Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/203/2011 z 27. 11. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. novembra 2012, sp. zn. 41Cob/203/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6910214815.1
Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/203/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6910214815.1 | 2012-11-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo, Obchodné právo – Kúpna zmluva, Náhrada škody
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-409, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-436
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb831d18-234f-4eb2-b4a9-2434dfd878fd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6910214815.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/203/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910214815
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6910214815.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a z členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci
navrhovateľa IZOGLAS, s. r. o., Sládkovičova 112, Banská Bystrica, IČO:36 052 811 proti odporcovi B.
O.- INŠTAL, Obrancov mieru 317, Klenovec, IČO: 10 910 379, zast. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom
Partizánska 197, Hnúšťa o zaplatenie 5.109,47 eur s príslušenstvom o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Cb/7/2011-132, IČS:6910214815 zo dňa 9. 5. 2011 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Cb/7/2011-132  zo dňa 9. 5. 2011  potvrdzuje.

Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom č. k. 3Cb/7/2011-132  zo dňa 9. 5. 2011   zaviazal odporcu k
zaplateniu sumy  5.109,47 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na základe objednávok odporcu navrhovateľ dodávateľ
odporcovi sklá, ktoré následne boli zamontované do okien vyrábaných odporcom. Cena dodaných skiel
bola odporcovi pravidelne oznamovaná cenovým návrhom a po jej odsúhlasení boli sklá vyrobené a
dodané. Prevzatie dodaného tovaru odporca potvrdzoval na dodacích listoch. Hodnotu dodaného tovaru
navrhovateľ vyúčtoval odporcovi faktúrami v úhrnnej výške 5.109,47 eur. Súd prvého stupňa uviedol,
že odporca tým, že neuhradil v lehote splatnosti kúpnu cenu dodaného tovaru, porušil svoju základnú
zmluvnú povinnosť, ktorú bol povinný splniť aj v súčasnosti. Tým, že sa dostal do omeškania podľa §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikla mu povinnosť uhradiť úroky z omeškania v zákonnej sadzbe
9 % ročne. V konaní bola spornou skutočnosťou, či započítacie námietky odporcu v sume 2.047,16 eur
a 297,86 eur sú dôvodné. Obe námietky predstavovali nároky vyplývajúce z reklamácie vadných skiel
dodaných navrhovateľom. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ poskytoval záruku
na akosť dodaných skiel na dobu 5 rokov od ich dodania.  Súd prvého stupňa posúdil prvú započítaciu
námietku odporcu na sumu 2.047,16 eur tak, že sa zakladala na dodávke skiel, ktoré podľa výpovede
svedka J. O. M. navrhovateľ dodal v roku 2002, pričom tieto boli následne zabudované do stavby M..
C., ktorý si okná objednal u odporcu. Navrhovateľ síce v priebehu konania nepotvrdil toto prvé dodanie
skiel, avšak prednes svedka v tomto smere je podporené okolnosťou, že na základe skoršej reklamácie
z roku 2009 navrhovateľ túto vybavil a dodal náhradné okná. Vysvetlenie konateľa navrhovateľa, že
dodanie okien možno považovať aj za bezplatnú dodávku skla v rámci dobrých obchodných vzťahov súd
nepokladal za dôveryhodné vzhľadom na pragmatické správanie, ktoré sa od podnikateľov v obchodnej
sfére očakáva, ako aj s ohľadom na odporcom predložené doklady o tom, že dodávky náhradných
skiel sa v roku 2009 výslovne domáhal z dôvodu reklamácie. Okresný súd zdôraznil, že pokiaľ záručná
doba bola vyhlásením navrhovateľa určená na dobu 5 rokov, navrhovateľ bol povinný zabezpečiť, aby
dodané sklá vykazovali obvyklé parametre po takto vymedzenú dobu. Ak boli sklá dodané v bližšom
neurčenom období v r. 2002, záručná doba ku dňu uskutočnenia poslednej reklamácie dňa 5. 10. 2010



uplynula. Keďže odporca nezachoval doklady o prvom dodaní skiel a o skorších reklamáciách, exaktné
určenie záručnej  doby nebolo možné, pri danom časovom rozpätí je však záver o uplynutí záručnej doby
zrejmý. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že vybavením prípadných skorších
reklamácií dodaním náhradných skiel nezačala plynúť nová záručná doba od udelenia náhradného
tovaru. Takýto právny následok nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka. Preto
navrhovateľ neporušil svoju zmluvnú povinnosť, keď nevybavil reklamáciu odporcu zo dňa 5. 10. 2010.
Podanie tejto reklamácie faxovým podaním mal inak súd za preukázané s ohľadom na výpis zo zoznamu
hovorov predloženého odporcom v spojitosti s výpoveďou svedka O.. Obdržanie informácie v tomto
smere vyplývalo aj z výpovede konateľa navrhovateľa, ktorý uznal, že súčasťou telefonických rozhovorov
s predstaviteľom odporcu mohla byť aj prípadná reklamácia, o tejto však bol ochotný rokovať, až po
uhradení nedoplatkov za predchádzajúce obdobie.

Súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľ neporušil svoju právnu povinnosť, keď nevybavil reklamáciu
odporcu zo dňa 5. 10. 2010. V dôsledku absencie tohto základného predpokladu vzniku nároku na
náhradu škody dospel k záveru, že navrhovateľ nezodpovedá za škodu, prípadne za iné ujmy, ktoré
odporcovi vznikli v súvislosti s odstránením vady skiel na stavbe M.. C.. Z toho dôvodu považoval
započítaciu námietku za nedôvodnú.

Pre úplnosť súd prvého stupňa uviedol, že započítacia námietka v rozsahu sumy 2.047,16 eur by
nemohla byť považovaná za dôvodnú ani pri predpoklade oprávnenosti reklamácie zo dňa zo dňa 5. 10.
2010.  Z ustanovenia § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva neprípustnosť uplatnenia si nároku
na náhradu škody v rozsahu, v ktorom bolo možné dosiahnuť uspokojenie uplatnením nárokov z vád
tovaru. Uvedené ustanovenie dopadá aj na nároky vyplývajúce zo záruky za akosť (§ 432 Obchodného
zákonníka). Odporca sa po podaní reklamácie dňa 5. 10. 2010 uspokojil s vyhlásením navrhovateľa o
tom, že reklamáciu nevybaví a ďalší krok napr. vo forme odstúpenia od zmluvy neuskutočnil. Nedomáhal
sa súdnou cestou ani splnenia povinností odstrániť vady tovaru. Za takýchto okolností zakúpenie
náhradných skiel od iného dodávateľa možno považovať za predčasné a náklady takto vzniknuté za
nároky, ktoré mohli byť uspokojené aj zo strany navrhovateľa. Ďalej pokiaľ odporca súčasťou svoje
započítacie námietky urobil aj sumu 689,--eur, ktorá zodpovedá výške zľavy uplatnenej M.. C. vo vzťahu
k odporcovi  za dodanie okien do jeho stavby, v tejto súvislosti je pochybná existencia príčinnej súvislosti
medzi eventuálnym porušením povinnosti navrhovateľa a vznikom týchto výdavkov. Z uvedeného
dôvodu odporcovi nemohli vzniknúť žiadne nároky z vád tovarov v priebehu záručnej doby vzhľadom
na jej nepochybné uplynutie.

Pokiaľ ide o druhú započítaciu námietku súd prvého stupňa uviedol, že aj táto je nedôvodná. Uplatnená
čiastka 297,86 eur totiž mala predstavovať časť kúpnej ceny za dodávku skiel v rámci dodávok mimo
rámca predmetu konania. Z listu právneho zástupcu zo dňa 5. 5. 2011 však vyplýva, že týmto listom
si odporca uplatnil nároky z vád dodaného tovaru formou dodania náhradného bezvadného tovaru
najneskôr do 13. 5. 2011. V čase rozhodovania tunajšieho súdu táto lehota neuplynula, odporca od
kúpnej zmluvy neodstúpil a neuplatnil si zľavu z kúpnej ceny v dôsledku vád predaného tovaru, a preto
nárok na peňažné plnenie z titulu namietanej vady dodaného tovaru nemohol vzniknúť. Z uvedených
dôvodov súd prvého stupňa žalobu zamietol a odporcu zaviazal k náhrade trov konania navrhovateľa.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. odporca. V
odvolaní uviedol, že jeho zodpovednostný vzťah vo vzťahu k objednávateľovi diela M.. C. vychádza
z ustanovení Občianskeho zákonníka a je iný, ako zodpovednostný vzťah navrhovateľa voči nemu.
Preto by prípadná žaloba o odstránení vád tovaru dodaním náhradného tovaru proti navrhovateľovi
nebola jeho pragmatickým správaním, keďže prípadný spor by zrejme prekročil jeho povinnosť odstrániť
vady diela vo vzťahu k M.. C.. Nesúhlasil s tvrdením súdu o tom, že žiadne ustanovenia Obchodného
zákonníka neumožňuje počítať plynutie novej záručnej doby od dodania náhradného tovaru. V priebehu
konania nebolo sporným, že predávajúci poskytuje za dodávku okien záruku na akosť v trvaní 5 rokov.
Podľa názoru odvolateľa sa záruka na akosť vzťahuje na dodaný tovar tak, ako je to uvedené v ust.
§ 429 ods. 1 Obchodného zákonníka. Bolo preukázané, že v priebehu záručnej doby odporca viackrát
od navrhovateľa uplatnil nároky z vád tovaru podľa § 436 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka a
navrhovateľ náhradný tovar odporcovi dodal. Nešlo teda o odstránenie vád opravou tovaru, ale o dodanie



