Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/139/2012 z 2. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 2. októbra 2013, sp. zn. 26Sd/139/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6012200629.2 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/139/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6012200629.2 | 2013-10-02 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1e6e8b9-4cc8-4e8f-9910-2fec1ef8ff85 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6012200629.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/139/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200629
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012200629.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa C. C.,
nar. XX. V. XXXX, trvale bytom D. Q. XXX Q., t.č. v ÚVTOS a ÚVV Dončova 6, Gucmanova 19/670
Lepoldov, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 10. februára 2012 o
zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 10. februára 2012 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu
trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku,
pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol pri konštatovanej 30%-nej miere jeho zníženej
pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného, v dôsledku čoho
mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal , pretože priznanú mieru jeho zníženej pracovnej
schopnosti nepovažoval za zodpovedajúcu svojmu zdravotnému stavu. Poukázal na to, že neboli
zobrané do úvahy všetky jeho ochorenia a žiadal, aby boli percentá zníženej pracovnej schopnosti,
patriace ku každému jednotlivému ochoreniu, spočítané. Poukázal tiež na to, že v minulosti bol uznaný
za čiastočne invalidného a tento status mu bol bezdôvodne odňatý. Konkretizoval svoje početné
zdravotné ťažkosti, poukázal na nedostatočnú zdravotnú starostlivosť vo výkone trestu odňatia slobody
a nemožnosť absolvovať potrebné odborné vyšetrenia.

V rámci svojho výsluchu realizovaného dožiadaným súdom zotrval na podanom odvolaní. Konkretizoval
svoje zdravotné ťažkosti, súvisiace so zvýšeným krvným tlakom, s ochorením dýchacej sústavy,
zažívacie ťažkosti, pretrvávajúce bolesti chrbtice. Uviedol tiež, že má zhoršený zrak a zvýšené hladiny
cukru v krvi. Uviedol, že zdravotnú dokumentáciu má k dispozícii len do roku 2008, k novším odborným
lekárskym nálezom prístup nemá. Absolvoval vyšetrenie na internom, traumatologickom a kožnom
oddelení. Uviedol, že čiastočným invalidným dôchodcom bol do mája 2005. Následne absolvoval
operáciu pravého kolena a bedrového kĺbu, bol 2 roky práceneschopný, potom nastúpil na výkon
trestu odňatia slobody. Jeho opakovanej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku nebolo vyhovené.
Písomným vyjadrením doručeným krajskému súdu 3.mája 2013 žiadal, aby boli percentuálne miery
jeho zníženej pracovnej schopnosti, patriace ku každému jeho posudkovo zhodnotenému ochoreniu,
spočítané.



Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na
obsah jej písomného vyjadrenia z 19.októbra 2012. Zdôraznila, že zdravotný stav navrhovateľa bol
správne posúdený v súlade so zákonnými možnosťami a jeho aktuálne zdravotné ťažkosti invaliditu
nepodmieňujú.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v
súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä
so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku zo 6.decembra 2011, s lekárskymi
správami posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, týkajúcimi
sa posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa na základe tejto žiadosti, s dostupnou zdravotnou
dokumentáciou navrhovateľa, vypočul účastníkov a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný
dôchodok je podmienený invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o
40%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale percentuálny pokles pracovnej schopnosti
poistenca určený pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť jeho
ďalších zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je
tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
(§ 71 ods. 1,6,7,8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly IV., bodu 1, písm. a) možno pokles
pracovnej schopnosti poistenca pre cukrovku kompenzovateľnú diétou a perorálnymi antidiabetikami,
bez komplikácií vyjadriť v rozpätí 10-20%. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poruchách
látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou závisí od dôsledkov týchto porúch, pretože samotné
odchýlky od normy v laboratórnych hodnotách nepodmieňujú pokles pracovnej schopnosti poistenca.

