Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/111/2012 z 31. 1. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 31. januára 2013, sp. zn. 24S/111/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6012201062.1
Krajský súd Banská Bystrica | 24S/111/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6012201062.1 | 2013-01-31 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 153 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 178 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f630a4f-5b00-4db3-9d57-9b5495ef5844
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6012201062.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/111/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201062
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201062.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu
JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobkyne: D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XX, XXX XX X., právne zast. JUDr. Pavlom Bubniakom, advokátom so sídlom Bernolákova 13, 974
05 Banská Bystrica proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej č. 35638-2/2012-BA zo dňa 17.09.2012 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovanej č. 35638-2/2012-BA zo dňa 17. septembra 2012  z r u š u j e  podľa § 250j ods.
2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovaná je povinná uhradiť žalobkyni na trovách konania sumu 264,40 Eur do 3 dní od doručenia
rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a v celom rozsahu potvrdila
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a to pobočky Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici č.
1882-13/2012-BB zo dňa 25.05.2012, ktorým rozhodla, že podľa

§ 99 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení žalobkyňa nemá nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia na základe pracovného úrazu zo dňa 18.06.2010.

V zákonom stanovenej lehote žalobkyňa svojou žalobou napadla rozhodnutie a žiadala ho zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie v tom, že je nezákonné, pretože vo veci bol nedostatočne zistený skutkový
stav, tento neobjektívne vyhodnotený a na základe toho bolo potom nesprávne rozhodnuté vo veci.
Má za to, že žalovaná vyhodnotila doklady predložené žalobkyňou k pracovnému úrazu jednostranne
tak, že trvalé poškodenie zdravia je len na následky nepracovného úrazu z augusta 2010. Správny
orgán pri rozhodovaní vo veci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku
pracovného úrazu vychádzal z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Ošetrujúca
lekárka žalobkyne U.. P. Kapuscinská potvrdila diagnózu a to obrnu lakťového nervu podľa zákona o
sociálnom poistení, jeho prílohy č. 1, časť II. a IV. kód 384b s počtom bodov 450. Túto obrnu verifikuje
i pozitívny EMG nález až od 26.04.2011, t. j. po odstránení mulového drénu z pracovného úrazu, ktorý
sa stal 25.11.2010. EMG pred týmto zákrokom bolo negatívne, tzn. že fraktúra ruky nebola spúšťacím
mechanizmom nervového poškodenia, ale naopak, obrna lakťového nervu priamo súvisí s pracovným
úrazom. Na základe toho ošetrujúca lekárka vydala nový lekársky posudok sťaženia spoločenského
uplatnenia zo dňa 17.07.2012. Túto okolnosť žalovaný nedostatočne zhodnotil vo svojom rozhodnutí,
a preto je toto rozhodnutie nezákonné.



K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na
správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho dôvodov. Uviedla, že posledné kontrolné EMG vyšetrenie
z decembra 2011 potvrdilo spomalenie vedenia vzruchov senzitívnymi vláknami, čo však nevysvetľuje
poranenie v oblasti hypotenaru, z toho vyplýva, že nie je prítomná obrna ulnárneho nervu, prítomný
je len neuropatický typ bolesti pravej ruky. K spomalenému vedeniu senzitívnych vlákien mohol viesť
nepracovný úraz v oblasti zápästia pravej ruky. Nikde v dokumentácii nie je odôvodnené spomalenie
vedenia senzitívnych vlákien v súvislosti s pracovným úrazom. Všeobecná praktická lekárka U.. M.
vystavila bodové hodnotenie vo výške 450 bodov. Následne po výzve posudkovým lekárom uvedené
bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia zrušila, v rámci odvolania zo dňa 17.07.2012
táto lekárka opäť vystavila bodové hodnotenie na 450 bodov. V lekárskom posudku z tohto dňa bolo
opäť sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené pod položkou - obrna distálnej časti lakťového nervu
so zachovaním funkcie ulnárneho ohýbača karpu a časti kĺbového ohýbača prstov. S týmto nemožno
súhlasiť, nakoľko u žalobkyne nejde o obrnu lakťového nervu. V klinickom obraze nie je prítomné
pazúrovité postavenie 4. a 5. prsta, nie je porucha prstov pri pokuse zovrieť prsty v päsť, nie sú prejavy
algodistrofického syndrómu. Preto je bodové hodnotenie vystavené U.. M. nesprávne. Posudkový lekár
Sociálnej poisťovne, pobočky ako aj ústredia pri posudzovaní nároku navrhovateľky na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzali z posudku posudzujúcej lekárky, ktorá v opravenom
posudku zo dňa 21.02.2012 ohodnotila nárok navrhovateľky na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v rozsahu 0 bodov. Preto je rozhodnutie správne a zákonné.

