Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/35/2013 z 30. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2013, sp. zn. 43Cob/35/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6307201456.2 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/35/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6307201456.2 | 2013-10-30 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: ObZ, § 420 ods. 1 ObZ, § 420 ods. 2 ObZ, § 422 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee461367-aaec-4639-b5e0-35462639887f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6307201456.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/35/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6307201456
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6307201456.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD., v právnej veci
žalobcu TECHNOS, a.s., Švermova 464, 976 45 Hronec, IČO: 36 037 605, zast. Aequitas, s.r.o., Na
Troskách 26, Banská Bystrica, proti žalovanému G.. S. D., Q. XXX/X, XXX XX Q., IČO: 34 725 059, zast.
JUDr. Rudolf Guniš, advokát, Kiepka 80, Brezno, o zaplatenie 7.560,46 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č. k. 7Cb/58/2007-407 zo dňa 25. októbra 2012 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Brezno, č. k. 7Cb/58/2007-407 zo dňa 25. októbra 2012 potvrdzuje.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 285,31 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno napadnutým rozsudkom žalobný návrh zamietol (prvá výroková veta), žalobcu
zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia v sume
3.113,71 Eur a náhrady trov znaleckého dokazovania v sume 400,- Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (druhá výroková veta) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy
znaleckého dokazovania v sume 3.420,93 Eur na účet vedený v Štátnej pokladnici do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (tretia výroková veta).
Žalobou zo dňa 11. 04. 2007 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.560,46 Eur
(227.766,- Sk) s príslušenstvom titulom vrátenia zaplatenej zálohy na kúpnej cene za tovar, ktorý si
žalobca objednal u žalovaného objednávkou č. 073/07 zo dňa 17.01.2007. Uvedenou objednávkou si
žalobca objednal u žalovaného sochory o rozmeroch 130x130 mm, materiál tr. 11523 a dňa 08.02.2007
zaplatil žalovanému časť dohodnutej kúpnej ceny ako zálohu vo výške 227.766,- Sk (7.560,46 Eur).
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že po vykonaní kontroly dodaného tovaru dňa 13. 02. 2007 za
prítomnosti pracovníka žalovaného a po vykonaní kontrolného merania žalobca zistil, že tovar nie
je spôsobilý na ďalšie spracovanie - mechanické tvárnenie, pretože žalovaný nedodržal pri dodávke
tovaru rozmerové tolerancie podľa výrobného programu TRZ, a to rozdiel uhlopriečok, kosouhlosť,
priamosť a skrútenie. O vykonaní merania bol spísaný Merací protokol č. Po 1163/07, a žalobca si dňa
14.02.2007 uplatnil u žalovaného reklamáciou nároky z vád dodaného tovaru tak, že žiadal výmenu
vadného tovaru za tovar bez vád alebo stornovanie objednávky. Žalovaný reklamáciu žalobcu odmietol
ako bezpredmetnú a zaslal žalobcovi faktúru, ktorou mu vyúčtoval zostatok dohodnutej kúpnej ceny.
Žalobca dňa 19.2.2007 faktúru, ktorou mu vyúčtoval zostatok dohodnutej kúpnej ceny zaslal späť a
žiadal o vrátenie zaplatenej zálohy, čo však žalovaný neurobil, a preto žalobca požiadal o vypracovanie
situačnej správy znalca v odbore strojárstvo, odvetvie stroje a strojové zariadenia, poruchy materiálov.
Podľa situačnej správy vypracovanej znalcom vyplýva podľa žalobcu jednoznačný záver, že vady zistené
a spresnené čo do konkrétnych rozmerov a uvedené v meracom protokole č. Po 1163/07 neumožňujú
použitie dotknutých sochorov na pôvodné určenie, rozmer sochorov a kombinácia vád neumožňuje ani



