{"guid": "4f14c495-4928-4fbb-bb20-184fe78329e3:4557b68d-8c3f-499e-8f40-75ef21c727ec", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6206202062.1", "spisova_znacka": "2CoE/86/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/86/2013 z 2. 5. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 2. mája 2013, sp. zn. 2CoE/86/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6206202062.1", "identifikacne_cislo": "6206202062", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2013-05-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "nazov": "§ 58 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-58"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-58"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4557b68d-8c3f-499e-8f40-75ef21c727ec", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6206202062.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6206202062.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6206202062.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 2CoE/86/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6206202062\nDátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6206202062.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811\n09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8,821 08 Bratislava,\nIČO:36 864 421, proti povinnému: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O. T. XXX/X, XXX XX H. L.,\nzast. ustanovenou opatrovníčkou N. C., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Veľký Krtíš, o vymoženie\npohľadávky oprávneného vo výške 454,09 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym\nexekútorom JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 784/52, 962 12 Detva pod\nsp. zn. EX 354/2006, o návrhoch na prerušenie konania a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu\nOkresného súdu Veľký Krtíš č.k. 5Er/1050/2006-17 zo dňa 04. júna 2012 jednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nI. Návrhy na prerušenie konania zamieta.\n\nII. Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 5Er/1050/2006-17 zo dňa 04. júna 2012   p o t v r d z u j e.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 5Er/1050/2006-17 zo dňa\n04. júna 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd\nuviedol, že zistil, že výkon exekúcie je vedený na základe exekučného titulu, ktorý predstavuje notárska\nzápisnica č. N 6862/2005, NZ 66667/2005 zo dňa 18. decembra 2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom\nĎuriačom. Exekučný súd po preskúmaní predloženej notárskej zápisnice ako exekučného titulu dospel\nk záveru, že táto nie je spôsobilým exekučným titulom. Konštatoval, že predmetná notárska zápisnica\nnemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku\nzápisnicu ako na titul pre exekúciu kladú, plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl.\nzákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a preto aj uznanie záväzku, ktoré vzniklo\npodľa § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,\nsú neplatné. Napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu, nemožno\npovažovať za spôsobilý exekučný titul, a preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku\nvyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu\nvykonať.\n\nProti rozhodnutiu exekučného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,\naby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na\nďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej\nprávomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len\n„O.s.p.“), pretože exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému\nkomplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť\nvykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný titul zrušený.\nUviedol, že k takému revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad\nexekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku. Poukázal na ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len\n\n„Notársky poriadok“) a uviedol, že to bol predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo\npovinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom\na dobrými mravmi. Ak všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám vykonáva činnosti\nsmerujúce k uskutočneniu úkonu inak náležiacemu notárovi, uskutočňuje činnosť, ktorá mu nenáleží.\nExekučný súd musí s exekučným titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, pričom\nv opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či\nmeniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a ani v prípade pasívneho správania účastníka v\nkonaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky\nexekučného titulu. Oprávnený tiež žiadal v prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou\nust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.\nprerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44\nods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a\nto pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny\nporiadok. Ďalej namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. §\n205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.). Exekučný súd konal pri revízii\nnotárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc\no právnom postavení účastníkov rozhodcovského konania úplne ignoroval všetky procesné zásady\nsúdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný súd porušil princíp\nlegality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý\nsúdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal na článok 12 ods. 2 Ústavy SR, článok č.14\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Exekučný súd podľa odvolateľa\nodlišne zaobchádzal so žalovaným - povinným na strane jednej a žalobcom- oprávneným na strane\ndruhej. Žalobca mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním\nzaobchádzané odlišne. Exekučný súd použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením žalobcu\n(oprávneného) ako podnikateľského subjektu, a pre toto jeho iné postavenie ho vylúčil z možnosti\nzhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí, a to z titulu platnej Zmluvy o úvere.\nPostupom exekučného súdu došlo v rámci práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny\nproces k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na\nrozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav\nrelevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikoval právne\nnormy - ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré podľa odvolateľa\ninterpretoval nesúladným spôsobom. Exekučný súd vo veci aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/\nEHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa odvolateľa smernica nemá\nvšeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom Európskej únie a\nnie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Oprávnený namietal, že nemal možnosť reagovať na\nakékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho\nprávnom postavení. Ďalej namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité\ndokazovanie, pričom k záverom dospel len na základe domnienok. Účastníci konania nemali možnosť\nvyjadriť sa k vykonaným dôkazom, či navrhnúť ďalšie dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených\nskutočností. V závere namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Uviedol, že udelením plnomocenstva povinný preniesol\nna tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Povinný\nmohol plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\n(ďalej len „OZ“) kedykoľvek odvolať, pričom práva na odvolanie plnomocenstva sa zároveň nemohol ani\nplatne vzdať a vo výkone tohto práva mu nebránila žiadna prekážka. Plnomocenstvo nie je zmluvným\nustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú\nv ust. § 53 ods. 1 OZ. Namietal, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a\nzrozumiteľné. Odvolateľ namietal, že tvrdenie exekučného súdu, že povinný predmetné plnomocenstvo\nudelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa dopredu vzdal svojho práva, ktoré mu vznikne\nv budúcnosti, posúdil exekučný súd nesprávne, nakoľko nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by\npovinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ust.\n§ 574 ods. 2 OZ v nadväznosti na ust. § 39 OZ. Povinný mohol kedykoľvek udelené plnomocenstvo\nodvolať, pričom toto právo nevyužil. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva\noprávnený vykonať len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, pričom túto úlohu,\nktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil a teda neprekročil udelené\nplnomocenstvo. Poukázal na ust. § 2 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a uviedol, že povinný\nudelil plnomocenstvo na zastupovanie nie bežnej osobe, ale advokátovi. Poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Co 7/2007 a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000. V závere\n\nuviedol, že exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Od vydania exekučného titulu, ani\nod vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by\nmali viesť k zmene postoja súdu.\n\nDňa 09. augusta 2012 bolo doručené exekučnému súdu podanie oprávneného zo dňa 26. júla 2012\noznačené ako Návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a\nčl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu. Návrh na\nprerušenie konania odôvodnil oprávnený potrebou, aby boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie\nprejudiciálne otázky v nasledovnom znení:\n1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,\nktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie\nnotárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do\nvýšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky\nplynúcej z tejto zmluvy?\n2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré\naplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS\nzabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?\n\nPovinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.\n\nKrajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia\npojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa §\n219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n\nOdvolací súd po preskúmaní veci zistil, že oprávnený navrhuje predmetné exekučné konanie prerušiť\npodľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) pre nesúlad ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku s\nčl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, a tiež podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p..\n\nPodľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je\nv tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,\nže všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému\nsúdu na zaujatie stanoviska,\nPodľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych\nspoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.