Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sp/35/2012 z 9. 1. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. januára 2013, sp. zn. 24Sp/35/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6012201221.2 Krajský súd Banská Bystrica | 24Sp/35/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6012201221.2 | 2013-01-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 149a OZ, § 149 ods. 4 OZ, § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a8f23ec-67b7-4434-a958-9537da04890d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6012201221.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sp/35/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201221
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201221.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej
veci navrhovateľov: 1/ G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Z. č. XX/XX, XXX XX F. T., , 2/ O.. E. Z.,
rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX/XX, XXX XX W., zast. navrhovateľom 1/, proti odporcovi:
Správa katastra Žarnovica, so sídlom Bystrická č. 467/53, 966 81 Žarnovica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu č. V-947/2012 zo dňa 08.10.2012, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu číslo V-947/2012 zo dňa 08. októbra 2012 p o t v r d z u j e .

II/ Navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.

III/ Navrhovatelia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok 35,- Eur na
účet Krajského súdu v Banskej Bystrici do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Správa katastra Žarnovica rozhodnutím č. V-947/2012 zo dňa 08.10.2012 zamietol návrh na vklad
Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 30.09.2001 a Dodatku č. 01 zo dňa 20.04.2012 uzavretej medzi
účastníkmi konania O.. E. Z. a G. Z., predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX.

Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom
č.k. 4C 1771/98-8 zo dňa 02.10.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.1998, bolo zrušené
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Následným
krokom po zrušení BSM súdom mala byť dohoda o jeho vyporiadaní, čo však nebolo zrealizované.
Záložnou zmluvou V-989/2008 účastníci konania založili nehnuteľnosti ako manželia v BSM v Slovenskej
sporiteľni, a.s. po tom, čo záložca vyhlásil, že je v podiele 1/1 bezpodielovým spoluvlastníkom zálohu,
čo je v rozpore s rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 4C 1771/98-8, ktorým súd
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušil.

V zákonom stanovenej lehote podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie navrhovatelia. Žiadali
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietali, že
navrhovatelia uzavreli dňa 30.09.2001 písomnú dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ktorou predmetná nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX pripadla v celku do vlastníctva O..
E. Z.. Tento prejav vôle nepodali na zápis do katastra nehnuteľností. Následne dohodu aktualizovali
dňa 18.04.2012 Dodatkom č. 01, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou pôvodnej dohody a v takomto
stave dohodu predložili na zápis do katastra. Ak by sa aj navrhovatelia dopustili tej formálnej chyby, že
bezprostredne po uzavretí dohody túto nepredložili na vklad, existuje však platný právny úkon - Dohoda



o vyporiadaní BSM a túto skutočnosť je správa katastra povinná na návrh zapísať. Neexistuje dôvod,
aby odporca vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti v celku v prospech O.. E. Z. nezapísal, najmä ak
existuje súhlas záložného veriteľa s takýmto zápisom.

Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré
navrhoval potvrdiť. Zdôraznil, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo rozhodnutím súdu
zrušené z dôvodu, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Ustanovenie §
149 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) z dôvodov právnej istoty ustanovuje trojročnú lehotu,
v ktorej účastníci môžu predmet bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať dohodou, alebo podať
návrh na súd. Po márnom uplynutí tejto lehoty nastáva nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená v §
149 ods. 4 OZ. Návrh na vklad na základe Dohody o vyporiadaní BSM bol podaný po uplynutí troch
rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. bol podaný v čase, kedy už nastala nevyvrátiteľná
právna domnienka vzniku podielového spoluvlastníctva, teda právny vzťah vylučujúci, aby jeho účastníci
uzavreli Dohodu o vyporiadaní (v tejto dobe už neexistujúceho) bezpodielového spoluvlastníctva. Správa
katastra povolila vklad na základe Zmluvy o zriadení záložného práva pod č. V-989/2008, pretože nemala
vedomosť o tom, že zaniklo BSM manželov (nebol predložený rozsudok súdu 4C 1771/1998-8) a záložca
v záložnej zmluve vyhlásil, že je v podiele 1/1 bezpodielovým spoluvlastníkom zálohu. Odporca uviedol,
že záložný veriteľ nemal čo namietať, nakoľko na LV č. XXXX sú doteraz vedení účastníci dohody ako
manželia. Tiež poukázal na to, že v spise sa nenachádza žiaden súhlas Slovenskej sporiteľne, a.s. s
následným prevodom plynúcim zo zrušenia BSM. V Dohode o vyporiadaní BSM, ani v Dodatku č. 01
nie je uvedené, kto preberá záväzok zo Záložnej zmluvy Slovenskej sporiteľne. Podpisy účastníkov na
Dohode zo dňa 30.09.2001 neboli overené, stalo sa tak až pri Dodatku č. 01. Správa katastra má za
to, že ak by bola Dohoda o vyporiadaní BSM uzatvorená dňa 30.09.2001, neboli by účastníci Záložnú
zmluvu č. V-989/2008 podpísali ako manželia v BSM, čo by mohlo byť klasifikované ako úmyselné
zavádzanie Slovenskej sporiteľne.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie v zmysle § 250q ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ 1/ na
pojednávaní zdôraznil, že vzťah záložcov so záložným veriteľom nemá dopad na túto vec, pretože
záväzok voči Slovenskej sporiteľni stále trvá bez ohľadu na to, že sa zmení vlastníctvo k zálohu na
manželku prevodom z Dohody o vyporiadaní BSM. Uviedol, že Dohodu o vyporiadaní BSM nepredložili
na vklad bezprostredne po jej uzavretí, nakoľko vec zabezpečoval ich právny zástupca, ktorý neskôr
zomrel, pričom pripustil nevedomosť navrhovateľov, a to že nevideli v tom žiadny problém. Zmluvy v
Slovenskej sporiteľni, a.s. boli pripravené v takej forme, aby zodpovedali údajom zapísaným v katastri
nehnuteľností. Podľa úverovej zmluvy sú dlžníkmi obidvaja s manželkou, hoci to tak nechceli, pričom
on si to všimol až neskôr. V skutočnosti úver brala manželka, ktorá ho aj spláca, a to na súkromné
účely pre dcéru. Zdôraznil, že evidentne existuje platná Dohoda o vyporiadaní BSM a samotný návrh na
jej zavkladovanie považuje len za formálny krok. Z uvedeného dôvodu nemôže darovať manželke svoj
podiel, pretože má za to, že manželke už de iure patrí nehnuteľnosť v celosti.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že účastníci pred uzatváraním záložnej zmluvy mali
možnosť požiadať správu katastra o vykonanie záznamu zapísania podielového spoluvlastníctva k
zálohu, ak už uplynula trojročná lehota na vyporiadanie BSM po jeho zániku, čo ovšem nevyužili.
Zdôraznila, že podľa § 149a Občianskeho zákonníka nadobúda Dohoda o vyporiadaní BSM účinnosť
až vkladom do katastra nehnuteľností, pričom zákon jednoznačne stanovuje, v akej lehote je potrebné
predložiť na vklad Dohodu o vyporiadaní BSM, pretože takáto dohoda môže nadobudnúť účinnosť
až vkladom a pokiaľ sa tak nestane v zákonom stanovenej lehote, nastupuje nevyvrátiteľná právna
domnienka o vzniku podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, a to aj za predpokladu, že by inak dohoda bola platná v čase jej uzatvorenia. Uviedla, že
odporca akceptuje podanie návrhu na vklad na základe prevodových zmlúv nedotýkajúcich sa BSM aj
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak rozdiel
pri dohodách o vyporiadaní BSM vidí v tom, že tejto dohode predchádza zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva, t.j. dochádza k narušeniu tohto vlastníctva. Odmietala tvrdenie navrhovateľa, že pred
uzavretím záložnej zmluvy už nehnuteľnosť patrila celá manželke, pretože Dohoda o vyporiadaní BSM
nebola zlegalizovaná.



Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporcu, ako aj jeho postup v správnom konaní pred vydaním rozhodnutia v rozsahu a z
dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, pričom dospel k záveru, že opravnému prostriedku nie je
možné vyhovieť, preto napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že účastníci konania predložili odporcovi návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe Dohody o vysporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov uzavretej dňa 30.09.2001 v spojení s Dodatkom č. 01, ktorý bol účastníkmi
podpísaný dňa 20.04.2012, ako to vyplýva z osvedčenia ich podpisu na predmetnej listine. Predmetom
vyporiadania BSM je spoločný majetok manželov počas trvania BSM až do dňa zrušenia BSM, okrem
iného aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nachádzajúce sa v kat.úz. F. T., obec F. T., okres W. a
to parcela KN-C č. 129 o výmere 414 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela KN-C č. 130 o výmere
262 m2 - záhrady a stavba súpisné číslo XX postavená na parcele č. 129 - rodinný dom. Podľa dohody
prevzala predmetné nehnuteľnosti v celku 1/1 navrhovateľka O.. E. Z.. Dohoda spolu s dodatkom bola
predložená ako spojená listina, pričom podpisy na pôvodnej dohode zo dňa 30.09.2001 nie sú overené.
Z rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 4C 1771/98-8 zo dňa 02.10.1998, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.10.1998, vyplýva, že súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov G. Z. a
O.. E. Z. podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a to na návrh G. Z. s odôvodnením, že obidvaja
manželia sú podnikatelia. Súčasťou administratívneho spisu v predmetnej veci je aj spisový materiál
vkladového konania V-989/08, z ktorého súd zistil, že správa katastra rozhodnutím pod č. V-989/2008 zo
dňa 21.07.2008 povolila vklad podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam
uzavretej medzi záložným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. a záložcami O.. E. Z. a G. Z., ktorá bola
uzavretá dňa 27.06.2008 a to za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa okrem iných
pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.06.2008 uzatvorenej medzi
záložným veriteľom a O.. E. Z. a G. Z. ako dlžníkmi, na základe ktorej bol poskytnutý úver v istine
1.960.000 Sk. Podľa časti 2 článok 1 bod 2 záložnej zmluvy záložca vyhlasuje, že je v podiele 1/1
bezpodielovým spoluvlastníkom zálohu. Záložcom sú obidvaja manželia. Zálohom sú nehnuteľnosti vo
vlastníctve záložcu zapísané na LV č. XXXX, ktoré boli zároveň predmetom Dohody o vyporiadaní BSM.

Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka; súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže
podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú
obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

Podľa § 149 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka; (1) ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

(2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie
o tom, ako sa vyporiadali.

(3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

(4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu
dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od
jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali
podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny
a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 149a Občianskeho zákonníka; pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a §
149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných
práv; správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon



urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle
dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri
rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv;
ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Predmetom súdneho konania bolo posúdiť správnosť rozhodnutia odporcu, ktorým bol zamietnutý návrh
na vklad vlastníckeho práva na základe predloženej predmetnej Dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

Medzi účastníkmi konania neboli sporné skutočnosti ohľadom zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov - navrhovateľov, ku ktorému došlo na základe právoplatného rozhodnutia súdu o jeho zrušení
podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa jeho vyporiadanie. V
zmysle vyššie citovanej právnej úpravy existujú tri spôsoby vyporiadania BSM, a to: a/ dohodou
manželov, b/ súdnym rozhodnutím, c/ zo zákona uplynutím doby. Právne účinky vyporiadania nastávajú
dňom, keď 1/ došlo k dohode o vyporiadaní, prípadne 2/ keď nastala právoplatnosť súdneho rozhodnutia
o vyporiadaní alebo o schválení zmieru, alebo 3/ márnym uplynutím trojročnej lehoty, na základe
čoho platí nevyvrátiteľná právna domnienka o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva spôsobom
uvedeným v ustanovení § 149 ods. 4 OZ.