Krajský súd preskúmal vec podľa 5. časti I. a II. hlavy O.s.p. a na základe toho napadnuté rozhodnutie
podľa citovaného ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu a to na základe týchto skutočnosti:

Žalobkyňa utrpela pracovný úraz dňa 18.06.2010 v oblasti hypoteranu pravej ruky a 24.08.2011 si
uplatnila žiadosťou nárok na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ku ktorému
pripojila aj lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 23.08.2011.
Posudok bol vypracovaný jej všeobecnou lekárkou U.. P. M.. Tento posudok a ohodnotenie postihnutia
bol podaný podľa § 10 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
v platnom znení. Diagnóza bola stanovená podľa položky prílohy č. 1, časť II. a IV. bod 384a ako
obrna n. ulnáris kmeňa s postihnutím všetkých iner. svalov v základnom bodovom ohodnotení 600
a zvýšenie podľa ods. 4 § 10 o ďalších 600, spolu 1200 bodov. Pobočka Sociálnej poisťovne v
Banskej Bystrici požiadala svoj odbor lekárskej posudkovej činnosti o vykonanie kontroly bodového
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, na základe čoho posudková lekárka L.. M. dňa
20.10.2011 stornovala svoj posudok, dôsledkom čoho došlo k prerušeniu konania na pobočke za účelom
doplnenia dokazovania skúmania poškodenia žalobkyne novými vyšetreniami. Nový lekársky posudok
bol vypracovaný dňa 21.02.2012, v ktorom bola už diagnóza stanovená U.. M. podľa prílohy č. 1,
časť II. a IV. bodom 384b, teda obrna distálnej časti lakťového nervu so zachovaním funkcie ohýbača
karpu a časti kĺbového ohýbača  prstov na celkový počet 450 bodov bez jeho zvýšenia. Posudkový
lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica pri kontrole bodového hodnotenia uviedol, že
nebola potvrdená obrna ulnárneho nervu, pretrváva len neuropatický typ bolesti pravej ruky, kde k
poškodeniu senzitívnych vlákien mohlo dôjsť po zlomenine zápästia, ktorá nesúvisela s úrazom, na
základe čoho bola ošetrujúca lekárka požiadaná o zrušenie položky 384b prílohy, nakoľko ju posudkový
lekár nepovažoval za opodstatnenú. U.. M. tejto žiadosti vyhovela a svoj lekársky posudok zrušila. Voči
hodnoteniu posudkového lekára nevzniesla žiadnu námietku, čo potvrdila vlastnoručným podpisom.
Na základe toho prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie dňa 25.05.2012, ktorým nepriznal
poškodenej nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Na základe odvolania žalobkyne proti
tomuto rozhodnutiu žalovaná preskúmala uvedené rozhodnutie a považovala ho za zákonné, a preto
odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila.

Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Banskej Bystrici pri  kontrole hodnotenia
pracovného úrazu dospel k záveru, že opravený odborný posudok vypracovaný U.. P. M. zo dňa



21.02.2012 s celkovým počtom 0 bodov je správny, a preto jej pôvodný posudok s bodovým ohodnotením
450 bodov nebol akceptovaný.

