{"guid": "428b27bd-2359-4a20-be80-9942aed41796:44db945b-8248-4733-901f-a6612e602897", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6013201641.1", "spisova_znacka": "23S/308/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/308/2013 z 21. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. januára 2014, sp. zn. 23S/308/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6013201641.1", "identifikacne_cislo": "6013201641", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Baranová", "sudca_id": 162, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-baranova-162", "datum_vydania": "2014-01-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "4Sžf/29/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "4ad49806-4018-47de-847d-f64375dea09d:0ec53bfc-f822-4f31-9a16-192ffde08765", "datum": "2015-03-09", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44db945b-8248-4733-901f-a6612e602897", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6013201641.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6013201641.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6013201641.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/308/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201641
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201641.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku, v právnej veci žalobcu: TANK, s.r.o., so sídlom Haličská
cesta 3200, 984 01 Lučenec, IČO 36 057 568, zast. advokátom JUDr. Mariánom Kurhajcom, s.r.o., so
sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ul. 63, 974
01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/376703/2013 zo
dňa 08.08.2013, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd žalobu žalobcu   z a m i e t a .

II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.
9611401/5/1723997/2013/Dea zo dňa 06.05.2013 bolo rozhodnuté podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č.
563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, že bolo vyrubené platiteľovi dane z pridanej hodnoty
TANK, s.r.o., Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, IČO: 36 057 568, DIČ: 2020082779, IČ DPH:
SK2020082779 rozdiel v sume 30 068,32 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
september 2012. Daňový úrad nepriznal platiteľovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september
2012 v sume 23 002,16 Eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume
7 006,16 Eur

Nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní predstavoval 23 002,16 Eur, vlastná
daňová povinnosť správcu dane činila 7 006,16 Eur, rozdiel predstavuje 30 068,32 Eur. Vlastná daňová
povinnosť za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 7 006,16 Eur je splatná do 15 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet D. C. v U. U. vedený v štátnej pokladnici č. účtu
XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe
podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán  - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
1100307/1/376703/2013 zo dňa 08.08.2013 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového
úradu v Banskej Bystrici č. 9611401/5/1723997/2013/Dea zo dňa 06.05.2013, ktorým podľa § 68 ods.
5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov bol vyrubený rozdiel na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 30 068,32 Eur daňovému subjektu TANK, s.r.o.,
Haličská cesta 3200, Lučenec, potvrdil. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že oslobodenie
od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu (intrakomunitárne dodanie tovaru) je podmienené
splnením zákonných podmienok definovaných v § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších
predpisov. Základnou podmienkou je, že dodaný tovar musí byť fyzicky odoslaný alebo prepravený



z tuzemska do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, pričom
ods. 5 citovaného zákona definuje ďalšie podmienky oslobodenia od dane. Až po preukázaní splnenia
všetkých zákonom stanovených podmienok je daňový subjekt oprávnený uplatniť k dodávkam tovaru
do iného členského štátu oslobodenie od dane. V danom prípade bolo sporné preukázanie skutočnosti,
že tovar, ktorý bol predmetom dodania, konkrétne pohonné hmoty (PHM) fyzicky opustil tuzemsko. V
súlade s ustanovením § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. daňový subjekt, ktorý deklaroval dodanie tovaru
do iného členského štátu, je povinný preukázať, že predmet dodania bol zaslaný alebo prepravený do
iného členského štátu, a že tovar fyzicky opustil územie Slovenska, t.j. Slovenskú republiku. Námietka
daňového subjektu, že mu ako dodávateľovi nevyplýva povinnosť preverovať, či dodaný tovar bol
skutočne vyvezený do iného členského štátu a akým spôsobom bolo dodanie vykonané, je nepodložená.