prípadné eliminovanie vád. Podľa záveru znalca zo situačnej správy zistené tvary sochorov nie je možné
použiť na účel, pre ktorý boli objednané. Nakoľko žalovaný reklamáciu žalobcu nevybavil, žalobca dňa
20.03. 2007 odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným vyzval ho, aby v lehote 3 dní od doručenia
odstúpenia do zmluvy vrátil zaplatenú zálohu a prišiel si prevziať vadný tovar. Odstúpenie od zmluvy aj
výzva boli žalovanému doručené 21.03.2007, keďže však žalovaný zálohu žalobcovi nevrátil a tovar si
neprevzal, žalobca sa domáhal svojho práva žalobou na súde.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s tým, že nárok žalobcu neuznáva, nakoľko odstúpenie od zmluvy
zo strany žalobcu podľa žalovaného nie je dôvodné. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi dodal tovar, ktorý
si žalobca objednal, pričom žalobca mal možnosť vybrať si z ponuky danej žalovaným, keď si mohol
objednať buď klasické 4-hrany, ako aj sochory, žalovaný si vybral sochory a objednávkou č. 07307 si
objednal sochory, ktoré sú podľa normy určené pre ďalšie tvárnenie za tepla. Na základe žiadosti žalobcu
mu žalovaný ešte pred zaslaním objednávky zaslal atest, teda potvrdenie o kvalite ním ponúkaných
výrobkov, a tvrdil, že žalobcovi dodal tovar podľa jeho objednávky a v súlade so zaslaným atestom.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, svedeckými výpoveďami a
napokon aj znaleckými posudkami. Pri hodnotení vykonaného dokazovania súd predovšetkým zisťoval
dohodnutý premet plnenia medzi účastníkmi kúpnej zmluvy. Súd mal preukázané, že žalobca si objednal
u žalovaného sochory až potom, ako sa oboznámil s atestom, ktorý mu zaslal žalovaný v nemeckom
jazyku dňa 17. 01. 2007 o 10:44 hod. (objednávka žalobcu bola zo 17. 01. 2007 o 12:00 hod.). Žalobca
žalovaným zaslaný atest v priebehu súdneho konania spochybňoval, tvrdil, že žalovaným zaslaný atest
neosvedčuje kvalitu výrobkov, ktoré mu žalovaný dodal, tiež že žalovaný zaslal žalobcovi len druhú
strany atestu a tú stranu, ktorú predložil súdu už preloženú z nemčiny do slovenčiny žalovaný žalobcovi
nepredložil. Keďže názory účastníkov konania ohľadom certifikátu kvality (atestu a jeho výpovednej
hodnoty o kvalite dodaného tovaru žalovaným) sa líšili, žalobca tiež trval na tom, že žalovaný plnil
vadne, zatiaľ čo žalovaný tvrdil, že plnil žalobcovi tovar, ktorý si žalobca objednal, nariadil súd na
návrh účastníkov vo veci znalecké dokazovanie a za znalca ustanovil T.. G.. S. T., I.., znalca z odboru
strojárstvo, odvetvie stroje a zariadenia pre všeobecné účely, strojárske technológie, materiály a medzné
stavy materiálov. Súdom ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. 5/2010, doručil ho súdu
27.03.2010 a zodpovedal naň na celkom 19 otázok, ktoré mu súd uložil na návrh účastníkov konania.

