{"guid": "94f255aa-5e1a-4bae-87e0-6f7b871a55a0:625c6132-22da-4837-8767-1daa7cd4fbda", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6911209078.3", "spisova_znacka": "17Co/173/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/173/2012 z 12. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. marca 2013, sp. zn. 17Co/173/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6911209078.3", "identifikacne_cislo": "6911209078", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2013-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/625c6132-22da-4837-8767-1daa7cd4fbda", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6911209078.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6911209078.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6911209078.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/173/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911209078
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6911209078.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Emy Novodomcovej, v právnej veci
navrhovateľov 1/ R.. J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. O. XX, XXX XX I. T., 2/ R. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ul. O. XX, XXX XX I. T., obaja právne zastúpení JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom
Advokátskej kancelárie Nám. slobody 2, 050 01 Revúca, proti odporcom 1/ S.. D. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ul. L. č. X, XXX XX I. T., 2/ E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. L. č. X, XXX XX I. T., o zaplatenie
680,75 EUR s príslušenstvom, o odvolaní odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
č. k. 9C/140/2011-138 z 24.04.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy odvolacieho
konania vo výške 70,90 EUR na účet ich právneho zástupcu JUDr. Pavla Halaja, advokáta, so sídlom
Advokátskej kancelárie, Nám. slobody 2, 050 01 Revúca, vedený vo L., a. s., pobočka I., č. ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaviazal
zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ sumu 680,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od
01.07.2011, v lehote do troch  dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporcov 1/ a 2/ zaviazal spoločne a
nerozdielne k náhrade trov konania navrhovateľom v sume 465,63 EUR na účet ich právneho zástupcu.

V dôvodoch rozsudku  okresný súd uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ požiadali okresný súd, aby odporcov
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaviazal na zaplatenie sumy 680,75 EUR s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 01.07.2011 do zaplatenia. Návrh zdôvodnili tým, že s odporcami 1/ a 2/ uzavreli zmluvu
o nájme bytu na dobu určitú, na obdobie od 01.09.2003 do 01.07.2010. Po 01.07.2010 odporcovia byt
užívali bez právneho dôvodu a boli nútení podať návrh na ich vypratanie z bytu, ku ktorému došlo k
01.04.2011 Odporcovia 1/ a 2/ nezaplatili správcovi bytového domu N. I. T. úhrady za služby spojené
s užívaním bytu a poplatok z omeškania v sume 590,75 EUR a ani nájomné za marec 2011 v sume
90,- EUR. Uvedené položky v súčte tvoria žalovanú sumu 680,75 EUR. Okresný súd vyhovel návrhu
v celom rozsahu. Mal za to, že medzi účastníkmi nebol spor o podstatných náležitostiach nájomnej
zmluvy, z ktorej odporcom 1/ a 2/ vyplývala povinnosť platiť úhrady za služby spojené s užívaním bytu
a hradiť aj ročné vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním. Odporcovia 1/ a 2/ po skončení
nájomnej zmluvy byt užívali bez právneho dôvodu do 01.04.2011 a za toto obdobie tiež mali povinnosť
navrhovateľom platiť sumu zodpovedajúcu výške obvyklého nájmu za obdobný byt. Navrhovatelia boli
v konaní úspešní, preto okresný súd zaviazal odporcov 1/ a 2/, aby im nahradili trovy konania, ktoré



navrhovateľom vznikli z dôvodu zaplateného súdneho poplatku a právneho zastúpenia v konaní, v
celkovej výške 465,63 EUR.

Proti rozsudku okresného súdu sa odvolal odporca 1/. Uviedol, že okresný súd nesprávne posúdil
predpoklady na započítanie pohľadávky odporcov 1/ a 2/ proti pohľadávke navrhovateľov v sume
622,41 EUR. Pohľadávka odporcov 1/ a 2/ voči navrhovateľom predstavuje 50% platieb do fondu
prevádzky, údržby a opráv bytového domu za obdobie od 02/2008 do 03/2011. Odporcovia 1/ a 2/
vyzvali navrhovateľov 1/ a 2/ na kompenzáciu pohľadávky na pojednávaní konanom dňa 12.03.2012 a
aj písomne dňa 24.04.2012. Majetok navrhovateľov 1/ a 2/ sa týmto spôsobom zhodnotil, pretože  došlo
k výmene platových okien a zatepleniu bytového domu. V konaní nebol zabezpečený dôkaz vysvetľujúci
zmenu v určení výšky mesačných zálohových platieb od 02/2008. Navrhol, aby krajský súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu.

