toto\nstanovisko je obsiahnuté i v početných ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. č.k. 2Obdo\n26/2004 zo dňa 22.09.2005, č.k. 2Obdo 28/2004 zo dňa 22.09.2005), v ktorých súd zdôraznil, že nie je\nmožné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže odporca v čase, keď bol pri uzatvorení\nzmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam\nuvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si\nbyť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t.j. aj povinnosti platiť\núroky z omeškania v dohodnutej výške. Oprávnený znáša vysoké obchodné riziko a výška dohodnutých\núrokov je primeraná tomuto riziku. V závere oprávnený opätovne zdôraznil, že úrok z omeškania je\nsankciou a povinný má vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne\na včas splní. Oprávnený ďalej namietal, že súladnosť exekučného titulu so zákonom bola predmetom\nskúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, a súd v tomto konaní uznal\nexekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania\nexekučného titulu, ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani\nskutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Žiada preto, aby odvolací súd uznesenie\nokresného súdu v súlade s ustanovením § 221 O.s.p.  zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie.\n\nV priebehu odvolacieho konania oprávnený navrhol s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm.\nc) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru\nEurópskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:\n\n1. Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje\nrozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom\nrozhodcovských súdov?\n\n2.  V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora Európskej únie na prvú otázku, je možné ustanovenia\npísm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHD z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že\n„všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené\na) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho\nrozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná\nstrana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,\nak žalujúca strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na\nvšeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo\nvšak neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej\nje rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc\nrozhodcovského súdu?\n\n3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie  vnútroštátneho\nsúdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu\n93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?\n\nVyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.\n\nV dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §\n212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p.  uznesenie\nokresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.  1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n\nOdvolací súd sa predovšetkým, ako s prvoradou otázku, vysporiadal s návrhom na prerušenie konania\nv zmysle postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.\n\nPodľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny\ndvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy (Čl.\n234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú.v. ES C 325, 24.12.2002).\n\nPri posúdení návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa špecifického dôvodu vyplývajúceho z\nustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. je nevyhnutné vychádzať z jeho charakteru a plne rešpektovať\npovahu a sledovaný účel tohto osobitného právneho inštitútu komunitárneho práva. Konanie, v rámci\nktorého Európsky súdny dvor zjednocuje rozhodovaciu činnosť vnútroštátnych súdov členských štátov\npri aplikácii a výklade práva Európskej únie a to v záujme jednotného výkladu a jednotnej aplikácie\npráva Európskej únie, sa označuje ako konanie o prejudiciálnej otázke. Konanie je založené na výlučnej\nprávomoci Súdneho dvora ES rozhodovať o platnosti sekundárneho práva Európskej únie a o výklade\npráva Európskej únie, pričom rozhodnutie je možné len za podmienky existencie sporového konania\nprebiehajúceho pred vnútroštátnym súdom, keď je na rozhodnutie v danej veci nevyhnutné rozhodnutie\nEurópskeho súdneho dvora. Článok 234 Zmluvy o založení ES rozlišuje medzi vnútroštátnymi súdmi,\nktoré sú oprávnené podať návrh na začatie prejudiciálneho konania a vnútroštátnymi súdmi, ktoré sú\npovinné podať návrh na začatie prejudiciálneho konania. Podľa článku 68 Zmluvy o založení ES sa\npoužije ustanovenie článku 234 Zmluvy o založení ES na prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu\nhlavy IV Zmluvy o založení ES. Toto použitie je limitované určitými výnimkami. Podľa tejto úpravy, ak\nvznikne otázka výkladu tejto hlavy IV alebo platnosti a výkladu aktov prijatých orgánmi Spoločenstva\nna základe hlavy IV vo veci, ktorá je predmetom konania na súde členského štátu, proti rozhodnutiu\nktorého nie je prípustný opravný prostriedok vo vnútroštátnom práve, má povinnosť tento súd požiadať\no vydanie rozhodnutia Súdny dvor ES, ak to považuje za potrebné pre