Z uvedeného vyplýva nasledovné: V rámci správneho konania došlo k rozporuplnosti v nazeraní na
odborný záver, či v prípade žalobkyne ide o ochorenie, ktoré súvisí s pracovným úrazom, a teda prináleží
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia alebo nie a tento problém sa opakovane prejavoval
medzi záverom jej ošetrujúcej, resp. všeobecnej lekárky a posudkovými závermi, ktoré boli vydané
v rámci správneho konania, či už prvostupňového alebo odvolacieho. Je nesporné, že žalobkyňa po
pracovnom úraze dňa 18.06.2010 a po prvotnom ošetrení v rámci hospitalizácie v 8. mesiaci toho istého
roku doma spadla a zlomila si pravé zápästie s nutnou repozíciou lokálnej anestézie. Následne v apríli
a júli 2011 absolvovala EMG vyšetrenie na udávané možné poškodenie senzitívnych vlákien. Pôvodná
diagnóza stanovená U.. M. znela na obrnu nervu ulnáris kmeňa s postihnutím všetkých inervných svalov.
Pri ďalších diagnózach v rámci jej lekárskych posudkov túto zmenila na obrnu distálnej časti lakťového
nervu so zachovaním funkcie ohýbača karpu a časti kĺbového ohýbača a prstov. Závery posudkových
lekárov jednoznačne negujú takúto diagnózu a sú postavené na tom, že takáto diagnóza nesúvisí s jej
pôvodným pracovným úrazom, za ktorú by jej odškodnenie prináležalo. Poukazujú predovšetkým na
skutočnosť, že došlo k opätovnému poraneniu, ale na základe úrazu, ktorý nie je možné označovať
ako pracovný úraz. Stanovisko žalobkyne je, že diagnostikovaná obrna je verifikovaná pozitívnym EMG
nálezom až od 26.04.2011, to je po odstránení mulového drénu z pôvodného pracovného úrazu, ktorý
bol odstránený 25.11.2010. EMG pred týmto zákrokom je negatívne, čo podľa jej názoru znamená, že
fraktúra ruky z tzv. nepracovného úrazu nebola spúšťacím mechanizmom nervového poškodenia, ale
naopak, obrna lakťového nervu priamo súvisí s pracovným úrazom. I na základe tejto skutočnosti došlo
k tomu, že ošetrujúca lekárka U.. M. vydala nový pozitívny lekársky posudok zo dňa 17.07.2012.

Na základe uvedeného dospel krajský súd k nasledovnému záveru:

Podľa § 153 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť
dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie

a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu
nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

Podľa ods. 4 písm. c/ toho istého zákonného ustanovenia lekárska posudková činnosť úrazového
poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely
náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.

Podľa § 178 ods. 1 písm. b/ toho istého zákona do pôsobnosti pobočky patrí vykonávať lekársku
posudkovú činnosť.

Podľa § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v platnom znení ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o
správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v
odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

Osobitným predpisom v danom prípade je zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch v platnom
znení.

Osoby, ktoré môžu požiadať o vydanie lekárskeho posudku v zmysle § 7 ods. 3 a 4 sú poškodený, ale aj
fyzická alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady,
iba ak im poškodený dá súhlas.



