Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/256/2013 z 26. 8. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. augusta 2014, sp. zn. 23S/256/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6013201257.2 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/256/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6013201257.2 | 2014-08-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e4dccc5-0639-4ba0-a4c5-dd34a2391494 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6013201257.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/256/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201257
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201257.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov
JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: J. O., bytom Q. XXXX/XX,
XXX XX I., zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínova 20, 974 01
Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/274804/2013/5019 zo dňa 14.06.2013,
takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/274804/2013/5019 zo 14. júna
2013, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 9514401/5/938596/2013/Maj zo dňa 11.
marca 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie.

II./ Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu -
Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o. v sume 732,24 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.
9514401/5/938596/2013/Maj zo dňa 11.03.2013 uložil žalobcovi podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) predbežné opatrenie na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej
kontroly na dani z pridanej hodnoty, vykonávanej opätovne za zdaňovacie obdobie január až december
2006, v rozsahu nevyhnutne potrebnom, spočívajúce v zákaze nakladania s nehnuteľným majetkom
zapísaným v katastri nehnuteľností:

Správa katastra Zvolen (Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor), katastrálne územie F., list vlastníctva
č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria na parcele č. XXXX/XXX o výmere 669 m2, zastavané plochy
a nádvoria na parcele č. XXXX/XXX o výmere 157 m2, rodinný dom na parcele XXXX/XXX, súpisné
číslo XXXX,

Správa katastra Banská Bystrica (Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor), katastrálne územie
L., list vlastníctva č. XXXX, byt č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome pod súp. č. XX na parcele č.
XXX/X, spoluvlastnícky podiel priestoru vo výške 8113/227405 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel vo výške 8113/227405 k zastavaným plochám a nádvoriam
na parcele č. 727/4 o výmere 1 041 m2, spoluvlastnícky podiel vo výške 8113/227405 k ostatným
plochám na parcele 727/8 o výmere 586 m2,

- všetko vo vlastníctve žalobcu a z dôvodu zabezpečenia dosiahnutia účelu daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty až do zaplatenia rozdielu vyrubenej dane po daňovej kontrole.