Na odvolanie reagovali navrhovatelia 1/ a 2/ vo vyjadrení z 12.06.2012. Uviedli, že odporcovia 1/ a
2/ výšku ani existenciu pohľadávky v konaní pred súdom nespochybnili. Nepopreli platby odporcov
1/ a 2 do fondu prevádzky, údržby a opráv, avšak za nesprávny považovali záver o kompenzácii
pohľadávky odporcov 1/ a 2/ proti pohľadávke navrhovateľov 1/ a 2/. Medzi účastníkmi konania bolo
dohodnuté, že odporcovia 1/ a 2/ budú uhrádzať v prospech N. I. T. všetky platby, ktoré im T. vyúčtuje,
vrátane úhrad spojených s užívaním bytu, čo odporcovia rešpektovali a realizovali platby v prospech T..
Nebolo preukázané, že odporcovia 1/ a 2/ vyzvali navrhovateľov na „kompenzáciu“ svojej pohľadávky.
Pohľadávka odporcov nie je spôsobilá na započítanie, pretože v čase vyhlásenia rozsudku okresného
súdu ešte nebola splatná. Navrhli, aby krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal na základe odvolania odporcov podľa    § 212 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne
správny.

Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

V predmetnej veci okresný súd zistil skutkový stav v  rozsahu dostatočnom aj pre rozhodnutie
odvolacieho súdu.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú vlastníkmi bytu v bytovom dome nachádzajúcom sa
v I. T., zapísanom na LV č. XXXX, kat. územie I. T., súp. č. XXXX, každý v podiele 1. Odporcovia 1/ a
2/ predmetný byt užívali od 01.09.2003 do 01.04.2011. Podľa písomnej nájomnej zmluvy z 01.09.2003
nájomcovia užívali byt od 01.09.2003 do 01.09.2004 a podľa nájomnej zmluvy z 19.01.2010 užívali byt
od 01.01.2010 do 01.07.2010. V období, na ktoré sa nevzťahujú písomné nájomné zmluvy odporcovia
1/ a 2/ užívali byt na základe neformálnej (ústnej) nájomnej zmluvy. Z čl. VI a čl. VII zmlúv nájomcom
vyplývala povinnosť platiť úhrady za služby spojené s užívaním bytu správcovi bytového domu N. I. T. a
za inkaso, najneskôr do 25. dňa príslušného mesiaca. Odporcovia 1/ a 2/ mali podľa zmluvy povinnosť
uhradiť na základe vyúčtovania vyhotoveného správcom bytového domu - N. I. T. aj ročné náklady za
poskytnuté služby. Nájomcovia spotrebúvali služby spojené s užívaním bytu za celé obdobie trvania
nájmu aj po jeho skončení až do 01.04.2011. Za uvedené obdobie odporcom 1/ a 2/ vznikol nedoplatok na
službách, ktorý vo bol vyúčtovaní za rok 2011 vo výške 435,99 EUR. Správnosť vyúčtovania nedoplatkov
a výška poplatku z omeškania za oneskorené platby za služby spojené s užívaním bytu (150,69 EUR
+4,07 EUR) nebola sporná. K zániku nájomného vzťahu medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a odporcami 1/ a
2/ došlo 01.07.2010. Odporcovia 1/ a 2/ v predmetnom byte zotrvali do vypratania, t. j. do 01.04.2011. V
období od 01.07.2010 do 01.04.2011 byt užívali bez právneho dôvodu a naďalej využívali služby spojené
s bývaním, za ktoré neplatili. Navrhovateľom 1/ a 2/ v uvedenom období neuhradili ani nájomné za marec
2011. Navrhovatelia 1/ a 2/ zaplatili nedoplatok na úhradách za služby za užívanie bytu dňa 20.05.2011
správcovi bytového domu.



