{"guid": "deedfcb6-54e2-4a58-b992-8974e47ad4d9:2359fa42-fee9-4777-a3ff-546cfb2e892d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6912205253.1", "spisova_znacka": "14CoP/89/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/89/2012 z 10. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. septembra 2012, sp. zn. 14CoP/89/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6912205253.1", "identifikacne_cislo": "6912205253", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2012-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2359fa42-fee9-4777-a3ff-546cfb2e892d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6912205253.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6912205253.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6912205253.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/89/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912205253
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6912205253.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová
predsedníčka senátu, Mgr. Ema Novodomcová, JUDr. Mária Trubanová PhD. členovia senátu v právnej
veci starostlivosti súdu o maloletého Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v V. N., dieťa matky S. H., nar. X.XX.XXXX, bytom
M., P. X X. U., N. V., X X D., X. a otca Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E., H. XXX, o návrhu otca na určenie
výživného na maloleté dieťa o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa
12.6.2012 č.k. 7P/59/2012-33 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok okresného súdu.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
7C/43/2000-23 zo dňa 29.6.2000 v časti o výživnom tak, že matke uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletého sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
(v súčasnosti 26,- Eur mesačne na jedno dieťa) vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk otca
počnúc dňom 1.3.2012. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.3.2012 do 31.5.2012 vo výške 78,-
Eur uložil odporkyni splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným až do
úplného vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Prvostupňový súd
rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom okresného súdu zo dňa 29.6.2000 č.k. 7C/43/2000-23, ktorým
bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania a ktorým bol maloletý Q. zverený do výchovy otca,
výživné určené nebolo. Súd vychádzal z ust. § 62 ods. 1 až 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, v zmysle
ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť, prispievajú na výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov, pričom minimálna výška výživného je 30% z sumy výživného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa. Súd vychádzal z tejto minimálnej čiastky výživného, ktorá je zároveň
zákonnou povinnosťou rodiča, ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti a nemôže sa jej
zbaviť. Pokiaľ aj bolo zistené, že matka maloletého nepracuje a nemá žiadny príjem, určil teda výživné
v najnižšej možnej výške.

Proti rozsudku okresného súdu podala matka maloletého v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Rozhodnutie považuje za nesprávne, pretože ona má v opatere druhého syna S., nar. XX.X.XXXX, je
nezamestnaná a má aj ďalšie dieťa I., nar. XX.X.XXXX, žije stále na adrese v M.. Žije s deťmi sama a
nemá z čoho výživné platiť. Otec dieťaťa má pritom pomoc od matky a priateľky a privyrába si ako N..
Ona je nezamestnaná a sama potrebuje pomoc. Za takejto situácie rozsudok považuje za nespravodlivý.



Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.. Napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia odvolací súd konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia ako aj správnosť dôvodov, ktoré v odôvodnení rozsudku prvostupňový súd
uviedol. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ešte uvádza.

Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku správne poukázal na zákonnú úpravu, na základe ktorej v
danej veci rozhodol, konkrétne na ust. § 62 ods. 1 až 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, ako aj § 78 ods.
1 a 3 Zákona o rodine. Správne tiež poukázal na zák. č. 601/203 Z.z. o životnom minime, v zmysle
ktorého v súčasnosti je minimálna výška výživného (§ 62 ods. 3 - 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa) 26,- Eur mesačne.

Odvolací súd upozorňuje, že takto určené výživné je najnižšia možná čiastka, ktorú môže súd uložiť
plniť rodičovi maloletého dieťaťa, ktoré nemá zverené do osobnej starostlivosti, to znamená, že nižšie
výživné určiť nemôže, rovnako ako nemôže nepriznať a neurčiť žiadne výživné. Plnenie vyživovacej
povinnosti je zákonnou povinnosťou každého z rodičov bez ohľadu na ich finančnú, majetkovú a sociálnu
situáciu, tejto povinnosti sa nemôžu zbaviť. Pokiaľ matka poukazuje na svoju nepriaznivú situáciu a na
skutočnosť, že sama má v opatere ďalšie dve deti, je v záujme detí aj v jej záujme, aby si túto situáciu
vysporiadala s otcom uvádzaných detí. To však nemá žiadny vplyv na určenie jej vyživovacej povinnosti
voči maloletému synovi Q. nar. XX.XX.XXXX.  Odvolací súd teda opätovne zdôrazňuje, že rozhodnutie
je správne, zákonné a vzhľadom na vzťah matky a jej dieťaťa aj spravodlivé. Odvolacie dôvody matky
nemohli na správnosti tohto rozsudku nič zmeniť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7P/59/2012", "guid": "1ec392a1-5d47-4386-b6d0-562aef772eaf:ea886c4c-a703-48c1-bead-a62de893fbeb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}