{"guid": "ca746d56-2b9c-4f22-ab9e-ac61d70b5970:911c35af-c185-4f4b-a379-5f6d6a1f30d2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6208010145.2", "spisova_znacka": "4Tos/43/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/43/2013 z 1. 7. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 1. júla 2013, sp. zn. 4Tos/43/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6208010145.2", "identifikacne_cislo": "6208010145", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kuruc", "sudca_id": 109, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-kuruc-109", "datum_vydania": "2013-07-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-79.odsek-3", "nazov": "§ 79 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-79.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-194.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 194 ods. 1 písm. a) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-194.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-194"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-79", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-194"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/911c35af-c185-4f4b-a379-5f6d6a1f30d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6208010145.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6208010145.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6208010145.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/43/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208010145
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6208010145.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jozefa Ryanta, o sťažnosti okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši proti
uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k.9 T 66/08-911 z 13.6.2013, na neverejnom zasadnutí dňa
2.júla 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods.1 písm.a) Tr.por. sa  z r u š u j e  uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 9 T
66/08-911 z 13.6.3013.

Podľa § 79 ods.3 Tr.por. sa žiadosť obžalovaného Z. Z. o prepustenie z väzby na slobodu  z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa § 72 ods.1 písm.b) Tr.por. a § 79 ods.3
Tr.por. obžalovaného Z. Z. prepúšťa z väzby na slobodu. Podľa § 80 ods.1 písm.b) Tr.por. prijíma
písomný sľub obžalovaného Z. Z.. Podľa § 80 ods.1 písm.c) Tr.por. určuje nad obžalovaným dohľad
probačného a mediačného úradníka. Podľa     § 80 ods.2 Tr.por. ukladá povinnosť oznámiť policajtovi,
prokurátorovi, alebo súdu, ktorý vedie konanie každú zmenu miesta pobytu. Podľa § 82 ods.1 písm.e)
Tr.por. mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze vzďaľovať sa z miesta pobytu okrem návštev
štátnych orgánov.

V odôvodnení tohto uznesenia okresný súd poukázal, že obžalovaný Z. Z. bol vzatý do väzby dňa
7.5.2013 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2 Tos 40/13, ktorým bola aj právoplatne
povolená obnova konania v trestnej veci vedenej proti obžalovanému na Okresnom súde Veľký Krtíš
sp.zn. 9 T 66/08, a to v časti týkajúcej sa uloženého trestu - predovšetkým nepodmienečného trestu
odňatia slobody v trvaní piatich rokov.

Z citovaného uznesenia krajského súdu vyplývalo, že obžalovaný Z. Z. bol prepustený z uloženého mu
nepodmienečného trestu odňatia slobody a vzatý do väzby bol z dôvodu podľa § 71 ods.1 písm.c) Tr.por.

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodoval o žiadosti obžalovaného z 15.5.2013 o prepustenie
z väzby na slobodu. Obžalovaný argumentoval predovšetkým tým, že: chce sa starať o svoju rodinu,
družku, nevlastnú dcéru a vlastného syna ( ktorý sa narodil 26.6.2011 po jeho nástupe do výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody ); počas výkonu trestu odňatia slobody bol kladne hodnotený
a viackrát u neho došlo aj k prerušeniu trestu na          48 hodinové až 5 dňové vychádzky; obžalovaný
ponúkol aj písomný sľub ( najmä, že sa bude zdržiavať v mieste svojho bydliska, nebude pokračovať v
trestnej činnosti a bude rešpektovať každé nariadenie súdu ).

V rozhodujúcej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia potom okresný súd uviedol: „Súd po
preštudovaní veci a vyhodnotení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že i keď dôvod väzby tak,
ako bol ustálený Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 07.05.2013 naďalej trvá, možno



u odsúdeného Z. Naďa väzbu nahradiť písomným sľubom a určením dohľadu probačného a mediačného
úradníka v zmysle ustanovení § 80 ods.1 písm.b), c) Tr.por. Súd teda žiadosti Z. Z. o prepustenie z väzby
na slobodu vyhovel, prijal jeho písomný sľub, určil nad ním dohľad probačného a mediačného úradníka
a zároveň podľa § 80 ods.2 Tr.por. uložil odsúdenému povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo
súdu, ktorý vedie konanie každú zmenu miesta pobytu. Zároveň podľa    § 82 ods.1 písm.e) Tr.por. mu
uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze vzďaľovať sa z miesta pobytu okrem návštev štátnych orgánov,
kde súd bral do úvahy i tú skutočnosť, že v predchádzajúcom odsúdený Z. Z. nebol súdne trestaný a
ide u neho o prvé odsúdenie, má rodinu a zároveň, že i doposiaľ vykonaný trest - jeho časť je značným
ponaučením pre neho“.

Proti napadnutému uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor a navrhol, aby bolo
napadnuté uznesenie zrušené a nevyhovenie žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu
( nech je ponechaný naďalej vo väzbe až do právoplatného skončenia obnovy konania ).

