Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/140/2012 z 15. 1. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. januára 2013, sp. zn. 23S/140/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6012201215.1
Krajský súd Banská Bystrica | 23S/140/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6012201215.1 | 2013-01-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/17aa5217-da81-4175-8877-1c95e0499fb5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6012201215.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/140/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201215
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201215.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov
JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: ARIES, spol. s r.o., Železničná
č. 93, 050 01 Revúca, IČO: 36 046 108, zast. ATTORNEYS GROUP, s.r.o., Kláry Jarunkovej č.
2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 836 998, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Vazovovova č. 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:
1020501/1/1153473/2012/5098 zo dňa 06. septembra 2012, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žalobu žalobcu     z a m i e t a     .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Banská Bystrica, kontaktné miesto Revúca, vydal dňa 18.04.2012 dodatočný platobný
výmer č. 9616301/5/19366/2012, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty znížil
nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011 zo sumy 71.026,46 Eur na sumu 12.456,16
Eur a rozhodol, že neodpočítaná časť nadmerného odpočtu v sume 6.800,46 Eur bude vrátená podľa §
79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH do10 dní od skončenia kontroly.

Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu, dňa 06.09.2012 vydal rozhodnutie
č. 1020501/1/1153473/2012/5098, ktorým dodatočný platobný výmer potvrdil.

Žalovaný rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu,
ktorá začala 11.11.2011 za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011, ktoré žalobca uplatnil z dodávateľských
faktúr fa. č. FV 11/024 zo dňa 30.06.2011 vystavenej Revúckou rozvojovou, a.s. ako predávajúcim, za
dodanie hmotného majetku a zdravotníckej techniky, na sumu 427.379,52 Eur (z toho DPH 71.229,92
Eur) a fa. č. FV 11/025 zo dňa 30.06.2011 vystavenej Revúckou rozvojovou, a.s. ako predávajúcim,
za dodanie drobného hmotného majetku, na sumu 6.924,- Eur (DPH 1.154,- Eur), pričom na základe
zistení správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z časti fa. č. FV 11/024 z nákupu
CT - INJEKT - MMG (DPH 13.248,046 Eur) a Rőntgen - SKIA DIG. - C SIREMOBIL (DPH 45.322,252
Eur), a to na základe záverov miestneho zisťovania v Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o., kde
bola zdravotnícka technika fyzicky umiestnená. Konštatoval, že k prevodu ekonomického vlastníctva
nedošlo, pretože Revúcka rozvojová, a.s. nedisponovala predmetným majetkom v čase, keď vystavila
faktúry za dodanie tovaru pre žalobcu, t.j. nemohla previesť ekonomické právo nakladať s majetkom
ako vlastník na iný daňový subjekt, pretože nebola schopná zabezpečiť výkon tohto práva. Žalovaný



pri rozhodnutí vychádzal zo skutkových zistení, že Revúcka rozvojová, a.s. mala predať žalobcovi
zdravotnícku techniku kúpnou zmluvou č. 030-ZML zo dňa 30.06.2011, avšak v zmysle článku IV.
nadobudnutie vlastníckeho práva v bode 4.1. je uvedené, že kupujúci nadobúda vlastnícke právo k
predmetu kúpy okamihom jeho odovzdania, preto nadobúdajúci mohol nadobudnúť vlastníctvo k tovaru
len jeho odovzdaním, k čomu došlo až dňa 30.03.2012. Konštatoval, že neboli splnené zákonné (§ 443
ods. 1 Obchodného zákonníka, § 133 Občianskeho zákonníka), ani zmluvné (čl. IV, bod 4.1.) podmienky
nadobudnutia tovaru. Preto sa žalobca nemohol správať ako vlastník veci v zmysle § 123 Občianskeho
zákonníka a § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zohľadnil
tiež skutočnosť, že Revúcka rozvojová, a.s. prenajímala predmetnú zdravotnícku techniku Revúckej
medicínsko - humanitnej, n.o. (dnes Nemocnica s poliklinikou, n.o., Revúca) nájomnou zmluvou č. 12/07
a č. 14/2008, pričom nájomný vzťah trval do 31.08.2011. Zohľadnil skutočnosť, že Revúcka rozvojová,
a.s. vystavila faktúry č. FV 11/027 zo dňa 13.07.2011, fa. č. FV11/029 zo dňa 13.07.2011, fa. č. FV
11/030 zo dňa 01.08.2011 a fa. č. FV 11/032 zo dňa 01.08.2011, ktorými fakturovala nájomné Revúckej
medicínsko - humanitnej, n.o. za prenájom hmotného majetku - zdravotníckych prístrojov za obdobie
júl 2011 a august 2011, čo potvrdzuje skutočnosť, že k odovzdaniu zdravotníckej techniky nedošlo a
vlastníkom prístrojov bola naďalej spoločnosť Revúcka rozvojová, a.s.. Predložením zmluvy č. 030-ZML
a faktúr od platiteľa Revúcka rozvojová, a.s. za dodanie predmetného majetku žalobca len deklaroval
uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 zákona o DPH. Skutočnosť, či mu vzniklo právo
odpočítať daň z prijatého tovaru, musí byť v zmysle § 49 preukázaná vznikom daňovej povinnosti

u platiteľa, ktorý tovar dodáva. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 prvá veta zákona o DPH daňová
povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. V zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z
tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Žalovaný konštatoval, že ak k dodaniu tovaru nedošlo, žalobcovi nevzniklo právo na predmetné
odpočítanie dane a svojim konaním daňový subjekt porušil uvedené ustanovenia zákona.