\n\nPodľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc\nvydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií,\norgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;\nAk sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že\nrozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej\núnie, aby o nej rozhodol.\nAk sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie\nje prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa\nna Súdny dvor Európskej únie.\n\nOdvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 33/2012\nzo dňa 29. marca 2012, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania riešil aj práve\notázku prerušenia konania súdom, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní\nEÚ (ďalej len „ZFEÚ“) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej)\notázke. V uvedenom uznesení uviedol: „Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 ZFEÚ má\npovahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom má Súdny dvor Európskej únie\nprávomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,\norgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES.\nKonanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a\nzachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva\n\nrozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné\npre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.“\n\nPovinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej\notázke, ktorá je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ nemožno vykladať absolútne, t.j. že\nvnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o\npredbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu\nkomunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či\notázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného\nprípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je\nvo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.\nZároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a\nirelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah\nna prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá\nreálny základ v prejednávanom spore. Odvolací súd pritom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ\nzo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81, v ktorom v bodoch 9 a 10 odôvodnenia uviedol, že\nčlánok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov\nkonania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo\nsporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o\notázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny\ndvor prípadne i bez návrhu. V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177\nvyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné\nvnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie\nich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva,\nak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola\nakákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že\nv rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne predpisy Únie na\nkonkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov prijatých inštitúciami Únie (uznesenie\nSúdneho dvora EÚ zo dňa 16. novembra 2010, C-76/10,  bod 79).\n\nOprávnený v návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiadal odvolací súd, aby\nSúdnemu dvoru ES na základe čl. 267 ZFEÚ predložil dve prejudiciálne otázky. Odvolací súd považuje\nza potrebné k tomu zdôrazniť, že je nepochybné, že vnútroštátny poriadok umožňuje riešenie aj takých\nsporov, ktoré vzniknú zo spotrebiteľských vzťahov v rozhodcovskom konaní podľa ZRK. Preto považoval\nv danom prípade oprávneným navrhované predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a irelevantné,\na to aj vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah\nna prebiehajúce konanie. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné predložiť oprávneným navrhované\npredbežné otázky Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol rozhodnúť vo veci samej. Judikatúra Súdneho dvora\nEU mu takýto postup umožňuje (t.j. upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku\ntýkajúcu sa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný\nopravný prostriedok), a to v prípade, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EU a\nak výklad a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne zjavné, t.j. keď toto jeho posúdenie a\nzhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire\nako aj s doktrínou acte clairé. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je\npritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na judikatúre,\nkonštantnej, ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už\nzodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry\nvlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je založená na postuláte,\nže začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového\npráva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.\n\nOdvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon\nneustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po\nskončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.\n\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nenastal\nžiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného\n\nzákona a ani nie je potrebné obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávneného na Súdny\ndvor EÚ, preto odvolací súd oba návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.