Pokles pracovnej schopnosti poistenca pre chronický zápal čriev, divertikulózu, čiastočnú resekciu čreva
alebo iné črevné poruchy, bez klinických prejavov, s trvalými symptómami (napr. hnačky, spazmy čriev
niekoľkokrát denne, obmedzenie výkonnosti organizmu) možno podľa kapitoly X., odd. C, pol. 1, písm.
a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení vyjadriť v rozpätí 10-25%.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný čiastočne invalidným od 20.mája 2003
na základe žiadosti podanej toho istého dňa. Invalidný dôchodok mu bol odňatý od 20.augusta 2005,
pretože pri kontrolnej lekárskej prehliadke bolo konštatované, že už nie je invalidný. Preskúmavacie
konanie Krajského súdu v Banskej Bystrici 21Sd/759/2005, ktoré bolo začaté na základe opravného
prostriedku podaného navrhovateľom voči rozhodnutiu odporkyne o odňatí invalidného dôchodku bolo
zastavené po späťvzatí opravného prostriedku navrhovateľom v celom rozsahu.

Následne 6.decembra 2011 požiadal navrhovateľ odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od
1.mája 2011. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval zdravotný stav navrhovateľa posudkový
lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Trnave. V posudku zo 6.decembra 2011 zobral do
úvahy okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa diabetologické vyšetrenie z 31.marca 2011,
lekársku správu z neurologickej hospitalizácie z februára 2011 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie
navrhovateľa označil cukrovku II. typu kompenzovanú diétou so zaradením pod kapitolu IV., pol. 1,
písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti
určil 20%-tami. Uvedené percento navýšil pre pridružené ochorenie navrhovateľa a to divertikulárnu
chorobu hrubého čreva v zmysle kapitoly X., odd. C, pol. 1, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o
sociálnom poistení, na celkových 30%. V posudku uviedol, že navrhovateľ sa asi 6 rokov lieči na
cukrovku II. typu, t.č. na diéte, s nadmernou hmotnosťou, podľa laboratórnych vyšetrení a predloženého



diabetologického vyšetrenia je stav hodnotený ako uspokojivá kompenzácia cukrovky z dlhodobého
hľadiska. Tiež je liečený pre chorobu hrubého čreva- divertikulárnu chorobu, pre ktorú bol hospitalizovaný
vo februári 2011 pre údaj bolesti v ľavom podbrušku. USG nález bol negatívny, zistený bol zvýšený
počet leukocytov, a zvýšená hladina reaktívneho proteínu. Po preliečení antibiotikami sa jeho stav
normalizoval. Histologické vyšetrenie z prekrvenej sliznice čreva odmietol. Ďalšie zdravotné ťažkosti
navrhovateľa a to chronická pankreatitída, faryngolaryngitis chronica hyperplastika a C TH algický
syndróm, chronické recidivujúce vertigo, gonartrosis bilat II. stupňa, zmiešaná porucha osobnosti,
porucha sexuálnej preferencie, syndróm závislosti na alkohole, či alimentárna obezita neboli podložené
žiadnymi odbornými vyšetreniami. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľom posudkový lekár
nevzhliadol dôvod na opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, pretože neboli predložené
žiadne iné výsledky z odborných vyšetrení, ktoré by mohli ovplyvniť vyslovený posudkový záver, preto na
svojom posudkovom stanovisku zotrval. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa sa stalo
podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože na pobočke Sociálnej poisťovne nebolo navrhovateľovi vyhovené v zmysle uznania jeho
invalidity, posudzoval jeho zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko
v Trenčíne. V posudku zo 17. septembra 2012 zohľadnil totožné odborné lekárske nálezy ako
prvoposudzovateľ i doplnený nález z kožného vyšetrenia z februára 2011 a nález z chirurgického
vyšetrenia z januára 2010. Zdravotný stav navrhovateľa posúdil v jeho neprítomnosti. Dospel k
rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v označení rozhodujúceho zdravotného
postihnutia navrhovateľa, jeho zaradení pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení i vo vyjadrenom percente jeho zníženej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie. Rovnako
ako prvoposudzovateľ navýšil mieru zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa priznanú pre jeho
rozhodujúce zdravotné postihnutie o maximálne možných 10%, avšak na rozdiel od prvoposudzovateľa
pre viaceré zdravotné ťažkosti navrhovateľa a to divertikulózu, zmiešanú poruchu osobnosti a chronickú
obštrukčnú chorobu pľúc. V posudku uviedol, že cukrovka navrhovateľa je dlhodobo kompenzovaná na
diéte, čo bolo preukázané laboratórnymi vyšetreniami. Ochorenie je bez komplikácií. Uvedenému stavu
zodpovedá priznaný pokles jeho pracovnej schopnosti. Okrem tohto ochorenia trpí tiež divertikulózou
hrubého čreva (prídatné dutiny bez zápalových a hemoragických komplikácií), odber na histologické
vyšetrenie odmietol. Toto ochorenie vyhodnotil ako nezávažné, bez komplikácií. Podľa dostupnej
zdravotnej dokumentácie sa navrhovateľ mal v minulosti liečiť pre závislosť od alkoholu, pretrváva uňho
zmiešaná porucha osobnosti s inými sexuálnymi praktikami a preferenciou. Z posudkového hľadiska
nejde o závažný stav. Zápal priedušiek je potencovaný nikotinizmom. Tieto ochorenia vo vzájomnej
súvislosti odôvodnili percentuálne navýšenie jeho zníženej pracovnej schopnosti na celkových 30%.