V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu žalobca, ktorou sa domáhal
zrušenia rozhodnutí daňových orgánov vydaných v oboch stupňoch a to podľa     § 250j ods. 2 písm.
a/, c/, d/, e/ O.s.p.. V žalobe namietal najmä:

1/ Nesprávne právne posúdenie veci, čo odôvodňoval tým, že fyzické disponovanie s vecou v čase
prevodu nie je zákonnou podmienkou možnosti vlastníka previesť vlastnícke právo. Spôsob prevzatia
dispozície novým vlastníkom nad vecou zákon neurčuje. Od momentu prevodu môže vlastník vykonávať
svoje oprávnenia v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, t.j. okrem iných aj vec ponechať na
akomkoľvek mieste, alebo premiestniť.

2/ Vyčítal daňovým orgánom, že nesprávne hodnotili skutočnosť, že Revúcka rozvojová, a.s. fakturovala
nájomné Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o. za mesiace júl 2011 a august 2011 ako dôkaz
o neexistencii dodania tovaru. Žalobca nájomné za toto obdobie refakturoval, čo bolo podkladom
daňového priznania za III. štvrťrok 2011. Žalobca súhlasil s umiestnením vecí u nájomcu do 31.08.2011,
t.j. do ukončenia výpovednej doby. Predávajúci, vtedajší vlastník, vypovedal nájom, pretože nájomca
neplnil zmluvné povinnosti, čo považoval za opatrenia eliminujúce ďalšie neuhradené pohľadávky a
vznikajúcu škodu.

3/ Tvrdil, že žalobca prevzal predmet kúpy 29.06.2011, a to konateľom žalobcu Ing. I. pri osobnej
kontrole hmotného majetku a zdravotníckej techniky v priestoroch Revúckej medicínsko - humanitnej,
n.o.. Vytýkal daňovým orgánom, že nezohľadnili osobitú povahu prevádzaných hnuteľných vecí, pri
ktorých priame odovzdanie nebolo možné.

4/ Poukázal na rozsudok prvej komory Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 08.11.2012 vo veci Daňové
riaditeľstvo SR proti PROFITUBE spol. s r.o. a vytýkal daňovým orgánom, že sa odklonili od judikatúry
Súdneho dvora ohľadom aplikácie článku 5 odsek 1 šiestej smernice, v zmysle ktorej je potrebné
pojem dodanie tovaru vykladať extenzívne, teda tak, že tento pojem v sebe zahŕňa všetky prevody
hmotného majetku, ktoré oprávňujú druhú stranu k faktickému nakladaniu s týmto majetkom, ako keby
bola vlastníkom tohto majetku.



5/ Rozhodnutie žalovaného považuje za založené na pochybnostiach a vlastných úvahách správcu
dane. Nesprávny právny záver vychádza z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu.
Rozhodnutie žalovaného tiež považuje za nepreskúmateľné.

6/ Vytýkal daňovým orgánom, že sa nezaoberali skutočnosťou, či pri uvedenom tovare vznikla daňová
povinnosť. Bez zistenia tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť ani záver o tom, či pri tomto tovare vzniklo
právo daň odpočítať alebo nie. Tvrdil, že postupom daňových orgánov bol porušený princíp neutrality
a proporcionality. Považuje za neprijateľný taký nastolený stav, keď by správca dane daňovú povinnosť
na jednej strane (Revúcka

rozvojová, a.s.) uznal (uplatňoval) a právo odpočítať daň na druhej strane (žalobca) neuznal (odpočet
znížil).

7/ Namietal nesprávny postup a nerešpektovanie zásad daňového konania, nakoľko žalobca nebol
informovaný o vykonaní miestneho zisťovania Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o., ktoré sa
uskutočnilo dňa 12.12.2011, v dôsledku čoho sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam štatutárnej zástupkyne
C.. Y. P.. Tvrdil, že štatutárna zástupkyňa mala byť v rámci daňového konania vypočutá ako svedok.
Nesprávnym postupom žalovaného mu bolo odopreté právo v zmysle § 15 ods. 5 písm. d/, e/, f/ zákona
č. 511/1992 Zb..

8/ Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/47/2007 zo dňa 21.11.2007 a v súvislosti s ním
namietal nesprávny postup správcu dane, ktorý po vyhotovení protokolu po ukončení daňovej kontroly už
neakceptoval a v odôvodnení dodatočného platobného výmeru sa nevysporiadal s vyjadreniami žalobcu
k protokolu uvedenými v zápisnici z miestneho zisťovania zo dňa 11.04.2012.

