{"guid": "4de66f50-8c1e-4bf1-b318-767ba2829268:13727c71-4998-4c4b-9076-aaea44fdc299", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6905214818.2", "spisova_znacka": "41Cob/147/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/147/2012 z 27. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. mája 2013, sp. zn. 41Cob/147/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6905214818.2", "identifikacne_cislo": "6905214818", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Dudič", "sudca_id": 432, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-dudic-432", "datum_vydania": "2013-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-829.odsek-1", "nazov": "§ 829 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-829.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-829"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-843", "nazov": "§ 843 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-843", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-843"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-835.odsek-1", "nazov": "§ 835 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-835.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-835"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-835.odsek-2", "nazov": "§ 835 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-835.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-835"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-841", "nazov": "§ 841 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-841", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-841"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-829", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-843", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-835", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-841"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/13727c71-4998-4c4b-9076-aaea44fdc299", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6905214818.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6905214818.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6905214818.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/147/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6905214818
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6905214818.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako sú odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci
navrhovateľa V. S., nar. XX. X. XXXX, bytom M. O. XX, D., IČO: 40 732 410, zastúpeného JUDr.
Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom Ul. Cyrila a Metoda 4, Rožňava proti odporcovi A. A., nar. XX.
X. XXXX, bytom P. M. XX, A. S., IČO:373 028 41, o zaplatenie 3. 487,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Cb/287/2005-343 zo
dňa 30. mája 2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Cb/287/2005-343 zo dňa 30. mája 2012 potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 3.487,75 eur s 8 %
úrokom z omeškania ročne od 7. 11. 2005 do zaplatenia. a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo
výške 2.588,57 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti  rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že  navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy
447.524,90,- Sk s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 1. 4. 2004 uzavrel s odporcom
zmluvu o združení v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Účelom združenia bolo spoločne
podnikať v cestnej motorovej doprave tak vnútroštátnej ako aj medzinárodnej. Na základe písomnej
dohody účastníci ukončili činnosť združenia ku dňu 30. 10. 2004. Navrhovateľ s odporcom sa nevedia
dohodnúť na vrátení hodnôt, ktoré poskytol navrhovateľ na účely združenia a na vyplatení jeho podielu
z majetku zaniknutého združenia. Súd pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 1Cb/287/2005-98 zo dňa 24.
10. 2007, ktorým návrhu vyhovel ohľadom zaplatenia sumy 236.000,--Sk s 8 % úrokom z omeškania
ročne od 7. 11. 2005 do zaplatenia a vo zvyšnej časti, t. j. v časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal proti
odporcovi zaplatenia sumy 211.524,90 Sk návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd
návrh zamietol podal navrhovateľ odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob
7/2008-124 zo dňa 04.03.2008 rozsudok okresného súdu v tejto časti ako aj vo výroku o trovách
prvostupňového konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v uznesení uviedol,
že v rámci ďalšieho konania okresný súd musí navrhovateľovi umožniť vyjadriť sa k novému výpočtu
znalkyne, ktorý predniesla na pojednávaní súdu dňa 17. 10. 2007 ako aj k skutočnostiam a k dôvodom,
prípadne k dôkazom, ktoré ju k tomu viedli. Súd mal zvážiť potrebu písomného doplnenia znaleckého
posudku č. 2/2007 zo dňa 27. 3. 2007 znalkyňou Y.. B. N., keďže jej  závery uvedené v písomnom
vyhotovení tohto posudku nekorešpondujú so záverom znalkyne, ktorý ústne predniesla na pojednávaní