\n\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že exekučný súd na základe žiadosti súdneho\nexekútora JUDr. Jána Debnára vydal dňa 17. mája 2006 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5610\n003454 na vymoženie uloženej povinnosti 454,09 Eur (13 680,- Sk) s úrokom z omeškania vo\nvýške 0,25% denne zo sumy 454,09 Eur (13 680,- Sk) od 25. septembra 2005 do zaplatenia, trov\npredchádzajúceho konania 124,58 Eur (3 753,- Sk) a trovy exekúcie na základe notárskej zápisnice\nnotára JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 6862/2005, NZ 66667/2005 zo dňa 18. decembra 2005. Následne\nexekučný súd uznesením č.k. 5Er/1050/2006-17 zo dňa 04. júna 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú\na zastavil ju s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.\n\nPodľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za\nneprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\nPodľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.\n\nPreskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 03. augusta 2005 Zmluvu\no úvere č. XXXXXXX, súčasťou ktorej bol vo forme predtlače uvedený text o splnomocnení advokáta\nMgr. Tomáša Kušníra dlžníkom (povinným) na uznanie záväzku z úveru v mene dlžníka v notárskej\nzápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.\nZ predloženej notárskej zápisnice zo dňa 18. decembra 2005 vyplýva, že na notársky úrad sa dostavil\nMgr. Tomáš Kušnír, advokát konajúci na základe splnomocnenia, ktoré je prílohou notárskej zápisnice,\nktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho\nzáväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41\nods. 2 Exekučného poriadku. Na základe splnomocnenia vyhlásil, že povinný uzavrel Zmluvu o úvere,\nna základe ktorej bol povinnému ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 8 000,- Sk (265,55 Eur). Za\npovinného vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 17 433,- Sk (578,67 Eur), z\ntoho úver a poplatok predstavujú sumu 13 680,- Sk (454,09 Eur), pričom táto suma sa bude úročiť\núrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 25. septembra 2005 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva\nz istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej\nzápisnice. Zároveň vyhlásil, že predmetný dlh povinný splatí do 17. januára 2006 ako aj to, že v prípade\nneuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou. Zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír.\n\nZo Zmluvy o úvere zo dňa 03. augusta 2005 súd zistil, že táto v strede textu obsahuje časť označenú\nako „Splnomocnenie“. Podľa tohto „Splnomocnenia“ dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta -\npriamo v predtlači uvedeného Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného\ntitulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal jeho záväzok z vyššie uvedeného úveru tak, aby sa notárska\nzápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ O.s.p., resp. pre\nexekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. V texte je ďalej uvedené, že notárska zápisnica bude\nobsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet,\ndobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre\nvýkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. Dlžník sa súčasne zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so\nspísaním notárskej zápisnice. Zmluva o úvere v časti textu označenej ako „Splnomocnenie“ obsahuje\ntext : „splnomocnenie prijímam“ a zrejme podpis splnomocnenca, avšak neobsahuje údaj osvedčujúci\ndátum prijatia plnomocenstva. Zmluva ďalej obsahuje plnomocenstvo na prevod finančných prostriedkov\nz bankového účtu dlžníka a vyhlásenie dlžníka o tom, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre\nposkytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy, je datovaná a podpísaná. Na druhej\nstrane listiny označenej ako „Zmluva o úvere“, sa nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia\núveru. Podľa bodu 20 týchto podmienok obidve zmluvné strany vyhlásili, že si zmluvu prečítali a bod\n22 týchto podmienok obsahuje vyhlásenie o tom, že zmluva je vyhotovená v štyroch exemplároch,\npričom jeden exemplár ostáva dlžníkovi, dva prislúchajú veriteľovi a jeden advokátovi Mgr. T. Kušnírovi.\nZ obsahu predloženej Zmluvy o úvere však nevyplýva, že by dlžník (povinný) splnomocnil veriteľa\n(oprávneného) na odoslanie Zmluvy o úvere (obsahujúcej o.i. splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra)\ntomuto advokátovi.\nOdvolací súd vyhodnotil námietku oprávneného uvedenú v odvolaní, že exekučný súd posudzoval vec,\no ktorej už raz rozhodol, ako nedôvodnú, pretože vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu\nexekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. tvorilo\nprekážku veci rozsúdenej (res iudicata). Poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad,\n\nktorý oprávňuje súdneho exekútora vykonávať konkrétnu exekúciu. Rovnako odvolací súd poukazuje\nna ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej súdna exekúcia môže byť nariadená len\nna základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa\ntitulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu\nkonania i bez návrhu zastavená (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/164/1996).