Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sd/15/2013 z 22. 7. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. júla 2013, sp. zn. 20Sd/15/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6013200201.2 Krajský súd Banská Bystrica | 20Sd/15/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6013200201.2 | 2013-07-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91c28d2a-1f37-4ab6-9944-1345da8fd39f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6013200201.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/15/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200201
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200201.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci
navrhovateľa R. Y., nar. X. Y. XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX F. F. proti odporkyni Sociálnej poisťovni,
ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí invalidného
dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 3. októbra 2012 potvrdzuje.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 3. októbra 2012 zamietla žiadosť navrhovateľa
o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidný podľa § 70 a § 71 ods.
1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej
poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 18. septembra 2012 nemá pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u
navrhovateľa vo výške 20 %.

Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že posúdenie zdravotného stavu je obsahom
uvedenej lekárskej správy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v nej
uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru, že
navrhovateľ nie je invalidný.

Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie s
odvolaním sa na svoj zlý zdravotný stav.

Odporkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 11. júla 2013 uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré
žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu na
pojednávaní dňa 23. júla 2013 v zmysle § 250l O.s.p., oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi,
vypočul účastníkov a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné
vyhovieť.



Navrhovateľ na pojednávaní poukázal na dôvody uvedené v podanom opravnom prostriedku a
namietol komplexnosť posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi, pretože títo posudzovali
len chrbticu. Navrhovateľ uviedol, že pred 2 rokmi mal 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a že odvtedy mal 2 úrazy. Tiež zdôraznil, že z dôvodu brania liekov ho bolí žalúdok.

Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 3. októbra 2012 potvrdiť ako zákonné
a vecne správne bez vykonania ďalšieho dokazovania. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľovi
bola už dvakrát zamietnutá žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. V súčasnosti bol zdravotný stav
navrhovateľa posudzovaný trikrát, dvakrát posudkovou lekárkou na pobočke, jedenkrát posudkovou
lekárkou ústredia. Posudkové lekárky zhodnotili zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že nie
je invalidný, lebo miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u navrhovateľa 20%.
Poukázala na časti posudku, kde sú uvedené všetky lekárske vyšetrenia, z ktorých posudková lekárka
vychádzala a poukázala aj na časť posudku označenú ako posudok, kde sú uvedené podrobné
argumenty posudkových lekárov a vyjadruje sa okrem hlavného ochorenia aj k pridruženým ochoreniam,
ktoré sú však posudkovo nezávažné a nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,
ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej
vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia prvej vety pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia orgánov a systémov
je uvedená v prílohe č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z.

Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť
občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho
konania ju vykonávajú posudkoví lekári.

Podľa ust. § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.

Z hľadiska kritérií stanovených pre invaliditu podľa zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na
základe opravného prostriedku posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne -
ústredia so sídlom v Banskej Bystrici opätovne zdravotný stav navrhovateľa v posudku zo dňa 14.
februára 2013. Posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol choroby podporného
a pohybového aparátu, dorzopatiu, stavy po úraze chrbtice s miernym reziduálnym funkčným nálezom,
kapitola XV, oddiel E, položka 4, písmeno a/ so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71