okresného súdu dňa 17. 10. 2007, pričom účastníci konania majú právo sa k znaleckému dokazovaniu
a jeho záverom vyjadriť.   Následne  súd  opäť rozhodol rozsudkom č. k. 1Cb/287/05-168, ktorým uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 350,93 eur s 8 % úrokom z omeškania  ročne od 7. 11.  2005
do zaplatenia. V časti, ktorou sa navrhovateľ proti odporcovi domáha zaplatenia sumy  6.670,41 eur s
8 % úrokom z omeškania súd návrh zamietol a účastníkom  právo na náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Zrušenie rozsudku odôvodnil tým, že v spise sa nenachádza predvolanie na pojednávanie
dňa 21. 10. 2009, a preto nie je zrejmé, či boli účastníci konania v predvolaní na pojednávanie riadne
poučení v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. Podľa odvolacieho súdu bolo povinnosťou okresného súdu poučiť
právneho zástupcu navrhovateľa v zápisnici o pojednávaní, že je povinný všetky dôkazy  a skutočnosti
predložiť do vyhlásenia rozhodnutia, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Okresný súd preto v súlade s § 226 O. s. p. doplnil dokazovanie o výsluch účastníkov
konania a keďže podľa názoru navrhovateľa bol dodatok k znaleckému posudku nesprávny, pribral do
konania Y.. X. D. za účelom vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku, ktorá vo veci vypracovala
znalecký posudok  č. 7/2011.  Navrhovateľ vzal podaný návrh v časti o zaplatenie sumy 3.533,59 eur
späť a súd konanie v tejto veci zastavil. Naďalej však trval na podanom návrhu v časti 3.487,76 eur
s 8 %  úrokom z omeškania  ročne od 7. 11. 2005 do zaplatenia. Keďže obidvaja účastníci vo veci
ohľadom spornej skutočnosti navrhli vykonať znalecké dokazovanie a súd mal za to, že určenie výšky
podielu prislúchajúceho navrhovateľovi je otázkou odbornou, pribral do konania pôvodne znalkyňu Y..
B. N. z odboru Ekonómia a manažment, odbor Účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling. Znalkyňa vo
veci vypracovala znalecký posudok, s tým, že celkový nárok pre účastníka združenia A. A. predstavuje
hodnotu 345.211,67 Sk a pre druhého účastníka združenia V. S. hodnotu 335.589,67 Sk. V konaní
bola znalkyňa z dôvodu námietok odporcu proti vypracovanému znaleckému posudku vypočutá na
pojednávaní konanom dňa 17. 10. 2007, pričom uviedla, že jej ako znalkyni boli predložené účtovné
doklady a zostavy zahrňujúce činnosť v podnikaní združenia za obdobie od 1. 4. 2004 do  30. 10.
2004.  Tiež jej boli predložené doklady aj spred dňa 1. 4. 2004, pretože účastníci spolu podnikali od
februára 2004, avšak po právnej stránke zmluva o združení fyzických osôb bola datovaná 1. 4. 2004.
Prihliadla aj na doklady spred uzavretia zmluvy, teda od februára 2004, nakoľko práve v tomto období boli
vložené peňažné hodnoty potrebné k fungovaniu združenia. Bolo vložených 700.000,--Sk s rovnakými
podielmi, t. j. po 350.000,--Sk. Okrem toho, že odporca bol v združení, mal aj svoju živnosť a viedlo
sa účtovníctvo oddelene pre živnosť odporcu a pre spoločné podnikanie účastníkov združenia. Ku dňu
zániku združenia bolo treba vyčísliť podiel na zhodnotení vloženého majetku a v účtovníctve sa dá
k tomuto výsledku prísť dvomi spôsobmi. Buď k vloženým peniazom už len zhodnotíme zisk, resp.
odpočítane stratu, ktorá je výsledkom ich spoločnej činnosti. Pri druhom spôsobe sa zistí čisté obchodné
imanie, ktoré predstavuje majetok, ktorý spoločne nadobudli mínus záväzky, ktoré sú ku dňu zániku
združenia. Znalkyňa uviedla, že v znaleckom posudku sa venovala obidvom spôsobom výpočtu, pričom
jej vyšiel rovnaký výsledok. Za uvedené  obdobie trvania združenia dosiahlo združenie zisk 10.425,--
Sk a vložené peniaze členov združenia sa tým zhodnotili na 710.425,--Sk. Znalkyňa predložila dňa
10. 12. 2008 dodatok č. 1/2008 k Znaleckému posudku č. 2/2007, kde korigovala v závere dodatku
peňažný nárok navrhovateľa zo združenia v zmysle zistených podkladov tak, že nárok navrhovateľa
predstavuje 246.571,99 Sk (8.184,69 eur). Vo veci bol ďalej vypracovaný znalecký posudok Y.. X. D., v
ktorom uviedla, že pri rovnakom spoluvlastníckom podiely jednotlivých členov združenia a po potrebných
úpravách predstavuje nárok z majetkového vyrovnania pri ukončení činnosti združenia účastníka A. A.
sumu 361.741,--Sk a V. S.  341.072,--Sk.