V písomnom odôvodnení sťažnosti okresný súd namietal, že právne úvahy, ktorými sa riadil okresný
súd pri prepustení obžalovaného z väzby na slobodu príliš preceňujú osobu obžalovaného, lebo jeho
osoba nedáva dostatočnú záruku k tomu, aby trestné konanie po povolení obnovy konania mohlo byť
voči nemu vedené na slobode; u obžalovaného je daný dôvod väzby podľa § 71 ods.1 písm.c) Tr.por.
tak, ako ho ustálil vo svojom rozhodnutí zo 7.5.2013 krajský súd a okresný súd nič nepreukázal, že by
došlo k zániku dôvodu väzby.

K sťažnosti okresného prokurátora sa vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomne
a navrhol, aby bola táto sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná podľa § 193 ods.1 písm.c) Tr.por.

V písomnom vyjadrení sa argumentovalo, okrem doposiaľ uvedenej obhajoby, najmä tým, že: v súčasnej
dobe u obžalovaného neexistuje žiadny dôvod väzby; v pôvodnom konaní, keď bol na slobode sa
zúčastňoval súdnych pojednávaní a dobrovoľne nastúpil aj výkon nepodmienečného trestu odňatia
slobody; trestnej činnosti sa dopustil ako živnostník, avšak takúto činnosť už nevykonáva a nie je ani
teoreticky možné, aby pokračoval v obdobnej trestnej činnosti; po povolení obnovy konania nie je jeho
trestná vec právoplatne ukončená, lebo podal odvolanie do výroku o uloženom treste a nie je preto
žiadny dôvod, aby bol nútený čakať na právoplatné súdne rozhodnutie vo výkone väzby; po prepustení
z väzby bude obžalovaný dodržiavať všetky obmedzenia, ktoré mu prvostupňový súd uložil; v minulosti
nebol nikdy právoplatne odsúdený za trestný čin.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd podľa § 192 ods.1 Tr.por. napadnuté uznesenie,
ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel z ďalej uvedených dôvodov k právnemu názoru, že
napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a žiadosť obžalovaného Z. Z. o prepustenie z väzby na slobodu
ako nedôvodnú zamietnuť.

V súčasnosti je stav v trestnej veci vedenej proti obžalovanému na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn.
9 T 66/08, po povolení obnovy konania ( len v časti týkajúcej sa    trestu ) taký, že rozsudkom Okresného
súdu vo Veľkom Krtíši z 24.6.2013, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal
proti nemu odvolanie ) bol obžalovanému za trestnú činnosť, z ktorej bol právoplatne uznaný vinným,
uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, so zaradením do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a tiež mu bol uložený aj trest zákazu
činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na dobu jedného roka.

Trestnú činnosť, z ktorej bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným, predstavoval najmä zločin podvodu
podľa § 221 ods.1,2,3 písm.c) Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť v priebehu rokov 2006 a 2007 voči
viacerým poškodeným ( spôsobením väčšej škody vo výške 21.158,91 € ).

Aj pri vzatí obžalovaného do väzby už citovaným uznesením krajského súdu zo 7.5.2013, krajský
súd argumentoval existenciou väzobného dôvodu podľa § 71 ods.1 písm.c) Tr.por. a teda obavou z
pokračovania v trestnej činnosti obžalovaným predovšetkým tým, že v tomto prípade páchal obžalovaný
trestnú činnosť viacerými skutkami a po dlhší čas.

Treba tiež poznamenať, že hoci krajský súd nariadil výkon pôvodne uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody v trvaní piatich rokov už dňa 28.9.2010, napriek urgovaniu aj zo strany Okresného súdu



Veľký Krtíš sa nepodarilo výkon trestu v krátkom čase realizovať, po obžalovanom muselo byť vyhlásené
políciou pátranie a tento nastúpil výkon trestu, hoci sám, až dňa 22.2.2011.

Vychádzajúc aj z týchto skutočností, nie je dôvod, aby krajský súd, ktorý rozhoduje o žiadosti
obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu dňa 2.7.2013, sa zásadnejším spôsobom odchyľoval
od právneho názoru predošlého senátu, ktorý dňa 7.5.2013 u obžalovaného konštatoval existenciu
väzobného dôvodu podľa § 71 ods.1 písm.c) Tr.por.

V kontexte všetkých relevantných okolností prípadu niet podľa názoru krajského súdu dostatok
argumentov spoliehať sa na to, že alternatívne spôsoby, ktoré by mohli nahradiť väzbu obžalovaného
v tomto prípade ( sľub obžalovaného, dohľad probačného a mediačného úradníka, povinnosť podľa §
80 ods.2 a obmedzenie podľa § 82 ods.1 písm.e) Tr.por. ) sú dostatočné na to, aby rozptýlili obavu z
možného pokračovania zo strany obžalovaného v obdobnej trestnej činnosti, za ktorú už bol právoplatne
uznaný vinným.
Z uvedených dôvodov bolo preto potrebné zrušiť napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 194
ods.1 písm.a) Tr.por. a podľa § 79 ods.3 Tr.por. žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu
zamietnuť.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}