{"guid": "fe4d78fd-ae18-42b7-a974-8f535017b3a7:3034a9d2-41b4-4027-95eb-b33a3d216ada", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:7710202287.1", "spisova_znacka": "14CoPr/7/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoPr/7/2012 z 25. 11. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. novembra 2012, sp. zn. 14CoPr/7/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:7710202287.1", "identifikacne_cislo": "7710202287", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD.", "sudca_id": 1734, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-1734", "datum_vydania": "2012-11-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3034a9d2-41b4-4027-95eb-b33a3d216ada", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:7710202287.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:7710202287.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:7710202287.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 14CoPr/7/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7710202287\nDátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:7710202287.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa : K.. Y. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom\nXXX XX Y., G. XX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Jánom Derevjanikom, so sídlom 071 01\nMichalovce, Štefánikova č. 60, proti odporcovi : Slovenská pošta, a.s., so sídlom 974 01 Banská Bystrica,\nPartizánska 9, IČO : 36 631 124, o určenie neplatnosti výpovede a zaplatenie nárokov z neplatného\nskončenia pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 10.04.2012 proti rozsudku Okresného\nsúdu Banská Bystrica číslo konania 14C/22/2011-175 zo dňa 01.03.2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok  okresného súdu   z r u š u j e    a vec mu    v r a c i a    na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd návrh o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru,\nktorú dal odporca navrhovateľovi dňa 16.09.2009, zamietol a rozhodol o náhrade trov prvostupňového\nkonania. Súd skúmal zákonné podmienky vyžadované pre platnosť takéhoto právneho úkonu zo strany\nzamestnávateľa voči zamestnancovi a konštatoval, že rozhodnutím predstavenstva Slovenskej pošty,\na.s. Banská Bystrica zo dňa 04.08.2009 došlo k takej organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa\nnavrhovateľ vo svojej poslednej pracovnej pozícii stal pre odporcu nadbytočným, a to v dôsledku toho,\nže 30.09.2009 sa zrušilo Regionálne poštové centrum v Y., v mieste ktorého dovtedy navrhovateľ\nprácu vykonával.  Pokiaľ navrhovateľ v konaní spochybnil, či výpoveď  bola podpísaná oprávnenou\nosobou, keďže ju podpísal K.. R. S., riaditeľ Regionálneho centra Y., súd prvého stupňa tento dôvod\nvyhodnotil ako neopodstatnený, pretože z rozhodnutia o organizačnej zmene vyplýva, že Regionálne\npoštové centrum Y. sa ruší ku dňu 30.09.2009 a od 01.10.2009 sa zriaďujú organizačná jednotka\nOblastné riaditeľstvo pôšt Košice alebo Prešov.  Keďže výpoveď bola podpísaná dňa 16.09.2009, súd\nmal z vykonaného dokazovania preukázané, že v danom období mal riaditeľ Regionálneho poštového\ncentra podľa organizačnej štruktúry platnej do 30.09.2009 oprávnenie skončenie pracovného pomeru\npodpisovať. Podľa názoru súdu neobstojí ani ďalšia námietka navrhovateľa, že odporca si vo vzťahu\nk nemu nesplnil svoju ponukovú povinnosť pred doručením výpovede podľa § 63 ods. 2 písm. b/\nZákonníka práce. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pred doručením výpovede\nodporca navrhovateľovi ponúkol voľné pracovné miesta, ktoré mal k dispozícii v Y., avšak navrhovateľ\nnebol ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré\nbolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Súd nepripustil tvrdenia navrhovateľa, že by prijal prácu aj v\nnovozriadenom Oblastnom riaditeľstve pôšt Košice alebo Prešov, pretože tieto argumenty súd považoval\nza  nepodstatné, keďže sa nejednalo o ponuku pracovného miesta, ktoré bolo dohodnuté ako  miesto\nvýkonu práce navrhovateľa. Súd taktiež mal za to, že odporca si splnil aj povinnosť výpoveď vopred\nprerokovať