Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoE/22/2013 z 26. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. februára 2013, sp. zn. 12CoE/22/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6912201862.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12CoE/22/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6912201862.1 | 2013-02-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff779c18-6374-40c3-8ad0-d1397c6e91a0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6912201862.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/22/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912201862
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6912201862.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného TELERVIS PLUS, a. s.,
so sídlom Staré Grunty 7, 841 01 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného advokátom JUDr.
Alanom Strelákom, Advokátska kancelária so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 31 819 702,
proti povinnému N. M., narodenej XX. XX. XXXX, bytom XXX XX I. XXX, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Vladimírom Polákom, Exekútorský úrad so sídlom Hurbanova 643, 907 01 Myjava, pod sp. zn.
EX 431/12, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 462,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 15Er/164/2012 - 15, zo dňa 27.
11. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Vladimíra
Poláka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aplikujúc ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej „EP“) a
právnu úpravu dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Medzinárodným rozhodcovským
súdom zriadený spoločnosťou Rozhodcovská spoločnosť, a.s., sp. zn. 0160/2011 zo dňa 14. 11. 2011.

Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úveru posúdil súd ako spotrebiteľský vzťah,
pričom pri právnom posúdení tohto vzťahu aplikoval ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej „OZ“), Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica“), konkrétne čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods.
1 a 3, čl. 6 ods. 1 a bod 1 písm. q/ prílohy danej smernice. Súd v odôvodnení rozhodnutia prezentoval aj
právny názor vyplývajúci z výkladu danej smernice obsiahnutého v rozsudku Európskeho súdneho dvora
zo dňa C-168/05 a vo veci C-40/08. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššie súdu SR v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 a sp. zn. 6 Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012.

Rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť o návrhu oprávneného vyvodil z rozhodcovskej doložky
tvoriacej súčasť všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru. Okresný súd konštatoval,
že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu
na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť
ich obsah. Rozhodcovská doložka podľa svojho obsahu netvorí výhradnú rozhodcovskú doložku,
ktorá by rozhodovanie o všetkých sporoch medzi zmluvnými stranami paušálne zverovala výlučne



rozhodcovskému súdu. Ide o rozhodcovskú doložku alternatívnu, ktorá zásadne pripúšťa podanie
návrhu aj na všeobecný súd. Napriek tomu doložku nemožno považovať za vyváženú, pretože
vylučovala spotrebiteľa z možnosti dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ
už podal návrh na rozhodcovský súd. Z pohľadu ochrany spotrebiteľa by malo byť rozhodné, či jeho
povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyplýva z výlučnej rozhodcovskej doložky, prípadne z
faktického konania dodávateľa.

Vzhľadom na uvedené, je potom rozhodcovská doložka neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká je
neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul
sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v
takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací
dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/, b/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p.“)

Namietal, že súd neodôvodnil, aké dôkazy uskutočnil na prijatie záveru, že povinný nemohol ovplyvniť
obsah zmluvy. Z textu zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky,
exekučný súd nemohol zistiť, či pred uzavretím zmluvy existovala medzi zmluvnými stranami možnosť
individuálnej dohody. Podľa jeho názoru skutočnosť, že zmluva má charakter predtlačeného tlačiva,
ešte neznamená, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Trval na tom, že predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy (ďalej
„Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

Podľa jeho názoru uznesenie okresného súdu je zmätočné, nepreskúmateľné a zároveň v rozpore s
článkom 46 ods. 1 a článkom 48 ods. 2 Ústavy SR. Je neprípustné, aby exekučný súd za účelom
zvýšenej ochrany spotrebiteľa popieral zásady procesného zisťovania skutkového stavu veci a iba na
základe exekučného titulu, bez vykonania ďalších dôkazov predpísaných ústavou a zákonom, vyvodil
vlastný skutkový záver, že ustanovenia zmluvy o úvere neboli individuálne dohodnuté.

Zdôraznil, že informácia o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je osobitnou
náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. r/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Má za to, že zákonodarca týmto ustanovením jednoznačne sledoval zvýšenú ochranu spotrebiteľa, a
to predovšetkým pre výhody, ktoré mimosúdne riešenie sporov prináša (najmä efektívne, pružnejšie
a rýchlejšie konanie, jednoduchosť a flexibility, dôvernosť a súkromný charakter, písomnosť konania,
vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkom exekútormi, odbremenenie preťažených všeobecných súdov
SR).

