Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/257/2013 z 15. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. októbra 2013, sp. zn. 23S/257/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6013201258.2 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/257/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6013201258.2 | 2013-10-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z., § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/74087b30-868b-4f0f-ab76-e9f071f16252 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6013201258.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/257/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201258
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201258.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov
JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Obec Veľký Blh, 980 22 Veľký
Blh, IČO: 00 319 198, zast. advokátom JUDr. Marian Dzuroška, Advokátska kancelária Hviezdoslavova
468/31, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 041
01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. S/2013/02049-2.1,O-120/2013 zo
dňa 09. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Inšpektorát práce v Banskej Bystrici rozhodnutím sp.zn. 3/13-1.O/pok/r. zo dňa 07.05.2013 podľa § 19
ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpektoráte práce, za porušenie povinností vyplývajúcich
z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3, konkrétne za porušenie § 6
ods. 1 písm. i/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci spočívajúce v tom,
že účastník konania ako zamestnávateľ - Obec Veľký Blh (v procesnom postavení žalobca) neurčil
bezpečný pracovný postup pre čistenie studne v obci Veľký Blh zamestnancovi S. V., nar. XX.XX.XXXX a
umožnil, že počas odsúvania železobetónového poklopu studne traktorom dňa 26.09.2012 boli v studni
postihnutý S. V. a N. D., pričom počas výstupu S. V. zo studne súbežne s odsunom poklopu traktorom
došlo k jeho pritlačeniu poklopom o betónovú stenu studne. K smrti S. V. dňa XX.XX.XXXX došlo v
priamej súvislosti s pomliaždeninami srdca, ktoré utrpel pri pracovnom úraze dňa 26.09.2012, t.j. správny
orgán považoval za preukázanú príčinnú súvislosť medzi pracovným úrazom a smrťou postihnutého.
Za uvedené porušenie uložil žalobcovi pokutu vo výške 33.000 eur, a to v najmenšej možnej výške
tak, ako to ukladá zákon č. 125/2006 Z.z.. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal najmä na to, že
zamestnávateľ je povinný v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci určovať bezpečné
pracovné postupy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danom prípade išlo o zlú organizáciu
práce, pretože traktorista vôbec nevedel v čase manipulácie s tyčou, že v studni pod poklopom sú
ľudia. X.. T., koordinátor prác, vedel, že v studni sú ľudia, resp. si nebol istý, či jeden alebo dvaja,
no napriek tomu umožnil (v prítomnosti starostu obce) traktorom s oceľovou tyčou manipulovať so
železobetónovým poklopom nad hlavami ľudí v studni. Postihnutému nebol určený bezpečný pracovný
postup pri čistení studne, nebol mu daný príkaz, aby pred manipuláciou s poklopom opustil studňu,
hoci v blízkosti studne sa nachádzali dvaja jeho nadriadení zamestnanci. Ak by boli správne postupy
určené všetkým zamestnancom pred začatím vykonávania samotných prác, nemuselo dôjsť deliktu, za
ktorý bola uložená pokuta. Ešte počas života postihnutého bol jeho úraz klasifikovaný ako pracovný
úraz s ťažkou ujmou na zdraví v zmysle lekárskeho nálezu - AIM oddelenie, K.. I. O., Nemocnice s
poliklinikou, n.p., Všeobecná nemocnica Rimavská Sobota zo dňa 19.10.2012, pričom už klasifikácia



lekára o tom, že sa jedná o ťažkú ujmu na zdraví, zakladá prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť
uložiť za tento pracovný úraz pokutu najmenej 33.000 eur. Pri rozhodovaní zohľadnil závery znaleckého
posudku zo dňa 09.11.2012, ktorý bol vypracovaný na požiadanie Obvodného oddelenia Policajného
zboru Veľký Blh, z ktorého vyplýva, že poranenia, ktoré utrpel S. V. boli v príčinnej súvislosti s úrazom
zo dňa 26.09.2012 a smrť menovaného bola v priamej súvislosti s týmito poraneniami, ktoré utrpel
pri aktivačných prácach. Zároveň z neho vyplýva, že znalcami nebolo zistené zanedbanie zdravotnej
starostlivosti poskytovanej postihnutému S. V..