svoje rozhodnutie v danej\nveci. Táto povinnosť (obligatórnosť) sa nevzťahuje na súd členského štátu, voči ktorého rozhodnutiu\nje prípustný opravný prostriedok (fakultatívnosť predloženia návrhu na rozhodnutie o prejudiciálnej\notázke). Zaujímavou je otázka, či vnútroštátny súd musí byť považovaný za súdny orgán, proti ktorého\nrozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, ak podľa vnútroštátneho práva rozhodnutia vydané\nv odvolacom konaní súdnym orgánom môžu byť predmetom mimoriadneho opravného prostriedku,\nnajmä kasačného opravného prostriedku. Súdny dvor ES v tejto otázke konštantne rozhoduje, že\nrozhodnutia vnútroštátneho odvolacieho súdu, proti ktorým môžu účastníci namietať na najvyššom\nsúde formou mimoriadneho opravného prostriedku, nepochádzajú od vnútroštátneho súdneho orgánu,\nproti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva v zmysle\nčlánku 234 Zmluvy o založení ES. Okolnosť, že skúmanie podstaty takýchto námietok- mimoriadnych\nopravných prostriedkov podlieha predchádzajúcemu určeniu prípustnosti zo strany najvyššieho súdu,\nnespôsobuje, že by účastníci konania boli zbavení opravných prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé,\nže odvolaciemu súdu nevyplýva povinnosť v zmysle článku 234 Zmluvy o založení ES požiadať o\nvydanie rozhodnutia Súdny dvor ES, ale je výlučne na jeho zvážení, či zvolí takýto postup vzhľadom na\nnutnosť požiadať prejudiciálne Súdny dvor ES o výklad práva Európskej únie, pretože sa domnieva, že\notázka dotýkajúca sa platnosti či aplikácie unijného práva v konkrétnom konaní  je sporná. Právo podať\nnávrh na začatie konania má výlučne vnútroštátny súd, tento súd má aj výlučné právo disponovať so\nsvojím návrhom. Podstatným významným obmedzením pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho\nkonania predstavuje nevyhnutnosť pre rozhodnutie vo veci samej. Preto je výlučne na súde, ktorý\nnemá povinnosť predložiť návrh, či návrh predloží, kedy a s akým obsahom. Odvolací súd v danej\nexekučnej veci nepovažuje za nutné postupovať v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,\nprejudiciálne rozhodnutie Súdneho dvora ES o navrhovaných otázkach výkladu komunitárneho práva\nnepovažuje za potrebné a nevyhnutné pre rozhodnutie súdu a to z dôvodu, že žiadnu právne relevantnú\nskutočnosť nevyhnutnú pre rozhodnutie v danej exekučnej veci nepovažuje za spornú. Odvolací súd\npovažuje rozhodovanie exekučných súdov v otázke zabezpečenia ochrany práv spotrebiteľa aj v\nštádiu vykonávacieho konania za plne konformné a v súlade s  konštantnou početnou judikatúrou\nSúdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08,\nC-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že v\nobdobných prejudiciálnych otázkach, ako navrhuje oprávnený, bol už vyslovený právny názor Súdneho\ndvora ES, keď vydal rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach predložených slovenským vnútroštátnym\nsúdom v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010 a postup\nexekučných súdov plne zodpovedá záverom obsiahnutým v danom rozhodnutí. Súdny dvor v súvislosti\n\nso skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj\nvo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v\nzmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho\nsúdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice\n93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho\nvyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto\npodmienkou.\n\nZ uvedeného dôvodu preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania postupom podľa\nustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol.\n\nPokiaľ ide o ďalšie argumenty a dôvody obsiahnuté v návrhu na prerušenie konania a označené\noprávneným ako „doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“, odvolací súd sa už nimi\nnezaoberal, s poukazom na znenie ustanovenia § 205 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého môže odvolateľ\nrozšíriť, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania len do uplynutia lehoty na\nodvolanie. Doplnenú právnu argumentáciu odvolateľ prvýkrát uplatnil až v doplnení odvolania, ktoré bolo\nokresnému súdu doručené dňa 10.08.2012. Zákonná lehota na podanie odvolania pritom odvolateľovi\nv danej veci  uplynula dňom  02.03.2012.\n\nNakoľko nebol zákonný dôvod na prerušenie konania, odvolací súd sa následne zameral na skúmanie\nvecnej správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa. Odvolací súd vychádzajúc z rozhodnutia\na postupu súdu prvého stupňa. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1\nO.s.p.), po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah,\nna podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.\n\nVychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a\n2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom\nštádiu vedenia exekúcie, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie\nexekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.\nOdvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej\nprávomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom,\nneobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto\nrozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj\nbez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti\nexekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.