s odborovou organizáciou podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce, ku ktorému záveru\ndospel jednak zo svedeckej výpovede svedka Y. I., ako predsedu odborovej organizácie u odporcu, a\njednak z písomného záznamu zo dňa 16.09.2009 z rokovania, kde sa riešila otázka súhlasu odborov k\nvýpovedi navrhovateľa. Súd nepovažoval za podstatnú námietku navrhovateľa, že z kolektívnej zmluvy\nvyplýva povinnosť zamestnávateľa predkladať odborovému orgánu žiadosť o predchádzajúci súhlas k\nvýpovedi aspoň mesiac dopredu pred podaním výpovede, pretože podľa ustanovenia § 74 Zákonníka\n\npráce je výpoveď neplatná len v prípade, ak ju zamestnávateľ vopred neprerokuje so zástupcom\nzamestnancov. Súd mal preukázané, že výpoveď bola prerokovaná s predsedom odborovej organizácie\nešte pred doručením výpovede. Súd sa napokon zaoberal poslednou námietkou neplatnosti výpovede,\nkeď navrhovateľ tvrdil, že mu výpoveď nebola riadne doručená podľa § 38 Zákonníka práce a mal z\nvýpovede svedkýň, ktoré boli priamo prítomné pri doručovaní výpovede navrhovateľovi, za preukázané,\nže navrhovateľ bez relevantného dôvodu odmietol písomnosť prevziať, o ktorej skutočnosti svedkyne\nurobili písomný záznam na druhej strane originálu výpovede. Platí tak právna domnienka podľa § 38\nods. 4 Zákonníka práce, že výpoveď bola navrhovateľovi doručená dňom 16.09.2009. Návrh na určenie\nneplatnosti výpovede,  a tým aj náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, tak súd\nvyhodnotil ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. O trovách konania súd následne rozhodol\npodľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože napriek\nprocesnému úspechu si náhradu trov konania nežiadal a súčasne súd rozhodol, že podľa ustanovenia §\n2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra\ntrestov odporcovi nevznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie.\n\nProti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namieta jeho\nvecnú správnosť a domnieva sa, že súd nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti. Zotrváva na svojich\npôvodných argumentoch, že mu zo strany zamestnávateľa bola daná neplatná výpoveď. Výpoveď mu\nbola nesporne daná na základe organizačnej zmeny odporcu č.k. 6995/2009-LZ-ZMENY, ktorá bola\nvydaná priamo generálnym riaditeľom Slovenskej pošty a týkala sa celej akciovej spoločnosti. Logicky\ntak navrhovateľ predpokladá, že aj výpoveď v dôsledku tejto organizačnej zmeny mu mal dať generálny\nriaditeľ a nie riaditeľ regionálneho poštového centra. Je pre neho len ťažko prijateľné konštatovanie\nprvostupňového súdu, že K.. S. bol riaditeľom poštového regionálneho centra do 01.10.2009 a preto\nmu mohol dať výpoveď zo dňa 16.09.2009. Podpísať výpoveď mohol len generálny riaditeľ spoločnosti.\nNavrhovateľ tvrdí ďalej, že nebola splnená ani hmotnoprávna podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 63\nods. 2 písm. b/ Zákonníka práce, a to ponúknuť mu vhodné pracovné miesto. Navrhovateľ argumentoval,\nže mu nemohlo byť ponúknuté pracovné miesto v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce v Y.,\nkeď po 01.10.2009 bolo už Regionálne poštové centrum Y. zrušené a objektívne nikoho zamestnávať\nuž nemohlo. Nová vhodná práca mu tak mala byť ponúknutá už v rámci novej organizačnej štruktúry.\nV návrhu navyše uviedol konkrétne mená svojich bývalých kolegov, ktorým bolo ponúknuté iné vhodné\npracovné miesto už v rámci novej organizačnej štruktúry. Touto časťou jeho návrhu sa súd nezaoberal,\nstačilo si pritom vyžiadať  aktuálne pracovné zmluvy K.. V., K.. Q., K.. S., K.. Y. a K.. V.. Nesúhlasil ani\ns názorom súdu, že v jeho prípade existoval súhlas odbornej organizácie s jeho výpoveďou tak, ako\nto ukladá § 74 a § 17 ods. 2 Zákonníka práce. Y. I. nie je odborovým orgánom a súhlas s výpoveďou\nmôže dať len výbor odborovej organizácie, nielen predseda ZO, ako jedinec. Ako predseda ZO tak\nnemohol dať platný súhlas s jeho výpoveďou a súd si  mal zabezpečiť zápisnicu zo zasadnutia výboru\nZO,  nielen pochybnú zápisnicu z údajného pracovného rokovania. Podľa vedomosti