Žalovaný rozhodnutím sp.zn. S/2013/02049-2.1,O-120/2013 zo dňa 09.07.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.07.2013, zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia reagoval na odvolacie námietky, ktoré nepovažoval na
relevantné privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia odvolaním. V odôvodnení poukázal
na to, že postihnutý najprv pracoval pri odvoze smetí a neskôr pri čistení studne, čo vykonával za
prítomnosti svojich nadriadených X.. S. T. a T. P., starostu obce, s ich vedomím. Nikto z nich nezabránil
nebezpečnému konaniu, a to odsúvaniu železobetónového poklopu studne nad hlavami postihnutého a
zamestnanca N. D., ktorí boli v studni. Umožnili zamestnancom vojsť do studne bez určenia bezpečného
pracovného postupu pre čistenie studne, nevydali pokyn, aby opustili studňu, hoci sa nad ich hlavami
malo manipulovať so železobetónovým poklopom. Nikto z priamych nadriadených si nesplnili povinnosti
v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci voči postihnutému S. V.. Šlo o trpený stav, kedy
zamestnanci vykonávali s vedomím zamestnávateľa prácu v rozpore s predpismi o BOZP, čím boli
priamo ohrození dvaja z nich, ktorí sa nachádzali v studni. Porušenie povinností, ktoré bolo zistené,
a za ktoré správny orgán uložil pokutu, patrí medzi správne delikty právnickej osoby postihované bez
ohľadu na zavinenie. Ide o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie
právnej povinnosti, a nie zavinenie. Účastník konania nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by ho
mohli zbaviť zodpovednosti za zistené porušenia. Zistené porušenie povinností zo strany účastníka je
v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom a na základe utrpených poranení došlo k úmrtiu
postihnutého S. V., pričom rovnako ako prvostupňový správny orgán, poukázal aj žalovaný na závery
znaleckého posudku zo dňa 09.11.2012. Citoval ustanovenie § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci a poukázal na to, že obsahom bezpečného pracovného postupu je nadväznosť
jednotlivých vykonávaných úkonov, a to v rámci konkrétne špecifikovaných pracovných procesov tak,
aby vykonanie práce neviedlo k poškodeniu zdravia. Mal za preukázanú skutočnosť, že skutok uvedený
vo výroku rozhodnutia sa stal a uloženie pokuty považoval za dôvodné, keďže podľa § 19 ods. 1 písm.
a/ zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce oprávnený uložil pokutu zamestnávateľovi za porušenie
povinností vyplývajúcich z tohto zákona z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až
treťom bode a šiestom bode až do 100.000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz,
ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000 eur.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
Žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ktoré bolo
vydané v prvom stupni. V žalobe namietal tieto nesprávne závery žalovaného:
- zo strany postihnutého S. V. neboli zistené nedostatky, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s pracovným
úrazom,
- zamestnávateľ neurčil bezpečný pracovný postup postihnutému pri čistení studne,
- umožnil postihnutému, aby počas odsúvania železobetónového poklopu traktorom ostal v studni,
- bola bezpečne preukázaná príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a smrťou postihnutého S. V..
Tvrdil, že všetci prítomní zamestnanci potvrdili, že v závere rozdeľovania pracovníkov na jednotlivé
pracoviská bol vedúcim pracovníkom určený bezpečný pracovný postup na čistenie studne, pričom
účastníkom poučenia bol aj poškodený. Ak by poškodený rešpektoval výzvy, aby zo studne počas
posunu poklopu nevychádzal, k jeho zraneniam by nebolo došlo. Postihnutý S. V. sa svojvoľne,
nerešpektujúc upozornenia ďalších tam nachádzajúcich sa osôb rozhodol presunúť na iné bezpečné
miesto. Svojvoľne, iniciatívne, v rozpore s pôvodne určeným výkonom činnosti sa zapojil do prác
súvisiacich s čistením studne. Poškodený svojim zavinením porušil právne a ostatné predpisy, ako
aj pokyny riadiacich pracovníkov pri práci, ktoré porušenie bolo príčinou pracovného úrazu. Namietal
nedostatok príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a smrťou postihnutého S. V., pretože ak by
bolo zranenie menovaného život ohrozujúce, nemohlo by sa stať, že by bol dňa 02.10.2012 prepustený
z nemocničného liečenia. Vytýkal žalovanému, že k uloženiu pokuty došlo napriek absencii výsledkov
šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keďže žalobca majúc pochybnosti o tom, či
postihnutému bola poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť, listom zo dňa 04.12.2012 požiadal úrad



