{"guid": "71fe6a0c-5fcc-4b04-b81e-b46b8aaf29a8:bf6c9ffe-e00d-4c16-9b3e-eb8f6156abb1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6713202062.1", "spisova_znacka": "13CoP/61/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/61/2013 z 22. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. júla 2013, sp. zn. 13CoP/61/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6713202062.1", "identifikacne_cislo": "6713202062", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2013-07-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf6c9ffe-e00d-4c16-9b3e-eb8f6156abb1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6713202062.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6713202062.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6713202062.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/61/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713202062
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6713202062.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci starostlivosti
súdu o maloleté deti: H. D., nar. XX. XX. XXXX a Q. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, deti rodičov:
H. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX J., L. I. XXX, a: L. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX
J., J. č. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Mgr. Tatiana Štulrajterová, nar. 27. 01. 1968,
bytom 976 52 Čierny Balog, Strakovo 732/6, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/78/2013-48 zo dňa 06. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e  s tým, že otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloleté
deti k rukám matky vopred.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí
zvýšeným výživným v sume 110 eur mesačne na každé dieťa zvlášť, t. j.           220 eur mesačne počnúc
dňom 01. 02. 2013 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie
február 2013 až apríl 2013 na maloletú H.                      vo výške 75 eur a na maloletú Eriku vo výške 105
eur povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 25 eur na maloletú Adrianu a vo výške
35 eur na maloletú Q., spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom
straty výhody splátok. Tým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8C/25/2010-29 zo dňa
06. 04. 2010 v časti o výživnom na maloleté deti. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Okresný súd vo veci rozhodol s poukazom na ust. § 78 ods. 1, § 62 ods. 2 a 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). V odôvodnení napadnutého rozsudku
okresný súd v závere konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané splnenie
zákonných podmienok pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia (pozn. odvolacieho súdu - rozsudku
Okresného súdu Zvolen č.k. 8C/25/2010-29 zo dňa 06. 04. 2010 v časti o výživnom na maloleté deti). Od
poslednej úpravy výživného sú deti staršie o tri roky, pričom je nesporné, že sa zvýšili náklady spojené
s ich výživou, ako aj návštevou školy. K zmene pomerov došlo aj na strane obidvoch rodičov, nakoľko
otcov príjem od posledného rozhodnutia vzrástol v priemere o 242,45 eur, pričom sú mu vyplácané aj
diéty a pribudla mu jedna vyživovacia povinnosť. Matkin príjem vzrástol v priemere o 169,52 eur, okruh
vyživovacích povinností sa jej nezmenil. Súd tak zvýšil výživné na sumu 110 eur mesačne na každé
dieťa tak, ako požadovala matka v priebehu pojednávania. Túto sumu považoval súd za primeranú
zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, nakoľko jeho príjem od posledného rozhodnutia vzrástol.
Pri určení výživného súd nezohľadnil výšku otcovi vyplácaných diét, nakoľko mal za to, že z týchto si
pokrýva svoje potreby počas doby, keď sa nezdržiava doma. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že neboli