Daňový subjekt tvrdil, že tovar PHM bol natankovaný nielen do nádrže motorových vozidiel, ale aj do
prepravných nádrží, pričom z predložených dokladov nie je zrejmé, že akým z uvedených spôsobov boli
dodané PHM. Žalobca nevedel preukázať, že predmetný tovar bol vyvezený do iného členského štátu,
považoval za postačujúci dôkaz - písomné vyhlásenie odberateľov. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH
je žalobca - daňový subjekt, ako platiteľ, povinný preukázať, či sú splnené podmienky oslobodenia od
dane. K predloženým čestným prehláseniam žalovaný uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho
súdneho dvora (rozsudok C-409/04 zo dňa 27.09.2007 Teleos, C-94/05 zo dňa 27.09.2007 - Twoh)
predpokladom oslobodenia od dane je, aby tovar bol skutočne fyzicky premiestnený do iného členského
štátu, pričom vyhlásenie odberateľa nemožno považovať za určujúci dôkaz na oslobodenie dodávky
vnútri spoločenstva Európskej únie. Podľa vyjadrenia Súdneho dvora Európskej únie nie je dôkazom na
účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania. Čestnými prehláseniami
nie je navyše potvrdzované, že tovar bol prepravený do Maďarska, ale je prehlásené iba to, že bol
umiestňovaný na prepravu do Maďarska. Súčasne ani v žiadnej z kúpnych zmlúv nie je zmluvne
dohodnuté, že tovar bude prepravený do iného členského štátu, ale na uplatnenie oslobodenia od
dane má podľa zmlúv postačovať iba skutočnosť, že kupujúci je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Kúpne zmluvy uzatvorené medzi daňovým subjektom ako predávajúcim a deklarovanými maďarskými
odberateľmi ako kupujúcimi, preto nie je možné považovať za relevantný dôkaz, že došlo k preprave
tovaru do iného členského štátu, lebo ich obsahom je iba dodávka tovaru, spôsob fakturácie a platby.
Nešlo o transport ani o odoslanie tovaru do iného členského štátu, napriek tvrdeniu daňového subjektu,
že čerpacia stanica sa nachádza vo vzdialenosti iba niekoľko desiatok metrov od Maďarska. Už zo
samotného charakteru dodávok PHM priamo do nádrží áut je evidentné, že svojou podstatou sú v tomto
prípade PHM tovarom, ktorého dodanie nie je spojené s odoslaním alebo prepravou do iného členského
štátu v nezmenenom stave a množstve, ale sú pohonnou hmotou, potrebnou na priame a postupné
použitie. Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné vykonávať ďalšie dôkazy, vykonaniu ktorých sa daňový
subjekt dožadoval (ako napríklad vypočutie svedkov), pretože ani vykonanie ďalších dôkazov nemohlo
mať vplyv na charakter takýchto dodávok tovaru. Taktiež ďalšia námietka daňového subjektu, že správca
dane nepreveroval smer jazdy vozidiel, je z hľadiska charakteru týchto dodávok bezpredmetná, ani
navyše preverovanie jázd vozidiel by nebolo možné zrealizovať i z dôvodu, že v predložených dôkazov
- faktúrach, zmluvách, prehláseniach, sa neuvádzajú konkrétne veľké EČ vozidiel, do ktorých mali byť
PHM načerpané, ani miesto určenie, do ktorého mali byť prepravené. Daňový subjekt z predložených
dôkazov nepreukázal že PHM boli čerpané do konkrétnych áut, patriacich konkrétnym odberateľom,
ktorým vystavil faktúru, a ktorí mu poskytli čestné vyhlásenie. Nepreukázal ani dodanie do konkrétneho
miesta na území iného členského štátu. Daňovým subjektom uvádzaný spôsob dodania tovaru PHM na
kartu nepreukazuje, že tento tovar bol dodaný dodávateľovi, deklarovanému na vystavenej faktúre a pri
takomto spôsobe dodania PHM nemožno konštatovať, že daňový subjekt hodnoverne preukázal, že pri
odjazde áut z jeho čerpacej stanice bol dodaný tovar fyzicky prepravený na územie iného členského
štátu, teda do Maďarskej republiky, že prešiel ten istý tovar v nezmenenom stave, ktorý bol dodaný
daňovým subjektom, čo nepreukazuje ani predložený znalecký posudok, ani geometrické zameranie.