na prešetrenie postupu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti poškodenému. Úrad mu oznámil listom
z 11.12.2012 začatie realizácie šetrenia formou dohľadu s tým, že o výsledku bude informovaný, ktorú
skutočnosť oznámil prvostupňovému správnemu orgánu, ktorý prerušil konanie vo veci uloženia pokuty
rozhodnutím z 13.02.2013. Napriek tomu správny orgán následne pokračoval v konaní a uložil žalobcovi
likvidačnú pokutu vo výške 33.000 eur.

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu
navrhol zamietnuť. Vzhľadom na to, že dôvody uvedené v žalobe sú totožné s obsahom odvolania,
poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa žalovaný podrobne
vysporiadal s odvolacími námietkami. Žalovaný konštatoval, že stanovisko žalobcu, že postihnutý
mal ostať v studni, kým sa nad jeho hlavou manipulovalo so železobetónovým poklopom, možno
hodnotiť ako neprípustné. Nemožno príčinu tohto úrazu nahradiť vznikom ďalšieho nebezpečného
stavu, t.j. zotrvaním zamestnancov v studni počas manipulácie s bremenom nad ich hlavami. Považuje
za nepravdivé tvrdenie, že postihnutý svojvoľne išiel vykonávať čistenie studne a svojvoľne opustil
určené miesto výkonu práce - zber smetia po obci, pretože postihnutý bol pri zbere smetia len počas
doobedňajších hodín a traktor, ktorý odvážal smetie vykonával v poobedňajších hodinách odtlačenie
poklopu studne. Naviac, koordinátor X.. S. T. vedel o tom, že postihnutý prišiel ku studni, nemal voči
tomu žiadne námietky, neposlal ho preč, vykonávať inú prácu. Žalovaný považuje za zvlášť závažnú
skutočnosť, že počas posunu poklopu boli prítomní koordinátor X.. S. T. a starosta obce T. P., pričom nikto
z nich nezasiahol a nezabezpečil, aby práce boli vykonávané bezpečným spôsobom. K spochybňovaniu
príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a smrťou postihnutého a k podnetu podanému na Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, žalovaný uviedol, že správny orgán pokračoval v začatom
konaní po oznámení Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že konanie zastavil. Keďže
úradom nebolo vykonané šetrenie uvedeného podnetu, na podporu vlastných dôkazných prostriedkov
použil Inšpektorát práce znalecký posudok zo dňa 09.11.2012 - číslo znaleckého úkonu 39/2012 -
K.. A. F., číslo znaleckého úkonu XX/XXXX - K.. K. I., z ktorého jednoznačne vyplynul záver, že
poranenia postihnutého S. V. boli v príčinnej súvislosti s úrazom z 26.09.2012 a jeho smrť v priamej
súvislosti s týmito poraneniami, ktoré utrpel pri aktivačných prácach. Obaja súdni znalci sa tiež zhodli,
že smrť menovaného nie je v príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, nezistili
zanedbanie zdravotnej starostlivosti. Zopakoval argumentáciu vo vzťahu k povinnosti zamestnávateľa
určovať bezpečné pracovné postupy, ako aj zdôraznil objektívnu zodpovednosť za porušenie zákonných
povinností, v súvislosti s ktorými zákon spája predmetné sankcionovanie. Konštatoval, že rozhodnutie
bolo vydané v zmysle § 46 Správneho poriadku, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,
vydal ho orgán na to príslušný, ktorý vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a rozhodnutie
obsahovalo predpísané náležitosti.

