Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/123/2013 z 29. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. októbra 2013, sp. zn. 13CoE/123/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6411216072.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoE/123/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6411216072.1 | 2013-10-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 203 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/76dc1d64-3601-4dc0-93ca-712e93a62b0b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6411216072.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/123/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411216072
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6411216072.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci začatej na návrh oprávneného:
Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava,
IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, 9.
mája 1, 974 86 Banská Bystrica, proti povinnému: R. N., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý dňa XX. XX. XXXX,
naposledy bytom U. S. XXX, XXX XX R. D. C., pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 10 eur
s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. René Matuškom, so sídlom Exekútorského úradu Prievidza,
Mariánska 35, 971 01 Prievidza, pod sp. zn. EX/3566/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Er/2354/2011-11 zo dňa 05. 04. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 45,59 eur vrátane DPH, p o t v r d z u j e.

Vo zvyšku zostalo uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,59 eur vrátane DPH, do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to do výroku o
náhrade trov exekúcie. S poukazom na cieľ exekúcie, ktorým je uspokojenie pohľadávky oprávneného
v čo najvyššej miere a v čo najkratšom čase uviedol, že zo strany súdneho exekútora k naplneniu
účelu exekúcie nedošlo, pretože pohľadávka oprávneného vo výške 10 eur nebola vymožená. Ďalej
uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a včas a oprávnený nijakým spôsobom
nezavinil zastavenie exekúcie, pretože nemohol predpokladať, že povinný v priebehu exekúcie zomrie.
Zdôraznil, že by bolo nespravodlivé, aby bola oprávnenému, ktorý sa dožaduje vymoženia svojho práva
núteným výkonom, uložená povinnosť zaplatiť ešte aj trovy neúspešnej exekúcie súdnemu exekútorovi
z dôvodu, že neexistuje iný subjekt, ktorého by bolo možné na úhradu trov exekúcie zaviazať. Uznesenie
okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie navrhol zmeniť tak, že súdnemu exekútorovi sa náhrada
trov exekúcie nepriznáva. K podanému odvolaniu pripojil rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici
vo veci sp. zn. 14CoE/351/2012 zo dňa 27. 11. 2012, sp. zn. 43CoE/207/2011 zo dňa 10. 08. 2011 a
sp. zn. 14CoE/452/2011 zo dňa 28. 11. 2011.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.



Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Žiar nad Hronom. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti oprávneného uhradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,59 eur vrátane DPH podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil
ako vecne správne.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučné konanie proti povinnému začalo dňa 09. 12. 2011
doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Následne okresný súd vydal dňa 20.
01. 2012 na základe žiadosti súdneho exekútora zo dňa 14. 12. 2011 pre súdneho exekútora poverenie
č. 5613 * 044886. Súdny exekútor predložil okresnému súdu dňa 23. 10. 2012 návrh na zastavenie
exekúcie s vyjadrením oprávneného. Na to rozhodol okresný súd odvolaním napadnutým uznesením.
Z jeho odôvodnenia vyplýva, že okresný súd z uznesenia tamojšieho súdu sp. zn. 2D/55/2012 zo
dňa 14. 08. 2012 zistil, že povinný zomrel dňa XX. XX. XXXX; dedičské konanie po povinnom
bolo právoplatne skončené - zastavené, nakoľko poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Na základe
uvedených skutočností okresný súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov, nakoľko nemajetnosť povinného znemožňuje reálne uspokojenie
pohľadávky oprávneného. Pokračovanie v exekúcii s dedičmi povinného nie je možné, keďže práve z
dôvodu nemajetnosti povinného, k prechodu jeho dlhov na dedičov nedošlo. O náhrade trov exekúcie
rozhodol okresný súd podľa ust. § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a podľa ust. § 14 ods. 1
a 2, § 15 ods. 1 a § 22 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení neskorších predpisov. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie zhodne s vyúčtovaním, ktoré
súdu predložil súdny exekútor.

Odvolací súd preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu a z dôvodov vymedzených v podanom
odvolaní a dospel k záveru, že okresný súd rozhodol o trovách exekúcie vecne správne. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uznesenia okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie
(§ 219 ods. 2 OSP). Z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie zásadne uhrádza
povinný (§ 197 ods. 1). Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie v prípade, že možnosť uspokojenia
oprávneného bola zmarená (napr. úmrtím povinného, ktorý nezanechal žiadny majetok), v spojitosti s tým
je potom zmarená aj možnosť uspokojiť sa na povinnom čo do trov exekúcie. Zabezpečiť právo exekútora
na náhradu nevyhnutných trov exekúcie v takýchto prípadoch je cieľom ust. § 203 Exekučného poriadku,
v zmysle ktorého výnimočne oprávnený musí splniť povinnosť inak vyžadovanú od povinného. Jedná sa
pritom o dva prípady, a to keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, pričom zavinenie
treba vykladať v zmysle procesného zavinenia (§ 203 ods. 1), alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2). Je nesporné a logické, že pri
rozhodovaní o trovách exekúcie je súd povinný vychádzať z konkrétneho dôvodu zastavenia exekúcie.

V danom prípade okresný súd exekúciu správne zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58
ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
bolo v konaní zistená z vyššie uvedené súdneho rozhodnutia vydaného v rámci dedičského konania
po povinnom, keď dedičské konanie po povinnom bolo právoplatne zastavené pre nedostatok majetku
(§ 175h ods. 1 OSP). V nadväznosti na takto určený dôvod zastavenia exekúcie potom okresný súd
správne rozhodol aj o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Pokiaľ oprávnený v
podanom odvolaní poukazuje na tú skutočnosť, že návrh na vykonanie bol podaný dôvodne a včas a tiež
na to, že nemohol predvídať úmrtie povinného v priebehu exekúcie, k tomu odvolací súd dodáva, že tento
argument oprávneného ani nespochybňuje. Striktná zákonná úprava však neumožňuje súdu prihliadať
na uvedené tvrdenia oprávneného, naopak pri splnení zákonných predpokladov ustanovených v § 203
ods. 2 Exekučného poriadku je súd povinný uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému pri zistenej
nemajetnosti povinného. Výška uloženej povinnosti náhrady trov exekúcie odvolateľom namietaná
nebola.



Pokiaľ oprávnený v podanom odvolací poukazuje na niektoré rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými
bolo rozhodnuté v zhode s ním navrhovaným odvolacím petitom, k tomu odvolací súd dodáva, že týmito
rozhodnutiami nie je viazaný a naviac zdôrazňuje, že právne závery vyslovené v predmetnej veci sú
v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. 5 M Cdo 10/2011
zo dňa 19. 01. 2012, sp. zn. 6 M Cdo 9/2011 zo dňa 29. 02. 2012, sp. zn. 7 M Cdo 8/2011 zo dňa 25.
04. 2012).

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti oprávneného
uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,59 eur vrátane DPH, potvrdil podľa § 219
ods. 1, 2 OSP ako vecne správne. Vo výroku o zastavení exekúcie zostalo uznesenie okresného súdu
nedotknuté podľa § 206 ods. 3 OSP.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.