9/ Namietal neopodstatnenú požiadavku daňových orgánov preukázať žalobcove tvrdenia v daňovom
priznaní odôvodňujúce uplatnenie odpočítania dane aj o následné faktické preukázanie, nakoľko zákon
takúto požiadavku nezakotvuje. Tvrdil, že kúpnou zmluvou a dodávateľskými faktúrami dostatočne
preukázal, že došlo k riadnemu prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnému majetku, aj k právu nakladať
s majetkom ako vlastník a teda boli preukázané skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnenie odpočítania
dane. Záver žalovaného je v rozpore nielen so zákonom č. 511/1992 Zb. a zákonom č. 222/2004 Z.z., ale
aj s článkom 2 odsek 2 Ústavy SR. Žalovaný nevykonal dokazovanie v takom rozsahu, ako ho vykonať
mal a mohol, aby odstránil všetky pochybnosti, a aby následne mohol vydať rozhodnutie, ktoré by sa
bez ďalších pochybností zakladalo na dôslednom poznaní skutkového stavu.

Žalovaný v stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol
zamietnuť. Zotrval na argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia žalovaného a správcu dane.
Zdôraznil, že splnenie zákonnej podmienky v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH nespočíva len vo
formálnej deklarácii predložením dokladov, v danom prípade kúpnej zmluvy a faktúr, ale tieto doklady
musia mať povahu faktu, teda musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť, čo sa v tomto
prípade nestalo. Ani následná refakturácia nájomného za mesiac júl a august 2011 Revúckej rozvojovej,
a.s., nie je dôkaz, že žalobca nadobudol predmetný tovar ako vlastník v čase vykonania odpočítania
dane za zdaňovacie obdobie       II. štvrťrok 2011. Na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí vecí
Nemocnica s poliklinikou, n.o., odovzdala zdravotnícku techniku žalobcovi až dňa 30.03.2012. Tvrdenie
C.. I., konateľa žalobcu, že sa zúčastnil kontroly predmetu kúpy a prevzal predmet kúpy dňa 29.06.2011
je v rozpore so skutočnosťou, že prenájom zdravotníckej techniky fakturovala spoločnosť Revúcka
rozvojová, a.s., Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o., za júl 2011 a aj august 2011. Navyše, pokiaľ by
bol C.. I. v priestoroch nemocnice, informoval by o tom štatutárneho zástupcu. Vec riešená rozsudkom
ESD zo dňa 08.11.2012 nie je identická s predmetnou vecou, preto sa na ňu nemôže automaticky tento
rozsudok aplikovať. Prenájom

hmotného majetku zdravotníckych prístrojov za obdobie júl 2011, august 2011 fakturovala Revúcka
rozvojová, a.s., Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o., napriek tomu, že vystavila faktúry za predaj
zdravotníckej techniky pre žalobcu s dátumom dodania tovaru 30.06.2011, čo potvrdzuje skutočnosť,
že k odovzdaniu tovaru nedošlo a naďalej bola vlastníkom tovaru spoločnosť Revúcka rozvojová,
a.s., nevznikla jej daňová povinnosť. O tejto skutočnosti musel vedieť C.. U. I., keďže bol štatutárnym



zástupcom žalobcu aj spoločnosti Revúcka rozvojová, a.s.. K namietanému postupu správcu dane
žalovaný uviedol, že žalobca nepodal písomné vyjadrenie k protokolu. V zápisnici zo dňa 11.04.2012
síce uviedol skutočnosti, pre ktoré nesúhlasí so závermi správcu dane, avšak nedoložil žiadny dôkaz
preukazujúci jeho tvrdenia. Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že správne orgány
vykonali dokazovanie a šetrenie v zmysle ustanovení   § 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Záver, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto nebolo možné uznať odpočítanie dane zo sporných
faktúr, je záverom, ktorý logicky vyplýva z vykonaného dokazovania. Správca dane viedol daňovú
kontrolu aj daňové konania v súlade s platnými právnymi predpismi. Správca dane aj žalovaný pri
svojom rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a dôkazov, ktoré jednoznačne
preukázali nesprávny postup žalobcu pri uplatnení odpočítania dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004
Z.z.. Žalovaný sa v rozhodnutí o odvolaní vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom a
podotkol, že na základe dôkazov z vyrubovacieho konania už nebolo potrebné nijako ho dopĺňať, resp.
rozširovať.

