Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42CoE/275/2011 z 14. 2. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 14. februára 2012, sp. zn. 42CoE/275/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6910210540.1 Krajský súd Banská Bystrica | 42CoE/275/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6910210540.1 | 2012-02-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7b64b29-4c8e-44b3-998c-47500203db8d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6910210540.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoE/275/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910210540
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6910210540.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného GE Money, a.s.., so
sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220, zastúpený spoločnosťou MCGA legal, s.r.o., so
sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662 proti povinnému XX.XX.XXXX, Q.,XXXXXX
bytomE.eXX,zastúpený opatrovníkom Evou Pivarčovou, tajomníčkou informačného centra Okresného
súdu Zvolen pre vymoženie pohľadávky vo výške 223,80 Eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho
exekútora Mgr. Kamila Líšku, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Partizánska č. 2, 811 07 Bratislava
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
v Rimavskej Sobote č. k. 2Er/2104/2010-20 zo dňa 10. decembra 2010 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 2Er/2104/2010-20 zo dňa 10. decembra 2010
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Rimavskej Sobote napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora Mgr. Kamila Líšku
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v tejto veci zamietol.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že dňa 08.07.2010 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinným na vymoženie pohľadávky vo
výške 223,80 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. G09091009 dňa 29.01.2010. Zo zmluvy o úvere zo dňa
06.11.2006, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu zistil, že obchodných podmienok, ktoré
sú súčasťou zmluvy o úvere si účastníci rozhodcovskú doložku..

Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad so zákonom a dospel
k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť. Z povahy
zmluvných strán a predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa posúdil právny vzťah medzi oprávneným
a povinným ako spotrebiteľský. Poukázal na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej nekalé podmienky upravené v čl. 2 písm. a)
a čl. 3 bod 1 a 3 sú tie, ktoré neboli individuálne dohodnuté. Demonštratívny výpočet prípadov,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa ustanovuje § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Medzi takúto neprijateľnú podmienku
od 01.03.2010 patrí aj prípad, kedy sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa
vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským súdom. Skutočnosť, že táto podmienka sa v čase uzavretia zmluvy nenachádzala v
uvedenom výpočte však nevyvodzuje záver, že dojednanie výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní v spotrebiteľských zmluvách nie je neprijateľná podmienka. Rozhodcovská doložka je súčasťou



obsahu formulárových obchodných podmienok, ktorá sú súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Formulár zmluvy spolu s obchodnými podmienkami je vopred pripravený oprávneným
a spotrebiteľ tak nemá možnosť ovplyvniť obsahu takejto podmienky. Spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavením pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ
ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Takto dohodnutú rozhodcovská doložka považoval súd za
neprijateľnú a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Rozhodcovský súd neskúmal
neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Z uvedených dôvodov
podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

S rozhodnutím sa neuspokojil oprávnený a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal, že
nenastala ani jedna zo skutočností uvedená v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní,
rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza
teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.
Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka z ktorej vyplýva,
že ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba
v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však
nemá za následok zrušenia platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi
ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale
spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky, ale ak sa tak rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie
teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky a nebráni dlžníkovi, aby si
svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove 9CoE/18/2010, podľa ktorého neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá vplyv
na vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ale len na vznik práva povinného
dlžníka podať žalobu podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V uvedenom rozhodnutí
Krajský súd v Prešove konštatoval, že v období od 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54
Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti
Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom
zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa na účastníka
úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. V dôsledku
toho, pokiaľ bola predo dňom 01.01.2008 uzavretá úverová zmluva, podľa ktorej bol dlžníkom subjekt
splňujúci podmienky pre jeho označenie ako spotrebiteľ, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté
predo dňom 01.01.2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54
Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súd poverí
súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorému sudca nemienil vyhovieť,
preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.