preukázané jeho tvrdenia, že poskytuje deťom aj nad rámec výživného. Počiatok zvýšenia výživného
súd určil dňom 01. 02. 2013 tak, ako požadovala matka, kedy podala aj návrh na zvýšenie výživného,
nakoľko v tom čase boli zmenené pomery na strane všetkých účastníkov. V zmysle § 160 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) povolil súd otcovi
splácať nedoplatok na výživnom vo výške po 25 eur a 35 eur mesačne spolu s bežným výživným, pričom
pokiaľ bude v jeho možnostiach a schopnostiach, môže tento nedoplatok uhradiť vyššími splátkami,
prípadne jednorazovo. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, majúc za to,
že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci a nevykonal navrhnuté dôkazy na úplné zistenie
skutkového stavu veci. Uviedol, že v konaní pred okresným súdom žiadal, aby súd pri určovaní
vyživovacej povinnosti posúdil schopnosti a majetkové pomery oboch rodič a aby tiež prihliadol k tomu,
že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.                   Od roku 2010 nedošlo na strane detí k zásadnej
zmene pomerov. Deti navštevujú základnú školu, on sám im prispieva na základné vybavenie do školy,
hoci matka túto skutočnosť popiera. Súd neprihliadol ani k tomu, že deťom platí poistenie, mobily a
vreckové. Opravil, že nebýva v mestkom byte ako uviedol okresný súd, ale býva v byte sociálnom, kde
platí                   za bývanie 240 eur mesačne vrátane inkasa. Tento byt si musel zabezpečiť z dôvodu,
že                na základe vyporiadania BSM po rozvode zostal matke detí rodinný dom, pričom jeho
hodnota činí cca 60 000 eur, čo je podstatne viac ako mu bol vyplatený podiel z tejto nehnuteľnosti.
Súd nezohľadnil, že po zaplatení výživného a nákladov na bývanie mu nezostane ani životné minimum.
Matka v konaní nepreukázala svoje výdavky listinnými dôkazmi. Súd neprihliadol ani na skutočnosť, že
deti ho navštevujú.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k podanému odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu
potvrdiť. Uviedla, že od roku 2011 došlo na strane detí k zásadnej zmene pomerov, nakoľko začali
navštevovať základnú školu, čím sa zvýšili výdavky na školské pomôcky, na ktoré otec nikdy neprispel.
Otec klame, že deťom platí mobily, lebo maloletá Q. mobil nemá a maloletej H. zaplatil kredit v hodnote
5 eur len jedenkrát, a to v novembri 2012. Vreckové deti od odporcu nikdy nedostali. Naposledy deti od
otca dostali darček - rifle na Vianoce v hodnote 8 eur. Navyše aj tieto neboli pre deti vhodné, lebo boli
nepoddajné, farbili, pričom Q. má atopický ekzém. Jej majetkové pomery v porovnaní s otcom sú horšie.
Rodičia jej prispeli na kúpu rodinného domu počas manželstva. Pôžičku, ktorú si brali ešte s otcom detí,
musí ešte 2 a pol roka splácať po 85 eur mesačne, o čom doložila aj listinný dôkaz. Pri vyporiadaní BSM
musela otca vyplatiť sumou 13 277,57 eur, tieto peniaze si musela požičať a teraz to spláca po 100 eur
mesačne. Ďalej uviedla, že jej mesačné výdavky pozostávajú z platby inkasa vo výške 127,64 eur, úveru
na auto vo výške 150 eur, za vodu platí 10 eur, kúrenie 133 eur, dochádzka do zamestnania a školy 100
eur, sporenie deťom 20 eur. Na podporu svojich tvrdení predložila matka aj listinného dôkazy, ktorými
preukazuje platby inkasa, úveru na auto, vody a sporenia pre deti (č.l. 62 - 65 spisu). V ďalšom matka
podrobne špecifikovala mesačné a ročné výdavky na maloleté deti.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods.
2 písm. a/ OSP, postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP              bez nariadenia pojednávania
a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov:

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu
(ust. § 219 ods. 2 OSP). V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných
skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie
o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne a podrobne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito
dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Tvrdenia
otca uvedené v podanom odvolaní neuznal odvolací súd za dôvodné, podmieňujúce zmenu rozsudku
súdu prvého stupňa. Okresný súd sa s otcom v odvolaní tvrdenými skutočnosťami vysporiadal               vo
svojom rozhodnutí a pri určovaní výživného prihliadol na všetky zákonné kritériá vymedzené v Zákona
o rodine. V danej veci bol namieste postup v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko



na základe vykonaného dokazovania bola naplnená hmotnoprávna podmienka podmieňujúca zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom                   na maloleté deti, t.j. bolo preukázané,
že ako na strane maloletých detí, tak aj na strane rodičov detí došlo k zmene pomerov, ktorú možno
kvalifikovať ako zmenu podstatnú. Súdna prax je jednotná v názore, že v súvislosti s nástupom detí na
povinnú školskú dochádzku, u detí dochádza k takej zmene pomerov, ktorá si vyžaduje novú úpravu
výživného. Potreby detí navštevujúcich základnú školu sú v porovnaní s potrebami detí navštevujúcich
predškolské zariadenie, logicky vyššie, a to nielen vzhľadom k tomu, že je potrebné pravidelne deťom
zakupovať, dopĺňať učebné pomôcky, ale tiež vzhľadom k tomu, že u nich dochádza k zvýšeným
nárokom ako na stravu, tak i na ošatenie a iné potreby. Výživné                   na maloleté deti tak,
ako ho určil okresný súd, považoval za primerané aj odvolací súd, ktorý naviac dopĺňa, že matka časť
svojej vyživovacej povinnosti vyvažuje osobnou starostlivosťou o maloleté deti, na ktorú je súd pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti povinný prihliadať (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Na základe uvedených
skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne
správny.

Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd opomenul rozhodnúť o povinnosti otca platiť zvýšené výživné
vopred v zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, odvolací súd odstránil uvedený nedostatok doplnením
výroku o zvýšenom výživnom.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5P/78/2013", "guid": "0435d1be-6527-4d32-9038-96a9014ae9e3:b8d7c8e0-a03f-4eae-be0b-57fd8e11bdeb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}