V súlade s ustanovením § 250g O.s.p. súd vec prejednal na pojednávaní.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zdôraznil, že za najpodstatnejšiu otázku pre rozhodnutie
považuje posúdiť okamih uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Považuje za nesporné medzi účastníkmi
konania, že nárok na odpočítanie dane vznikol, avšak spochybňuje sa len dátum vzniku daňovej
povinnosti, pričom žalobca zastáva názor, že k zdaniteľnému plneniu došlo v II. štvrťroku 2011. Zdôraznil,
že vlastníctvo sa nájmom nestráca, aj keď je obmedzené, a preto vlastník aj počas prenajatia veci mohol
previesť vlastníctvo na nového vlastníka. Žiadny právny predpis nevyžaduje súhlas nájomcu k prevodu
vlastníctva v čase trvania nájomného vzťahu. Bezprostredne po uzavretí kúpnej zmluvy sa žalobca
správal ako vlastník a začal brať aj ekonomický prospech z prenájmu od nemocnice. Navrhol zohľadniť
jednak špecifiká tovaru, ktorý bol predmetom prevodu a tiež osoby prevodu spočívajúce v skutočnosti, že
C.. I. bol konateľom kupujúceho a zároveň predsedom predstavenstva predávajúceho. Zdôraznil, že aj
v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora pri aplikácii článku 5, odsek 1, šiestej smernice, prevod
vlastníctva nie je podmienkou pre dodanie tovaru ako zdaniteľného obchodu. Poukázal na viazanosť
súdu riadiť sa touto judikatúrou v zmysle Ústavy SR. Na dotaz zo strany súdu uviedol, že nevie, kde sa
toho času nachádzajú hnuteľné veci, ktoré boli predmetom prevodu. Vie o tom, že si tieto veci žalobca
prevzal od bývalého nájomcu, pričom poukázal na to, že

v predmete činnosti má žalobca zapísané aj prenájom prístrojov a prenájom strojov a zariadení, a to
od 15.08.2008.

Zástupca žalovaného na pojednávaní zdôraznil, že k prevodu vlastníctva došlo na základe zmluvného
dojednania až odovzdaním vecí, čo sa stalo v zmysle Odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu
dňa 30.03.2012. Žalobca bol niekoľkokrát vyzývaný zo strany nemocnice, aby si prevzal majetok,
z čoho vyplýva, že nemal záujem tento tovar prevziať. Z konania žalobcu jednoznačne vyplýva, že
nedošlo k prevodu vlastníctva a žalobca nenakladal s predmetom prevodu ako vlastník. Vyplýva to
tiež z vyjadrenia Ing. I., ktorý do zápisnice uviedol, že nevie, kedy došlo k prevodu. Stotožnil sa s
konštatovaním žalobcu, že spornou otázkou je okamih uskutočnenia zdaniteľného plnenia a tvrdil, že v
danom prípade nedošlo k zdaniteľnému plneniu v II. štvrťroku 2011. Pre vznik daňovej povinnosti nie je
relevantná skutočnosť, kedy došlo k prijatiu platby, ale kedy mohol subjekt disponovať s tovarom ako
vlastník. K námietke ohľadom porušenia zásady neutrality a proporcionality uviedol, že v danom prípade
nemala priznať daň spoločnosť Revúcka rozvojová, a.s., avšak táto otázka nesúvisí s posudzovaním
podmienok oprávnenosti odpočítania dane u žalobcu.

Súd, konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovaného, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa § 250j
ods. 1 O.s.p..



Z predloženého spisového materiálu správneho orgánu vyplýva, že daňovou kontrolou vykonanou u
žalobcu za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011, ktorá začala 11.11.2011 (výsledkom ktorej je protokol č.
9613401/1/323924/2012 zo dňa 02.03.2012, s platiteľom prerokovaný a doručený dňa 11.04.2012) bolo
zistené, že žalobca v zdaňovacom období II. štvrťrok 2011 uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských
faktúr: fa č. FV 11/024 zo dňa 30.06.2011 v celkovej sume 427.379,52 Eur, z toho DPH 71.229,92
Eur, vystavená spoločnosťou Revúcka rozvojová, a.s., Revúca, za dodanie hmotného majetku a
zdravotníckej techniky a fa č. FV 11/025 zo dňa 30.06.2011 v celkovej sume 6.924,- Eur, z toho DPH
1.154,- Eur, vystavená spoločnosťou Revúcka rozvojová, a.s., Revúca, za dodanie drobného hmotného
majetku. Zamestnanci správcu dane vykonali dňa 12.12.2011 miestne zisťovanie u daňového subjektu
Revúcka medicínsko - humanitná, n.o., pričom štatutárna zástupkyňa C.. P. informovala, že Revúcka
rozvojová, a.s., prenajímala tejto n.o. zdravotnícke prístroje a nájomný vzťah trval do 31.08.2011. Dňa
05.09.2011 dostala Revúcka medicínsko - humanitná, n.o. od spoločnosti Revúcka rozvojová, a.s.
oznámenie, že ako predávajúci previedla predajom na spoločnosť ARIES, spol. s r.o., ako kupujúceho,
vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom prenájmu. Toho istého dňa im bola doručená
od spoločnosti ARIES, spol. s r.o. výzva na vrátenie prenajatých vecí. Revúcka medicínsko - humanitná,
n.o. zaslala spoločnosti ARIES, spol. s r.o. dňa 20.09.2011 oznámenie, že veci