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zdôraznil, že za najzávažnejší argument považuje to, že majú
pochybnosť nad tým, či je daná príčinná súvislosť medzi smrťou S. V. a pracovným úrazom, a preto
opätovne žalobca požiadal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o prešetrenie zdravotnej
starostlivosti, ktorá bola poskytnutá po úraze S. V.. Správny orgán mal vyčkať na rozhodnutie Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a až na základe výsledku šetrenia tohto úradu mohol vo veci
rozhodnúť.

Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že inšpekcia práce bola vykonaná korektne, legálne,
dokazovanie v súlade so Správnym poriadkom. Žalovaný, ako aj Inšpektorát práce, ako orgán dozoru
nad bezpečnosťou práce, nemali pochybnosti o príčinnej súvislosti medzi zranením s následkom smrti
poškodeného a pracovným úrazom dňa 26.09.2012. Pokuta bola uložená za preukázané porušenie
povinností, pričom na tomto by sa nič nezmenilo ani v prípade nejakého iného záveru Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou. Rovnako by to nemalo vplyv ani na výšku pokuty, keďže bola uložená
v najnižšej možnej výške, pričom už pred smrťou postihnutého bolo konštatované, že sa jedná o ťažkú
ujmu na zdraví.

Krajský súd konajúc podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj postup správneho orgánu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia v
rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho
orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Z vyjadrení účastníkov konania, z obsahu administratívneho spisu, boli zistené nasledovné skutočnosti:



Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal v dňoch 16.10., 19.10. a 23.10., ako aj 12.11., 13.11., 21.11.,
26.11 a 30.11.2012 u žalobcu inšpekciu práce súvisiacu s vyšetrovaním pracovného úrazu zo dňa
26.09.2012 s následkom smrti S. V..

Na základe výsledkov inšpekcie práce bol vypracovaný protokol č. IBB-26-27-2.2/P -J01-12 zo dňa
30.11.2012, v ktorom boli konštatované zistené nedostatky zo strany zamestnávateľa, okrem iných aj
to, že:
- účastník konania ako zamestnávateľ porušil právne predpisy tým, že neurčil bezpečný pracovný postup
pre čistenie studne v centre obce Veľký Blh zamestnancovi S. V., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva
zo dňa 29.03.2012, uzatvorená na dobu od 01.04.2012 do 30.09.2012 a umožnil, že počas odsúvania
železobetónového poklopu studne traktorom ZETOR 6911 boli v nej dňa 26.09.2012 zamestnanci S.
V. a N. D., pričom počas výstupu S. V. z nej von súbežne s odsunom poklopu traktorom došlo k jeho
pritlačeniu poklopom o betónovú stenu studne, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o BOZP (bod
č. 1 uvedeného protokolu).
Inšpekcia práce sa vysporiadala s vyjadrením k protokolu dodatkom k protokolu zo dňa 12.12.2012.

Na základe zistených skutočností Inšpektorát práce oznámil žalobcovi listom zo dňa 04.02.2013, ktorý
žalobca prevzal dňa 06.02.2013, začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 18
Správneho poriadku v spojení s § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce.

Žalobca listom zo dňa 08.02.2013 oznámil správnemu orgánu, že nesúhlasí s uložením pokuty a
namietal nedostatok príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a smrťou postihnutého S. V.. Vzniesol
podozrenie zo zanedbania zdravotnej starostlivosti poskytovanej S. V., pričom oznámil správnemu
orgánu, že listom zo dňa 04.12.2012 požiadal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o
prešetrenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti postihnutému S. V.. Žiadal prerušiť správne konanie vo
veci uloženia pokuty do vyriešenia otázky, ktoré konanie (koho) bolo v príčinnej súvislosti so vzniknutým
následkom - smrťou postihnutého S. V..