Znalec v znaleckom posudku okrem iného uviedol, že objednávka vystavená žalobcom nie je v súlade
s ustanoveniami normy STN 42 5121, pričom norma STN 42 5121 platí pre sochory, ktoré sú určené
k ďalšiemu tvárneniu za tepla, a tvárnenia oceľových sochorov za studena norma neakceptuje. Znalec
tiež uviedol, že merací protokol vyhotovený žalobcom pod č. Po 1163/07 nie je vypracovaný v súlade
s ustanoveniami platných STN, nebol metodicky zrealizovaný podľa normy a nie sú v ňom uvedené
všetky technické špecifikácie, pri ktorých bolo meranie zrealizované. Pri odpovedi na otázku, či tovar
dodaný žalovaným spĺňa všetky parametre stanovené normou ČSN 42 5121 znalec uviedol, že sochory
č. 6, 7 a 8 boli mimo tolerančných pásiem predpísaných v predmetnej norme, pričom všetkých sochorov
bolo 9. Pokiaľ ide o listinu - atest 3.1.B, preklad ktorej bol súdu predložený znalec uviedol, že táto
má všetky atribúty sprievodného listu k vlastnému atestu, nemá však znaky písomného potvrdenia,
overenia, resp. potvrdenia vlastností výrobku, ktoré vlastne charakterizujú atest, sú v nej len informatívne
údaje o polotovaroch - sochoroch z ušľachtilej stavebnej ocele CDP SO 38 podľa prekladu. Tento
identifikačný údaj bol aj na sochoroch pri ich fyzickej ohliadke, a za vlastný atest je možné považovať
listinu s logom S., preto listina nazvaná atest 3.1.B obsahuje len jeden atest, ktorý je kompletný. Znalec
tiež uviedol, že sochory v celkovom počte 9 kusov spĺňajú tolerancie uvedené v norme STN 42 5121,
chemických zloženie dodaného tovaru podľa listiny nazvanej atest 3.1.B je v zhode s experimentálne
zisteným chemickým zložením sochorov. Na základe záverov znaleckého posudku znalca G.. S. T.
dospel súd prvého stupňa k záveru, že znalec vyvrátil tvrdenie žalobcu o vadnosti sochorov dodaných
žalovaným pokiaľ ide o rozmery a vyvrátil aj jeho tvrdenie, že chemické zloženie dodaného tovaru sa
nezhoduje s chemickým zložením uvedeným na fotokópii druhej strany atestu, ktorý žalovaný dodal
žalobcovi. Žalobca po vykonaní znaleckého dokazovania znalcom G.. S. T. navrhol nariadiť ďalšie
znalecké dokazovanie a predložil otázky, na ktoré malo toto zodpovedať, žalobca tiež predložil znalecký
posudok vypracovaný pod č. 2/2011 na žiadosť žalobcu znalcom T.. G.. Q. P. a žiadal, aby znalec
ustanovený súdom sa vyjadril aj k zisteniam v znaleckom posudku znalca G.. Q. P. zo dňa 23. 06. 2011
pod č. 2/2011. Nakoľko súdom ustanovený znalec G.. S. T. oznámil súdu, že končí svoju znaleckú
činnosť v odbore strojárstvo, súd prvého stupňa uznesením zo dňa 13. 04. 2012 ustanovil za znalca
z odboru strojárstva G.. P. F. a poveril ho vypracovaním odpovedí na otázky položené žalobcom,



pričom mu neuložil zaujať stanovisko k znaleckému posudku G.. Q. P., preto súd tento dôkaz (znalecký
posudok G.. Q. P. predložený žalobcom) vzhľadom na závery súdom ustanovených znalcov ďalej
nehodnotil. Znalec G.. P. F. vypracoval znalecký posudok 2/2012 v ktorom okrem iného uviedol, že
špecifikácia objednaného tovaru na objednávke žalobcu vystavenej pod č. 073/07 nezodpovedá norme,
v objednávke je špecifikovaný len rozmer, množstvo, hmotnosť a druh materiálu bez ďalšieho presného
určenia vlastností objednávaného materiálu a bez označenia čísla 11 523 ako STN. Označenie materiálu
na dodacom liste všeobecne pomenováva predmet dodávky ako sochor 130, 11523 a neuvádza sa
ďalšia bližšia špecifikácia konkrétneho vlastného materiálu. Súd za rozhodujúce pri rozhodovaní o
nároku žalobcu zobral záver znaleckého posudku znalca G.. S. T., ktorý konštatoval, že vady, ktoré
vytýkal žalobca žalovanému ako vady predmetu ním dodaného plnenia tovar, dodaný žalovaným, nemá,
resp. ak má, tak v rámci tolerancie STN, a preto žalobný návrh žalobcu zamietol.