Nebola preukázaná ani dodávka tovaru v prepravných nádržiach, a to ani v objeme, ani v cene, preto je
táto otázka čisto hypotetická. Podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., v kúpnej zmluve alebo vo faktúre by
malo byť určené miesto určenia. Táto podmienka vyplýva aj z § 43 ods. 5 písm. a) citovaného zákona,
v ktorom je uvedené ako nevyhnutné stanovená podmienka v prípade, že dopravu do iného členského
štátu vykonáva iná osoba, a že je to potrebné primerane použiť aj pri inom spôsobe prepravy tovaru.
Podmienka určenia konkrétneho dodania je nevyhnutne potrebná na preukázanie, že dodaný tovar
skutočne opustil územie Slovenskej republiky a bol v nezmenenom stave, t.j. v množstve a štruktúre, v
akom opustil územie Slovenskej republiky a bol prepravný na územie iného členského štátu.



Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým,
že z doterajších pozorovaní žalobcu vyplýva, že väčšina odberateľov tankovala pohonné hmoty do
prepravných nádrží a prepravných nádob, autá prepravujúce pohonné hmoty smerovali do Maďarskej
republiky. Vzdialenosť tankovacieho stojana od hranice Maďarskej republiky je asi 60m.  Žalobca
bol toho názoru, že v prípade, keď maďarský odberateľ natankoval do nádrže, nemohlo dôjsť k
spotrebe hmoty, ktorá bola natankovaná na čerpacej stanici žalobcu v Šiatorskej Bukovinke. Nebolo
povinnosťou žalobcu skúmať a preukazovať do čoho jednotliví odberatelia tankujú pohonné hmoty.
Žalobca ako daňový subjekt je len povinný preukázať, že tovar bol vyvezený do iného členského
štátu, a to preukazoval písomnými vyhláseniami odberateľov, ktorí si sami zabezpečili prepravu tovaru.
Žalobca ďalej poukazoval na písomné vyhlásenie  odberateľov, ktoré potvrdzovali nadobudnutie PHM.
Prehlásenia potvrdzovali skutočnosť predpokladanú v § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH, a to, že tovar,
t.j. PHM bol prepravený do iného členského štátu od tuzemskej firmy TANK, s.r.o., Lučenec, prevádzka
Šiatorská Bukovinka so sídlom v Slovenskej republike, a že tovar bol vyvezený do Maďarska. V bode
II. každej kúpnej  zmluvy je uvedený zoznam dodávaného tovaru, ktorým sú výlučne pohonné hmoty, to
znamená, že ak je v písomnom vyhlásení uvedený „tovar“ nemôže ísť o iný druh tovaru, len o pohonné
hmoty. V písomnom vyhlásení sa uvádza: „Tovar sme vyviezli“, čo znamená, že to nie je potvrdenie o
nadobudnutí tovaru, ako je uvedené v protokole, ale potvrdenie o preprave zabezpečenej odberateľom.
Zákon o DPH nešpecifikuje akým spôsobom, v akej forme má byť tovar do iného členského štátu
odoslaný alebo prepravený. Vtedy platný účinný zákon o DPH ako dostatočný a plnohodnotný dôkaz
považoval písomné vyhlásenie odberateľa, že tovar prepravil do iného členského štátu. Na preukázanie
prepravy tovaru slúži písomné vyhlásenie o preprave tovaru uvedené v písmene c) § 43 ods. 5. Žalobca
ako platiteľ DPH vystavuje na uskutočnené intrakomunitárne dodanie tovaru faktúru bez DPH v zmysle
§ 72 zákona o DPH, ktorá je dokladom o predaji, a na každej takejto faktúre je uvedená informácia:
„Dodanie tovaru je  oslobodené od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH“. Žalobca je toho názoru,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné a vychádza z nesprávneho skutkového stavu
veci a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v danom prípade nesprávne posúdil dodanie
tovaru do iného členského štátu. V zmysle rozsudku SD z 27.09.2007 č. k. C-4009/04 sa v bode III.