Rozhodnutím exekučného súdu dochádza k ukracovaniu oprávnených (veriteľov) na ich
právach, pričom je nespochybniteľné, že finančné prostriedky boli oprávneným povinnému poskytnuté,
ich vráteniu nedošlo, čo zakladá predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia na strane spotrebiteľa.
Povinný je contra legem súdom zbavovaný povinností, ku ktorým sa v zmluve o úvere zaviazal.

Mal za to, že právna úprava ochrany spotrebiteľa obsiahnutá v legislatíve EÚ a jej následná
transformácia do právneho poriadku SR nesledovali zámer bezhraničnej a za každých
okolností presadzovanej ochrany konania spotrebiteľa. V tejto súvislosti podporne poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009, v ktorom bolo konštatované, že i ochrana spotrebiteľa
má svoje hranice a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a
nezodpovednosti.

Namietal, že exekučný súd nepostupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, odňal účastníkom
možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Právne závery exekučného súdu preto
nie sú spôsobilé obstáť a sú založené na nezákonnom postupe exekučného súdu.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.



Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 06. 02. 2012, doručenou okresnému súdu dňa 10. 02. 2012 požiadal exekučný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného TELERVIS PLUS, a.
s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 01 Bratislava, proti povinnému N. M. na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Medzinárodného rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Rozhodcovská spoločnosť, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, Mgr.
Ľubomírom Karikom, sp. zn. SR 0160/2011 zo dňa 14. 11. 2011, právoplatným dňa 24. 11. 2011
a vykonateľným dňa 28. 11. 2011. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský súd sčasti
vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej
medzi oprávneným a povinným dňa 29. 12. 2009 a žalovanému (povinnému) uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi (oprávnenému) sumu 462,- Eur spolu so zákonným úrokom vo výške 9 % ročne zo sumy 462,-
Eur od 10. 05. 2010 do zaplatenia a zmluvný pokutu vo výške 13,50 Eur za každý mesiac omeškania
začínajúc mesiacom máj 2010 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty návrh zamietol.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu, odvolací súd súhlasí so záverom súdu
prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 12. 2009 (číslo listu 13 p.v. spisu) je
zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na toto konštatovanie, okresný súd mal nielen právo ale aj povinnosť
ex offo skúmať, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky vychádzajúc pritom zo základnej
zásady spotrebiteľských zmlúv, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné
podmienky, t. j. také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pričom treba zdôrazniť, že právne posúdenie predmetného
vzťahu založeného medzi účastníkmi okresným súdom odvolateľ nespochybnil.

Odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok,
že súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených
procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého
konanie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. 2. 2012). V danej veci bol plne
opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu, pričom okresný súd správne na základe
dostatočne preukázaného skutkového stavu zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá bola dohodnutá v
Obchodných podmienkach ako súčasti zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, ako to
vyplýva z § 53 ods. 1, prvá veta OZ.

Neobstojí odvolacia námietka oprávneného, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav,
keď z textu zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky, nemohol súd zistiť,
či pred uzavretím zmluvy o úvere existovala medzi zmluvnými stranami možnosť individuálnej dohody.
Platí totiž, že v exekučnom konaní sa už dokazovanie na objasnenie skutkového stavu veci nevykonáva,
ale sa len overuje existencia exekučného titulu. Tam, kde povinným je spotrebiteľ, vyžaduje súdna prax
zvýšenú ochranu spotrebiteľa, lebo tohto považuje za „slabšieho“ voči dodávateľovi. Aj pri nečinnosti
spotrebiteľa majú exekučné súdy a exekútor dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho
úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán.

Odvolací súd v týchto súvislostiach poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012, v ktorom dovolací
súd okrem iného judikoval, že „v štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v
rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 EP), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie
exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú
činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú
rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho
založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného



i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril
účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona)
až doučením upovedomenia o začatí exekúcie.“

Aj odvolací súd v danom prípade ustálil, že pre záver o vyslovení neplatnosti rozhodcovskej doložky bolo
postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že
ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom, ktorej text ako aj text
Obchodných podmienok nemal povinný ako spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Návrh zmluvy dodávateľa
predstavuje vopred pripravené a hromadne používané tlačivo.