Súd prvého stupňa tiež uviedol, že pokiaľ by žalobca bol presne špecifikoval už v objednávke
napr. zamýšľaný spôsob použitia objednávaných sochorov, mohol predísť následným nezrovnalostiam,
pretože, hoci žalobca tvrdil, že žalovaný vedel, že následne sa sochory budú používať na ďalšie
spracovanie, nepodarilo sa žalobcovi túto skutočnosť súdu preukázať a to ani vypočutím navrhovaných
svedkov. Súd mal za to, že žalobcovi sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno o preukázaní existencie
vád tovaru dodaného žalovaným, žalobca preto nebol oprávnený odstúpiť od zmluvy pre vadné plnenie
zo strany žalovaného a nevznikol mu ani nárok na vrátenie už zaplatenej časti dohodnutej kúpnej ceny.
Keďže zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že žalovaným dodaný tovar zodpovedal materiálu
podľa normy STN 11523 a bol v súlade s atestom, ktorý žalobca potvrdil, súd prvého stupňa vychádzal
zo záveru, že žalovaný plnil žalobcovi ním objednaný tovar, žalobca nebol preto oprávnený odstúpiť od
zmluvy a žalovanému nevznikla povinnosť vrátiť časť už zaplatenej dohodnutej kúpnej ceny. Súd prvého
stupňa preto nárok žalobcu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak,
že žalovanému ako v spore úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania titulom odmeny za
zastupovanie advokátom. Rozhodol aj o náhrade trov znaleckého dokazovania a podľa § 148 ods. 1
OSP uložil žalobcovi nahradiť štátu trovy, ktoré mu v súvislosti so znaleckým dokazovaním vznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie v celom rozsahu. Žalobca v odvolaní tvrdil, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho záveru.

Žalobca podľa svojho názoru dokazovaním vykonaným v konaní preukázal svoj nárok, pričom namietal,
že súd prvého stupňa vykonané dôkazy, najmä závery znaleckých posudkov neinterpretoval tak, ako ich
znalci prijali, na základe čoho považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný. Namietal,
že žalobca v objednávke presne špecifikoval, o aký tovar má záujem, keď v objednávke požadoval
dodať materiál 11523 s medznou odchýlkou pri presnosti „B“ bol tento materiál dostatočne určitý a
jasný. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že mal v objednávke uviesť zamýšľaný
spôsob použitia objednávaných sochorov, takáto povinnosť žalobcovi nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu, v bežnej obchodnej praxi sa používajú štandardizované objednávky, ktorým objednávka
žalobcu podľa neho plne zodpovedá. Poukazoval na znenie § 420 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v
zmysle ktorého ak nie je v zmluve určená akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať
tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve
určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa. Žalobca namietal, že svedeckými výpoveďami
svedka G.. Q. a G.. U. bolo preukázané, že žalovaný vedel, že objednané sochory sa budú používať u
žalobcu na ďalšie spracovanie. Ďalej žalobca tvrdil, že žalovaný plnil vadne aj s ohľadom na § 422 ods.1
Obchodného zákonníka (vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru), keď zo strany žalovaného
došlo k pochybeniu aj vo vzťahu k dokladom potrebným na užívanie tovaru, pričom dodanie atestu je
žalobcom v objednávke jasne uvedené. Originál atestu, ktorý mal byť k tovaru priložený však nebol
zo strany žalovaného riadne dodaný, žalovaný až počas súdneho konania dodatočne dodal žalobcovi
atest, ktorý sa skladá z 2 rôznych atestov. Žalobca tiež tvrdil, že aj znalec G.. S. T. v znaleckom posudku
ustálil, že chemické zloženie sochorov nezodpovedá objednávke, čo žalobca považuje za dôležité z
hľadiska preukázania, že tovar dodaný žalobcom vzhľadom na vyšší obsah vanádu mal ako oceľ odlišné
vlastnosti, takáto oceľ je pri vyššom obsahu vanádu pevnejšia, čo spôsobuje, že tovar nie je vhodný
na ďalšie spracovanie, t. j. tvárnenie, pričom je irelevantné, či sa jedná o tvárnenie za studena alebo
za tepla. Znalecký posudok znalca Q. P. tiež konštatuje, že materiál dodaných sochorov nezodpovedá