Správny orgán rozhodnutím zo dňa 13.02.2013, právoplatným 19.02.2013, prerušil správne konanie
vo veci uloženia pokuty do času ukončenia šetrenia udalosti Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou.

Po obdržaní dňa 08.04.2013 od žalobcu oznámenia o ukončení šetrenia podnetu Úradom pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou dňa 26.03.2013, ktorý dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre
postihnutého S. V., poskytovanej mu v dňoch 26.09. až 20.10.2012, zastavil, správny orgán v súlade s
§ 29 ods. 4 Správneho poriadku pokračoval v konaní o uložení sankcie.

Obsahom administratívneho spisu je znalecký posudok zo dňa 09.11.2012 (zadávateľ OO PZ Veľký
Blh č.sp. ČVS: ORP-898/VB-RS-2012 vo veci posúdenia príčiny smrti S. V.) vypracovaný súdnymi
znalcami K.. A. F. (č. znaleckého úkonu XX/XXXX) a K.. K. I. (znalecký úkon č. XX/XXXX), z ktorého
vyplýva záver, že poranenia, ktoré utrpel S. V. boli v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 26.09.2012 a
smrť menovaného bola v priamej súvislosti s týmito poraneniami, ktoré utrpel pri aktivačných prácach.
V znaleckom posudku sa konštatuje, že pomliaždenia prednej steny ľavej predsiene a ľavej komory
srdca viedli k postupnému rozvoju nedomykavosti dvojcípej chlopne srdca s jeho nedostatočnosťou ako
mechanickej pumpy so stagnáciou krvi v malom obehu. To malo za následok rozvoj šokových zmien
pľúc, celkové zlyhávanie cirkulácie, zhoršenie hojenia pomliaždení pľúc, zlé prekrvenie a prevzdušnenie
pľúcneho tkaniva s rozvojom zápalu pľúc, čím došlo aj ku smrti S. V.. Rozsah pomliaždenia srdca a
ich stav hojenia v čase smrti neumožňoval žiaden kardiochirurgický výkon, liečba mohla spočívať len v
podpornej liečbe srdca (medikamentózna liečba) tak, ako to bolo v danom prípade. K smrti menovaného
došlo v priamej súvislosti s pomliaždeninami srdca, ktoré utrpel pri pracovnom úraze. V znaleckom
posudku je tiež konštatované, že S. V. bol celkovo hospitalizovaný 25 dní. Menovanému bola poskytnutá
počas celej hospitalizácie správna diagnostika a včasná liečba. Aj napriek poučeniu menovaný podpísal
reverz a na jeden deň, a to dňa 02.10.2012 opustil nemocnicu. Ak by aj menovaný v nemocnici ostal aj
na tento jeden deň (02.10.2012) a neopustil by ju, tak by aj tak vzhľadom k charakteru jeho poranení
došlo k jeho úmrtiu. Menovaný aj napriek správnej a komplexnej liečbe zomrel v nemocničnom zariadení
dňa 20.10.2012.



Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce; inšpekcia práce je dozor nad
dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce; inšpektorát práce je
oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností
vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode
a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a
ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma
na zdraví, najmenej 33 000 eur.