Po podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný ako druhostupňový správny orgán
postupom v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodol tak, že odvolaním napadnuté
rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na administratívny spis správcu
dane, z ktorého bolo preukázané, že správca dane dňa 04.12.2012 začal daňovú kontrolu podľa §
44 ods. 4 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. (opätovná daňová kontrola) na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobia január až december roku 2006, o čom bola spísaná zápisnica o začatí
daňovej kontroly. Správca dane vychádzajúc z predbežných zistení, ktoré mal v priebehu tejto kontroly
k dispozícii zistil, že žalobcom deklarovaná výška dane z pridanej hodnoty uvedená v daňových
priznaniach za zdaňovacie obdobia roku 2006 nezodpovedá zisteniam správcu dane s tým, že na
základe predbežných výsledkov daňovej kontroly bude dodatočne dorubená daň v sume 84 440,- Eur.
Z týchto dôvodov došlo k uloženiu predbežného opatrenia správcom dane. K námietkam žalobcu v
odvolaní v súvislosti s nedostatočným odôvodnením prvostupňového rozhodnutia žalovaný nesúhlasil
a odôvodnenie považoval za dostatočné pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný
nesúhlasil ani s námietkou uplynutia prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane za zdaňovacie obdobia
roku 2006, z ktorého dôvodu podľa žalobcu nemôže byť zákonné rozhodnutie o dorubení dane a ani
rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia v súvislosti s touto daňou. Žalovaný v súvislosti s touto
námietkou poukázal na prechodné ustanovenie § 165 ods. 1 zákona č. 563/09 a § 45 ods. 1 a 2 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Uviedol, že lehota podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992
Zb. bola pre zdaňovacie obdobie január 2006 až november 2006 do konca roku 2011 a pre zdaňovacie
obdobie december 2006 do konca roku 2012. Vzhľadom k tomu, že dňa 28.03.2011 došlo k prerokovaniu
protokolu z kontroly dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia, t.j. bol vykonaný úkon
smerujúci k vyrubeniu dane podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. začala dňom 01.01.2012 plynúť
päťročná lehota podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., ktorá uplynie dňom 31.12.2016.
Správca dane teda môže dorúbiť podľa žalovaného daň z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie
obdobia do konca roka 2016.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.06.2013 a navrhoval, aby súd z dôvodov
nezákonnosti rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že v danej
veci je nevyhnutné posúdiť otázku prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane, pretože ak už nie je možné
vyrubiť daň, tak nie je možné vydávať ani predbežné opatrenie, ktorého účelom má byť zabezpečenie
vymáhania príslušnej dane. Vo veci preklúzie uviedol, že ako mesačný platca DPH mal za príslušný
mesiac zdaňovacie obdobie vždy do 25. dňa nasledujúceho mesiaca, pričom päťročná lehota, v ktorej
bol správca dane oprávnený vyrubiť DPH za mesiace január 2006 až november 2006 uplynula podľa
§ 69 ods. 1 zákona o správe daní 31. decembra 2001, kedy zaniklo aj právo vyrubiť daň alebo rozdiel
dane. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že päťročná lehota na vyrubenie dane bola zachovaná, pretože
u neho došlo dňa 28.03.2011 (na základe pôvodnej daňovej kontroly, ktorá začala dňa 14.05.2010) k
prerokovaniu protokolu z kontroly dane z pridanej hodnoty za príslušné obdobia, čím mal byť podľa
žalovaného vykonaný úkon smerujúci k vyrubeniu dane a od 01.01.2012 mala začať ďalšia päťročná
lehota, ktorá uplynie dňa 31.12.2016. Žalobca uviedol, že pôvodný protokol o vykonaní daňovej kontroly
z 11.03.2011 (prerokovaný dňa 28.03.2011) nie je možné považovať za úkon smerujúci k vyrubeniu
dane v aktuálne prebiehajúcej (opakovanej) daňovej kontrole, v rámci ktorej aj bolo vydané predbežné
opatrenie, keďže na základe tohto úkonu už raz bola vyrubená daň. Táto daň bola vyrubená jednotlivými
rozhodnutiami daňového riaditeľstva SR, ktoré zmenili predchádzajúce dodatočné platobné výmery
vydané na základe výsledkov daňovej kontroly začatej dňa 14.05.2010 a protokolu zo dňa 11.03.2011
(dodatočné platobné výmery DÚ Zvolen zo dňa 29.03.2011). Daňové riaditeľstvo však na základe
odvolania rozhodlo v prospech žalobcu, a teda dodatočné platobné výmery boli zmenené na platobné
výmery, kde určená daň je totožná s tou, ktorá bola uvedená v jeho daňových priznaniach (za mesiace
január, júl, august, október, november, december 2006), resp. bolo konštatované, že neboli zistené
porušenia zákona o DPH a celkový rozdiel dane je 0,- Sk (mesiace február, marec, apríl, máj, jún,
september roku 2006). Podľa žalobcu bolo by v rozpore s ustanovením § 69 ods. 1 a 2 zákona č.
563/2009 (a aj s právnou istotou), aby bol pôvodný protokol súčasne aj úkonom na vyrubenie dane
kedykoľvek v budúcnosti, pretože zistenia z neho vyplývajúce sa už raz stali podkladom pre vydanie
rozhodnutí daňového riaditeľstva. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Sžf
2/2012, 4Sžf 5/2012, 2Sžf 58/2011 a 2Sžf 2/2012, z ktorých vyplýva záver, že doručenie protokolu (v
jeho prípade protokolu zo dňa 11.03.2011, doručeného 28.03.2011), ako úkonu považovaného za úkon