Súd v snahe odstrániť rozpory vyplývajúce zo záverov znaleckých posudkov predvolal na pojednávanie
Y.. B. N. aj znalkyňu Y.. X. D., pričom Y.. N. uviedla, že prvú zvýšenú splátku leasingu zahrnula do
straty, pretože táto splátka sa nevracia ani v prípade ak sa predčasne ukončí zmluva o leasingu. Y..
D. uviedla, že keď riešila tento prípad, snažila sa nájsť podobné prípady, odovzdanie leasingu o 2
roky ju nezaujímalo, riešila obnos majetku v čase ukončenia združenia. Pretože sa jednalo o združenie
fyzických osôb, auto mal na meno odporca, čím vlastne získal akúsi výhodu, pretože auto bolo písané na
jeho meno a po ukončení leasingovej zmluvy   by auto zase ostalo na jeho mene. Vychádzala aj z toho,
že po ukončení činnosti združenia toto jemu aj ostane. Okresný súd ďalej  uviedol, že zhodnotil vykonané
dôkazy a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Účastníci rozpusteného združenia sa
nedohodli na vrátení hodnôt poskytnutých na účel združenia ani na vrátení majetku získaného výkonom
spoločnej činnosti združenia. Súd do konania preto priberal znalkyňu, ktorá vo veci vypracovala znalecký
posudok a tiež bola v konaní vypočutá a následne dal vyhotoviť kontrolný  znalecký posudok, pričom