budú odovzdané dňa 22.09.2011, avšak prístroje ani po telefonickej urgencii spoločnosť ARIES, spol.
s r.o. neprevzala. Dňa 26.09.2011 opätovne vyzvala listom spoločnosť ARIES, spol. s r.o. na prevzatie
prístrojov najneskôr do 10.10.2011, k čomu opätovne nedošlo. Dňa 11.10.2011 bola spoločnosti ARIES,
spol. s r.o. zaslaná ďalšia výzva na prevzatie prenajatých vecí. Nasledujúca výzva zo dňa 21.10.2011
už obsahovala aj požiadavku na vypratanie priestorov najneskôr do 31.10.2011. Ing. P. predložila
faktúry: č. FV 11/027 zo dňa 13.07.2011, č. FV 11/029 zo dňa 13.07.2011, ktorými spoločnosť Revúcka
rozvojová, a.s. fakturovala za prenájom podľa nájomných zmlúv za obdobie júl 2011 a fa č. FV 11/030
zo dňa 01.08.2011 a č. FV 11/032 z o dňa 01.08.2011, ktorými spoločnosť Revúcka rozvojová, a.s.
fakturovala za prenájom podľa nájomných zmlúv za obdobie august 2011. Štatutárna zástupkyňa C..
P. sa dňa 06.02.2012 vyjadrila, že zdravotnícke prístroje neboli spoločnosťou ARIES, spol. s r.o. do
tejto doby prevzaté. Z uvedeného vyvodil záver, že vlastnícke právo k hmotnému majetku neprešlo z
predávajúceho na kupujúceho, nakoľko tovar sa nachádzal u nájomcu, a nebol prevzatý spoločnosťou
ARIES, spol. s r.o.. Po posúdení zdaniteľného obchodu kontrolná skupina konštatovala, že k dodaniu
tovaru nedošlo a platiteľovi ARIES, spol. s r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane, pričom zistený
rozdiel odpočítania dane predstavuje celkom 58.570,30 Eur.

Protokol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu bol             s
daňovým subjektom (s konateľom spoločnosti C.. U. I.) prerokovaný dňa 11.04.2012. Zo záverečného
prerokovania protokolu bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9613401/1838585/2012 zo dňa
11.04.2012, v ktorej Ing. U. I. uviedol, že všetkými dokladmi, ako aj listinami, ktoré kontrolná skupina
už preverila, preukázal, že u predávajúceho daňová povinnosť vznikla, vzhľadom na predaj hmotného
majetku, jeho reálne odovzdanie a prevzatie medzi predávajúcim a kupujúcim a zároveň uplatňovaním
si svojich vlastníckych práv od 01.07.2011 s možnosťou neobmedzeného nakladania s ním. Následne
bolo vydané prvostupňové rozhodnutie - dodatočný platobný výmer zo dňa 18.04.2012. Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že konateľ spoločnosti ARIES, spol. s r.o. C.. U. I. bol vypočutý dňa
13.12.2011, pričom do zápisnice o ústnom pojednávaní na otázku, aby uviedol dôvod, prečo nakúpila
spoločnosť ARIES, spol. s r.o. predmetný majetok od spoločnosti Revúcka rozvojová, a.s. a na aké účely
využije tento majetok, a ako súvisí nakúpený majetok s činnosťou spoločnosti ARIES, spol. s r.o., ktorá
sa zaoberá stavebnou činnosťou, uviedol, že sa rozhodol uvedené prístroje odkúpiť, vidiac možnosť
vzhľadom na ich technické parametre a vek, ponúknuť ich do prenájmu iným poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti. Na otázku, či už spoločnosť ARIES, spol. s r.o. uhradila spoločnosti Revúcka rozvojová,
a.s. za fa. č. FV 11/024 a FV 11/025 uviedol, že spoločnosť ARIES mala pohľadávky voči Revúckej
rozvojovej, a.s. vo výške 1/3-iny, čím došlo k zápočtu a ostatné uhrádza podľa splátkového kalendára. Zo
zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 13.12.2011 ohľadom vypočutia štatutárneho zástupcu daňového
subjektu Revúcka rozvojová, a.s. Ing. U. I. vyplýva, že na otázku, akým spôsobom využívala spoločnosť
Revúcka rozvojová, a.s. predmetný majetok uviedol, že spoločnosť tento majetok