materiálu špecifikovanému v objednávke. Napokon poukazoval aj na znalecký posudok znalca G.. P. F.,
v závere ktorého znalec konštatuje, že dodaný materiál hlavne vzhľadom na svoje fyzikálno-mechanické
vlastnosti dané chemickým zložením nebol dodaný plne v súlade s objednávkou v jej znení, aj keď
špecifikácia objednávky nezodpovedá norme. Podľa žalobcu všetky 3 znalecké posudky potvrdzujú jeho
tvrdenia, že dodaný tovar nezodpovedá objednávke žalobcu a teda má vady. Žalobca tvrdil, že práve
naopak, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, ničím nepreukázal, že
ním dodaný tovar nevykazoval vady. Žalobca tvrdil, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovi
dodaný tovar mal vady, pre ktoré došlo k podstatnému porušeniu zmluvy a tieto vady oprávňovali žalobcu
uplatniť si všetky zákonné nároky z vád tovaru. Žalobca mal právo, aby tieto vady tovaru u žalovaného
reklamoval, čo bez zbytočného odkladu aj urobil, a nakoľko k odstráneniu vád zo strany žalovaného
nedošlo, žalobcovi vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil, keď nárok žalobcu zamietol, nakoľko aj v prípade, ak by účel použitia tovaru nebol v zmluve
určený, bolo povinnosťou žalovaného v zmysle Obchodného zákonníka dodať žalobcovi tovar vhodný
na účel, na ktorý sa dodávaný tovar spravidla používa.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 29. 01. 2013 a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý považuje za správny, potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP
bez nariadenia pojednávania v senáte, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas
verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a
vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v
zmluve.

Podľa § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je
predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak
tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.

Podľa § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má
tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch
potrebných na užívanie tovaru.

Žalobca si v konaní uplatnil proti žalovanému právo na vrátenie zaplatenej zálohy na kúpnu cenu tovaru
s odôvodnením, že tovar, ktorý mu žalovaný na základe uzavretej kúpnej zmluvy dodal, mal vady, ktoré
žalobca ako kupujúci u žalovaného ako predávajúceho riadne reklamoval, žalovaný reklamácii žalobcu
nevyhovel, a žalobca preto odstúpil od uzavretej kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa postupoval správne,
keď zisťoval, čo bolo predmetom dohodnutého plnenia v kúpnej zmluve, uzavretej medzi žalovaným ako
predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. Pre posúdenie žalobcom tvrdenej vadnosti plnenia v tomto
prípade bolo potrebné ustáliť, tovar v akej akosti a vyhotovení mal žalovaný na základe kúpnej zmluvy
dodať žalobcovi.

V zmysle citovaného § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka pre určenie akosti a vyhotovenia tovaru je
určujúca v prvom rade kúpna zmluva, ktorá môže obsahovať opis požadovaných, resp. dohodnutých
vlastností. Kúpna zmluva však môže byť platne uzavretá aj bez takéhoto určenia (v zmysle § 409 ods.
1 Obchodného zákonníka popis akosti a vyhotovenia tovaru nepatrí medzi podstatné náležitosti kúpnej
zmluvy), a v takomto prípade sa pri určení akosti a vyhotovenia tovaru vychádza z ust. § 420 ods. 2
Obchodného zákonníka. Z citovaného ust. § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka je zrejmé, že aby bolo
možné ustáliť, či akosť a vyhotovenie tovaru zodpovedá účelu určenému v zmluve, musí byť v zmluve
uvedený účel použitia tovaru (buď výslovným určením alebo iným spôsobom). Pokiaľ účel použitia tovaru
nie je v zmluve uvedený, zákon vyžaduje, aby akosť a vyhotovenie tovaru zodpovedalo účelu, na ktorý
sa tento tovar spravidla používa.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého
stupňa, že žalobca v konaní nepreukázal, že v zmluve bol dohodnutý účel zmluvy, teda určenie sochorov
na výrobu prírub veľkorozmernej nádoby skružovaním (ohnutie do kruhu a následné zvarenie do tvaru
príruby pre veľkorozmernú nádobu) u odberateľa žalobcu SEZ a. s. Tlmače tak, ako to tvrdil v konaní.