Na uvedenom skutkovom základe sa krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím okresného
súdu a v podrobnostiach na toto rozhodnutie poukazuje. Pre zdôraznenie správnosti dôvodov dodáva, že
predmetom návrhu bol nedoplatok na vyúčtovaní úhrad za služby spojené s užívaním bytu odporcami 1/
a 2/ v sume 435,99 EUR, poplatok z omeškania za oneskorené úhrady vo výške 150,69 EUR a 4,07 EUR
a nezaplatené nájomné za marec 2011. Je tiež zrejmé, že právnym dôvodom užívania bytu odporcami
1/ a 2/ v období od 01.09.2003 do 01.07.2010 bol nájom. Odporcovia od 01.07.2010 do 01.04.2011 byt
navrhovateľov 1/ a 2/ užívali bez právneho dôvodu. Y. nájomných zmlúv odporcovia 1/ a 2/ mali povinnosť
okrem nájomného platiť aj úhrady za služby spojené s užívaním bytu a inkaso a prevzali na seba záväzok
na základe vyúčtovania predloženého prenajímateľom (vystaveného správcom bytového domu N. I. T.)
uhradiť ročné vyúčtovanie nákladov za služby a vyúčtovanie inkasa. Odporcovia 1/ a 2/ počas trvania
nájmu platili nájomné navrhovateľom a platby za služby spojené s užívaním bytu realizovali v prospech
účtu správcu bytového domu. Krajský súd nemal pochybnosť o výške vyúčtovaných nedoplatkov na
úhradách za služby a nesporné je, že povinnosť uhradiť nedoplatok znášali odporcovia a nesplnili si ju.
Nedoplatok vo výške 590,75 EUR zaplatili navrhovatelia 1/ a 2/ dňa 20.05.2011 (č. l. 12) a v uvedenom
rozsahu proti odporcom majú nárok na zaplatenie žalovanej sumy, Do času skončenia nájomného
vzťahu (do 01.07.2010) im toto právo patri titulom nájmu. Po skončení nájmu do vypratania odporcov
z bytu (do 01.04.2011) majú proti odporcom právo na zaplatenie žalovanej v zmysle § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Právo na zaplatenie sumy vo výške 90,- EUR zodpovedajúcej výške obvyklého
nájmu za obdobný byt v rovnakej lokalite, navrhovateľom patrí titulom bezdôvodného obohatenia,
pretože odporcovia 1/  a 2/ byt užívali v mesiaci marec 2011, za čo odporcom nezaplatili žiadnu
čiastku. Pokiaľ rozsudok okresného súdu č. k. 8C/116/2010-44 z 15.12.2010, ktorým odporcom bola
uložená povinnosť vypratať byt nadobudol právoplatnosť 18.02.2011 a vykonateľnosť 23.02.2011, táto
skutočnosť nemá vplyv na záver okresného súdu o povinnosti odporcov 1/  a 2/ zaplatiť žalovanú čiastku
za marec 2011, keďže k vyprataniu došlo k 01.04.2012. Je nepochybne, že odporcovia 1/ a 2/ si nesplnili
povinnosti, ktoré im vyplývali z nájomného vzťahu s navrhovateľmi 1/ a 2/, nezaplatili úhradu nedoplatkov
podľa ročného vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu, poplatok z omeškania a ani
čiastku zodpovedajúcu obvyklému nájmu za marec 2011, preto okresný súd rozhodol vecne správne,
ak odporcov zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy.

Odvolacie námietky odporcu 1/ nie sú opodstatnené, pretože odporcovia 1/ a 2/ proti navrhovateľom
nemajú žiadnu pohľadávku. Povinnosť platiť úhrady za služby spojené s užívaním bytu v prospech účtu
správcu bytového domu mali odporcovia 1/ a 2/ podľa nájomnej zmluvy a ich mesačná zálohová úhrada
v období rokov 2008 až 2011 zahrňovala aj poplatok na tvorbu fondu údržby a opráv. Uvedenú zmluvnú
(právnu) povinnosť (platiť úhrady za služby) odporcovia 1/ a 2/ na seba prevzali dobrovoľne, čo je zrejmé
z obsahu nájomných zmlúv (č. l. 51, 54). Zálohové platby podľa predpisov mesačných preddavkov
uhrádzali v prospech účtu správcu bytového domu vrátane poplatku do fondu údržby a opráv a túto
povinnosť počas trvania nájmu resp. užívania bytu nespochybňovali. Prospech z prostriedkov, ktoré sa
uvedeným spôsobom na účte vo fonde prevádzky, údržby a opráv zhromaždili, slúži vždy užívateľom
bytového domu na úhradu ich nákladov spojených s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí
a spoločných zariadení bytového domu. Vzhľadom na viazanosť týchto prostriedkov na uvedený účel,
peňažné zdroje  nemôžu slúžiť na úhradu nákladov súvisiacich so zhodnocovaním bytu konkrétneho
vlastníka. Navrhovatelia 1/ a 2/ vzhľadom na viazanosť finančných prostriedkov vo fonde na určený účel
nemajú právny nárok na vrátenie poplatkov zaplatených do fondu údržby a opráv a to ani v prípade
prevodu vlastníctva ich bytu na iného. Z uvedeného je zrejmé, že odporcovia 1/ a 2/ nedisponujú žiadnou
pohľadávkou proti navrhovateľom. Odporcovia 1/ a 2/ boli povinní platiť úhrady za služby spojené s
užívaním bytu a bolo im známe, že úhrada zahrňuje poplatok na tvorbu fondu údržby a opráv bytového
domu. Povinnosť plnili priamo na účet správcu bytového domu a navrhovateľom 1/ a 2/ uhrádzali
len nájom. Vzhľadom na účel použitia prostriedkov vo fonde údržby a opráv, odporcovia 1/ a 2/ proti
navrhovateľom nemohli nadobudnúť žiadnu pohľadávku. Nie je rozhodujúce, kedy a na aký konkrétny
účel slúžiaci na zabezpečenie prevádzky resp. údržbu bytového domu boli prostriedky z fondu použité,
preto právne nie je podstatné ani to, kedy odporcovia vystúpili z úžitku bytu, resp. boli z neho vyprataní.

