Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/208/2012 z 18. 12. 2012
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. decembra 2012, sp. zn. 43Cob/208/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6812203080.1
Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/208/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6812203080.1 | 2012-12-18 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 17 ods. 2 písm. i) zákona č. 442/2002 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ef7b239-8b70-440c-99ed-3d3a728e6564
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6812203080.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/208/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812203080
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6812203080.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v právnej veci
žalobcu Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Košice, Komenského 50, IČO: 36
570 460 proti žalovanému L.. V. R. - PLUS, s miestom podnikania Revúca, Dobšinského 830/16, IČO:
37 545 264 o zaplatenie 23,24 Eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca,
IČS: 6812203080, č. k. 3Cb/14/2012-40 zo dňa 16. augusta 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 3Cb/14/2012-40, IČS: 6812203080 zo dňa 16. augusta 2012
mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 23,24 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne
od 29. 05. 2009 do zaplatenia.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania vo výške 23 Eur a trovy
odvolacieho konania vo výške 16,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom rozhodol prvostupňový súd o nároku žalobcu tak, že zamietol žalobu o
zaplatenie 23,24 Eur  s 9% úrokom z omeškania ročne od 29. 05. 2009 do zaplatenia a  žalobcu zaviazal
na náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur žalovanému. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd
uviedol, že žalobca sa svojim návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 23,24 Eur ako odplaty
za poskytnuté služby žalovanému vo forme prác - vypracovania odborného stanoviska na odbernom
mieste Dobšinského 830/16, Revúca, vyfakturovanej fa. č. 90071265 podľa cenníka výkonov a služieb
žalobcu, bod 7, z ktorého vyplýva, že za vypracovanie odborných stanovísk patrí žalobcovi podľa zákona
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č.
276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach odplata vo výške 23,30 Eur, ktorú žalovaný neuznal a
faktúru reklamoval, pričom žalobca posúdil reklamáciu ako neopodstatnenú. Prvostupňový súd prihliadol
ku skutočnosti, že v prípade žalovaného nebolo potrebné vyjadriť sa k žiadnej projektovej dokumentácii,
lebo taká nikdy neexistovala a žalovaný chcel len informatívne vedieť, či sú v lokalite, kde chcel umiestniť
svoj novinový stánok podzemné vedenia vody a kanalizácie. Prvostupňový súd poukázal na § 17 ods. 2
písm i/ Zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení
zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, pričom mal za preukázané, že žalovaný
požiadal žalobcu len o vyjadrenie k inžinierskym sieťam, a to pre plánované preloženie jeho prenosného
novinového stánku. V konaní však nebolo preukázané, že by sa mal žalobca vyjadrovať k akejkoľvek
projektovej dokumentácii žalovaného tak, ako to má na mysli § 17 ods. 2 písm. i/ Zák. č. 442/2002 Z.z.
Z uvedených skutočností prvostupňový súd vyvodil záver, že žalobca za poskytnuté vyjadrenie nemá
právo od žalovaného žiadať odplatu, a preto žalobu zamietol. O náhrade trov prvostupňového konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur titulom
zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkaz



Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že zákon č.
442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v  ust. § 17 ods. 2 písm. i/ hovorí aj o
vyjadrení sa za odplatu k inej investičnej činnosti, pritom iná investičná činnosť nie je v zákone bližšie
špecifikovaná. Odvolateľ je toho názoru, že pri pojme investícia, resp. investičná činnosť ide o činnosť
spojenú s investíciami, čiže činnosť spojenú s vynaložením kapitálu na získanie konkrétneho druhu
majetku, pričom prvostupňový súd nebral do úvahy skutočnosť, že zo strany žalobcu boli uskutočnené
práce, t. j. nahliadnutie do katastrálnych máp, zakreslenie rozvodných vodovodných potrubí do mapovej
situácie, vyjadrenie zo strany žalobcu - odpoveď zaslaná žiadateľovi zo dňa 16. 04. 2009 s prílohou.
To všetko bolo vykonané na základe písomnej žiadosti žalovaného zo dňa 23. 03. 2009 a podlieha
spoplatneniu v zmysle zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Ďalej
uviedol, že žalovaný podal v predmetnej veci dve reklamácie, pričom prvá reklamácia zo dňa 01.06.2009
sa týkala žalovanej faktúry, kde nenamietal predmet fakturácie, ale skutočnosť, že je platcom DPH, čo
žiadal zohľadniť, pričom  týmto svojim konaním uznal žalovanú faktúru. V druhej reklamácii zo dňa 21.
12. 2010 už namietal spoplatnenie úkonu, t. j. predmet faktúry a na základe tohto jeho konania je zrejmé,
že o odplate za žalobcovo vyjadrenie na základe jeho žiadosti  vedel, keďže v prvej reklamácii namietal
sumu uvedenú vo faktúre. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril a uviedol, že súhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu a trvá na
tom, že žalobca ho žiadnym spôsobom vopred neupozornil na to, že úkon bude spoplatnený. Žalobca sa
jednoznačne vyjadril k jeho reklamácii, že fakturácia bola vykonaná v zmysle § 17 ods. 2 písm. j/ Zákona
č. 442/2002 Z.z., a nie v zmysle § 17 ods. 2 písm. i/ Zák. č. 442/2002 Z.z. tak, ako  žiada v súdnom návrhu.
Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že sa nejedná ani o stavbu, ani o investičný zámer a že nedostal
od žalobcu odborné stanovisko, za ktoré si žalobca chce nechať zaplatiť. Žalovaný s podaným návrhom
nesúhlasil a poukázal na to, že z jeho strany išlo len o zámer, keby si v lokalite Revúcej premiestnil svoj
novinový stánok a chcel, aby sa k nemu okrem iného vyjadril aj žalobca. Ďalej žalovaný poukazoval na to,
že novinový stánok v zmysle stavebného zákona nie je stavbou a že nemal k premiestneniu novinového
stánku žiadnu projektovú dokumentáciu a z jeho strany nešlo o žiadnu investičnú činnosť.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods.2 OSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým
súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3
OSP, čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru,
že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si  uplatnil voči žalovanému
právo na zaplatenie 23,24 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenej fa. č. 900071265 zo dňa
12.05.2009 s dátumom splatnosti do 28. 05. 2009 za vypracovanie odborných stanovísk na odbernom
mieste Dobšinského 830/16, Revúca v zmysle žiadosti žalovaného zo dňa 23. 03. 2009. Žalobca za
poskytnuté služby fakturoval žalovanému ceny v zmysle príslušných rozhodnutí Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví, aktuálnych cenníkov MF SR a cien platných v čase poskytnutých služieb. Proti
vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, kde uviedol, že žalobca mu poskytol služby ako
spotrebiteľovi, a preto si neoprávnene vyúčtoval sumu 23,24 Eur, čím porušil zákon č. 442/2002 Z.z.
i viaceré ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej  tvrdil, že sa nebolo treba v jeho prípade
vyjadrovať k projektovej dokumentácii, lebo žiadna nikdy neexistovala,  a preto žalobcovi nevznikol nárok
na odplatu.