Po oboznámení sa s dostupnou zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami
posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že
záver o poklese jeho pracovnej schopnosti prijali posudkoví lekári na základe všetkých dostupných
odborných vyšetrení, ktoré navrhovateľ absolvoval a tieto zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov.
Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi
vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

V nadväznosti na uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i
napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne,
ktorý bol vo svojom výsledku potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa platnej
právnej úpravy výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov
pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľa považoval
správne za jeho rozhodujúce ochorenie cukrovku II. typu, ktorú s ohľadom na aplikovanú liečbu,
kompenzovaný stav a neprítomnosť komplikácií správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č.
4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného



percentuálneho rozpätia. Správne využil možnosť navýšenia určeného percenta zníženej pracovnej
schopnosti navrhovateľa aj pre ďalšie ochorenia ktorými trpí, pretože podmieňovali jeho dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav s vplyvom na jeho pracovnú schopnosť tak, ako to bolo odborne zdôvodnené
v posudkoch posudkových lekárov.

Jedným zo zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, tzn.,
zníženie jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Pri
preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľa bola posudkovými lekármi konštatovaná 30%-
miera jeho zníženej pracovnej schopnosti, tzn., že nebol uznaný za invalidného. V dôsledku uvedeného
rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím vecne správne, keď navrhovateľovi nepriznala invalidný
dôchodok, pretože bez vzniku invalidity mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Záverom považuje krajský súd za potrebné uviesť, že posudkoví lekári mohli vyhodnotiť charakter
zdravotných ťažkostí navrhovateľa a ich vplyv na jeho pracovnú schopnosť len na základe tých
odborných lekárskych nálezov, ktoré mali k dispozícii, či už na základe ich predloženia samotným
navrhovateľom, alebo ich dodatočným získaním zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa. Na
navrhovateľom tvrdené zdravotné ťažkosti, ktoré neboli objektivizované príslušnými nálezmi odborných
lekárov nebolo možné prihliadať. Nebolo možné vyhovieť ani požiadavke navrhovateľa na sčítanie
zákonom predpokladanej miery zníženej pracovnej schopnosti pre každé ochorenie, ktoré bolo
posudkovo zohľadnené, pretože z ust. § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktoré zákon predpokladá pri
jednotlivých ochoreniach a ktoré sú podľa posudkového lekára posudkovo významné aj u konkrétneho
poistenca sa nesčítavajú. Z hľadiska priznania miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca sa
zohľadňuje jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, tj. také, ktoré je rozhodujúcou príčinou jeho
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a percento zníženej pracovnej schopnosti priznané pre toto
ochorenie možno podľa zákona zvýšiť pre ďalšie ochorenia len o maximálne možných 10%. Uvedený
postup bol u navrhovateľa v súlade so zákonom realizovaný.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2
O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.