K mylnej argumentácii odporcu 1/ smerujúcej k otázkam započítania vzájomných pohľadávok, odvolací
súd dodáva, že zákonným predpokladom pre kompenzáciu vzájomných pohľadávok je skutočnosť, že
ide o pohľadávky znejúce na plnenie rovnakého druhu, ktoré sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
uskutočnil prejav smerujúci k ich započítaniu. K zániku vzájomných pohľadávok dochádza okamihom,
kedy sa započítateľné pohľadávky stretli a nie dňom kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu.



K stretu vzájomných pohľadávok dochádza splatnosťou neskoršej pohľadávky. Z uvedeného vyplýva,
že ak by odporcovia 1/  a 2 aj disponovali pohľadávkou, ktorá vznikla úhradou príspevkov do fondu
údržby a opráv, ktoré uhrádzali za obdobie 2008 až 2011, táto pohľadávka nie je kompenzovateľná proti
pohľadávke navrhovateľov 1/ a 2/ uplatňovanej v predmetnom súdnom konaní. Je zrejmé, že právnym
dôvodom vzniku pohľadávky odporcov by bolo bezdôvodné obohatenie sa na strane navrhovateľov 1/ a
2/ a pohľadávka by bola splatná deň nasledujúci potom, čo veritelia požiadali dlžníkov o plnenie (§ 563
Občianskeho zákonníka). Nebolo však ani preukázané, že odporcovia 1/ a 2/ vyzvali navrhovateľov na
zaplatenie takejto pohľadávky. K inému záveru nemožno dospieť ani s ohľadom na vyjadrenie odporcov
1/ a 2/ z 23.04.2011 (č. l. 120), ktoré adresovali okresnému súdu. Možno uzavrieť, že jednostranný
započítací prejav odporcov 1/ a 2/ na pojednávaní konanom dňa 24.04.2011 nevyvolal žiadne právne
účinky, pretože bol predčasný. K stretu vzájomných započítateľných pohľadávok navrhovateľov 1/ a 2/
a odporcov 1/ a 2/ potom ani nemohlo dôjsť.

Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu potvrdil podľa      § 219 ods. 1, 2
O.s.p. ako vecne správny.

V odvolacom konaní boli úspešní navrhovatelia 1/ a 2/ a proti odporom im vzniklo právo na náhradu trov
konania. Navrhovateľom 1/ a 2/ v odvolacom konaní vznikli trovy z dôvodu ich právneho zastúpenia,
ktoré si ich právny zástupca vyčíslil vo výške spolu 70,90 EUR. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom
konaní pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za jedenej úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu
z 12.06.2012), za ktorý mu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2001 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patrí odmena vo výške 51,45 EUR. Advokátovi
patri náhrada miestnych telekomunikačných výdavkov a náhrada výdavkov na miestne prepravné tzv.
„režijný paušál“ za jeden úkon v sume 7,63 EUR. Vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľov je
platiteľom DPH zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o 20% DPH     t. j. o sumu 11,82 EUR. Krajský súd
preto priznal navrhovateľom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania vo výške 70,90 EUR a na ich náhradu
zaviazal odporcov 1/ a 2/ na účet právneho zástupcu navrhovateľov 1/ a 2/ JUDr. Pavla Halaja, vedený
vo L., a. s., pobočka I..

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/140/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}