smerujúci na vyrubenie dane bolo právne konzumované v následnom vyrubovacom konaní, a to vydaním
právoplatných rozhodnutí daňového riaditeľstva, ktorými boli dodatočné platobné výmery zmenené na
platobné výmery, kde bola určená identická daň ako v jeho jednotlivých daňových priznaniach.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrvával na svojom rozhodnutí zo dňa 14.06.2013 a navrhoval
žalobu zamietnuť. Podľa žalovaného žalobcovi vznikla povinnosť podať daňové priznania na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až november 2006 v roku 2006 a za zdaňovacie
obdobie december 2006 v roku 2007. Podľa žalovaného vzhľadom k tomu, že dňa 28.03.2011 došlo
k prerokovaniu protokolu z kontroly dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia, t.j. bol
vykonaný úkon smerujúci k vyrubeniu dane podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb., dňa 01.01.2012
začala plynúť päťročná lehota podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., ktorá uplynie
dňom 31.12.2016 (pre zdaňovacie obdobie január až november 2006). Podľa žalovaného právoplatné
prerokovanie protokolu o daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia roku 2006, ktoré sa uskutočnilo dňa
28.03.2011 predlžuje lehotu na vyrubenie dane do konca roku 2016, a preto právo vyrubiť daň alebo
rozdiel dane nezaniklo 31.12.2011, ako to tvrdí žalobca. Podľa žalovaného, aj v prípade akceptácie
názoru žalobcu a v kontexte so žalobcom citovanou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, tak napriek tomu
lehota na vyrubenie dane za zdaňovacie obdobie december 2006 nezanikla, pretože v lehote piatich
rokov bol vykonaný ďalší úkon smerujúci k vyrubeniu dane, keďže: povinnosť podať daňové priznanie na
dani z pridanej hodnoty uplynula dňom 25.01.2007, od konca roka 2007 začala plynúť päťročná lehota,
t.j. pre zdaňovacie obdobie december 2006 mala lehota na vyrubenie dane uplynúť 31.12.2012. V tejto
lehote (pred jej uplynutím) dňa 04.12.2012 bola spísaná zápisnica o začatí opätovnej daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie január 2006 až december 2006 vykonávaná na požiadanie orgánov činných v
trestnom konaní (§ 69 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.). Spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly
bol vykonaný úkon smerujúci k vyrubeniu dane, ktorý predĺžil lehotu na vyrubenie dane za zdaňovacie
obdobie december 2006 do 31.12.2017. Podľa žalovaného vzhľadom k tomu, že lehota na vyrubenie
dane za zdaňovacie obdobie december 2006 uplynie dňom 31.12.2017, možno vyrubiť daň alebo rozdiel
dane do 31.12.2017, a preto bol správca dane oprávnený v zmysle § 50 zákona č. 563/2009 Z.z. uložiť
žalobcovi predbežné opatrenie na dosiahnutie účelu opätovnej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia
január až december 2006. Opodstatnenosť vydania predbežného opatrenia vyplýva podľa žalovaného
aj zo žiadosti Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene zo dňa 22.10.2012, podľa ktorého vyšetrovateľ
Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Zvolen začal trestné stíhanie za zločin skrátenia
dane a poistného, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ konajúci v mene žalobcu tým, že okrem iného
neoprávnene skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2006 v sume 10 393,- Eur.

Krajský súd uznesením č.k. 23S/256/2013-57 zo dňa 24.09.2013 zastavil konanie o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného v predmetnej veci z dôvodu, že ide o rozhodnutie, ktoré má povahu predbežnú,
a preto nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 248 písm. a) O.s.p.

Najvyšší súd po podanom odvolaní zo strany žalobcu citované uznesenie o zastavení konania
uznesením č.k. 3Sžf/132/2013 zo dňa 03.06.2014 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie
konanie. Podľa záverov uznesenia najvyššieho súdu bude povinnosťou krajského súdu dostatočne sa
vysporiadať s prieskumom zákonnosti žalobou napádaného správneho rozhodnutia, ako aj zákonnosti
postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu a rozhodnutie s prihliadnutím na odôvodnenosť a primeranosť
použitého predbežného opatrenia odôvodniť.

Krajský súd po zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a
postup správnych orgánov podľa § 247 ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

Žalobca na pojednávaní dňa 27.08.2014 uviedol, že zotrváva na podanej žalobe. Podľa jeho názoru,
pokiaľ ide o prvú daňovú kontrolu, tak táto splnila svoj účel a druhá daňová kontrola, táto už bola
nariadená protizákonne. V súvislosti aj s právnym názorom najvyššieho súdu a judikatúrou bol toho
názoru, že nariadenie predbežného opatrenia nebolo v súlade so zákonom. Na otázku súdu uviedol,
že daňová kontrola bola robená za celý rok 2006. Pripustil, že pokiaľ ide o daňovú kontrolu za mesiac



december 2006, tak že za tento mesiac nemuselo dôjsť k preklúzii, ale za ostatných 11 mesiacov došlo
k preklúzii práva.