Podľa § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci;
zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné
pracovné postupy.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa, sa dôsledne
riadili vyššie citovanou právnou úpravou. Jednotlivé žalobné námietky súd nepovažuje za relevantné
privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Pokiaľ žalobca vytýkal žalovanému, resp. prvostupňovému správnemu orgánu nesprávne závery, ku
ktorým dospel pri rozhodovaní, súd nepovažuje túto žalobnú námietku za dôvodnú. Z vykonaného
dokazovania, najmä vyjadrení jednotlivých zamestnancov, zamestnávateľov, ale aj z listinných dôkazov,
ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a z ktorých vychádzali správne orgány pri rozhodovaní,
vyplýva skutočnosť, že zo strany postihnutého neboli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s
pracovným úrazom. Bola preukázaná aj skutočnosť, že zamestnávateľ neurčil bezpečný pracovný
postup postihnutému pri čistení studne. Umožnil postihnutému, aby počas odsúvania železobetónového
poklopu traktorom ostal v studni. Znaleckým posudkom bola bezpečne preukázaná príčinná súvislosť
medzi pracovným úrazom a smrťou S. V.. Výsledky znaleckého posudku boli zohľadnené už v protokole
z vykonanej inšpekcie práce, ku ktorému sa vyjadroval žalobca, pričom jeho stanoviská boli zapracované
v dodatku k protokolu.
K tvrdeniu žalobcu, že ak by poškodený rešpektoval výzvy, aby zo studne počas posunu poklopu
nevychádzal, k jeho zraneniam by nebolo došlo, súd zastáva stanovisko rovnako, ako žalovaný, že
nie je prípustné nahrádzať príčinu tohto úrazu vznikom ďalšieho nebezpečného stavu, t.j. zotrvaním
zamestnancov v studni počas manipulácie so železobetónovým poklopom nad ich hlavami. Nebola
preukázaná skutočnosť, že postihnutý S. V. išiel vykonávať čistenie studne svojvoľne, keď mal
predtým svojvoľne opustiť určené miesto výkonu práce - zber smetia po obci. Z dôkazov vykonaných
správnym orgánom, najmä vyjadrení ostatných zamestnancov, ale aj zástupcov zamestnávateľa, je
zrejmé, že postihnutý vykonával zber smetia po obci v doobedňajších hodinách a studňu čistil v
poobedňajších hodinách s vedomím zamestnávateľa, priamo v prítomnosti koordinátora prác a starostu
obce, ktorí nemali voči tomu žiadne námietky. Nezasiahli do spôsobu vykonávania čistenia studne,
najmä odťahovania železobetónového poklopu traktorom za pomoci tyče v čase, keď v studni boli dvaja
zamestnanci. Z uvedeného vyplýva, že zo strany zamestnávateľa nebol určený bezpečný pracovný
postup.

Neurčenie bezpečného pracovného postupu je porušením ustanovenia § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č.
124/2006 Z.z., v zmysle ktorého zamestnávateľ je povinný určovať bezpečné pracovné postupy. Za
predmetné porušenie povinností správny orgán uložil pokutu podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o
inšpekcii práce v spojení s § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 tohto zákona. Porušenie tejto zákonom stanovenej
povinnosti je správnym deliktom právnickej osoby postihované bez ohľadu na zavinenie, keďže sa jedná
o objektívnu zodpovednosť. Aj podľa názoru súdu žalobca nepredložil, resp. neoznačil také dôkazy, ktoré
by ho mohli zbaviť zodpovednosti za zistené porušenie povinnosti určovať bezpečné pracovné postupy.

Príčinná súvislosť medzi zisteným porušením povinností zo strany žalobcu s pracovným úrazom S.
V. bola preukázaná znaleckým posudkom zo dňa 09.11.2012. Predmetný znalecký posudok mal k
dispozícii už Inšpektorát práce Banská Bystrica, uvedený bol aj v protokole z vykonanej inšpekcie
práce a zohľadnený v rozhodnutí o uložení sankcie. Súd nepovažoval za dôvodnú žalobnú námietku o
potrebe prerušenia správneho konania a vyčkania výsledku šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou poskytovanej nebohému S. V. v čase hospitalizácie. Jednak zo záverov znaleckého



posudku jednoznačne vyplýva záver o nezanedbaní zdravotníckej starostlivosti jej poskytovateľom, ale
aj z dôvodu, že výsledok úradu by nemal vplyv na rozhodnutie žalovaného. Už z lekárskeho nálezu K.. I.
O., Nemocnice s poliklinikou, n.p., Všeobecná nemocnica Rimavská Sobota zo dňa 19.10.2012 vyplýva,
že poranenie S. V. bolo klasifikované ako ťažká ujma na zdraví, pričom zákon ukladá Inšpektorátu práce
uložiť zamestnávateľovi pokutu, ak v dôsledku porušenia zákonných povinností vznikol pracovný úraz,
ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej vo výške 33.000 eur.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a contr.
O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.