Podľa § 17 ods. 2 písm. j/ a i/ zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom ku
dňu 17.05.2012 je prevádzkovateľ verejného vodovodu je ďalej povinný

i) vyjadrovať sa za odplatu k projektovej dokumentácii týkajúcej sa výstavby rodinných domov, sídelných
celkov alebo inej investičnej činnosti, ako aj k zmenám vo výrobnom procese fyzických osôb alebo
právnických osôb z hľadiska požiadaviek na zásobovanie pitnou vodou do 30 dní odo dňa vyžiadania.



Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 2 nar.vl. č. 87/1995 Z.z., ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že  skutkový stav bol v prejednávanej veci
zistený prvostupňovým súdom správne, preto nie je potrebné dokazovanie doplniť a ani zopakovať.
Prvostupňový súd však vec právne nesprávne posúdil, keď žalobu v celom rozsahu zamietol preto, že
nárok považoval za neopodstatnený a uplatnený v rozpore s § 17 ods. 2 písm. i/ a j/ Zákona č. 442/2002
Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.

Odvolací súd súhlasí s právnym názorom  prvostupňového súdu, ktorý neakceptoval tvrdenia
žalovaného, že boli porušené jeho práva ako spotrebiteľa. Medzi účastníkmi ide o obchodný záväzkový
vzťah, ktorý vznikol pri ich podnikateľskej činnosti, preto sa na žalovaného, ktorý je v tomto vzťahu
podnikateľom, a nie spotrebiteľom právna úprava ochrany práv spotrebiteľa nemôže aplikovať. Rovnako
nie je možné akceptovať ani tvrdenie žalovaného, že ho žalobca neinformoval vopred o spoplatnení
služby, pretože takáto povinnosť mu zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala, pričom mu nič
nebránilo, aby si túto skutočnosť vopred zistil sám. Ďalej odvolací súd uvádza, že na zaplatenie ceny
za poskytnutú službu žalobcovi nemá vplyv ani to, že žalovaný poskytnutú službu nevyužil a stánok
neosadil, a to zrejme aj z toho dôvodu, že jeho osadenie v jednej z lokalít mu žalobca neodsúhlasil, ako
ani jeho tvrdenie, že vyjadrenie nepotreboval k projektovej dokumentácii.

Je nepochybné, že žalovaný si u žalobcu poskytnutie služby riadne objednal, žalobca mu ním
požadované informácie ako službu dodal, preto mu vzniklo právo vyúčtovať cenu poskytnutej služby,
a to podľa § 17 ods. 2 písm. i/ zák. č. 442/2002 Z.z., ktorý ustanovuje, že prevádzkovateľ verejného
vodovodu je povinný vyjadrovať sa nielen k projektovej dokumentácii týkajúcej sa výstavby rodinných
domov, sídelných celkov, ale k inej investičnej činnosti, a to z hľadiska požiadaviek na zásobovanie pitnou
vodou do 30 dní odo dňa vyžiadania a za odplatu. Keďže sa v prejednávanej veci jednalo o poskytnutie
služby k inej investičnej výstavbe, bol žalobca podľa položky č. 7 uvedenej v Cenníku výkonov a služieb
platného pre jeho spoločnosť oprávnený vyfakturovať cenu za vypracovanie odborného stanoviska vo
výške 19,42 Eur bez DPH tak, ako to zo zák. č. 442/2002 Z.z. vyplýva.

Z vyššie uvedených dôvodov  dospel odvolací súd k záveru, že na potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa nie sú splnené podmienky, preto rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a
žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 23,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy
od 29.05.2009 až do zaplatenia, a to v súlade s 369 ods. 1 Obch. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.
v platnom znení

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal
žalobcovi, ktorý bol v konaní na súde prvého stupňa vo veci plne úspešný právo na náhradu trov, a
to súdneho poplatku za ním podaný návrh vo výške 16,50 Eur a 6,50 Eur za vyhotovenie rovnopisov



podania podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov k zák. č 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení.

Zároveň priznal žalobcovi aj právo na náhradu trov odvolacieho konania za súdny poplatok za ním
podané  odvolanie vo výške 16,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je  odvolanie  prípustné.