\nOdvolací súd v tejto otázke opätovne poukazuje na závery obsiahnuté v judikáte Súdneho dvora (ES)\nvo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010.\n\nNeobstoja ani argumentačné dôvody spochybňujúce postup súdu s akcentom na údajné porušenie\nústavne garantovaných práv oprávneného, ako účastníka konania, na spravodlivý súdny proces a na\nzachovávanie zásady rovnosti pred súdom. Exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej\npodmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných dôkazov predložených\nsamotným oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne\nposúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy\no úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a  nie je tak možné konštatovať porušenie práva\nprístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Rovnako nemá zákonné ani\nskutkové opodstatnenie námietka údajného vylúčenia dvojinštančnosti konania, nakoľko voči uzneseniu\nexekučného súdu, ktorý rozhoduje či už o žiadosti súdneho exekútora o vydanie  poverenia, alebo\nv prípade zastavenia exekúcie z dôvodu vymieneného ustanovením 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného\nporiadku pre neprípustnosť jej vedenia, je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 veta posledná, § 58 ods.\n4 Exekučného poriadku) a preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia exekučného súdu,\nako súdu prvého stupňa, je predmetom odvolacieho - druhostupňového konania.\n\nSúd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom Zmluvy o úvere č.\nXXXXXXX  zo dňa 08.01.2009, ako aj Všeobecných podmienok poskytovania úveru, obsahom ktorých\n\nje rozhodcovská doložka - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej\nskutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský\nvzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka\nsvoje rozhodnutie zdôvodnil.\n\nPokiaľ odvolateľ namieta, že súd nemal k záveru o existencii spotrebiteľského vzťahu podklad vo\nvykonanom dokazovaní, odvolací súd poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne\nposúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy o\núvere č. XXXXXXX  zo dňa 08.01.2009, vychádzajúc z ktorej je zrejmé, že sa v predmetnej veci nejedná\no spotrebiteľský úver, pretože nie sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z\nustanovenia § 2 a § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na to, aby sa vzťah\nmedzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tejto úpravy. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona\no spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na\niný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX  zo dňa\n08.01.2009 je však zrejmé, že táto podmienka pre aplikáciu tejto právnej úpravy v konkrétnom prípade\nnaplnená nie je, pretože priamo v danej zmluve o úvere je uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné\nprostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, ktoré prehlásenie je osobitne verifikované aj podpisom\ndlžníka - povinného. Takúto klauzulu obsiahnutú v zmluve o úvere nie je možné prehliadať.\n\nSkutočnosť, že zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa\nzákonných kritérií obsiahnutých v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, však ešte\nnevylučuje právny záver, že v danom prípade  nemohol zmluvou o úvere byť založený spotrebiteľský\nvzťah a táto zmluva nemôže byť právne kvalifikovaná ako spotrebiteľská zmluva podľa ustanovení §\n52 až 54 Občianskeho zákonníka a to bez zreteľa na to, či bola uzavretá podľa Občianskeho alebo\npodľa Obchodného zákonníka. V  konkrétnej veci je zrejmé, že na daný zmluvný vzťah založený\nZmluvou o úvere č. XXXXXXX  zo dňa 08.01.2009 dopadá právna úprava podľa ustanovenia § 52\na násl. Občianskeho zákonníka upravujúca spotrebiteľské zmluvy. Lex generalis spotrebiteľa definuje\nodlišne od ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom úvere. Podľa ustanovenia § 52 ods.\n4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej\nzmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti; teda, je\nmožné konštatovať, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutá v § 52 ods. 4 Občianskom\nzákonníku definuje pojem „spotrebiteľ“ podstatne širšie oproti legálnej definícii tohto subjektu v lex\nspecialis - konkrétne ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetným\nustanovením bol aproximovaný do nášho právneho poriadku článok 2 písm. b/ Smernice Rady 93/13/\nEHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý zhodne s citovaným\nzákonným ustanovením vnútroštátnej právnej normy ustanovuje, že na účely tejto smernice pod\npojmom  \"spotrebiteľ\" má na mysli akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej\nzmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Nakoľko\nz obsahu zmluvy nevyplýva, že dlžník - povinný je podnikateľským subjektom a v danej veci pri\nuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej\npodnikateľskej