výroku uvádza, že vyhlásenie môže byť doplňujúcim dôkazom pre účely preukázania, že tovar skutočne
opustil územie členského štátu dodania. V súvislosti s týmto rozhodnutím žalobca ďalej poukazoval na
nasledované: „Keďže smernica 2006/11/ES neobsahuje konkrétne ustanovenia v súvislosti s dôkazmi,
ktoré sú zdaniteľné osoby povinné predložiť, aby im mohlo byť priznané oslobodenie od DPH, prináleží
členským štátom v súlade s čl. 131 Smernice 2006/112 stanoviť podmienky, za akých oslobodia od dane
dodania v rámci spoločenstva s cieľom zabezpečiť správne a jednoduché uplatnenie týchto oslobodení
a zabrániť akémukoľvek podvodu, Daňovému úniku alebo prípadnému zneužitiu“. Je preto na členských
štátoch, ako si zákonne upravia podmienky preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu.
Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný nedbali na to, aby bol čo najúplnejšie zistený skutkový stav veci, za
tým účelom nevykonali žiadne dôkazy, napríklad výsluch svedkov a pod. Žalobca ďalej poukazoval na
to, že správca dane vykonal u neho daňovú kontrolu na DPH aj za zdaňovacie obdobie júl 2012 z dôvodu
intrakomunitárneho dodania tovaru PHM do Maďarska a v tomto období nezistil žiadne porušenie zákona
o DPH.

Na pojednávaní dňa 22.01.2014 zástupca žalobcu osobitne poukázal na rozsudok súdneho dvora z
19.07.2012 č. 250/11, kde sa rieši otázka odpočtu DPH v súvislosti s prepravou pohonných hmôt v
lokomotíve.

K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný
poukazoval na to, že už prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok oslobodenia daného tovaru od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Už
prvostupňový správny orgán poukazoval na charakter dodávky, t.j. na skutočnosť, že načerpané PHM v
maloobchodnej predajni (čerpacej stanici) priamo do palivovej nádrže motorového vozidla s pohonnou
látkou, t.j. látkou potrebnou priamo do palivovej nádrže motorového vozidla má priame a postupné
použitie v spotrebe motorového vozidla v súvislosti s jeho prevádzkou, a to uvedením motorového
vozidla do pohybu, aj samotným prepravným výkonom. Svojou podstatou sú teda PHM tovarom,
ktorého dodanie nie je spojené s odoslaním  alebo prepravou z tuzemska do iného členského štátu
v nezmenenom stave a množstve a nemožno ho považovať za intrakomunitárne dodanie tovaru do
iného členského štátu v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z., pretože sa nedá preveriť, či tento tovar v
takomto množstve, v akom bol vyfakturovaný maďarskému odberateľovi (nedá sa preukázať smer jazdy



auta) skutočne opustil územie Slovenskej republiky. Preprava tovaru z tuzemska do iného členského
štátu nevyplýva ani z uzavretej kúpnej zmluvy a na skutočnosť, že predložené faktúry nekorešpondujú s
priloženými dodacími listami, z ktorých niektoré sú vystavené z daňou z pridanej hodnoty, čím sumárna
hodnota dodacích listov priložených k jednotlivým faktúram je iná ako na faktúrach. Uvedené dodania
tovaru boli posúdené ako dodanie tovaru v tuzemsku, na ktoré mala byť uplatnená 20%-tná daň z
pridanej hodnoty, pričom bolo poukazované na skutočnosť, že maďarskí podnikatelia, identifikovaní pre
daň v Maďarsku, majú možnosť požiadať o vrátenie dane v prípade, ak spĺňajú podmienky stanovené
smernicou č. 2008/9/ES z 12.02.2008. Na dokladoch ERP, ktoré žalobca vystavil pri odbere PHM ako
dodacie listy, bola uvedená daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20%. Pretože podľa ustanovenia § 69 ods.