navrhovateľa\nžiadny člen výboru ZO si nepamätá, že by  dňa 16.09.2009 výpoveď navrhovateľa prejednával výbor\nodborovej organizácie. Súd sa tak mal podrobne zaoberať existenciou súhlasu odborovej organizácie\ns jeho výpoveďou. Nič pritom nebránilo zamestnávateľovi predložiť odborovej organizácii písomne na\nprerokovanie jeho výpoveď 30 dní vopred, ako to ukladá kolektívna zmluva. Navrhovateľ v závere\npodotkol, že odporca mu dňa 16.09.2009 o 11.00 hod. ponúkol údajne vhodné pracovné miesto,\nnásledne požiadal - písomne - odborovú organizáciu o danie súhlasu s jeho výpoveďou, odborová\norganizácia  túto žiadosť toho istého dňa prerokovala a dala súhlas, aby mu výpoveď ešte toho istého\ndňa  bola odporcom aj vypracovaná a účinne doručená.  Tieto tvrdenia odporcu považuje za absurdné\na nereálne. Navrhovateľ z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý\nrozsudok prvostupňového súdu a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.\n\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa aj naďalej zotrváva na svojom stanovisku, že výpoveď\nz pracovného pomeru bola navrhovateľovi daná zákonne a platne. Vyhodnotenie skutkového stavu  a\nzdôvodnenie  rozhodnutia okresným súdom považuje za správne a z právneho hľadiska aj správne\nkvalifikované. Výňatok z Podpisového poriadku OS-03 SP preukázal, že K.. R. S., ako vtedajší riaditeľ\nORP Y., bol oprávnený dňa 16.09.2009 podpísať výpoveď navrhovateľa. Tiež ponuka pracovného miesta\nbola vykonaná v súlade so Zákonníkom práce, a to v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce podľa\npracovnej zmluvy, teda v Y.. Odporca tvrdí, že aj povinnosť vopred prerokovať výpoveď so zástupcami\nzamestnancov bola z jeho strany splnená, čo odporca preukázal listinnými dôkazmi a svedeckými\nvýpoveďami.  Pokiaľ ide o doručenie výpovede,  odporca uviedol, že aj z výpovede svedkov vyplynulo, že\nnavrhovateľ bez uvedenia relevantného dôvodu písomnú výpoveď odmietol prevziať a platí tak zákonná\n\ndomnienka, že písomnosť bola navrhovateľovi doručená. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok\nprvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.\n\nV dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací § 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č.\n99/1963 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), vec preskúmal v medziach daných\nustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia\npojednávania napadnutý rozsudok okresného súdu  podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/  O.s.p.\nzrušil a  podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n\nNavrhovateľ tvrdil, že s ním odporca neplatne rozviazal pracovný pomer výpoveďou. Namietal\nplatnosť výpovede z viacerých dôvodov. Spochybňoval predovšetkým účinné doručenie výpovede dňa\n16.09.2009, keď namietal, že síce prišli do jeho kancelárie približne o 15.00 hod. pracovníčky U. C. -\npersonalistka a Y. U. - personalista s tým, že prišli s ním prejednať bližšie nešpecifikované personálne\nveci, avšak, podľa jeho tvrdenia, nepokúšali sa mu doručiť žiadnu výpoveď. Až dňa 01.12.2009 sa\nmal navrhovateľ dozvedieť, že ich návšteva bola pokusom o doručenie výpovede, že je vo výpovednej\nlehote, ktorá končí 31.12.2009 a že údajne výpoveď odmietol prevziať.  Namietol taktiež oprávnenosť\npodpisovať výpoveď riaditeľom regionálneho poštového centra, vzhľadom k tomu, že organizačná\nzmena, a tým aj dôvod výpovede, sa týkali celej akciovej spoločnosti, nielen Regionálneho poštového\ncentra v Y.. Riaditeľ regionálneho poštového centra  môže  navrhovať organizačné zmeny iba týkajúce\nsa regionálneho centra. Navrhovateľ ďalej spochybňoval platnosť výpovede aj z dôvodu, že si odporca\nnesplnil ponukovú povinnosť voči nemu, vyplývajúcu mu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Boli\nmu ponúknuté pracovné miesta  na poštového doručovateľa, referenta, administrátora pôšt, na ktoré sa\nnevyžaduje  ani vysokoškolské vzdelanie a dokonca na skrátené úväzky.  