Ak teda odvolateľ vyvodzoval existenciu procesnej vady konania z toho, že exekučný súd nevykonal
dokazovanie, išlo v tejto časti jeho odvolania o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdu
nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení. Oprávnený ani odvolacom
konaní nepreukázal, že by povinný mal možnosť obsah zmluvy a tým aj možnosť vylúčiť riešenie
eventuálneho sporu z predmetnej zmluvy formou rozhodcovského konania. Súdna prax je jednotná
v názore, že ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej
nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou
je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem prípadu, že si
rozhodcovský súd osobitne vyjednal, t.j. výslovne si ho želal (toto stanovisko bolo vyslovené aj v iných
rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici, konkrétne v uznesení č. k. 43CoE/99/2012-24
zo dňa 15. 05. 2012, č. k. 17CoE/71/2012-47 zo dňa 30. 03. 2012, č. k. 15CoE/8/2012-42 zo dňa
29. 02. 2012, č. k. 13CoE/290/2012-77 zo dňa 08. 01. 2013).

Pokiaľ oprávnený poukazoval na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať aj informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vychádzajúc z ustanovenia § 4 písm. r/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd túto
odvolaciu námietku považuje za účelovú, zjavne odporujúce obsahu a významu daného ustanovenia.
Odvolací súd nepopiera, že dodávateľ mal v zmysle citovaného zákonného ustanovenia povinnosť
informovať povinného o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy. Použitím logického výkladu
je však zrejmé, že rozhodcovská doložka v adhéznej zmluve, ktorú nemal oblát (spotrebiteľ) možnosť
vylúčiť, nie je „informácia o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy“, ako sa zrejme mylne
domnieva oprávnený.

Neobstojí ani argument oprávneného, že povinný bol contra legem súdom zbavovaný povinnosti, ku
ktorým sa v zmluve o úvere zaviazal. Exekučný súd je totiž kedykoľvek v priebehu exekučného
konania oprávnený ex offo skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené, hlavne
ak ide o vymáhanie pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy. Aj Súdny dvor v
súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách vo veci Pohotovosť
C-76/10 zo dňa 16. 11. 2010 rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť
aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom
úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka
zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného
súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť
sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

Zo zmluvy o úvere, ktorú uzavreli zmluvné strany dňa 29. 12. 2009, z obchodných podmienok, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa „dohodli“ na spôsobe riešenia
sporov v rozhodcovskej doložke tak, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov
na základe tejto zmluvy alebo v súvislosti s touto zmluvou (vrátene sporov o jej platnosť a výklad)
predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného súdu zriadeného pri Rozhodcovská
spoločnosť, a.s., IČO: 44 146 990, so sídlom Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava. Zmluvné strany sa
výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe
ust. § 40 písm. h/ zákona o rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskom konaní rozhodca postupuje
podľa zákona o rozhodcovskom konaní a vnútorných predpisov Medzinárodného súdu zriadeného pri
Rozhodcovská spoločnosť, a.s., IČO: 44 146 990, so sídlom Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava,
ktoré sú zverejnené na H.. Týmto nie je dotknuté právo dlžníka, spoludlžníka obrátiť sa s návrhom na



začatie konania na príslušný všeobecný súd SR. V takomto prípade sa táto skutočnosť považuje za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Uvedené neplatí prípade, ak pred podaním na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou založená právomoc rozhodcovského súdu.

Okresný súd, ako už bolo vyššie uvedené, sa správne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky
v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. V danom
prípade nemožno konštatovať, že by rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná. Pod pojmom
„individuálne dojednanie zmluvných ustanovení“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva a
povinnosti zmluvných strán, čo znamená, že sa o právach a povinnostiach obsiahnutých v jednotlivých
ustanoveniach zmluvy, resp. v konkrétnom ustanovení zmluvy rokuje a obe zmluvné
strany, teda aj spotrebiteľ, majú možnosť obsah konkrétnych ustanovení ovplyvniť. Pokiaľ sú zmluvné
podmienky dodávateľom vopred pripravené, naformulované, pričom spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť
nemôže, nejde o individuálne dohodnuté podmienky. Len samotná skutočnosť, že rozhodcovská doložka
je odčlenená od Obchodným podmienok nadpisom a že ju povinný osobitne podpísal, neznamená, že
rozhodcovská doložka, bola individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka pripravená dodávateľom
jednoznačne preferuje riešenie sporu rozhodcovským súdom v prospech veriteľa, lebo si môže zvoliť
rozhodnutie sporu rozhodcovským súdom. Platí totiž, že vždy, keď formulárová úverová zmluva obsahuje
nie individuálne dohodnutú alternatívu riešenia sporu a to buď rozhodcovským súdom alebo všeobecným
súdom, ale výber ponecháva aj na veriteľovi, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú (§ 53
ods. 5 OZ), lebo spotrebiteľovi sa nedáva žiadna možnosť dohodnúť si s veriteľom osobu/orgán, ktorý
rozhodne ich prípadný spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Okresný súd správne rozhodol, keď žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 EP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.