\nRovnako za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku oprávneného, že platnosť predmetného\nplnomocenstva už posúdil notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spisovaní notárskej zápisnice, pretože súd nie\nje právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný. Odvolací súd poukazuje na to, že\nexekučný súd deficit materiálnej vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice mohol zistiť už z listín,\nktoré oprávnený predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, teda ešte v dobe pred vydaním\npoverenia, avšak vzhľadom na to, že exekučný súd je oprávnený v každom štádiu konania skúmať,\nči exekučný titul je vykonateľný po stránke formálnej i materiálnej a v prípade, že tieto požiadavky\nnespĺňa, musí v každom štádiu konania na takéto zistenie aj adekvátne procesne zareagovať, vydanie\npoverenia súdnemu exekútorovi neznamená, že by bolo potrebné považovať za nesprávny taký postup\nexekučného súdu, ktorý exekúciu zastavil potom, čo už vydal takého poverenie na vykonanie exekúcie\nsúdnemu exekútorovi.\n\nRovnako považuje odvolací súd za nedôvodnú aj odvolateľovu námietku týkajúcu sa nesprávneho\nprávneho záveru exekučného súdu o neplatnosti plnomocenstva.\n\nPodľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý\nide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.\nPodľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na\nzáklade dohody o plnomocenstve.\nPodľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.\nSplnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah\nsplnomocnencovho oprávnenia.\nPodľa § 31 ods. 4 OZ ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo\nudeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho\núkonu.\nPodľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je\nneplatný.\nPodľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho\nobchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\nPodľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým\nurčitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len \"návrh\"), ak je dostatočne určitý a vyplýva\nz neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.\nPodľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je\nneodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo\naspoň súčasne s návrhom.\nPodľa § 43b ods. 1 OZ návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká\na) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,\nb) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov,\nktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo\nc) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.\nPodľa § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu\ns obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi\nnajneskôr súčasne s prijatím.\nPodľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.\n\nOdvolací súd predovšetkým poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom (pokiaľ\nby došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve), nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere\ndlžník nemal možnosť voľby výberu zástupcu. Je nesporné, že Zmluva o úvere bola vypracovaná ako\nformulárová zmluva - ako predtlač, ktorú používa oprávnený pri uzatváraní väčšieho počtu zmlúv a\nuž vopred obsahovala predtlačené meno splnomocnenca - advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ak veriteľ\n(oprávnený) takto postupoval a určil vopred osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka (v jeho\nmene), je spochybnený základný predpoklad a účel udelenia plnej moci, t.j. že splnomocnenec Mgr.\nTomáš Kušnír bude obhajovať záujmy dlžníka (povinného). Táto skutočnosť naopak nasvedčuje tomu,\n\nže splnomocnenec má s veriteľom (oprávneným) bližší vzťah, keďže sa jedná o osobu, ktorá zrejme\nbola v kontakte s oprávneným už pri tvorbe, resp. vyhotovovaní predtlače predmetnej Zmluvy o úvere.\nV takomto prípade by predpokladaný záujem splnomocnenca pôsobiaci v konečnom dôsledku proti\nsplnomocniteľovi (dlžníkovi), t.j. jeho vlastnému mandantovi znamenal rozpor, ktorý ho vzhľadom na ust.\n§ 22 OZ vylučuje z možnosti zastupovať dlžníka (povinného).\n\nZastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o\nzastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.\nPlnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ\nsplnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o\nzastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Z obsahu predloženého\nsplnomocnenia, ktoré je začlenené do textu Zmluvy o úvere, vyplýva, že takáto dohoda o zastúpení\njednoznačne medzi povinným a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia splnomocnenia nebola. Z\nprílohy notárskej zápisnice, ktorá mala dokumentovať, že bola spísaná povinným v zastúpení vyplýva,\nže v Zmluve o úvere je  na tej istej listine jednak Zmluva o úvere a jednak plnomocenstvo,  ktoré je\nmožné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve. Prejav vôle je však\nprávnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností.\nNávrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Takýto\nprejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe podľa § 45 OZ až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť\nprejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobeného v neprítomnosti druhej strany nepostačuje písomná\nforma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane aj adresoval,\nt.j. odoslal, resp. urobil úkony nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa doručená či už\npoverením inej osoby alebo podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným\nspôsobom. Z predloženej listiny je nepochybné, že dlžník podpísal Zmluvu o úvere a súhlas s obsahom\nnavrhnutých plnomocenstiev dňa 03. augusta 2005 v neprítomnosti advokáta Mgr. Tomáša Kušníra.\nĎalej z uvedenej listiny vyplýva, že dlžník obdržal, a teda disponoval len jedným vyhotovením predmetnej\nZmluvy. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že dlžník neodoslal návrh dohody o plnomocenstve\ndruhej zmluvnej strane - „vybranému“ advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Z predloženej listiny napokon\nnevyplýva ani skutočnosť, kedy „vybraný“ advokát takýto návrh dohody o zastúpení prijal, keďže táto\nlistina neobsahuje údaj o dátume prijatia takéhoto návrhu - dohody o plnomocenstve. Vzhľadom na\nuvedenú skutočnosť je preto irelevantné skúmať, či a kto predmetnú Zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je\nnávrh na uzavretie dohody o plnomocenstve, vôbec Mgr. Tomášovi Kušnírovi doručoval. Z predloženej\nlistiny totiž nevyplýva, že k uzavretiu dohody o plnomocenstve došlo, resp. že by medzi zastúpeným a\nzástupcom takáto dohoda vôbec vznikla.\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti exekučný súd vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že\ndohoda o plnomocenstve je absolútne neplatná, plnomocenstvo je v rozpore so zákonom (§ 31 OZ) a\nz toho dôvodu chýba materiálny predpoklad, aby notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným\ntitulom voči povinnému uvedenému v návrhu na vykonanie exekúcie.\n\nOdvolací súd sa zaoberal napokon aj tým, či predložená notárska zápisnica spĺňa formálne a materiálne\nnáležitosti potrebné na to, aby mohla byť exekučným titulom.\n\nZ uvedeného hľadiska je povinnosťou exekučného súdu skúmať, či exekučný titul, ktorého výkon je\nnavrhovaný, bol vydaný oprávneným orgánom a či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený\na povinný vecne legitimovaní a či je exekúcia navrhovaná v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie\npohľadávky oprávneného. Pokiaľ ide o iné exekučné tituly, ako rozhodnutia uvedené v ust. § 41 ods. 2\nExekučného poriadku, sú vykonateľné len vtedy, ak obsahujú presné vymedzenie práv a povinností na\nplnenie, ich individualizáciu, rozsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. Uvedeným titulom\nsú potom aj notárske zápisnice podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, ktoré obsahujú právny\nzáväzok a v ktorých je vyznačená osoba oprávneného a povinného, právny dôvod, predmet a čas\nplnenia, ak povinná osoba s vykonateľnosťou v notárskej zápisnici súhlasila.\n\nV prejednávanej veci sa oprávnený domáhal exekúcie na základe notárskej zápisnice, z ktorej vyplýva,\nže jej účastníkom je povinný zastúpený advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom. Obsahom uvedeného\nzápisu je vyhlásenie povinného o uznaní dlhu, pričom notárska zápisnica súčasne obsahuje aj\nvyhlásenie povinného o priamej exekučnej vykonateľnosti notárskej zápisnice.\n\nTitulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku nie je hmotnoprávny úkon uvedený\nv notárskej zápisnici, ale samotná notárska zápisnica. Notárskou zápisnicou sa rozumie listina spísaná\nnotárom, ktorá spĺňa náležitosti stanovené na spisovanie notárskych zápisníc podľa zák.č. 323/1991 Zb.\n(Notársky poriadok) a ktorá má charakter verejnej listiny. Podľa notárskej zápisnice je možné nariadiť\nexekúciu vtedy, ak spĺňa nielen náležitosti stanovené pre spisovanie notárskych zápisníc Notárskym\nporiadkom, ale aj náležitosti uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku.\n\nNotársku zápisnicu možno vykonať len vtedy, ak je vykonateľná po materiálnej stránke. Ustanovenie §\n46 a nasl. Notárskeho poriadku obsahuje formálne náležitosti notárskej zápisnice ako titulu pre exekúciu,\npričom ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku určuje obsahovú stránku notárskej zápisnice\nako titulu pre exekúciu tak, že vymedzuje predpoklady jej materiálnej vykonateľnosti. Jedným z týchto\npredpokladov je, aby išlo o notársku zápisnicu obsahujúcu právny záväzok. Zo znenia § 41 ods. 1\npísm. c/ Exekučného poriadku tiež vyplýva, aká povinnosť môže byť prostredníctvom notárskej zápisnice\nso súhlasom k vykonateľnosti vymáhaná. Určuje aj to, že musí ísť o povinnosť zo záväzku, t.j. zo\nzáväzkovo-právneho vzťahu. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti obsahuje záväzok vtedy,\nak obsahuje takú povinnosť, ktorá má byť na jej podklade vymožená a ktorá vyplýva zo záväzku.\n\nPodľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku okruh účastníkov notárskej zápisnice ako titulu pre\nexekúciu výslovne neoznačuje. Vyplýva však z neho, že prejav vôle povinnej osoby je požadovaný len\nvo vzťahu k súhlasu s vykonateľnosťou. Vyznačenie ostatných náležitostí môže byť vykonané len na\nzáklade zhodných údajov oprávnenej a povinnej osoby.