Navrhovateľ namietal, že mu\nmali byť ponúknuté adekvátne pracovné miesta v rámci novej organizačnej štruktúry, teda aj s miestom\nvýkonu práce v Prešove, či v Košiciach. Zdôraznil pritom, že má vedomosť o tom, že boli jeho bývalým\nspolupracovníkom ponúknuté miesta, ktoré by boli aj pre neho vhodné, vzhľadom na vyžadované\nvysokoškolské vzdelanie, pričom v návrhu konkretizoval mená a priezviská bývalých spolupracovníkom,\npracovné pozície, ktoré im boli ponúknuté i s tarifnými triedami, zodpovedajúcimi jeho tarifnej triede.\nĎalej navrhovateľ argumentoval, že v rámci Oblastného riaditeľstva pôšt Prešov ešte v decembri\n2009 nebolo obsadené miesto referenta oddelenia dodávania, ktoré však jemu ponúknuté nebolo.\nNapokon navrhovateľ namietal skutočnosť, že odporca si nesplnil riadne ani povinnosť  vyplývajúcu mu z\nustanovenia § 74, v spojení s § 17 ods. 2 a § 11 Zákonníka práce, teda výpoveď danú zamestnávateľovi\nvopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Navrhovateľ tvrdil, že podľa jeho informácií odporca\nvôbec nedoručil odborovej organizácii pôsobiacej na pracovisku žiadosť o prerokovanie jeho výpovede,\npričom z kolektívnej zmluvy vyplýval záväzok zamestnávateľa predložiť výpoveď na prerokovanie\nodborom v lehote najneskôr 1 mesiac pred daním výpovede zamestnancovi. Navrhovateľ dal súdu do\npozornosti, že zamestnávateľ vedel o organizačnej zmene  dostatočne vopred na to, aby tento termín bol\ndodržaný. Výbor základnej organizácie, ani jej členská schôdza, sa dňa 16.09.2009 nekonali a nemohli\ntak prijať ani uznesenie, z ktorého by vyplývalo, že bola jeho  výpoveď odborovým orgánom prerokovaná.\nVzhľadom na všetky tieto dôvody potom navrhovateľ považuje výpoveď zo dňa 16.09.2009 za neplatnú\na uplatnil si aj nárok na náhradu mzdy  podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce.\n\nOkresný súd vykonal dokazovanie vo veci jednak oboznámením sa s obsahom predložených a\nvyžiadaných listinných dôkazov, jednak výsluchom účastníkov konania, ako aj výsluchom svedkov\nU. C., zamestnanej ako referentky personálneho oddelenia, Y. U., ako personálnej referentky, K..\nR. S., vtedajšieho vedúceho organizačnej jednotky regionálneho poštového centra Y. a svedka Y. I.,\nvtedajšieho predsedu odborovej organizácie spojov a po ich dôkladnom zvážení a vyhodnotení následne\nna podklade takto zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým\nsúd meritórne rozhodol a návrh v celom rozsahu zamietol.\n\nSúd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavrel pracovnú zmluvu č. XX/OKR/\nORPR/XXXX zo  dňa 25.05.2004 na funkciu riaditeľ regionálneho poštového centra s miestom výkonu\npráce v Y., a to na dobu neurčitú. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 21.03.2007 došlo\nk zmenám v obsahu pracovnej zmluvy, a to ohľadom  druhu vykonávanej práce, podľa ktorej mal\nnavrhovateľ pre odporcu vykonávať prácu vo funkcii vedúci odboru, s miestom výkonu práce Y..\nRozhodnutím Predstavenstva Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica č.j. 6995/2008-LZ- ZMENY zo\ndňa 04.08.2009 došlo k zásadnej zmene organizačnej štruktúry zamestnávateľa, dňom 30.09.2009 sa\nzrušilo aj Regionálne poštové centrum Y., na ktorom dovtedy navrhovateľ vykonával prácu a vznikli\n\nv užšom okruhu dovtedajšieho miesta výkonu práce navrhovateľa Oblastné riaditeľstvá pôšt Košice a\nPrešov. Odporca s navrhovateľom, v dôsledku uvedených organizačných zmien, rozviazal pracovný\npomer výpoveďou dňa 16.09.2009 podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu\njeho nadbytočnosti - zrušenia jeho dovtedajšieho pracovného miesta a neprijatím ponúknutých voľných\npracovných miest.  Zamestnávateľ doručoval navrhovateľovi dňa 16.09.2009 písomné vyhotovenie\nvýpovede, ktoré podľa ručne zapísaného záznamu, nachádzajúceho sa na zadnej strane originálu\nvýpovede, navrhovateľ za prítomnosti dvoch pracovníčok odporcu odmietol prevziať. Výpovedná lehota\nzačala plynúť od 01.10.2009 a skončila by 31.12.2009. Navrhovateľ písomne dňa 19.01.2010 oznámil\nsvojmu zamestnávateľovi, že podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce trvá na svojom ďalšom zamestnávaní\na nahlásil svoju pracovnú pohotovosť.