Žalovaný sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní dňa 27.08.2014. Zároveň poukázal na vyjadrenie
k žalobe a navrhoval žalobu zamietnuť.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe a po preskúmaní veci rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm.
a) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V danom prípade žalovaný (správca dane) uložil žalobcovi predbežné opatrenie na zabezpečenie účelu
opätovnej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2006,
ktorá bola začatá na základe žiadosti Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene zo dňa 22.10.2012. Podľa
rozhodnutí žalovaného, na základe predbežných zistení je predpoklad, že žalobcovi bude dorubená
daň vo výške 84.440,- Eur. Podstatnou žalobnou námietkou vo veci žaloby proti rozhodnutiu o uložení
predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladanie s nehnuteľným majetkom žalobcu bola
námietka preklúzie práva na vyrubenie dane po opakovanej daňovej kontrole s tým, že ak nastala
preklúzia v konaní o vyrubenie dane (t.j. daň už nemožno vyrubiť) tak to má význam aj pre konanie o
uložení predbežného opatrenia, ktoré by nebolo v takomto prípade opodstatnené.

Súd sa preto primárne zaoberal uvedenou námietkou preklúzie nároku na vyrubenie dane z pridanej
hodnoty za obdobie január až november 2006, pričom z dostupných dokladov, ako aj zo stanovísk a
vyjadrení účastníkov konania (v rozhodnutiach, v žalobe, vo vyjadrení žalovaného k žalobe) dospel súd
k záverom, že právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane za zdaňovacie obdobie január až november 2006
možno považovať za prekludované, t.j. že zaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane za uvedené
obdobie.

Podľa § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok), právne úkony a ich účinky pri správe
daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1)po
uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 1)Ak ide o daňový
subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí
siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto
daňová strata vykázaná.

Podľa § 69 ods. 2 citovaného zákona, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov,
1)plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone
vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
1)možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie
alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v
ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

Podľa § 69 ods. 4 citovaného zákona, ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných
v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku
na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo
doručenie oznámenia o daňovej kontrole.



Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak,
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové
priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti
podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje
odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, 11daf) nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po
uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom
bola táto daňová strata vykázaná.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol
daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do
desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo
v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie,
alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na
vrátenie dane.

V danom prípade nebolo sporné, že povinnosť podať daňové priznania na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január až november 2006 vznikla žalobcovi v roku 2006, pričom v zmysle citovaných
ustanovení daňového poriadku päťročná lehota na zánik práva mala uplynúť do konca roku 2011. Podľa
žalovaného však vzhľadom k tomu, že dňa 28.03. došlo k prerokovaniu pôvodného protokolu z kontroly
dane z pridanej hodnoty zo dňa 11.03.2011, tak začala plynúť nová päťročná lehota podľa ustanovenia §
45 ods. 2 zákona o správe daní, ktorá v danom prípade uplynie dňom 31.12.2016. Žalobca však v žalobe
uviedol a zároveň aj doložil dokladmi, že na základe pôvodného protokolu o vykonaní daňovej kontroly
zo dňa 11.03.2011 boli vydané dodatočné platobné výmery správcom dane (zo dňa 29.03.2011), ktoré
smerovali k vyrubeniu dane a daň mu aj bola vyrubená, avšak po podanom odvolaní boli jednotlivými
rozhodnutiami Daňového riaditeľstva SR (zo dňa 30.11.2011) zmenené dodatočné platobné výmery tak,
že v týchto platobných výmeroch vydaných daňovým riaditeľstvom SR sa vyrubila daň žalobcovi, ktorá sa
však neodlišovala od dane uvedenej v jeho daňových priznaniach za obdobie január až december 2006.
V jednotlivých rozhodnutiach bolo podľa žalobcu konštatované, že neboli zistené porušenia zákona o
DPH a celkový rozdiel dane je 0,- Sk (za mesiace február, marec, apríl, máj, jún, september) a za mesiace
január, júl, august, október, november a december bolo určené, že daň je totožná s tou, ktorá bola
uvedené v jeho daňových priznaniach. za uvedené mesiace.