Navrhovatelia podali na správe katastra návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na základe uzavretej Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Aj na takúto
dohodu sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Ak sú predmetom dohody nehnuteľnosti, dohoda musí mať písomnú formu a účinnosť
nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností, čo vyplýva výslovne zo znenia ustanovenia § 149a
Občianskeho zákonníka. Právne účinky takejto dohody nastávajú dňom jej uzavretia. Občiansky
zákonník neustanovuje, dokedy možno uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM. Keďže ide o výkon
vlastníckeho práva, toto právo sa v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 OZ nepremlčuje, avšak ak
k uzavretiu dohody nedôjde do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, dochádza
zo zákona k vyporiadaniu podľa § 149 ods. 4 OZ a tým zaniká možnosť vyporiadať bezpodielové
spoluvlastníctvo dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Ak teda táto lehota márne uplynie, nastanú
zákonné účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4 OZ, ktoré bránia ďalšiemu trvaniu nevyporiadaného
BSM po neobmedzenú dobu. Zákonnú trojročnú lehotu, v ktorej účastníci môžu predmet zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať dohodou alebo podať návrh na súd zákon zakotvil z
dôvodov právnej istoty a bezpečnosti občianskoprávnych vzťahov. Trojročná lehota uvedená v § 149
ods. 4 OZ má hmotnoprávnu povahu a súčasne ide o prekluzívnu lehotu sui generis. Ak v rámci
tejto lehoty, ktorá začína plynúť zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nedôjde k jeho
vyporiadaniu dohodou (resp. nebol podaný návrh na súd o vyporiadanie), platí nevyvrátiteľná právna
domnienka spočívajúca v tom, že ohľadom nehnuteľných vecí vzniká podielové spoluvlastníctvo, a že
podiely obidvoch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Aj keď pri vyporiadaní BSM dohodou nedochádza k typickému prevodu vlastníctva (iba k jeho
vyporiadaniu), správa katastra aj v takomto prípade pri zápise vkladu musí postupovať podľa zásad
platných pre vkladové konanie, teda aj podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a musí preskúmať
splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre povolenie vkladu. Ustanovenie § 149a
OZ korešponduje s ustanovením § 4 a nasl. katastrálneho zákona, ktorý upravuje, že do katastra
nehnuteľností sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam a to vlastnícke právo a ďalšie vecné práva uvedené
v tomto ustanovení.



Dohoda, ktorá sa predkladá na zápis do katastra, musí byť v prvom rade platná s tým, že vkladom
do katastra zmluva nadobúda účinky, a nie účinnosť, ktorá už existuje u platného právneho úkonu,
tieto vlastnosti má dňom uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že pre povolenie vkladu by správa katastra
musela mať preukázanú existenciu platnej a účinnej dohody uzavretej v zákonom stanovenej trojročnej
prekluzívnej lehote. Splnenie tejto podmienky musí správa katastra posudzovať individuálne, a to podľa
osobitostí tej ktorej konkrétnej veci.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola hodnoverným spôsobom
preukázaná existencia platnej dohody o vyporiadaní BSM uzavretej v zákonom stanovenej trojročnej
prekluzívnej lehote. Zákon v ustanovení § 149a OZ predpisuje pre dohody o vyporiadaní BSM
obligatórne písomnú formu. Jej nedodržanie má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu
podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre platnosť písomne urobeného právneho úkonu sa
vyžaduje podpis konajúceho. Následkom neplatnosti právneho úkonu je to, že nemá právne účinky.
Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou, teda nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik
práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a
pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Štátny orgán musí na túto neplatnosť prihliadať a vyvodzovať
z nej dôsledky aj bez návrhu ex offo z úradnej povinnosti.

Súd zastáva názor, že navrhovatelia nepreukázali hodnoverným spôsobom uzavretie dohody o
vyporiadaní BSM (dohody s právnymi účinkami) v zákonom stanovenej trojročnej lehote po zániku BSM,
keďže podpisy účastníkov na Dohode uzavretej dňa 30.09.2001 nie sú overené.

Podľa § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.; podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného
práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku
vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené
podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež
osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej
republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok alebo ak ide o zmluvu o prevode
nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.

Navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu dohody, ktorá mala byť uzavretá už dňa
30.09.2001, naopak v ich neprospech vyznieva vyhlásenie v záložnej zmluve, že nehnuteľnosti majú
stále v režime BSM v podiele 1/1, čím sami dňa 27.06.2008 popierali existenciu dohody, o ktorej dnes
tvrdia, že mala platne vzniknúť už v zákonom stanovenej lehote dňa 30.09.2001.