Z predloženého súdneho spisu súd zistil, že dňa 06.08.2010 oprávnený podal u súdneho exekútora
Mgr. Kamila Líšku návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal
súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. G09091009 vydaný
dňa 29.01.2010 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) istinu 223,80 Eur spolu so 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 223,80 Eur od 07.06.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 44,76 Eur, náhradu poplatku
za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 69,21 Eur.
Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o úvere, ktorú oprávnený a povinný
uzavreli dňa 06.11.2006.

V článku 5.38 Obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté
spory z právnych vzťahov, na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, predložia na rozhodnutie
Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,
Bratislava, IČO: 35 862 882 podľa jej základných vnútorných predpisov s tým, že zmluvné strany sa
podrobia rozhodnutiu tohto súdu, ktoré bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany
môžu dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu niektorej zo zmluvných strán na tom, že všetky
medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane
sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie pred iný rozhodcovský súd.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 1 cit. Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Citovaná smernica bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa
novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z jej
čl. 6. Smernica je záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 06.11.2006 (ďalej Občiansky
zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a ceny.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Aj napriek oprávneným namietanej skutočnosti, že zmluva o úvere medzi ním a povinným bola uzavretá
predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 568/2007 Z.z., ktorým bolo zmenené a doplnené okrem



iného aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 - 62) považoval
odvolací súd záver súdu prvého stupňa v tom, že základom pre v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok
oprávneného je spotrebiteľská zmluva, za správny. Za správny považoval aj postup súdu prvého stupňa,
ktorý daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, prihliadnuc aj k úprave Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v
súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku
ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

V súlade s § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
preskúmal okresný súd žiadosť oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj
samotný návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom správne zistil, že rozhodcovská doložka,
ktorá bola dohodnutá vo Obchodných podmienkach ako súčasti zmluvy o úvere uzavretej medzi
oprávneným a povinným spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa tak, ako to vyplýva z § 53 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka.
Okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, a to s prihliadnutím k tomu, že oprávnený je
podnikateľ, ktorý obsah zmluvy o úvere, ako aj zmluvných dojednaní na predtlačených formulároch
vopred pre spotrebiteľa pripravil, pričom mu neumožnil individuálne dohodnúť žiadnu z podmienok, ktorá
by mohla byť pre spotrebiteľa výhodnejšia dosiahol, že na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v obchodných podmienkach nemal spotrebiteľ právo voľby súdu, ktorý by spor rozhodoval, keďže
obchodné podmienky upravili výlučný spôsob riešenia sporov medzi oprávneným a povinným len v
rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ tak mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju, ako aj obchodné
podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku akceptovať, v dôsledku čoho považoval okresný súd takto
dojednanú zmluvnú podmienku za neprijateľnú podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, s čím odvolací súd súhlasí.
Tento právny názor odôvodnil okresný súd nielen vnútroštátnou právnou úpravou vychádzajúcou z ust.
§ 52 a nasl. OZ, ale aj z čl. 3 bod 1 a 2 Smernice Rady č. 93/13 zo dňa 5. apríla 1993.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, pričom na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ešte ďalšie dôvody.

Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou Obchodných podmienok
tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je v rozpore nielen s ust. smernice Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj s vnútroštátnymi právnymi
normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd správne rozhodol,
keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods.2
Exekučného poriadku zamietol.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že argumenty oprávneného uvedené v odvolaní nie sú z vyššie
uvedených dôvodov akceptovateľné, a to najmä preto, že z ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyplýva
pre exekučný súd predtým, než udelí poverenie na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného
titulu so zákonom, a to nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe je možné
exekúciu vykonať a či neexistujú také zákonné ustanovenia, ktoré by vykonaniu exekúcie bránili. Na
rozdiel od iných exekučných titulov, ktoré sú uvedené v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj v ust.
§ 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní má exekučný súd právo preskúmavať rozhodcovský
rozsudok aj z hľadiska hmotného práva. Exekučný súd tak musí zistiť, či existujú dôvody neprípustnosti
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní a v
prípade, že ich zistí, je dôvodný postup podľa § 45 ods.2 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku
vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.