Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/110/2012 z 14. 5. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 14. mája 2012, sp. zn. 17CoE/110/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:7806202971.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoE/110/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:7806202971.1 | 2012-05-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 39 OZ, § 22 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6add8b64-6a95-41bb-8dab-39bf6f2c39b7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:7806202971.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/110/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806202971
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:7806202971.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova č. 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú
koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej N. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom ul. X. č. XXX, XXX XX N., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský
úrad so sídlom Štúrova č. 784/52, 962 12 Detva, pod sp. zn. EX 365/2006, o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 902,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Revúca č. k. 4Er/2628/2008-21 zo dňa 20. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr.
Jánom Debnárom zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom do 30. novembra 2006 (ďalej len „Exekučný
poriadok“).

V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica N 5559/2005,
Nz 51301/2005, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír, ako zástupca povinnej, vyjadril právny záväzok povinnej
splatiť oprávnenému dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy č. 6210460 zo dňa 01.04.2005.

Súd preskúmal notársku zápisnicu a predmetnú zmluvu o úvere a zistil, že v danej veci nebol splnený
jeden zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice v zmysle ust. § 41
ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, ktorým je súhlas povinnej s obsahom notárskej zápisnice a s jej
vykonateľnosťou. Nebolo zistené uzavretie dohody o plnomocenstve medzi povinnou a Mgr. Tomášom
Kušnírom, lebo z úverovej zmluvy nie je jasné, akú vôľu mienila dlžníčka prejaviť podpísaním zmluvy.
Povinná podpísala len samotnú zmluvu, nie samotné plnomocenstvo. Preto prejav vôle povinnej je preto
neurčitý a v tejto časti neplatný. Nedostatkom predmetného právneho úkonu je aj to, že bola obmedzená
slobodná voľba advokáta. Pri uzatváraní úverovej zmluvy bola použitá pretlač, kde v textovej časti na
rovnakej strane, kde sa uzatvárajú zmluvné podmienky, je v samostatnej časti textu uvedený konkrétny
advokát, ktorý má na základe splnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa. Preto nemožno dospieť k
záveru, že dlžníčka podpísaním zmluvy mienila uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve. Dlžníčke takýmto
postupom bola odňatá možnosť slobodnej voľby pri výbere svojho zástupcu. Preto notárska zápisnica,
na podklade ktorej sa vedie exekúcia, nie je vykonateľný exekučný titul z dôvodu absencie súhlasu
povinnej s jej vykonateľnosťou.

O trovách zastavenej exekúcie súd rozhodol tak, že oprávnený je ich povinný uhradiť súdnemu
exekútorovi v sume 71,05 Eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. O trovách exekúcie rozhodol s
poukazom na ust. § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením §
14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách



súdnych exekútorov v znení platnom a účinnom do 30.04.2008, (ďalej len „vyhláška") a uznal súdnemu
exekútorovi odmenu spolu vo výške 71,05 Eur pozostávajúcej z paušálnej odmeny v sume 26,56 Eur
za 8 úkonov exekučnej činnosti, hodinovej odmeny v sume 13,28 Eur za dve začaté hodiny, náhrady
hotových výdavkov v sume 23,24 Eur a 20 % DPH vo výške 7,97 Eur.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Ako prvý dôvod
uviedol, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
b/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „O. s. p.“). Všeobecný súd založil
svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového
stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový
stav a meritórne rozhodnutie vo veci na ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, čím sa postavil
do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu, ktorá mu v rámci
zverenej právomoci neprináleží. Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k
opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný súd
zrušený, zdôrazňujúc, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácií, keď exekučný súd preskúmal
súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti v zmysle ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. Všeobecný súd konajúci v pozícií exekučného súdu je v oblasti prieskumu
exekučného titulu limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých právnych normatívnych pravidiel
náležitú starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné
mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať
činnosťou vlastnou. Oprávnený ďalej uviedol, že bolo povinnosťou notára pri výkone verejnej moci ex
offo posúdiť súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonnom a
dobrými mravmi. Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi
a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd.
Zdôraznil, že notár je právne vzdelanou osobou, ktorý je spôsobilý posúdiť, či požadovaný úkon odporuje
zákonu alebo ho obchádza. V opačnom prípade by dochádzalo k ústavne nesúladného zásahu do
princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa
názoru oprávneného, ak notár neodmietne vykonať úkon a vykoná zverenú činnosť v mene štátu,
zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Inú
chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd.
Ochrana práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta, ktorou náprava
dôsledkov notárskej činnosti vykonávanej činnosti vykonávanej v mene štátu svojou zvláštnou povahou
bez pochybnosti je, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť
a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Uviedol s
poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu, konkrétne uznesenie sp. zn. I. ÚS 331/09, I. ÚS 212/06,
že v prípade dvojakého výkladu právneho predpisu, je povinnosťou všeobecného súdu vykladať právny
predpis spôsobom ústavne konformným. Všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný zaoberať sa
skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo pravdou to, čo
v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené
tvrdenie a to preto, že v čase keď došlo k spísaniu zápisnice, Slovenská republika bola právnym štátom,
a preto žalovanému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice de iure,
alebo sa domáhať náhrady škody. Podľa názoru oprávneného exekučný súd nedisponuje právomocou
rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania
účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby
a nedostatky exekučného titulu. Ak sa všeobecný súd nestotožni s ústavnou interpretáciou ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, žalobca žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/
Občianskeho súdneho poriadku prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh
na konanie o súlade predmetného ustanovenia s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.
Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k
čomu slúži spravidla ústavne konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na
preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Ako druhý dôvod uviedol, že súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred
súdom v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p. .
Exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo



do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval
všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Poukázal
aj na zákaz diskriminácie v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a článku č.14 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd. Tiež uviedol, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý
súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a
bolo s ním zaobchádzané odlišne. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti,
ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť odlišné zaobchádzanie s oprávneným, a to ani v
súvislosti s jeho postavením ako podnikateľského subjektu. Tiež poukázal na potrebu ústavnej aplikácie
právnych noriem a na skutočnosť, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej
úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva. Exekučný súd aplikoval ustanovenie
smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nemá všeobecnú záväznosť. Navyše exekučný súd svoje rozhodnutie
založil aj na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie, čo je v danej veci neprípustné
a úplne nemožné. Následne oprávnený uviedol, že okresný súd bez jeho vypočutia rozhodol o jeho
právnom postavení, nemal možnosť sa vyjadriť a reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Postup, ktorý zvolil exekučný súd dal povinnej
dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie obáv z reakcie žalobcu, došlo k zmareniu exekúcie
s poukazom aj na zásadu kontradiktórnosti konania. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil
akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením
judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho
konania. Negácia zásady dvojinštančnosti súdneho konania exekučným súdom ohľadom posúdenia
merita veci je v podmienkach právneho štátu neprípustná a porušuje právo žalobcu na súdnu ochranu,
ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces.

Ako ďalší dôvod uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
náležité dokazovanie. Podľa oprávneného exekučný súd vo veci nevykonal dokazovanie, pričom
rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave a ak súd nemá dostatočný
podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli.

Ako posledný dôvod oprávnený uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.. Podľa názoru oprávneného súd
v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že udelené plnomocenstvo považuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, pričom neprijateľnosť podmienky vidí v tom, že ňou založený hrubý nepomer
medzi právami a povinnosťami povinnej a oprávneného v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Avšak
povinná neprevzala na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne
práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinná preniesla na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj
dlh vo forme notárskej zápisnice, navyše povinná mohla plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1
písm. b/ kedykoľvek odvolať. Práva na odvolanie plnomocenstva sa nemohla ani vzdať a vo výkone
tohto práva jej nebránila žiadna prekážka. Plnomocenstvo nemožno ani považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, lebo plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať
úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Oprávnený
uviedol, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné a nie je
možné dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Súd v odôvodnení tiež nesprávne
konštatoval, že povinná udelila plnomocenstvo v čase, keď dlh neexistoval. Právnym poriadkom nie je
vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku. Uviedol tiež, že ak povinná udelila svojmu zástupcovi
plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznanie dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, niet pochýb o tom, že mu udelila plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobila predpísaným
zákonným spôsobom, tak aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje
aj určenie do kedy bude dlh splatený. Nie je preto možné dospieť k záveru, že zástupca nebol
oprávnený v notárskej zápisnici uviesť do kedy povinná dlh splatí. Podľa názoru oprávneného súd
dospel k nesprávnemu záveru, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinnej, pretože spísal notársku
zápisnicu, ktorá nie je v jej prospech. Tento záver nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len
o domnienku a subjektívny názor súdu. Zástupca povinnej žiadnym spôsobom neprekročil udelené
plnomocenstvo, nezaviazal povinnú vo väčšom rozsahu než povinná. Poukázal aj na ust. § 41 ods.
2 písm. c/ Exekučného poriadku podľa ktorého vyplýva, že osoba povinná a oprávnená majú byť v
notárskej zápisnici vyznačené. Nie je potrebné, aby notárska zápisnica mala byť úkonom oboch osôb
s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Co 7/2007 a nález Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 5/2000. Zdôraznil, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom



súd posudzoval, keď poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súd môže podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených
ústavne konformnou interpretáciou ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku len v spojení s revíziou práve
podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Nie sú ani dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú,
lebo od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti,
ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