konfrontáciou obidvoch ustanovených znalkýň sa odstránili nejasnosti ohľadom rozdielnosti záverov
jednotlivých posudkov. Jediným sporným momentom ostalo zahrnutie prvej zvýšenej splátky leasingu
( po odpočítaní výdavkov združenia) do čistého obchodného imania. Vzhľadom k tomu, že predmetná
leasingová zmluva bola uzavretá s odporcom, ktorý ku dňu ukončenia činnosti združenia predmet
leasingu spoločne s právami a povinnosťami z tohto leasingového vzťahu prebral ako samostatne
podnikajúca fyzická osoba, súd sa priklonil k záverom kontrolného znaleckého posudku. Uviedol, že
súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz. Faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom,
že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Na to musí
aplikovať § 127 ods. 2 O. s. p. (môže dať preskúmať znalecký posudok inému znalcovi, vedeckému
ústavu alebo inej inštitúcii).  Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme
do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom
a napokon vychádza aj zo zásad správneho, formálno-logického uvažovania. Súd bol toho názoru,
že vo veci vypracovaný kontrolný znalecký posudok je komplexný, znalkyňa disponovala všetkými
relevantnými dokladmi a znalosťou o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa združenia, rozdielnosti
medzi obidvomi vypracovanými znaleckými posudkami boli odstránené spoločným výsluchom obidvoch
znalkýň. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd rozhodol tak, že odporcu zaviazal s poukazom na ust.
§ 841 Občianskeho zákonníka na zaplatenie sumy 3.487,75 eur, čo predstavuje rozdiel medzi sumou
priznanou rozsudkom zo dňa 4. 3. 2008  a závermi znalkyne v kontrolnom znaleckom posudku ohľadom
nároku navrhovateľa, t. j. 341.072,- Sk (11.321,52 eur). Navrhovateľ po pojednávaní korigoval svoj
uplatnený nárok a návrh v časti prevyšujúcej sumu 3.487,75 eur zobral späť a súd v tejto časti konanie
zastavil. Keďže je odporca s platením uvedenej sumy v omeškaní, súd podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka rozhodol, že  odporca je povinný zaplatiť sumu 3.487,75 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8 % odo dňa 7. 11. 2005 do zaplatenia.  O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2
O. s. p. tak, že ich pomerne rozdelil. Navrhovateľ mal v konaní úspech  v časti 76,21 % a neúspech,
resp. procesne zavinil zastavenie konania v časti 23,79 %. Navrhovateľovi teda prináleží náhrada trov
konania vo výške 52,42 % uplatnených trov konania, čo predstavuje sumu 2.588,57 eur. Navrhovateľ si
v konaní uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 4.938,14 eur, z toho súdne poplatky 1.163,94
eur a trovy právneho zastúpenia 3.774,20 eur.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že už jeho bývalá právna
zástupkyňa listom zo dňa 11. 5. 2005 poukázala na skutočnosť, že odovzdané finančné prostriedky
v prospech združenia sa stávajú predmetom spoluvlastníctva účastníkov združenia. V prípade ich
spotrebovania pri činnosti združenia sa účastníkom nevracajú. Uviedla tiež, že vložené prostriedky
účastníkmi združenia boli v plnom rozsahu spotrebované, a preto ich vrátenie ani navrhovateľovi ani
odporcovi nie je možné. Zvlášť to nie je možné v prípade, keď bola činnosť združenia ukončená
stratou tak, ako to bolo  v prípade účastníkov konania. Pokiaľ navrhovateľ v konaní uvádzal, že do
združenia vložil 350.000,--Sk, odporca ako účastník združenia tak isto vložil sumu 350.000,--Sk. Čo
sa týka predmetu leasingu, je pravdou, že jeho nadobúdacia hodnota bola 1.500.000,--Sk a doba
trvania leasingu bola dojednaná na 36 mesiacov. Tak isto je pravdou aj to, že po ukončení činnosti
združenia  odporca podniká s predmetom leasingu. Tento bol však z prostriedkov združenia splácaný
len 8 mesiacov a od skončenia  združenia, t. j. od 1. 11. 2004 splácal leasing odporca výlučne zo svojich
prostriedkov. Predmet leasingu sa nikdy nestal  jeho majetkom, bola to len vec, ktorú mal v nájme  a tento
musel splácať. Okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom preukázania vzájomných
nárokov účastníkov konania po ukončení činnosti združenia, pričom v konaní boli vypracované dva
od seba nezávislé posudky. Znalecké posudky oboch znalkýň boli v podstate zhodné. Kým však Y..
N. vo svojom posudku zahrnula vklady účastníkov združenia po 112.500,--Sk (prvé zvýšené splátky
leasingu) do straty, pričom uviedla, že tieto sa nevracajú, ak sa predčasne ukončil leasing, Y.. D., na
rozdiel od Y.. N. označila vklady účastníkov združenia po 112.500,--Sk za združením „nespotrebovanú“
časť prvej zvýšenej splátky v sume 225.000,--Sk a tento podľa nej vysporiadaný podiel - by sa mal
vrátiť každému účastníkovi združenia. Preto ho pripočítala  k majetkovým podielom účastníkov, ktoré
potom predstavovali podľa nej sumu po 371.741,--Sk.  Do majetkového podielu u navrhovateľa zahrnula
tiež finančné výdavky realizované po 30. 10. 2004, t. j. výdavky, ktoré navrhovateľovi vznikli po zániku
združenia. V závere po takýchto úpravách zo strany znalkyne predstavuje majetkový podiel odporcu
361.741,--Sk a majetkový podiel navrhovateľa 341.072,--Sk. Na pojednávaní dňa 2. 5. 2012 pritom
znalkyne nedospeli k jednotnému záveru a každá zotrvala na svojich stanoviskách ohľadom prvej
zvýšenej splátky.. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že sa pri svojom rozhodovaní priklonil k záverom
kontrolného znaleckého posudku z toho dôvodu, že po rozpustení združenia odporca prevzal ako