Z ustanovenia § 149a OZ jednoznačne vyplýva, že pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovenia
§ 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.
Vkladom nadobúda dohoda o vyporiadaní BSM účinky, ale ak nebola predložená na vklad v prekluzívnej
trojročnej lehote, nemohli nastať jej účinky, ale nastali účinky zo zákona (§ 149 ods. 4 OZ), t.j. vzniklo
podielové spoluvlastníctvo, a tým zanikla možnosť vyporiadať zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo
dohodou. Len v prípade, pokiaľ by sa navrhovateľom podarilo hodnoverným spôsobom preukázať, že
uzavreli platnú a účinnú dohodu o vyporiadaní BSM v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote po zániku
BSM, t.j. vrátane osvedčených podpisov, bolo by možné túto skutočnosť zohľadniť vo vkladovom konaní,
aj vtedy, ak by bol návrh na vklad takejto dohody predložený aj po uplynutí trojročnej lehoty. V prípade
predloženia návrhu na vklad na základe dohody o vyporiadaní BSM v trojročnej prekluzívnej lehote bez
osvedčených podpisov účastníkov na dohode, bolo by možné prerušiť vkladové konanie podľa § 31a
písm. c/ katastrálneho zákona a vyzvať účastníkov na odstránenie tohto nedostatku prílohy k návrhu
na vklad, t.j. dohody na základe ktorej má byť zapísané právo k nehnuteľnostiam do katastra. Súd má
za to, rovnako ako správa katastra, že vzhľadom na okolnosti danej veci, navrhovatelia nepreukázali,
že uzavreli platnú a účinnú dohodu o vyporiadaní BSM pred vznikom zákonnej nevyvrátiteľnej právnej
domnienky o vzniku podielového spoluvlastníctva ako ďalšieho zo spôsobov vyporiadania BSM zo
zákona, a to uplynutím doby.



Súd sa stotožnil so stanoviskom odporcu, že navrhovatelia mohli požiadať správu katastra pred
uzavretím záložnej zmluvy o zápis údajov do katastra záznamom v dôsledku zrušenia BSM rozsudkom a
nepreukázania platnej dohody o vyporiadaní BSM v čase čerpania úveru a uzatvárania záložnej zmluvy.
Za relevantné pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia súd považoval vysporiadať sa s
aplikáciou ustanovenia § 149a a § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka na daný prípad, pričom má za
to, stotožniac sa aj so stanoviskom navrhovateľov, že vkladové konanie V-989/2008 ohľadom záložnej
zmluvy nemá dopad na predmetné vkladové konanie ohľadom vkladu na základe Dohody o vyporiadaní
BSM. Súd posudzoval len zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu a zákonnosťou rozhodnutia
odporcu o povolení vkladu záložného práva sa nezaoberal.

Súd sa nestotožnil so stanoviskom navrhovateľov, že by správa katastra mala povoliť vklad každej
predloženej dohody o vyporiadaní BSM aj po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v zmysle § 149 ods. 4
OZ, nakoľko takýto výklad a aplikácia zákona by viedla k nabúraniu stavu právnej istoty, čo je v rozpore
s princípmi právneho štátu a Ústavou SR. Aj keď sa rozhodovacia prax súdov, ako aj právna teória,
výrazným smerom odklonila od znenia zákona (§ 47 ods. 2 OZ a § 149a OZ), súd poznamenáva, že
doteraz Ústavný súd SR (pozastavením účinnosti zákona), ani zákonodarca (novelou) na túto situáciu
nereagoval. Súd preto pri interpretácii a aplikácii relevantných zákonných ustanovení zaujal právny
názor vyslovený v odôvodnení tohto rozhodnutia majúc za to, že je potrebné prihliadnuť na prekluzívnu
zákonom stanovenú trojročnú lehotu, ktorú zákonodarca zakotvil v ustanovení § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka práve z dôvodov právnej istoty a bezpečnosti občianskoprávnych vzťahov.

Z vyššie uvedených dôvodov súd nevyhovel opravnému prostriedku navrhovateľov a rozhodnutie
odporcu potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľom, ktorí v konaní nemali úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľov súd zaviazal solidárne (spoločne a nerozdielne) zaplatiť súdny poplatok 35,- Eur na účet
tunajšieho súdu podľa § 2 ods. 4 druhá veta zákona č. 71/1992 Zb., nakoľko neboli úspešní so svojim
opravným prostriedkom. Plnením jedného z navrhovateľov zaniká povinnosť plnenia druhého v rozsahu
poskytnutého plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.