činnosti, je možné vzhľadom na všetky zákonné kritériá považovať daný zmluvný vzťah\nmedzi oprávneným a dlžníkom za spotrebiteľský vzťah v  zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a\nnásledne potom aj podriadiť ho právnemu režimu tejto normy upravujúcej problematiku spotrebiteľských\nzmlúv a spotrebiteľských vzťahov. Odvolací súd tento právny záver vyvodzuje z označenia dlžníka v\nzmluve o úvere identifikačnými znakmi typickými pre fyzickú osobu - nepodnikateľa - a to menom,\npriezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Vychádzajúc z ustanovenia § 52\nods. 1 Občianskeho zákonníka účinného a platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou\nzmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\nJe tak zjavné, že aj na právny vzťah založený medzi oprávneným a povinným Zmluvou o úvere č.\nXXXXXXX  zo dňa 08.01.2009, od ktorej sa uplatnený nárok oprávneného v danej exekučnej veci odvíja,\nje nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou\nspotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa - a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola\nuzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka.\n\nExekučný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií\nspotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti\n\npredovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj\nsamotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.\n\nRozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 18. Všeobecných podmienok\nposkytovania úveru, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenie §\n54 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej\nzmluve, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a\nto výrazne v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd nespochybňuje právne stanovisko oprávneného,\nže zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve, ako typovej, adhéznej zmluve, bola platne\nso spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej\nneplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred\nindividuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej\nformulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka\nnebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu\nv rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v čl. 18 zmluvných dojednaní. Po tomto\nvýbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom,\nčím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred\nnezávislým všeobecným  súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o\nrozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Všeobecných obchodných\npodmienok v rozhodcovskej doložke je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je\noprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou\nrozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia\nči bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo\nslobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej\nzmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo\nexekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly\nvykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a\njednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom\nindividuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.\n\nArgumenty oprávneného v odvolaní, dotýkajúce sa polemiky oprávnenosti a primeranosti dohodnutých\núrokov z omeškania sú bezpredmetné, nakoľko v odôvodnení uznesenia sa exekučný súd touto\nproblematikou nezaoberal a tak aj odvolacie dôvody v tejto časti smerujú zjavne voči inému súdnemu\nrozhodnutiu.\n\nPokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom\ndojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a\nnemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči\npovinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.\n\nOdvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2\nO.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n\nRozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Er/665/2010", "guid": "6d576072-5b60-4db0-8bda-007b6f8c0d56:1b9344cf-2c9f-47f4-a2bf-29ec759a1997", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "94df8121-6194-40cd-b0bf-93ac02ea7f8d:d635ae84-0255-4843-bf23-e0f37e5d6f95", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/665/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3Er/665/2010 z 15. 7. 2011", "sud": "Okresný súd Ružomberok", "datum_vydania": "2011-07-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/94df8121-6194-40cd-b0bf-93ac02ea7f8d:d635ae84-0255-4843-bf23-e0f37e5d6f95"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a34c903f-53b1-49d8-9905-7af40096a1ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.283.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 283/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 283/2015 z 10. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.283.2015.1"}, {"guid": "ussr:80ca24db-6058-4e93-b71a-dcaa7f45d6da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 467/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 467/2013 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80ca24db-6058-4e93-b71a-dcaa7f45d6da"}]}