{"guid": "6f2cfecd-15a1-4e9e-ae8d-bb48dadcdde0:3588ed91-34a9-4bbf-a545-4bbb160bf21c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6212010262.2", "spisova_znacka": "5Tos/55/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Tos/55/2013 z 17. 6. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. júna 2013, sp. zn. 5Tos/55/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6212010262.2", "identifikacne_cislo": "6212010262", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Ján Deák", "sudca_id": 1303, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-deak-1303", "datum_vydania": "2013-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 193 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-193"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-193"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3588ed91-34a9-4bbf-a545-4bbb160bf21c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6212010262.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6212010262.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6212010262.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/55/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212010262
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6212010262.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí dňa 18.júna 2013 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka o sťažnosti
odsúdeného F. B. proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn. 8 Nt 10/12 zo dňa 6.5.2013
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm.c) Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného F. B.
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd vo Veľkom Krtíši podľa § 399 ods.2 Tr.por. zamietol návrh
odsúdeného F. B. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš
pod sp.zn. 8 T 114/11. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že nevyšli najavo skutočnosti
a dôkazy, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť pôvodné rozhodnutie o vine. Pokiaľ navrhovaní svedkovia
zmenili svoje výpovede, musel súd hodnotiť dôvody, na základe ktorých došlo k zmene týchto výpovedí.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú neskôr prostredníctvom
svojho obhajcu odôvodnil. V písomnej sťažnosti uviedol, že svedkovia B. a L. B. tvrdili, že menia
svoje výpovede oproti pôvodnému konaniu. Vo svojich výpovediach v konaní o obnove tvrdili, že
odsúdený nikoho nenapadol a z domu ho ani nikto nevykazoval, dokonca mu bolo povolené prespať
v dome poškodených. Čo sa týka zmenených výpovedí na verejnom zasadnutí, tvrdili, že pravdou je
to, čo vypovedali v konaní o povolení obnovy. Odsúdený navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a uložiť
okresnému súdu znovu konať a rozhodnúť, prípadne, aby krajský súd sám povolil obnovu konania.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť
nie je dôvodná. Aj sťažnostný súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní o povolení obnovy sa
nerozhoduje o tom, či napadnuté rozhodnutie je správne alebo nie, ale sa skúma, či skôr súdu neznáme
skutočnosti alebo dôkazy by mohli odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie.

V zmysle § 394 ods.1 Tr.por. pri zisťovaní, či sú splnené podmienky obnovy, hodnotí súd podaný návrh
z dvoch základných hľadísk. Prvé hľadisko je, či návrh obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú
pre súd nové a skôr neznáme. Za nové sa pritom považujú také skutočnosti, ktoré neboli predmetom
dokazovania alebo zisťovania, pred rozhodnutím ktorého sa návrh na obnovu týka. Novým dôkazom je
dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktorého sa návrh na obnovu
týka obsiahnutý v spise. Skôr neznámym dôkazom môže byť predovšetkým dôkaz nový, napríklad
výpoveď nového nevypočutého svedka. Môže sa však jednať aj o výpoveď vypočutého svedka, ktorý v
základných bodoch zmenil svoju výpoveď.

Druhé hľadisko sa zakladá na tom, či nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli samy osebe alebo
v spojení so skutočnosťami a dôkazmi skôr známymi viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné



právoplatné rozhodnutie. Riešenie tejto druhej otázky prichádza v úvahu až po pozitívnom zistení vo
vzťahu k otázke prvej.

Vychádzajúc z týchto kritérií aj krajský súd poukazuje na správny záver okresného súdu, že dôkazom
skôr neznámym tiež môže byť vedľa dôkazu doposiaľ vôbec nevykonaného i dôkaz v pôvodnom konaní
vykonaný, avšak nového obsahu, v danom prípade svedkov v pôvodnom konaní vypočutých,  ktorí v
konaní o obnove zmenili vo vzťahu k odsúdenému F. B. v podstatnej časti svoju výpoveď. V tomto prípade
však musia byť predmetom hodnotenia tiež dôvody, pre ktoré došlo k obsahovej zmene výpovede.

Čo sa týka svedka B. B., ten už v pôvodnom konaní pred súdom zmenil svoju výpoveď oproti
prípravnému konaniu. Okresný súd sa s touto zmenenou výpoveďou v pôvodnom konaní vysporiadal
a vysporiadal sa s ňou aj krajský súd, ktorý rozhodoval o odvolaní F. B.. Zmenenú výpoveď svedka
B. B. potom aj napriek zmene obsahu výpovede, ktorá bola známa už v pôvodnom konaní nemožno
považovať za nový dôkaz.

Svedok L. B. v pôvodnom konaní pred súdom využil svoje právo a nevypovedal. Bola preto prečítaná
jeho výpoveď z prípravného konania. V konaní o povolení obnovy zmenu v podstatných bodoch obsahu
výpovede tohto svedka vo vzťahu k odsúdenému správne potom prvostupňový súd skúmal i z hľadiska
dôvodov, pre ktoré došlo k obsahovej zmene. Tieto dôvody svedok L. B. jednoznačne vysvetliť nevedel.
Uvádzal obecne, že bol v pôvodnom konaní v strese, že sa bál policajtov a neskôr ho mrzelo, že
vypovedal proti odsúdenému. Aj krajský súd vyhodnotil tieto dôvody ako nespôsobilé na to, aby súd
túto zmenenú výpoveď mohol akceptovať a je ju potrebné vyhodnotiť ako snahu tohto svedka vzhľadom
na odstup času pomôcť svojmu príbuznému, s ktorým si medzičasom urovnal vzťahy. Tento svedok
napokon sám bez akéhokoľvek cudzieho zásahu podal trestné oznámenie vo vzťahu k odsúdenému,
kde podrobne popísal konanie odsúdeného vo vzťahu k nemu. Nemožno potom hovoriť o nátlaku zo
strany polície, či nejakom zlom duševnom rozpoložení tohto svedka.

Vzhľadom na uvedené krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok
nepripúšťa.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}