Tvrdenie žalobcu, že v zmluve bol dohodnutý účel použitia tovaru dokazovaním, vykonaným súdom
prvého stupňa, preukázané nebolo. Zo záverov znaleckých posudkov oboch znalcov, ktorých ustanovil
v konaní súd prvého stupňa (znalec G.. S. T. a znalec G.. P. F.) vyplýva rovnaký záver, že v písomnej
objednávke žalobcu nie je uvedená bližšia špecifikácia konkrétneho vlastného materiálu. Žalobca v
objednávke pod č. 07307 zo dňa 17. 01. 2007 označil objednaný tovar nasledovne: sochor 130 x 130
materiál 11523 / 76 m v množstve 10000 kg pri cene 34,80 Sk bez DPH za 1kg“, v objednávke je ďalej
uvedené „materiál na zákazku 7140“ a napokon poznámka „objednávku prosíme potvrdiť a poslať späť
+ atest 3.1.B.“. Z predloženého spisu je tiež zrejmé, že žalobca kupoval tovar - sochory od žalovaného
pre svojho obchodného partnera SEZ Tlmače, ktorému ich následne odpredal, pričom žalovaný si tovar,
ktorý žalobcovi predal, dal vyrobiť u svojho obchodného partnera (DT s. r. o. Frýdlant). Žalobca síce
tvrdil, že žalovaný poznal účel ďalšieho použitia tovaru (následný odpredaj pre SEZ Tlmače, ktorý ho
mal spracovať mechanickým tvárnením), svoje tvrdenia v tomto smere však nepreukázal.

Ako to tvrdí žalobca aj v odvolaní, nebol povinný v písomnej objednávke uviesť zamýšľaný spôsob
použitia sochorov. Uzavretie zmluvy a jej obsah žalobca v konaní preukazoval písomnou objednávkou
a faktúrou, pokiaľ ide o obsah dohodnutej kúpnej zmluvy iné listinné dôkazy nepredložil, svoje tvrdenia
o tom, že žalovaný poznal účel ďalšieho použitia tovaru, v konaní nepreukázal. Posúdenie vadnosti
plnenia je preto možné len z hľadiska účelu, na ktorý sa tento tovar spravidla používa.

Pokiaľ teda v zmluve nebol uvedený účel použitia, mal tovar čo do kvality (akosť a vyhotovenie)
zodpovedať účelu, na ktorý sa taký tovar spravidla používa (§ 420 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Obchodný zákonník pri takomto určení vlastností tovaru vychádza z funkčného vymedzenia vlastností,
teda z účelu použitia obvyklého pri danom tovare, a nie z účelu, na ktorý takýto tovar žalobca používa.
Preto aj súdom v konaní ustanovení znalci vychádzali zo všeobecých požiadaviek kladených na
oceľové sochory vzhľadom na príslušné technické normy a účel, na ktorý sa používajú (STN 425121
- sochory oceľové, STN 411523 - oceľ, STN 10204 - kovové výrobky, STN 425520 - štvorcové tyče
valcované za tepla a iné ...... uvedené v posudkoch). Na základe uznesenia súdu znalci vychádzali z
otázok, položených účastníkmi konania. Rovnako tak doklady s tovarom, teda aj atest overujúci, resp.
potvrdzujúci vlastnosti výrobku, musí zodpovedať špecifikácii predmetu zmluvy. Súdny znalec G.. S. T. v
znaleckom posudku vychádzal z toho, že norma STN 425121 špecifikuje, že sochory oceľové sú určené
k ďalšiemu tvárneniu za tepla, tvárnenie za studena týchto oceľových sochorov norma neakceptuje.
Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na tabuľku z meraní v znaleckom posudku G.. T., týkajúcu sa
chemického zloženia a odvíja z nej vlastné závery, pre súd je rozhodujúci záver znalca, ktorý uviedol, že
náhodne odobratá vzorka potvrdila zhodu s tolerančnými poliami chemických prvkov pre materiál STN
411523 a znalec G.. F. tento jeho záver nevyvrátil. Pokiaľ ide o rozmery a kosouhlosť sochorov, aj tieto
podľa záveru znalca G.. T. spĺňajú tolerancie uvedené v norme STN 425121.