\n\nPodľa ustanovenia § 61 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011,\nzamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod\nvýpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,\ninak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.\n\nVychádzajúc z ustanovenia § 63 ods. 1 písm.  b/ Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011,\nzamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, zamestnanec stane nadbytočný\nvzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh,\ntechnického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných\norganizačných zmenách.\n\nPodľa ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a/ a b/ Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011,\nzamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie\npracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno\nokamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej\nzamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,\nalebo ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ\nponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej\npríprave na túto inú prácu.\n\nPodľa ustanovenia §  74 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011, výpoveď alebo okamžité\nskončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať\nso zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď\nalebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní\nodo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu,\nplatí, že k prerokovaniu došlo.\n\nV súlade s ustanovením § 77 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011, neplatnosť skončenia\npracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou\nmôže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,\nkeď sa mal pracovný pomer skončiť.\n\nPodľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011,  ak zamestnávateľ\ndal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite\nalebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho\nnaďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno\nod zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ\nje povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho\npriemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do\nčasu, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného\npomeru.\n\nCitované zákonné ustanovenia upravujú hmotnoprávne podmienky platnosti jednostranného právneho\núkonu zo strany zamestnávateľa - výpovede. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania\nkonštatoval, že všetky hmotnoprávne podmienky vyžadované príslušnými ustanovenia Zákonníka práce\npre platnosť výpovede v zmysle citovaných zákonných ustanovení boli splnené. Sporné medzi stranami\n\nnebolo, že vyhotovenie výpovede z pracovného pomeru obsahovalo všetky formálne náležitosti takéhoto\nzamýšľaného prejavu vôle zamestnávateľa v súlade s ustanovením § 70 Zákonníka práce, výpoveď bola\ndaná písomne, skutkovo riadne vymedzená, navrhovateľ písomne oznámil odporcovi, že na ďalšom\nzamestnaní trvá a bola dodržaná zákonná prekluzívna lehota zo strany navrhovateľa na uplatnenie\nnárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce. Sporné v štádiu\nprvostupňového, i odvolacieho konania tak zostalo, či možno výpoveď zo dňa 16.09.2009 považovať\nza doručenú vzhľadom na zákonnú domnienku účinkov doručenia v prípade, ak zamestnanec prijatie\npísomnosti odmietne (§ 38 ods. 4 Zákonníka práce), ďalej či výpoveď bola podpísaná oprávnenou\nosobou, či povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu podľa § 63 ods. 2\npísm. a/ a b/ Zákonníka práce možno považovať za splnenú  a napokon, či  možno považovať výpoveď\nza platnú s ohľadom na povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov\nzamýšľanú výpoveď.