samostatne podnikajúca osoba predmet leasingu. Uviedol, že takéto tvrdenie znalkyne považuje za
nezmysel. On to nikdy nemal na svojom mene, vlastnila ho leasingová spoločnosť, odporca v podstate
splácal leasing-nájom. Nie je mu preto jasné o akej výhode sa znalkyňa zmieňuje. Auto sa nikdy nestalo
jeho majetkom. Leasing prevzala tretia osoba. Nezhoduje sa ani s tvrdením súdu, ktorý uviedol, že
rozdielnosti medzi obidvomi znaleckými posudkami boli odstránené spoločným výsluchom znalkýň.
Odporca má za to, že na pojednávaní sa neodstránil základný rozpor, a to, ako sa vysporiadať s vkladmi
účastníkov združenia po 112.500,-Sk  (prvé zvýšené splátky leasingu). Súd pri svojom rozhodovaní
nebral do úvahy rozdielne stanoviská znalkýň a bez ďalšieho akceptoval kontrolný znalecký posudok.
Odporca má za to, že správny je znalecký posudok Y.. N., ktorá správne uviedla, že odovzdané
finančné prostriedky v prospech združenia sa stávajú predmetom spoluvlastníctva účastníkov združenia.
V prípade ich spotrebovania pri činnosti združenia sa účastníkom nevracajú. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne a neprizná mu žiadne trovy konania.

Proti rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ, ktorý uviedol, že v pôvodnom konaní si uplatňoval nárok voči odporcovi v celkovej sume
447.524,90 Sk s prísl. v zmysle účtovnej uzávierky združenia vypracovanej Y.. X. I.. Už v samotnom
návrhu navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva, vzhľadom na rozporné
stanoviská účastníkov konania. Počas súdneho konania boli vypracované znalecké  posudky Y.. B.
N., ktoré závery boli prehodnotené znalkyňou Y.. X. D., ktorá posudkom č. 7/2011 vyčíslila nárok
navrhovateľa tak, že mu patrí suma 11.321,52 eur. Navrhovateľ po podaní znaleckého posudku
upravil návrh v zmysle záverov tohto znaleckého posudku. Súd navrhovateľovi rozsudkom sp. zn.
1Cb/287/05-98 priznal sumu 236.000,--Sk (7.833,76 eur) s 8 % úrokom z omeškania ročne od 7. 11. 2005
do zaplatenia. Teraz posudzovaným rozsudkom súd priznal v zmysle záverov znaleckého posudku Y..
D. sumu 3.487,75 eur s úrokom z omeškania. Spolu teda súd priznal navrhovateľovi sumu 11.321,52 eur
s príslušenstvom. Navrhovateľ  si uplatnil náhradu trov konania z takto priznanej sumy za celé konanie
vzhľadom na závery zrušujúcich rozhodnutí krajského súdu. Keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo
nepochybne od znaleckého posudku a úvahy súdu, súd mal úspešnému navrhovateľovi v zmysle §
142 ods. 3 O. s. p. priznať plnú náhradu trov konania a nie trovy konania pomerne rozdeliť. Navrhol,
aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zmenil a náhradu trov konania priznal
navrhovateľovi v celom rozsahu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolania v rozsahu podľa ust. § 212 ods.
1 O. s. p., bez nariadenia pojednávanía podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného
súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 7.
11. 2005 domáhal  proti odporcovi zaplatenia sumy 14.855,10 eur titulom vysporiadania zo zmluvy o
združení.

Okresný súd rozsudkom č. k. 1Cb 287/2005-98 zo dňa 24.  10. 2007 zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 7.833,76 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 7. 11. 2005 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd
odvolací uznesením č. k. 41Cob 7/2008-124 zo dňa 4. 3. 2008 rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti  zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V odôvodnení okrem iného odvolací súd uviedol, že, okresný súd bude musieť umožniť navrhovateľovi
vyjadriť sa k novému výpočtu znalkyne ako aj k skutočnostiam a dôvodom, prípadne dôkazom, ktoré ju
k tomu viedli. Súd prvého stupňa zváži potrebu písomného doplnenia znaleckého posudku č. 2/2007 zo
dňa 27. 03. 2007, Y.. B. N., keďže jej závery, uvedené v písomnom vyhotovení posudku nekorešpondujú
so záverom znalkyne, ktorý ústne predniesla na pojednávaní okresného súdu dňa 17. 10. 2007.