\n\nOdvolací súd vychádzal z toho, že notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti predstavuje podľa\njej zmyslu a významu vyjadrenie zmieru medzi veriteľom a dlžníkom pred notárom o ich vzájomných\nprávach a povinnostiach, ktoré môže veriteľ vymáhať od dlžníka prostredníctvom exekúcie bez toho,\naby musel mať iný titul. Notárska zápisnica, ak má ísť o spôsobilý exekučný titul pre exekúciu, musí byť\nspísaná s osobou povinnou aj s osobou oprávnenou, pričom musí obsahovať výslovný súhlas povinnej\nosoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Podľa právnej argumentácie uvedenej v náleze Ústavného\nsúdu SR sp. zn. I.ÚS 5/2000 z 13. júla 2000 „... práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou\nnotárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle\npovinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti\nuvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou\nnotárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom\nkaždého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným\nrozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu,\nktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku\ntohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z\nnotárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva\nvykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času\nna dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma\nrovnako, ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j.\nskúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva\nv dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna\nstránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného\nporiadku. Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade\nobsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť\nurčené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí\nobsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na\nplnenie, presný rozsah a obsah plnenia, atď. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti\nexekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných\npredpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá a že záver o ich splnení alebo nesplnení sa\nv prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal\ndo úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že\nposudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním\nvykonateľnosti rozhodnutia prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučného titulu\nnepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska\nhmotného práva, tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť\n\nnemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici\noproti jeho prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré\nmajú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. Pokiaľ ide o notársku\nzápisnicu ako o exekučný titul, tak ako už bolo uvedené, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný\n„súhlas povinnej osoby s exekúciou“. Rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu teda ponechal v\nprvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami,\nnajmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu\nvyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon\njej to dovolil najmä tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon\nzároveň dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia\nuplatniť počas jeho platnosti na jeho základe svoje práva v exekučnom konaní. Inými slovami zákon\núčastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez\ntoho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o\ntom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho,\nči mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V\ntomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká\nsa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však treba dodať, že by nebolo možné\npripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny\nspôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na\nktorých treba bezpodmienečne trvať.“\n\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že preskúmanie formálnej\na materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je v kompetencii exekučného súdu. Podstatnou\nnáležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je, aby exekučný titul, ktorým má byť notárska\nzápisnica, obsahoval prejav vôle povinného. Exekučný súd preto správne skúmal, či je predložený\nexekučný titul materiálne vykonateľný a jeho záver o tom, že notárska zápisnica nezodpovedá\npožiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu ako na spôsobilý exekučný titul kladie ust. § 41 ods. 2\npísm. c/ Exekučného poriadku je správny vzhľadom na výsledok právneho posúdenia predloženého\nsplnomocnenia. Exekučný súd správne vyhodnotil aj skutočnosť, že notárska zápisnica nemôže\nbyť spôsobilým exekučným titulom pre neexistenciu súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej\nzápisnice.\n\nPodľa  § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa\nupravovať nielen rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania. Dôvodová\nspráva vysvetľuje túto úpravu tým, že zákon vyčerpávajúco vypočítava prípustné odvolacie dôvody,\na preto dopĺňanie dôvodov odvolania aj po uplynutí lehoty na odvolanie je zbytočné. Na základe\nuvedeného sa odvolací súd nezaoberal dôvodmi odvolania doplnenými v podaní oprávneného zo dňa\n26. júla 2012.\n\nOdvolací súd preto napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne\nsprávne potvrdil.\n\nToto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Er/1050/2006", "guid": "30b73033-5fc0-49e1-b726-bd3b3d68b7d1:e7dd6721-3d05-4626-b321-b1ba086e8442", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}