Vzhľadom na uvedené žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Revúca. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p., nakoľko odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že zmluva o úvere č. 6210460 medzi oprávneným, ako veriteľom,
a povinnou, ako dlžníkom, bola uzavretá dňa 01.04.2005 (č.l. 5 spisu). V texte zmluvy vyhotovenej
formou predtlače je obsiahnutá formulácia, z ktorej vyplýva, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným exekučným titulom na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej
príslušenstva. Dňa 30.10.2005 bola pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom spísaná notárska zápisnica
N 5559/2005, Nz 51301/2005, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil, že v mene povinnej uznáva
voči oprávnenej osobe dlh v celkovej sume 31 841 ,- Sk (1.056,92 Eur) čo do jeho základu a výšky a
dlh, vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 15.06.2005 do zaplatenia, splatí v lehote do
30.11.2005. V opačnom prípade súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ako exekučného titulu.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu, že plnomocenstvo udelené Mgr.
Tomášovi Kušnírovi povinnou priamo v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, pretože dlžníčka
nemohla zasiahnuť do navrhovaného obsahu zmluvy vzhľadom na jej predtlačenú formu, a tak nemohla
ovplyvniť ani výber svojho zástupcu.

Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej pre rozpor jeho záujmov so záujmami osoby
povinnej podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tento rozpor spočíva v tom, že právny zástupca
povinnej, ktorý by mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený
priamo v zmluve o úvere samotným oprávneným, ako veriteľom z úverového vzťahu.

Podstatnou skutočnosťou je aj to, že povinná splnomocnila tretiu osobu, aby v jej mene uznala záväzok,
ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinná vzdala svojho práva uznať alebo
neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnej bolo už v tom čase,
kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku
„uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný,
navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v
akom rozsahu) reálne v budúcnosti nastanú.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v dôsledku neplatne udeleného
plnomocenstva podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra
pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Preto predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky



materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného
právneho úkonu.

Vo vzťahu k tvrdeniu oprávneného, že okresný súd sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmanie exekučného titulu, ktorá mu v rámci zverenej právomoci neprináleží je potrebné
konštatovať, že okresný súd (konajúci ako súd exekučný), nielen pri posudzovaní otázky, či môže vydať
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ale aj v priebehu celého exekučného konania
sa musí, okrem iného, zaoberať aj tým, či predložený exekučný titul je vykonateľný z hľadiska formálnych
a materiálnych náležitostí.

Ani vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým súdnym procesným
rozhodnutím, ktoré by podľa ust. § 159 ods. 3 O. s. p. tvorilo prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Na
základe uvedeného odvolací súd námietku oprávneného, že súd otázku, či exekučný titul bol vydaný
v súlade s právnym poriadkom už posudzoval, keď poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie,
považoval za nedôvodnú. Predmetná dohoda o plnomocenstve je neplatným právnym úkonom podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, okresný
súd mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Je tiež potrebné uviesť, že
aj keď platnosť predmetného plnomocenstva posúdil notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spisovaní notárskej
zápisnice, súd nie je viazaný názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice.

Rovnako je nedôvodná odvolacia námietku oprávneného, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, lebo platí, že v exekučnom konaní sa
už dokazovanie na objasnenie skutkového stavu veci nevykonáva, ale sa len overuje existencia
exekučného titulu.

Odvolací súd sa ďalšími argumentmi oprávneného v odvolaní nezaoberal, pretože odvolateľovi jednak
ušlo pozornosti, že okresný súd danými skutočnosťami ani nedôvodil, (okresný súd nepovažoval udelené
plnomocenstvo za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. §
23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a ani neaplikoval smernicu Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) a tiež preto, že vo vzťahu k vyššie uvedenému
posudzovanému dôvodu na zastavenia exekúcie nie sú právne relevantné.

Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k názoru, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie exekúcia,
nie je vykonateľný exekučný titul, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zastavení
exekučného konania, avšak na základe nesprávneho zákonného ustanovenia, keďže v danom prípade
mal súd aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť pre jej
neprípustnosť.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie, ktorým okresný súd
exekučné konanie zastavil za vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.