ods. 1 citovaného zákona, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu
schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je 20 %. Posudkový lekár v celkovom posudku
ďalej uviedol, že navrhovateľ v roku 2004 utrpel nepracovný úraz driekovej chrbtice s pohmoždením
V. driekového stavca a s posunom IV. driekového stavca 1. stupňa, s vyklenutím medzistavcovej
platničky L4-5 (podľa CT vyšetrenia chrbtice). Stav bol riešený konzervatívne - korzetom. Odvtedy
máva bolesti v hrudnej a driekovej chrbtici, pre ktoré je opakovane vyšetrený a liečený neurológom
(trikrát do roka). Naposledy vyšetrený neurológom v novembri 2012 pre zhoršenie bolestí chrbta v
hrudnej aj driekovej oblasti, čo neurológ hodnotil ako subakútny torakolumbálny algický syndróm. V
objektívnych neurologických nálezoch od roku 2004 doteraz nie sú popisované prejavy koreňového
dráždenia pod obrazom lumboischiadického syndrómu. Poruchu funkcie hrudnej a driekovej chrbtice z
dlhodobého hľadiska možno hodnotiť poruchu s miernym reziduálnym funkčným nálezom, pri ktorom
je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. V minulosti mal úraz štvorhlavého
svalu ľavého stehna s tržnou ranou, ktorý bol ošetrený chirurgicky. Odvtedy máva pocit slabosti ľavej
dolnej končatiny a nestabilitu v ľavom kolene. Pre uvedené ťažkosti mal v roku 2010 urobené vyšetrenie
periférnych nervov ľavej dolnej končatiny EMG vyšetrením, ktoré objektívne nepreukázalo poruchu
vedenia a bolo negatívne. Pre stav poruchy vedomia pred rokom mal urobené CT vyšetrenie mozgu,
ako aj EEG vyšetrenie, ktoré boli negatívne. Pre bolesti v ľavom kolene vyšetrený aj ortopédom. Pri
RTG vyšetrení zistená artróza ľavého kolena, avšak s veľmi ľahkým obmedzením funkcie v ňom. V máji
2012 vyšetrený internistom pre hepatopatiu, ktorú internista hodnotí ako ethyltoxického pôvodu pri abúze
ethylu. Internista odporučil prísnu abstinenciu alkoholu. Uvedené ochorenia sú posudkovo nezávažné,
preto nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Týmto posudkom boli potvrdené závery predchádzajúceho posudku posudkového lekára Sociálnej
poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 18. septembra 2012, ktorý posudok bol podkladom
pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky spísal s
navrhovateľom zápisnicu o ústnom pojednávaní v súlade s § 189 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení a navrhovateľ bol informovaný o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú posúdenia
zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár
vyhotovil aj odborný posudok o invalidite.

Podľa § 132 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že je vecne správne a spĺňa kritériá
stanovené zákonom.

Krajský súd posúdil aj posudky posudkových lekárov v zmysle citovaného ustanovenia a mal
preukázané, že posudky boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých
okolností namietaných navrhovateľom a že závery posudkov vychádzajú zo súčasného zdravotného
stavu navrhovateľa a z poznatkov súčasnej medicíny. Krajský súd porovnal závery posudkov so závermi
odborných lekárov a zistil, že posudky sú objektívne, komplexné, presvedčivé a akceptoval ich závery.
Súd porovnal posudky posudkových lekárov s odbornými nálezmi špecialistov a zistil, že tieto navzájom
korelujú a zhodne konštatujú, že pracovný potenciál navrhovateľa je znížený adekvátne zdravotnému
stavu navrhovateľa, ale nie je natoľko znížený a navrhovateľ nie je tak zdravotne postihnutý, aby
splnil podmienku priznania invalidného dôchodku. Súd považuje za potrebné dodať, že navrhovateľ
v prípade zhoršeného zdravotného stavu a na základe nových lekárskych nálezov môže opätovne
požiadať odporkyňu o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidity.

Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudkoví lekári pri posudzovaní
zdravotného stavu postupujú okrem zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, aj podľa prílohy č. 4
k zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení
jednotlivých orgánov. V týchto kapitolách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená aj miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Posudkoví lekári v posudkoch podrobne



zdôvodnili stanovenú mieru poklesu. Krajský súd považuje za potrebné tiež uviesť, že v zmysle zák.
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení § 71 ods. 5 a 6 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia t.j. jednej diagnózy s
prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Pre priznanie invalidity je potrebná minimálne 41% miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na závery posudkov ohľadne zdravotného postihnutia navrhovateľa, na skutočnosť, že
posudky podali orgány na to určené zákonom, súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav u
navrhovateľa nespĺňa požiadavky pre priznanie invalidity, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne
potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľ nepredložil súdu dôkazy, ktoré by spochybnili závery
posudkových lekárov a správnosť napadnutého rozhodnutia. Súd pre komplexné posúdenie veci
považuje za potrebné uviesť, že rozhodujúci je zdravotný stav navrhovateľa v čase vydania napadnutého
rozhodnutia.

Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., navrhovateľ v
konaní nemal úspech, a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom

konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205

ods. 2 O.s.p.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-

sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.