Na základe citovaných zákonných ustanovení možno konštatovať, že rozpornosť vo veci medzi
hodnoteniami zdravotných následkov žalobkyne je predovšetkým vysoko medicínsko-odborná otázka
a nie je možné svojvoľne bez ďalšieho dokazovania rozhodnúť v prospech jednej či druhej strany
tohto sporu. Je nesporné, že žalovaná vykonáva lekársku posudkovú činnosť v zmysle zákona o
sociálnom zabezpečení, ktorý zároveň stanovuje, čo všetko takáto lekárska posudková činnosť zahŕňa.
Vyššie uvedené cit. písm. c/ § 153 ods. 4, hovorí, že okrem tejto činnosti sem patrí aj posudzovanie
poklesu pracovnej schopnosti, posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú
rehabilitáciu a pod. Kontrola bodového hodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania je činnosťou,
ktorá sa vykonáva v sporných prípadoch. Je treba mať za to, že pokiaľ pobočka sociálnej poisťovne
a v konečnom dôsledku aj žalovaná mali pochybnosť o výške bodového ohodnotenia, tak v zmysle
cit. ust. § 153 ods. 4 písm. c/ nariadili kontrolu tohto bodového hodnotenia. Z veci však vyplýva, že
v danom prípade nedošlo len ku kontrole bodového hodnotenia, teda k tomu záveru, či výška bodov
zodpovedá stanovenej diagnóze v zmysle prílohy č. 1 zákona, ale došlo k zásadnému nesúladu i pokiaľ
ide o stanovenie diagnózy a skutočnosti, či následky poškodenia súvisia s pracovným úrazom, alebo nie.
Keďže posudkoví lekári odmietli takýto záver lekárskeho posudku, nie je toto možné charakterizovať ako
kontrolu bodového ohodnotenia. Ide o zásadne odlišné stanovisko z hľadiska odborného zdravotného
záveru o tom, či vôbec tu nastali zdravotné následky pracovného úrazu alebo nie. Toto však podľa názoru
krajského súdu je skutočne medicínsko-odborná otázka, ktorej rozporuplnosť žalovaná v priebehu
správneho konania neodstránila. Dochádza potom k tomu, že tu zostáva rozpor medzi lekárskym
posudkom a záverom posudkových lekárov, i keď na požiadanie týchto posudkových lekárov všeobecná
lekárka svoj posudok stornovala, resp. opravila, ktorú opravu na úroveň 0 bodov, bol akceptovaný
posudkovým lekárom ústredia. Dňa 17.07.2012 však tá istá lekárka vystavila bodové hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia opätovne s počtom bodov 450 pod položkou č. 384b ako obrnu
distálnej časti lakťového nervu. Žalovaná však s týmto záverom nesúhlasí, pretože posudkový lekár
mal za to, že nemôže ísť o obrnu lakťového nervu, pretože pri takejto obrne je porucha citlivosti 4.
a 5. prsta a polovica 3. prsta na ulnárnej strane, ktoré by boli v pazúrovitom postavení, zaostával by
4. a 5. prst pri pokuse zovrieť ruku v päsť a porucha citlivosti by bola na celej lakťovej strane ruky.
Keďže tento úkaz v klinickom obraze nie je prítomný, považuje záver všeobecnej lekárky za nesprávny.
V konečnom dôsledku teda ide o akýsi odborný pingpong medzi medicínskym názorom všeobecnej
lekárky, ktorá vystavila lekársky posudok a názorom posudkových lekárov, ktorí z pohľadu súdu pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí je v podstate neriešiteľný, pretože nie je vecou ani oprávnením
súdu sa rozhodnúť pre niektorý z týchto odborných záverov, na ktorý sám nemá kvalifikáciu. Nemenej
dôležitá je tá skutočnosť, že existuje tvrdenie, že neurologické vyšetrenie žalobkyne z 01.12.2011,
v ktorom má byť uvedené, že sa jedná o spomalenie senzitívneho vedenia mediánus n. ulnáris n.
radiális vpravo a zároveň konštatovaný algodistrofický syndróm, ktoré vyšetrenie je tiež súčasťou EMG
z decembra 2011. V tomto smere však krajský súd konštatuje, že tieto vyšetrenia EMG neboli súčasťou
spisu, a preto nemohol krajský súd posúdiť, ako tieto závery vyšetrení môžu ovplyvniť hodnotenie
samotného pracovného úrazu, pretože problém spočíva aj v objasnení otázky, či následky vznikli na
základe pracovného alebo nepracovného úrazu. Na základe toho potom dospel krajský súd k záveru,
že v danom prípade nie je možné postupovať inak, len v zmysle § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.
z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, tzn. riadnym zistením
skutkového stavu požiadaním o znalecký posudok, nakoľko je nesporné, že v danom prípade existujú
dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku.
Keďže závery posudkových lekárov v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení jednoznačne
prekračujú zákonný limit činnosti spočívajúcej v kontrole bodového ohodnotenia, nie je možné podľa
názoru krajského súdu tento nedostatok odstrániť inak, ako práve nariadením znaleckého dokazovania.
Preto nemohol inak, ako napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, v rámci ktorého bude správny orgán viazaný právnym názorom vysloveným v tomto
rozhodnutí, v zmysle ust. § 250j ods. 7 O.s.p.

Nakoľko bola žalobkyňa v konaní úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v zmysle ust. § 250k
ods. 1 O.s.p. podľa vyčíslenia náhrady trov jej právnym zástupcom zo dňa 04.02.2013. Náhrada trov
konania spočíva v náhrade za právne úkony, pričom 2 úkony v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. majú hodnotu 58,69 Eur, nakoľko boli vykonané v r. 2012 a 2 úkony hodnotu 60,07 Eur a s tým
spolu i paušál 2 x 7,63 Eur a 2 x 7,81 Eur. Spolu teda trovy predstavujú sumu 264,40 Eur, ktoré ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia je povinná žalovaná uhradiť žalobkyni na účet jej právneho
zástupcu v lehote do 3 dní.



Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa                                    jeho
doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz  zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.