Okresný súd opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 1Cb/287/2005-168 zo dňa 18. novembra 2009 a
odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 350,93 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 7. 11. 2005



do zaplatenia, vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
č. k. 41Cob/29/2010 zo dňa 11.5. 2010 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že vzhľadom na to, že súd po vyhlásení
dokazovania za skončené konal s právnym zástupcom navrhovateľa bolo jeho povinnosťou poučiť
právneho zástupcu navrhovateľa v zápisnici o pojednávaní, podľa § 120 ods. 4 O. s. p. Z dôvodu, že
okresný súd si túto povinnosť nesplnil, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou okresného súdu vytýčiť vo veci pojednávanie,
prítomných účastníkov vypočuť a pred ukončením dokazovania ich riadne podľa § 120 O. s. p. poučiť
a následne vo veci rozhodnúť.

Po rozhodnutí odvolacieho súdu okresný súd vzhľadom na návrh navrhovateľa nariadil vo veci kontrolné
znalecké dokazovanie. Kontrolný znalecký posudok č. 7/2011 vypracovala Y.. X. D., ktorá v závere
uviedla, že pri rovnakom spoluvlastníkom podiele  jednotlivých členov združenia a po potrebných
úpravách predstavuje nárok z majetkového vyrovnania pri ukončení činnosti združenia účastníka A. A.
vo výške 361.741,--Sk (12.007,60 eur) a účastníka V. S. vo výške 341.072 Sk (11.321,51 eur).

Na základe uvedeného znaleckého posudku okresný súd rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 3.487,75 eur s príslušenstvom, nakoľko navrhovateľ vzal svoj návrh v časti o
zaplatenie 3.533,59 eur späť a v tejto časti okresný súd konanie zastavil.

Podľa ust. § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili
o dosiahnutie dojednaného účelu.

Podľa § 834 Občianskeho zákonníka  majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

Podľa ust. § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú
rovnaké, ak zmluva neurčuje inak.

Podľa ust. § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 841 Občianskeho zákonníka pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt
poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej
činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.

V čl. V bod 1 zmluvy o združení  z 1. 4. 2004 sa účastníci zmluvy dohodli na tom, že veľkosť podielov na
majetku získanom spoločnou činnosťou (vrátane pohľadávok) ako aj na strate a záväzkoch vzniknutých
touto spoločnou činnosťou, je rovnaká, t. j. podiel každého účastníka združenia predstavuje jednu
polovicu.

Podľa čl. XII bod 5 zmluvy pri zániku združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na
účet združenia, pričom majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia, resp. straty vysporiadajú
medzi sebou rovným dielom.

Charakteru a účelu zmluvy o združení zodpovedá a je jej prirodzeným následkom, že majetok získaný pri
výkone spoločnej činnosti bude v spoluvlastníctve účastníkov zmluvy. Zmluvná úprava výšky podielov
k majetku získaného výkonom spoločnej činnosti má prednosť pred zákonnou úpravou, ktorá vychádza
z predpokladu, že ak zmluva neurčuje inak, podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú
rovnaké. Nie je možné vylúčiť, že účastníci zmluvy si tieto podiely dohodnú inak, v inom rozsahu ako



podiely na hodnotách združených v zmysle § 831. Kogentný charakter má úprava v odseku 2 § 835
o solidárnej zaviazanosti účastníka združenia za svoje záväzky. Vysporiadanie majetkových pomerov
aj v prípade rozpustenia združenia sa spravuje obdobnými zásadami ako v prípade vystúpenia alebo
vylúčenia niektorého účastníka združenia. Podrobnosti by mala upravovať zmluva.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd potom, ako na základe doplnenia upravila znalkyňa
svoj pôvodný znalecký posudok, zaviazal okresný súd odporcu zaplatiť navrhovateľovi 236.000,--Sk
(7.833,76 eur) s príslušenstvom. Keďže predmetné vyjadrenie na pojednávaní nekorešpondovalo s
pôvodným znaleckým posudkom znalkyne