využívala na svoje podnikateľské aktivity a činnosti poskytujúce služby súvisiace so zdravotnou
starostlivosťou. Tiež uviedol, že prenájom hnuteľných vecí nie je v náplni činnosti spoločnosti Revúcka
rozvojová, a.s..  C.. I. do zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 07.06.2012, ako štatutárny zástupca
daňového subjektu Revúcka rozvojová, a.s., na otázku, kedy došlo k prevzatiu zdravotníckej techniky
prenajatej spoločnosťou Revúcka rozvojová, a.s. od Nemocnice s poliklinikou, n.o., Revúca, uviedol,
že „nevie“, kedy došlo k prevzatiu a ako tú súvisí s udalosťou týkajúcou sa spoločnosti ARIES, spol.
s r.o.. Na otázku, či vie predložiť odovzdávajúci protokol o prevzatí predmetného hmotného majetku,
odpovedal „nie“. Následne dňa 21.06.2012 predložil Daňovému úradu Banská Bystrica, pobočka
Rimavská Sobota, Protokol o odovzdaní diagnostických prístrojov medzi odovzdávajúcim NsP, n.o.,
Revúca a preberajúcim ARIES, spol. s r.o., z ktorého vyplýva, že k odovzdaniu prístrojov, ktoré boli
odborne demontované v dňoch 19.-20.09.2011 certifikovanými technikmi firmy Siemens, s.r.o., došlo
dňa 30.03.2012. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 07.06.2012 ohľadom vypočutia riaditeľky
Nemocnice s poliklinikou, n.o., Revúca, C.. Y. P. vyplýva, že nemala vedomosť o tom, že sa C.. I. dňa
29.06.2011 zúčastnil kontroly zdravotníckej techniky prenajatej od Revúckej rozvojovej, a.s.. Podotkla,
že prenajatá zdravotnícka technika  bola v tom čase plne funkčná, až do skončenia platnosti nájomných
zmlúv č. 12/2007 a  14/2008, t.j. do 31.08.2011. Žiadna cudzia osoba nemá prístup na jednotlivé
oddelenia v čase ich prevádzky. Potvrdila odovzdanie predmetnej zdravotníckej techniky spoločnosti
ARIES, spol. s r.o. dňa 30.03.2012.

Podľa článku 3 bod 3.1. kúpnej zmluvy int. č. 030-ZML uzavretej medzi predávajúcim Revúcka rozvojová,
a.s. a kupujúcim ARIES, spol. s r.o. dňa 30.06.2011, kúpna cena za predmet kúpy je uvedená vo FV
11/024 zo dňa 30.06.2011, pričom v zmysle článku 3 bod 3.4. sa účastníci zmluvy dohodli, že celá kúpna
cena vrátane DPH bude kupujúcim zaplatená formou splátok uvedených v splátkovom kalendári, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou faktúry. Vo faktúre č. FV 11/024 zo dňa 30.06.2011 je uvedený dátum splatnosti
30.06.2017. Súčasťou administratívneho spisu nie je splátkový kalendár, ktorý podľa dojednaných
podmienok v zmluve má byť prílohou faktúry. Nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu prevodu v
zmysle článku 4 bod 4.1. kúpnej zmluvy bolo dohodnuté v zmluve tak, že kupujúci nadobúda vlastnícke
právo k predmetu kúpy okamihom jeho odovzdania. Odovzdanie prebehne podľa súpisu technickej
špecifikácie a bude obsahovať predovšetkým popis prístrojov, ktoré kupujúci nadobúda.

Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie záveru daňových orgánov o nesplnení podmienok pre
priznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, čo žalobca deklaroval uvedenými
odberateľskými faktúrami č. FV 11/024 zo dňa 30.06.2011 a FV 11/025 zo dňa 30.06.2011 a kúpnou
zmluvou č. 030-ZML zo dňa 30.06.2011, preukazujúc dodanie tovaru na základe odplatného prevodu
(predajom) vlastníckeho práva k hnuteľným veciam.

Súd nepovažuje žalobné námietky ohľadom tvrdenia nesprávneho právneho posúdenia veci, uvedené v
bode 1/, za dôvodné. Na základe zmluvného dojednania v článku IV. bod 4.1. kúpnej zmluvy nadobúda
kupujúci vlastnícke právo k predmetu kúpy okamihom jeho odovzdania. Z listinného dôkazu - Protokolu
o odovzdaní diagnostických prístrojov medzi odovzdávajúcim NsP, n.o., Revúca a preberajúcim ARIES,
spol. s r.o. vyplýva, že k odovzdaniu vecí došlo dňa 30.03.2012. Zmluvné dojednanie korešponduje
so znením ustanovenia § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého kupujúci nadobúda
vlastnícke právo k tovaru, len čo mu je dodaný tovar odovzdaný. Z rovnakej zásady vychádza aj
ustanovenie § 133 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje, že ak sa prevádza hnuteľná vec na základe
zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci s výnimkou, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak. Súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, že v predmetnej veci
žalobca nepreukázal skutočnosť, že prevádzaný tovar bol odovzdaný dňa 30.06.2011. V zásade možno
súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že od momentu prevodu môže vlastník vykonávať svoje oprávnenia
v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, avšak súd zastáva názor, že k momentu prevodu vlastníctva v
zmysle zmluvného dojednania došlo až odovzdaním vecí, t.j. do 30.03.2012.

Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.



Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.; právo na odpočítanie dane podľa  § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane z dodaných tovarov a z dodaných služieb
vzniká platiteľovi dane v ten deň, keď pri dodaní tovaru alebo pri dodaní služby vzniká daňová povinnosť.
Právo na odpočítanie dane však môže platiteľ dane uplatniť len v tom prípade, ak splní podmienky
stanovené zákonom.

V zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie môže platiteľ dane uplatniť
pri zdaniteľnom obchode (dodaní tovaru, resp. dodaní služby) v tuzemsku, ak má faktúru vyhotovenú
platiteľom dane, ktorému pri zdaniteľnom obchode (dodaní tovaru,

resp. dodaní služby) vznikla daňová povinnosť.  Odpočítanie dane platiteľ vykoná v tom zdaňovacom
období, v ktorom môže uplatniť právo na odpočítanie dane. Pri dodaní tovaru daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru, pričom dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s
tovarom ako vlastník.

Súd nepovažuje za relevantné žalobné námietky uvedené v 2/ a 3/ bode. Tvrdenie žalobcu, že prevzal
predmet kúpy dňa 29.06.2011 a to konateľom žalobcu C.. I. pri osobnej kontrole hmotného majetku
a zdravotníckej techniky v priestoroch Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o. je nepreukázaným
tvrdením. Túto skutočnosť jednak rozporovala štatutárna zástupkyňa nemocnice, ale najmä toto tvrdenie
je rozporné so skutočnosťou, že k odovzdaniu a prevzatiu veci došlo až na základe protokolu dňa
30.03.2012. Toto tvrdenie je v rozpore aj s konaním predávajúceho, ktorý ešte za obdobie júl 2011
a august 2011 fakturoval nájomné Revúckej medicínsko - humanitnej, n.o., t.j. sám realizoval práva
vlastníka, čo nasvedčuje skutočnosti, že k prevodu vlastníctva na žalobcu v tomto období ešte nedošlo.
Podľa názoru súdu žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal ani prevod vlastníctva, ale ani
skutočnosť, že v relevantnom období už došlo k odovzdaniu vecí, t.j. že by mohol s vecami nakladať.
Uvedené súvisí aj so žalobnou námietkou v 4/. bode. Žalobca totiž nepreukázal, že by došlo k takému
prevodu hmotného majetku, ktorý by ho oprávňoval k faktickému nakladaniu s týmto majetkom, ako keby
bol vlastníkom už v           II. štvrťroku 2011.

Súd nepovažuje za relevantnú privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani námietku
žalobcu uvedenú v bode 6/. Dôvody rozhodnutia daňových orgánov o neuznaní odpočívali dane
nespočívajú na posudzovaní skutočnosti, či pri uvedenom tovare vznikla daňová povinnosť. Úlohou
súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia, t.j. správnosť
záveru o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodov, ktoré uplatnili daňové orgány a sú
zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia. Navyše právny zástupca žalobcu, ako aj zástupca žalovaného na
pojednávaní zhodne konštatovali, že považujú za nesporné, že daňová povinnosť vznikla u dodaného
tovaru, avšak sporným bol len dátum vzniku daňovej povinnosti, resp. okamih uskutočnenia zdaniteľného
plnenia. Súd sa preto bližšie nezaoberal otázkou, či pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť s
poukazom na ustanovenie § 29 a § 49 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z.. Napokon záver daňových orgánov
o neuznaní odpočítania dane v prípade konštatovania, že pri tomto tovare nevznikla daňová povinnosť,
by bol rovnaký. Súd sa preto nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že bez zistenia tejto skutočnosti, t.j.
či pri uvedenom tovare vznikla daňová povinnosť, nie je možné vyvodiť ani záver o tom, či pri tomto
tovare vzniklo právo daň odpočítať, alebo nie. Záver, či pri uvedenom tovare vznikla daňová povinnosť,



by bol relevantný len pri posudzovaní, či vznikla dodávateľovi daňová povinnosť, čo ovšem vzhľadom
na dôvody napadnutého rozhodnutia, pre ktoré nebolo uznané odpočítanie dane, presahuje rámec
tohto preskúmacieho konania. Podľa stanoviska žalovaného nevznikla daňová povinnosť Revúckej
rozvojovej, a.s., a preto nemala priznať daň, a to z dôvodu, že v čase deklarovaného zdaniteľného
obchodu, ešte

nemohol žalobca nakladať s tovarom ako vlastník, v dôsledku nepreukázania prevodu vlastníctva v
tomto čase, resp. ani nepreukázania odovzdania tovaru do faktického užívania žalobcovi.