Žalovaný tieto skutočnosti nepopieral, avšak zotrvával na názore, že prerokovanie protokolu zo dňa
11.03.2011 o daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie roku 2006, predlžuje lehotu na vyrubenie dane
do konca roka 2016, a preto právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane nezaniklo podľa tvrdenia žalobcu.

Krajský súd sa stotožnil s názorom žalobcu, ktorý s odkazom aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR
citovanú v žalobe (4Sžf/2/2012, 4Sžf/5/2012, 2Sžf/58/2011, 2Sžf/2/2012) tvrdil, že doručenie protokolu
zo dňa 11.03.2011 nespôsobilo predĺženie lehoty na vyrubenie dane o ďalších päť rokov, pretože
predmetný protokol z 11.03.2011 bol už úkonom na základe ktorého boli vydané právoplatné rozhodnutia
v daňovom konaní (dodatočné platobné výmery o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty zo dňa
29.03.2011, ktoré boli rozhodnutiami daňového riaditeľstva z 30.11.2011 na základe odvolania žalobcu
zmenené a v podstate bolo žalobcovi v celom rozsahu vyhovené s tým, že dodatočné platobné výmery
sa zmenili na platobné výmery, kde je určená daň totožná s daňou uvedenou v daňových priznaniach,
resp. sa konštatovalo, že neboli zistené porušenia zákona o DPH a celkový rozdiel dane je 0,- Sk).

Uvedený protokol z 11.03.2011 bol teda protokolom, na základe ktorého už boli vydané rozhodnutia,
ktoré sa stali aj právoplatné. Takýto protokol preto nemôže byť už úkonom na vyrubenie dane opätovne, a
preto nie je spôsobilý ani vyvolať nové plynutie lehoty na vyrubenie dane, keďže sa už raz stal podkladom
pre vydanie rozhodnutí.



Čo sa týka zdaňovacieho obdobia december 2006, tak pre toto zdaňovacie obdobie päťročná lehota
na vyrubenie dane v zmysle § 69 ods. 1 daňového poriadku trvala do 31.12.2012, avšak v tejto lehote,
a to dňa 04.12.2012 bola podľa žalovaného spísaná zápisnica o začatí opätovnej daňovej kontroly
na základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní (§ 69 ods. 4 citovaného zákona). Nakoľko
tento úkon bol vykonaný pred uplynutím lehoty na vyrubenie dane, tak predĺžil lehotu na vyrubenie
dane za zdaňovacie obdobie december 2006 podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku do 31.12.2017. Z
uvedených dôvodov za mesiac december 2006 nemohlo dôjsť k zániku práva na vyrubenie dane. Zo
žiadosti Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, Odbor kriminálnej polície zo dňa 22.10.2012 o vykonanie
opätovnej daňovej kontroly súd zistil, že žalobca mal skrátiť splatnú daň v tomto období vo výške 10
393,- Eur (313 103,- Sk). Táto suma je však niekoľkokrát nižšia než suma, ktorú žalovaný (správca
dane) uvádzal v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia (zdaňovacie obdobie január až december
2006 - 84 440,- Eur). Túto sumu (10 393,- Eur) už nemožno ani považovať za primeranú k hodnote
nehnuteľností, ktoré boli predmetom predbežného opatrenia, vzhľadom k tomu, že predbežné opatrenie
predpokladalo dorubenie dane vo výške 84 440,- Eur.

Súd na záver uvádza, že úprava zániku práva vyrubiť daň v podstate zhodná čo sa týka lehôt a ich
predlžovania v zákone č. 563/2009 Z.z. (§ 69 ods. 1 a 2) s úpravou platnou do 01.01.2012 v zákone
č. 511/1992 Zb (§ 45 ods. 1 a 2).

Z uvedených dôvodov súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a
vec vrátil na ďalšie konanie.

Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ktoré pozostávajú z
náhrady za zaplatený súdny poplatok 70,- Eur a z trov právneho zastúpenia (príprava a prevzatie veci,
spísanie žaloby, spísanie odvolania, účasť na pojednávaní) po 130,16 Eur + 4x réžijný paušál - 7,81
Eur, + 20% DPH - 110,36 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 662,24 Eur a boli
vyčíslené žalobcom v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§ 11, § 14 ods. 1, § 16).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou

krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len

z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.