\n\nOdvolací súd, po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj dôvodmi odvolania, konštatuje, že pokiaľ\nide o prvú námietku, spochybňujúcu platnosť výpovede zo dňa 16.09.2009 z dôvodu  jej riadneho\nnedoručenia navrhovateľovi, odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými závermi okresného súdu, že\nz obsahu svedeckých výpovedí svedkýň U. C. a Y. U., referentiek personálneho oddelenia odporcu\nvyplynulo, že dňa 16.09.2009 prišli spoločne do kancelárie navrhovateľa s tým, že bola navrhovateľovi\nodovzdaná listina s názvom výpoveď, ktorá bola položená pred ním na stôl a Y. U. bol navrhovateľ\npožiadaný, aby ju podpísal, na čo navrhovateľ podľa zhodných svedeckých tvrdení oboch svedkýň\nodpovedal, že zatiaľ sa k tomu nevyjadruje, pretože sa obrátil písomne na generálneho riaditeľa\nSlovenskej pošty a očakával jeho odpoveď. Svedkyne zhodne vypovedali, že navrhovateľ bol Y. U.\npoučený, že aj keď výpoveď  neprevezme, bude sa mať za to, že mu výpoveď bola riadne doručená.\nTakémuto priebehu nasvedčuje aj písomný záznam o odmietnutí prevzatia výpovede navrhovateľom zo\ndňa 16.09.2009, obsiahnutý na zadnej strane originálu výpovede, ktorý je podpísaný oboma svedkyňami.\nOdvolací súd poznamenáva, že tvrdenie navrhovateľa, že sa bližšie nezaujímal, z akého dôvodu za ním\nobe personalistky v ten deň prišli a že sa nepozrel ani len letmo na listinu, ktorú mu položili na stôl,\nvyznieva pre súd ako nepravdepodobné, rovnako ako jeho tvrdenie, že obe personalistky prišli s ním\nprejednať „bližšie nešpecifikované personálne veci“. Vychádzajúc potom z obsahu svedeckých výpovedí\ndvoch svedkýň, ako aj z písomného záznamu na výpovedi, je možné konštatovať, že nastali účinky\ndoručenia  výpovede dňa 16.09.2009,  a to s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 4 vety poslednej\nZákonníka práce.\n\nAko nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj druhú námietku týkajúcu sa legitimity podpisu výpovede K..\nR. S., riaditeľom Regionálneho poštového centra Y.. Z obsahu písomnej listiny „Podpisové oprávnenie\ntýkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov OS- 03 Podpisového poriadku zo dňa 01.04.2009, verzia 4“,\nkonkrétne oprávnenia uvedeného pod por. č. 3 tohto podpisového poriadku, vyplýva oprávnenie riaditeľa\nregionálneho poštového centra podpisovať pracovné zmluvy, vrátane zmeny a skončenia, odstúpenia\nod zmluvy zamestnancov v riadiacej pôsobnosti riaditeľa RPC (vrátane vedúcich odborov a vedúcich\noddelení  na organizačných jednotkách). Zo znenia tohto bodu je zrejmé, že pokiaľ sa skončenie\npracovného pomeru v konkrétnom prípade týkalo zamestnanca v riadiacej pôsobnosti riaditeľa RPC, a\nto vrátane vedúceho oddelenia (ktorú pracovnú pozíciu navrhovateľ u odporcu vykonával), nemôže byť\nsporné, že v čase vyhotovenia výpovede, dňa 16.09.2009, mal K.. R. S., vtedajší riaditeľ Regionálneho\npoštového centra Y., oprávnenie podpísať výpoveď zamestnanca v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.\nNeobstojí ani argument navrhovateľa, že dôvod výpovede sa týkal organizácie celej akciovej spoločnosti,\nnielen jej organizačnej zložky, a teda mal výpoveď podpisovať generálny riaditeľ Slovenskej pošty,\na.s. Banská Bystrica. Takýto záver nemožno vyvodiť zo žiadneho zákonného ustanovenia a navyše\nodporuje interným smerniciam zamestnávateľa, presne a detailne upravujúcich pôsobenie a oprávnenie\njednotlivých orgánov spoločnosti v rámci jej organizačnej štruktúry. Už len na dôvažok odvolací súd\npoznamenáva, že výpoveď bola daná dňa 16.09.2009 a organizačná zložka Regionálne poštové\ncentrum Y. bola zrušená od 30.09.2009.\n\nPokiaľ ide o ďalšiu námietku navrhovateľa, že si odporca vo vzťahu k nemu nesplnil riadne\nponukovú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a/ a b/ Zákonníka práce, z\nobsahu spisu vyplývajú len tie skutočnosti, že bol vyhotovený Záznam z osobného prerokovania\norganizačnej zmeny a ponukového konania zo dňa 16.09.2009, v ktorom je formulárovo predtlačené,\nže zamestnávateľ ponúkol navrhovateľovi pracovné miesta uvedené v prílohe : Zoznam voľných\npracovných miest. Obsiahnuté je v ňom ručne písané stanovisko zamestnanca, že ponúkané pracovné\n\nmiesta nezodpovedajú jeho kvalifikačným predpokladom a dlhoročným skúsenostiam. Z tohto záznamu\nvšak nevyplýva, aké konkrétne miesta boli navrhovateľovi ponúknuté, a z jeho obsahu vyznieva aj\nspornosť a neurčitosť vyjadrenia zamestnanca, ktorý svojim podpisom verifikoval zakrúžkované obe\nmožnosti, že „Zamestnanec ponuku pracovného miesta prijíma/neprijíma“.  