Samotné dodanie tovaru nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenými faktúrami,
kúpnou zmluvou), ale aj po obsahovej stránke, a to reálnym uskutočnením dodania tovaru. Pre
uplatnenie práva na odpočítanie dane teda nepostačuje len samotná existencia dodávateľských
faktúr a kúpnej zmluvy. Správne postupoval žalovaný a prvostupňový správny orgán pri posudzovaní
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, keď vychádzal nielen z týchto listín, ale
aj z vykonaného dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, ako bolo
uskutočnené dodanie deklarovaného tovaru, a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak,
ako nastali. Uvedené bolo overované na základe miestnych zisťovaní so zameraním na preukázanie
skutočností, kde sa predmet prevodu nachádza, kto s ním disponuje, ako došlo k odovzdaniu vecí. Aj
podľa názoru súdu, nadobudnutie predmetného tovaru žalobcom, tak ako bolo ním deklarované, nebolo
preukázané.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 zákona č. 511/1992 Zb.; (1) dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie
daňové konanie.

(2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené
čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede
na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.

(8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Za nedôvodnú súd považuje aj žalobnú námietku o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Z citovanej
právnej úpravy vyplýva, že správca dane vedie dokazovanie, avšak dôkazné bremeno na preukázaní
základnej skutočnosti v tomto druhu konania, t.j. že vzniklo právo na odpočítanie dane, leží na žalobcovi.
Súd zastáva stanovisko, že nestačí byť len držiteľom faktúry vyhotovenej platiteľom dane, ktorému pri
zdaniteľnom obchode vznikla daňová povinnosť a tieto predložiť daňovým orgánom v zmysle § 51 ods.
1 zákona, ale je potrebné preukázanie obsahu skutočností uvedených v týchto listinách, pričom daňové
orgány sú

oprávnené a zároveň povinné vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto dôkazoch,
preverovať. Z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že žalobca je ten, kto preukazuje
skutočnosti majúce rozhodujúci vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný v priebehu daňového konania.
Aj podľa záveru súdu sa žalobcovi nepodarilo uniesť dôkazné bremeno a hodnoverne preukázať,
že tovar bol dodaný žalobcovi v II. štvrťroku 2011. Uplatnenie odpočítania od dane nespočíva len v
predložení faktúry, resp. kúpnej zmluvy, ak tieto doklady nie sú podložené aj reálnym dodaním tovaru.
Inak by vykonávanie daňových kontrol a overovanie skutočností deklarovaných týmito dokladmi nemalo



opodstatnenie, pretože práve pri daňových kontrolách sa posudzuje obsahová stránka dôkazov, t.j. či
údaje v nich uvedené zodpovedajú skutočnosti.

Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore ani s
judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukázal žalobca. Je pravdou, že táto judikatúra dodanie tovaru
vykladá rozširujúco, nespája ju nevyhnutne len s prevodom vlastníctva, ale vždy vo vzťahu s možnosťou
faktickej dispozície s predmetom prevodu, čo ovšem v danom prípade nie je splnené. Aby mohol žalobca
disponovať s predmetom prevodu, musí mu byť odovzdaný, k čomu však došlo až 30.03.2012.

K vytýkanému nesprávnemu postupu a nerešpektovaniu zásad daňového konania súd poznamenáva,
že neboli zistené také vady v konaní, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Tvrdené odopreté právo v zmysle § 15 zákona č. 511/1992 Zb. by muselo mať vplyv na samotné
rozhodnutie vo veci. Na prípadnú vadu by bolo možné prihliadnuť vtedy, pokiaľ by žalobca v žalobe
aj konkrétne namietal a preukázal, ako bol ukrátený na svojich právach práve v dôsledku vytýkaného
nesprávneho postupu. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že bol prijatý záver o tom, že súdy nezrušujú
rozhodnutia správnych orgánov z dôvodu procesných vád v konaní len preto, aby sa zopakoval proces
pred správnym orgánom, ak je zrejmé, že ani nové konanie nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie
pre účastníka konania. To, že správny orgán v odôvodnení dodatočného platobného výmeru nereagoval
na vyjadrenie žalobcu k protokolu, je vadou v konaní správneho orgánu, avšak opätovne je potrebné
prihliadnuť na okolnosti tej ktorej veci, najmä aké skutočnosti boli tvrdené vo vyjadrení, či sa jednalo
o také nové a podstatné veci, ktoré menili záver zistený podľa protokolu z vykonanej daňovej kontroly.
Aj podľa záveru súdu nebolo potrebné na záveroch zistených daňovou kontrolou nič meniť vo vzťahu
k vyjadreniu žalobcu k protokolu, navyše ak k svojim tvrdeniam žalobca nedoložil dôkazy. Súd preto
v postupe správcu dane nezistil takú vadu, ktorá by v konečnom dôsledku spôsobila nezákonnosť
rozhodnutia.

Súd po oboznámení sa so stanoviskami účastníkov konania, ich podaniami a obsahom
administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu boli vydané v súlade so zákonom, pričom žiadne zo žalobných námietok

súd nepovažoval za relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Súd poukazuje
na to, že sa stotožňuje s prijatými závermi daňových orgánov, s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj správcu dane.

Z dôvodov vyššie uvedených súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa         § 250j ods. 1 O.s.p..

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa     § 250k ods. 1
O.s.p..

Hlasovanie: 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.