náhradného tovaru, a preto bolo potrebné zisťovať, či tovar, ktorého vady odporca u predávajúceho
- navrhovateľa reklamoval, je skutočne tovarom, ktorý predávajúci odporcovi dodal. Bolo povinnosťou
súdu prvého stupňa, aby takýto dôkaz na návrh odporcu vykonal. Tento dôkaz bolo potrebné vykonať
najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že navrhovateľ popieral  akúkoľvek reklamáciu vád dodaného
tovaru. Až na pojednávaní navrhovateľ dňa 9. 5. 2011 pripustil, že reklamácia mu bola doručená, avšak
vybavenie tejto reklamácie podmieňoval zaplatením dlhovaných súm.

Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom súdu  prvého stupňa a v tom, že nemal akceptovať uplatnenú
zľavu z ceny poskytnutú M.. C.. Z výpovede svedka B. O. bolo nesporne preukázané, že od dodania
okien sa jednalo o viacnásobnú reklamáciu, takže bol toho názoru, že okrem dodania náhradného
tovaru bola uplatnená zľava z ceny diela dôvodná. Tým, že navrhovateľ reklamáciu nevybavil, nesporne
tým porušil svoju právnu povinnosť na odstránenie vád tovaru a nastala predpokladaná zodpovednosť
navrhovateľa nahradiť odporcovi spôsobenú škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka. Z uvedeného
dôvodu nesúhlasil s tým, že uplatnenie jeho nároku na náhradu škody je neprípustné podľa § 440
ods. 2 Obchodného zákonníka. Tvrdil, že práve toto ustanovenie nesporne pripúšťa súbeh nároku na
uplatnenie vád tovaru podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka a aj nároku na náhradu  škody tak,
ako je to uvedené jednoznačne v ust. § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka.  Nesúhlasil ani so záverom
súdu prvého stupňa, že druhá započítacia námietka je nedôvodná, takže ďalšie dokazovanie v tejto
veci nevykonal. Uviedol, že práve z dôvodu prebiehajúceho  súdneho sporu považoval za vhodné jeho
reklamáciu zo dňa 11. 4. 2011 doplniť písomným podaním jeho právneho zástupcu, aby bolo nesporné,
aký nárok z vád tovaru si uplatňuje. Vzhľadom na termín pojednávania, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok a na termín uplynutia lehoty stanovenej pre navrhovateľa na dodanie náhradného tovaru,
s prihliadnutím na jeho návrh bolo potrebné, aby súd vykonal dokazovanie aj vo vzťahu k tejto jeho
započítacej námietke. Navrhovateľ v rozpore so svojim tvrdením nemal záujem vybaviť ďalšiu jeho
reklamáciu, čo ani neurobil, preto bol odporca povinný od kúpnej zmluvy z 10. 12. 2008 a z 27. 9. 2009
čiastočne odstúpiť. V odstúpení od zmluvy si zároveň uplatnil započítaciu námietku na sumu 130,16 eur
a sumu 167,71 eur voči pohľadávke navrhovateľa na zaplatenie kúpnej ceny vyfakturovanej faktúrou č.
237/10. O odstúpení od zmluvy odvolaciemu súdu predložil listiny, z ktorých takýto stav je zrejmý, preto
navrhol, aby týmito listinami bolo doplnené dokazovanie súdu prvého stupňa. Z uvedených dôvodov
podľa názoru odvolateľa v časti sumy 2345,02 eur je potrebné započítať na pohľadávky navrhovateľa
z faktúr č. 237/10, 260/10, 306/10, 307/10, 380/10, 381/10 a v časti 192,18 eur, z faktúry č. 382/10.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v písomnom stanovisku k podanému odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť, pretože o doložení faktúr, dodacích listov, vypočutí svedka B. O., M.. je zrejmé,
že rozmery a zloženie reklamovaných skiel boli odlišné od pôvodne vyrobených skiel. Súhlasí aj s
výrokom súdu o nevypočutí navrhovaného svedka M.. C. vzhľadom na to, že záruka 5 rokov za akosť
tovaru už uplynula. Tiež nevidí dôvod riešiť reklamáciu, ktorá sa týkala skiel, ktorých zloženie a rozmery
boli odlišné s pôvodnou objednávkou. Čo sa týka uplatnenej reklamácie zo dna 11. 4. 2011 uviedol,
že  žiadali o kontakt na T.. M., ktorý sa do dnešného dňa neozval, preto považuje tvrdenie odporcu, že
navrhovateľ nemá záujem o vybavenie ďalšej reklamácie za nekorektné tvrdenie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal veci podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O. s.
p. ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal odporcu k
zaplateniu  sumy 5.109.47 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že navrhovateľ na základe objednávok odporcu dodal
odporcovi  sklá, ktorých dodávku vyfakturoval v úhrnnej výške 5.109,47 eur. Odporca vyfakturovanú
sumu v lehote splatnosti neuhradil. Z toho dôvodu sa navrhovateľ domáha jej zaplatenia v uvedenej
výške  spolu s úrokom z omeškania uplatneným podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odporca v
konaní vzniesol voči uplatneného nároku dve započítacie námietky, ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil



ako nedôvodné, a to prvú započítaciu námietku vo výške 2.047,16 eur, ktorá sa  zakladá na dodávke
skiel, pričom  ustálil, že  reklamácia k tejto dodávke bola uskutočnená po uplynutí 5 ročnej záručnej doby
stanovenej pre reklamáciu dodaných skiel. Čo sa týka ďalšej započítacej námietky, súd prvého stupňa ju
považoval za nedôvodnú, pretože nároky z vád si odporca uplatnil  formou dodania bezvadného tovaru
najneskôr do 13. 5. 2011,  pričom v čase rozhodovania tunajšieho súdu táto lehota ešte neuplynula.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v danej veci stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že odporca si
nemohol voči navrhovateľovi uplatniť započítaciu námietku v sume 2.047,16 eur z titulu vadnej akosti
dodaných skiel. Odporca v konaní nepreukázal relevantným dôkazom, že si voči navrhovateľovi včas v
záručnej dobe päť rokov uplatnil reklamačný nárok na základe reklamácie odporcu zo dňa 5. 10. 2010
vzhľadom k skutočnosti, že sa jednalo o dodávku skiel v roku 2002.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že vybavenie reklamácie bolo podmienené navrhovateľom, až
po uhradení nedoplatkov za dodávku skiel v predchádzajúcom období, ktoré odporca neuhradil.

Započítacia námietka v sume 2.047,16 eur titulom náhrady škody je podľa názoru odvolacieho
súdu nedôvodná preto, že odporca nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka upravujúcimi postup odberateľa pri vadnom plnení, a to nevyužil právo na odstúpenie od
zmluvy, ani sa svojho reklamačného nároku nedomáhal návrhom na súd. Z uvedeného dôvodu súd
prvého stupňa oprávnene neakceptoval návrh odporcu na reklamačný nárok okien zakúpených od iného
dodávateľa a priznanú zľavu z ceny vo výške 689,--eur.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne posúdil aj druhú započítaciu námietku odporcu v
sume 297,86 eur za nedôvodnú, pretože tak, ako bolo v napadnutom rozhodnutí konštatované, odporca
si listom zo dňa 5. 5. 2011 uplatnil nároky z vád dodaného tovaru  formou bezvadného dodania,
bezvadného plnenia najneskôr do 13. 5. 2011, pričom táto lehota v čase rozhodovania veci (9. 5. 2011)
ešte neuplynula. Tak ako konštatoval súd prvého stupňa odporca od kúpnej zmluvy s navrhovateľom
neodstúpil, ani si neuplatnil zľavu z kúpnej ceny v dôsledku vady dodaného tovaru. Nárok na peňažné
plnenie mu preto z titulu vád dodaného tovaru nemohol vzniknúť.

Na základe uvedeného skutkového právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. §
219 ods. 2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade  trov  odvolacieho  konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si ich neuplatnil.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto  rozsudku odvolanie nie je prípustné.