Ani z obsahu svedeckých\nvýpovedí a výpovedí účastníkov konania jednoznačne a nespochybniteľne nemal súd preukázané, ktoré\nkonkrétne miesta a pracovné pozície boli konkrétne navrhovateľovi v rámci zoznamu voľných miest\nskutočne ponúknuté. Súd sa musí vysporiadať i so skutočnosťou, či nebola zo strany zamestnávateľa\nsplnená ponuková povinnosť čisto len formalisticky, či ponúknuté pracovné miesta možno považovať\nza vhodné pre navrhovateľa, teda či zodpovedali ukončenému vzdelaniu, pracovným skúsenostiam,\nprípadne ďalším kvalifikačným predpokladom, ktoré navrhovateľ spĺňal a taktiež, či boli dodržané zo\nstrany zamestnávateľa i ďalšie zásady ktoré je povinný vo vzťahu ku všetkým svojim zamestnancom\ndodržiavať, konkrétne zásada rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie. Súd nevenoval žiadnu\npozornosť argumentu navrhovateľa, že  v danom čase boli jeho konkrétnym kolegom, ktorých mená,\nponúknuté pracovné pozície a tarifné triedy presne a konkrétne uviedol v návrhu, ponúknuté pracovné\nmiesta, ktoré spĺňali aj jeho kvalifikačné predpoklady a jemu ponúknuté neboli, naopak, jemu boli\nponúkané pracovné pozície nevyžadujúce vysokoškolské vzdelanie a na skrátené úväzky. Odvolací\nsúd konštatuje, že pokiaľ aj z ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a/ a b/ Zákonníka práce vyplýva, že\nzamestnávateľ je povinný ponúknuť zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu zásadne a prednostne\nv mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, odvolací súd sa domnieva, že vzhľadom\nna konkrétne okolnosti prípadu nie je namieste striktne trvať na doslovnom znení tohto zákonného\nustanovenia, keďže v dôsledku organizačných zmien bola organizačná jednotka, v ktorej dovtedy\nnavrhovateľ pracoval, zrušená. V danom konkrétnom prípade, vzhľadom na konštatované zrušenie\norganizačnej jednotky, by príliš striktná a zužujúca aplikácia tohto ustanovenia zrejme nenapĺňala\ndostatočne sledovaný účel tohto zákonného ustanovenia. O to skôr, pokiaľ navrhovateľ deklaroval svoju\nochotu vykonávať vhodnú prácu aj inde (Prešov, Košice), nielen v mieste pôvodného výkonu práce a\nodporca vhodné pracovné pozície v týchto strediskách ponúkol iným pracovníkom. V tejto časti námietok\nodvolací súd konštatuje nedostatočné skutkové zistenia súdom prvého stupňa.\n\nOdvolací súd napokon vyhodnotil ako neopodstatnenú aj poslednú námietku navrhovateľa, že výpoveď\nje neplatná s poukazom na ustanovenia § 17 ods. 2, § 74 a § 11 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu,\nže nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov - príslušným odborovým orgánom. Z obsah\nspisu síce je zrejmé, že  pri osobnom prerokovaní organizačnej zmeny a pri ponukovom konaní bol\nprítomný aj  Y. I., ako zástupca OZ SPOJE ZO Y. za odborovú organizáciu a bol vyhotovený záznam z\npracovného rokovania s odborovým partnerom zo dňa 16.09.2009, ktorý je však opäť podpísaný Y. I., ako\npredsedom OZ SPOJE ZO Y., avšak odvolací súd zastáva názor, že odporcovi sa nepodarilo doposiaľ\nhodnoverne preukázať, že skutočne prebehlo vopred a riadne prerokovanie výpovede navrhovateľa s\npríslušnou odborovou organizáciou, nielen jej predsedom. Súd bude povinný venovať náležitú pozornosť\nargumentom navrhovateľa, že  má vedomosť o tom, že dňa 16.09.2009 ani výbor základnej odborovej\norganizácie, ani členská schôdza odborovej organizácie nezasadali, a teda nemohli prijať stanovisko,\nako výsledok prerokovania výpovede navrhovateľa kolektívnym orgánom, akým nesporne odborová\norganizácia je, a ktoré stanovisko by následne mohol tlmočiť odporcovi  už len predseda odborovej\norganizácie. Zo svedeckej výpovede samotného Y. I. nevyplýva, že by bola výpoveď navrhovateľa\nprerokovaná v kolektívnom orgáne odborovej organizácie. Svedok Y. I. na pojednávaní dňa 15.11.2011\nuviedol, že nevie s istotou povedať, či bol oslovený, aby sa odbory výpoveďou navrhovateľa zaoberali\na nevie ani uviesť, aká bola odpoveď odborov, či bolo súhlasné stanovisko, či záporné.  