Ak aj žalobca mal od svojho obchodného partnera SEZ a. s. Tlmače presné údaje o kvalite tovaru,
ktorý mu mal dodať, nepreukázal, že všetky tieto údaje, vychádzajúce zo spôsobu výroby SEZ Tlmače
žalovanému aj oznámil, resp. dohodol s ním takýto účel použitia predmetu kúpnej zmluvy.

Na základe uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska uplatneného nároku
je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý zamietol nárok žalobcu na vrátenie zaplatenej zálohy na kúpnu
cenu z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy pre vadné plnenie, vecne správne. Žalobca v konaní
nepreukázal, že žalovaným dodaný tovar mal také vady, ktoré by predstavovali porušenie kúpnej zmluvy
podstatným spôsobom a následne oprávňovali žalobcu ako kupujúceho na odstúpenie od kúpnej zmluvy.
Ako už bolo uvedené, pri posudzovaní vadnosti tovaru je potrebné vždy vychádzať z predmetu zmluvy s
tým, že pokiaľ si zmluvné strany, v tomto prípade najmä žalobca ako kupujúci, ktorý tvrdil, že požadoval
dodanie tovaru určitých vlastností, nedohodnú v zmluve akosť a vyhotovenie tovaru, a neurčia v zmluve
ani účel použitia tovaru, posudzuje sa vadnosť tovaru len z hľadiska použitia na účel, na ktorý sa taký
tovar spravidla používa.

Žalobca nebol oprávnený odstúpiť od zmluvy, zmluvný vzťah teda naďalej trvá a účastníci konania ako
zmluvné strany by sa mali navzájom dohodnúť o ďalšom postupe. Ako už bolo uvedené, predmetom
sporu bolo vrátenie zaplatenej zálohy. Je na oboch zmluvných stranách, aby svoj vzťah doriešili, pričom
môžu zohľadniť aj závery znaleckého posudku G.. T., ktorý poukázal pri 3 sochoroch na nedodržanie
tolerancie STN (z hľadiska dodaného počtu sochorov 9 ide o rozsah 1/3 plnenia, je preto na účastníkoch



konania, aby si túto otázku doriešili pri vysporiadaní nároku žalovaného na doplatenie zbytku kúpnej
ceny).

Predmetom sporu bolo iba žalobcom uplatnené právo na vrátenie zaplatenej zálohy na kúpnu cenu. Ako
už odvolací súd uviedol, súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal, že plnenie
malo také vady, ktoré boli podstatným porušením zmluvy, a to práve v súvislosti s tým, že predmet kúpnej
zmluvy nebol čo do špecifikácie vlastností dodávaného materiálu presne dohodnutý.

Nakoľko odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov vo výroku
za vecne správny, podľa § 219 ods. 1 OSP ho potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods.1 a 151 ods. 1
OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania,
ktoré žalovanému vznikli. Žalovanému prisúdená náhrada trov odvolacieho konania vo výške 285,31
Eur predstavuje odmenu za zastupovanie advokátom, ktorá bola určená podľa príslušných ustanovení
vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách za zastupovanie advokátom titulom náhrady za 1 úkon právnej služby
(vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 229,95 Eur + 7,81 Eur paušál, spolu 237,76 Eur + 20% DPH (47,55
Eur), spolu trovy 285,31 Eur. Podľa § 149 ods. 1 OSP je žalobca náhradu trov odvolacieho konania
povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.