č. 2/2007, okresný súd rozhodol o vypracovaní doplnenia znaleckého posudku. Tento bol znalkyňou
Y.. B. N. vypracovaný s tým, že sa opätovne líšil od pôvodného  znaleckého posudku. Z uvedeného
dôvodu právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 26. 1. 2011 uviedol, že podľa
názoru navrhovateľa je dodatok k znaleckému posudku nesprávny s tým, že znalkyňa zohľadnila stratu
z r. 2006, hoci združenie zaniklo už v r. 2004 a vzhľadom k týmto nezrovnalostiam navrhuje kontrolné
znalecké dokazovanie k dodatku znaleckého posudku. Okresný súd preto uznesením rozhodol o
vyhotovení kontrolného znaleckého posudku. Znalecký posudok bol vypracovaný 12. 8. 2011 znalkyňou
Y.. D.. Znalkyňa uviedla, že pri rovnakom spoluvlastníckom podiely jednotlivých členov združenia a
po potrebných úpravách predstavuje nárok z majetkového vyrovnania pri ukončení činnosti združenia
účastníka A. A. sumu 12.007,60 eur a V. S. sumu 11.321,51 eur.  Okresný súd vypočul na pojednávaní
znalkyňu Y.. N. aj Y.. D. za účelom odstránenia rozporov vyplývajúcich zo záverov jednotlivých
znaleckých posudkov. Odvolací súd poukazuje na výsluch oboch znalkýň s tým, že

Y.. N. pri výsluchu  nespochybnila, resp. nevyvrátila postup znalkyne Y.. D. pri započítaní prvej splátky
do čistého obchodného imania. Správne  znalkyňa v kontrolnom znaleckom posudku uviedla, že riešila
obnos majetku v čase ukončenia združenia s tým, že auto mal na svojom mene odporca a po ukončení
leasingovej zmluvy by auto ostalo na jeho mene a po ukončení činnosti združenia auto jemu aj ostane.
Odporca uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením znalkyne, pretože sa nevedel s navrhovateľom ohľadne
vozidla dohodnúť.

Keďže sa v pôvodnom znaleckom posudku, následnom výsluchu pôvodnej znalkyne ako aj dodatku k
pôvodnému znaleckého posudku vyskytli rôzne závery, okresný súd v súlade s § 127 ods. 2 O. s. p.
nariadil vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací
súd k záveru, že kontrolný znalecký posudok je správny, znalkyňa mala k dispozícii všetky podklady
potrebné pre relevantné vypracovanie znaleckého posudku, tento znalecký posudok je komplexný a
jeho vypracovanie bolo nariadené práve z dôvodu rôznych záverov v pôvodnom znaleckom posudku a
jeho dodatku. Preto sa odvolací súd so závermi tohto znaleckého posudku stotožnil.

Navrhovateľ  podal odvolanie v časti výroku o náhrade trov konania, nakoľko mal za to, že  v danom
prípade mal okresný súd rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p., pretože rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku. K tomu odvolací súd uvádza, že okresný súd rozhodol o náhrade trov
konania podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a trovy konania pomerne rozdelil. Rozhodol tak na základe
pomerného úspechu navrhovateľa v konaní. Ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p. dáva súdu možnosť v
prípade, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu, priznať
účastníkovi náhradu trov konania, ktorej sadzba tarifnej odmeny advokáta sa v takom prípade vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

Okresný súd sa v danom prípade rozhodol použiť pri náhrade trov konania ust. § 142 ods. 2 o. s. p.,
na čo bol podľa tohto ustanovenia oprávnený, keďže v danom prípade bol navrhovateľ len čiastočne
úspešný a preto je rozhodnutie okresného súdu aj v časti výroku o náhrade trov konania správne.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu podľa § 219
ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.



O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a 142 ods.2 O. s. p. tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v odvolacom konaní
bol čiastočne úspešný tak navrhovateľ, ako aj odporca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cb/287/2005", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}