Takáto\nneurčitosť výpovede tohto svedka nasvedčuje argumentom navrhovateľa, že odborová organizácia\nneprerokovala jeho výpoveď, ako kolektívny orgán. Súd si nevyžiadal od tohto svedka, ako vtedajšieho\npredsedu odborovej organizácie zápisnicu z prerokovania odborov výpovede navrhovateľa, ani nežiadal\npredložiť písomnú žiadosť, ktorou sa mal odporca na odborovú organizáciou obrátiť so žiadosťou o\nprerokovanie výpovede navrhovateľa, a to ani napriek tomu, že svedok na pojednávaní uviedol, že\nsi všetky takéto žiadosti archivuje a na požiadanie súdu je schopný túto listinu predložiť. Súd tak\nnemal v čase meritórneho rozhodovania preukázané, že skutočne bola splnená podmienka povinnosti\nzamestnávateľa vopred výpoveď zamestnanca s odborovou organizáciou prerokovať. Navyše, súd mal\nvenovať náležitú pozornosť aj záväzku zamestnávateľa  obsiahnutého v bode 4. 4.2  písm. n/ Podnikovej\nkolektívnej zmluvy  na roky 2009 až 2011, v zmysle ktorého sa zamestnávateľ zaviazal prerokovať\ns príslušným odborovým orgánom skončenie pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien a\nracionalizačných opatrení najneskôr 1 mesiac pred daním výpovede uvoľňovaným zamestnancom.\nPokiaľ rozhodnutie Predstavenstva Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica  č.j. 6995/2009- LZ-\n\nZMENY bolo prijaté dňa 04.08.2009, mal odporca dostatočný časový predstih naplniť svoj záväzok\nvyplývajúci mu z platnej kolektívnej zmluvy. Je z hľadiska skúmania naplnenia zákonných podmienok\na predpokladov platnosti výpovede zo dňa 16.09.2009 relevantná skutočnosť, že v totožný deň bola\núdajne splnená ponuková povinnosť odporcu a taktiež bola výpoveď „vopred“ prerokovaná s odborovou\norganizáciou v ten istý deň.  Zákon celkom zjavne, pokiaľ sleduje cieľ zabezpečiť ochranu práv\nzamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi, nesleduje pre naplnenie jednotlivých podmienok z jeho\nustanovení vyplývajúcich ich splnenie len čisto formalisticky. Súd by zrejme z hľadiska hodnovernosti\ntvrdenia odporcu, že bola výpoveď navrhovateľa vopred prejednaná odborovou organizáciou, mal\nvenovať pozornosť aj vyjadreniu svedkyne Y. U., obsiahnutej na č.l. 140 spisu, ktorá celý mechanizmus\nžiadania o prerokovanie popísala tak, že v ten istý deň ako bola daná výpoveď, žiadala o jej prerokovanie\nodborovou organizáciou, pričom „predseda odborovej organizácie sedí vedľa nej, takže tam nebol\nproblém urobiť aj písomnosť“. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje opätovne na záväzok prijatý\nzamestnávateľom a obsiahnutý v platne uzatvorenej kolektívnej zmluve, konkrétne v čl. 7 bodu 7.7, kde\nje definovaný pojem „prerokovanie“, pričom pod týmto pojmom sa rozumie „účelové stretnutie zástupcov\nzamestnávateľa a zástupcov príslušného odborového orgánu, ako výmena názorov a dialóg zmluvných\nstrán, s cieľom dosiahnuť dohodu. Stanoviská strán sa zaznamenajú v zápise. Písomné podklady k\nprerokovávanej veci sa predložia druhej zmluvnej strane najmenej tri dni pred prerokovaním“. Odporca\nzjavne žiadne z citovaných záväzkov vyplývajúcich mu z kolektívnej zmluvy a obsiahnutých v bode 4.\n4.2  písm. n/  a v čl. 7 bodu 7.7 v prípade výpovede navrhovateľa nesplnil.\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti a spochybnenie doposiaľ zisteného skutkového stavu ohľadom\nnámietok navrhovateľa spochybňujúcich platnosť výpovede z dôvodu, že si zamestnávateľ nesplnil\nriadne vo vzťahu k nemu ponukovú povinnosť a z dôvodu, že nebolo preukázané hodnoverne, že\nskutočne bola vopred výpoveď navrhovateľa prerokovaná s príslušnou odborovou organizáciou, sa javí\nako potrebné doplniť dokazovanie v naznačenom smere, pretože doposiaľ zistený skutkový stav je\nnepostačujúci pre meritórne rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd napadnutý rozsudok\nokresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia\n§ 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.\n\nRozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/22/2011", "guid": "179fe766-5237-4575-b320-d11b506ab041:dd7d8be9-372a-47c8-87e9-1e27db4d9ac4", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}