5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo
v inom doklade o predaji  daň, je povinná túto daň zaplatiť, mal žalobca povinnosť túto daň zaplatiť
aj v súlade s citovaným ustanovením zákona. Žalovaný ďalej uviedol, že už samotným načerpaním
PHM prišlo k dodaniu tovaru a odberateľom vzniklo právo nakladať s týmto tovarom ako vlastníkovi,
čím došlo ku vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Žalovaný bol toho
názoru, že PHM ako špecifický tovar boli čerpané do vozidiel z dôvodu, aby sa uvedené vozidlá mohli
používať a pohybom týchto vozidiel na území Slovenskej republiky začala ich spotreba, t.j. tento tovar
tak, ako bol daňovým subjektom fakturovaný, neopustil Slovenskú republiku. Nešlo teda o transport,
ani o odoslanie tovaru do iného členského štátu, napriek tvrdeniu žalobcu, že čerpacia stanica sa
nachádza vo vzdialenosti len niekoľko desiatok metrov od Maďarska. Už zo samotného charakteru PHM
je evidentné, že svojou podstatu je v tomto prípade špecifickým tovarom, ktorého dodanie nie je spojené
s odoslaním alebo prepravou na konkrétne miesto určenia v inom členskom štáte a v nezmenenom
stave a množstve, ale sú pohonnou hmotou potrebnou na priame a postupné použitie. Žalovaný ďalej
poukazoval na skutočnosť, že z ustanovení § 55a až 55g (predovšetkým z ustanovenia § 55b ods.
5) zákona č. 222/2004 Z.z. vyplýva, že PHM, ktoré dodal platiteľ dane z pridanej hodnoty na území
Slovenskej republiky zahraničným osobám so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte, sú na
účely uplatňovania dane z pridanej hodnoty považované za špecifický tovar, na ktorý sa neuplatňuje
oslobodenie od dane podľa § 43 citovaného zákona, ale sa na ne uplatňuje osobitný režim vrátenia dane
za podmienok stanovených v § 55a až 55g zákona č. 222/2004 Z.z., podľa ktorých má zahraničná osoba
so sídlom, miestom podnikania alebo bydliskom v inom členskom štáte, za stanovených podmienok a
rozsahu, právo na vrátenie dane z pridanej hodnoty z tovaru a služieb, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku,
pričom podľa ustanovenia § 55b ods. 5 citovaného zákona je základ dane vo faktúre o kúpe PHM
250,- Eur a viac, žiadateľ je povinný spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronickými prostriedkami
predložiť kópiu faktúry alebo dovozného dokladu. Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek dodanie PHM
v tuzemsku zahraničnými osobami podlieha dani, pričom zahraničná osoba má právo za stanovených
podmienok na vrátenie tejto dane a nie na nadobudnutie PHM oslobodeného od dane podľa § 43 zákona
č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca svojim odberateľom pri načerpaní PHM vystavil
doklad z ERP označené ako dodacie listy, ktoré obsahovali všetky náležitosti faktúry podľa § 71 zákona
č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože žalobca na týchto dokladoch uviedol daň z
pridanej hodnoty, bol povinný túto daň zaplatiť aj podľa § 69 ods. 5 citovaného zákona. Zákonom č.
471/2009 Z.z. bolo zmenené ustanovenie  § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. tak, že každá osoba,
ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Ustanovenie §
69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z.  v znení neskorších predpisov tak bolo zosúladené s čl. 203 smernice
č. 2006/112/ES, podľa ktorého daň z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na
faktúre. Vystavené doklady ERP obsahovali všetky náležitosti faktúry podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z.
Žalobca poukazoval na § 43 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého je žalobca ako platiteľ dane z pridanej
hodnoty povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane. K tvrdeniu žalobcu, že
prepravu tovaru v súlade so zákonom preukázal žalobca prehlásením odberateľov, žalovaný uviedol, že
ustanovenie § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH v prípade vykonania prepravy do iného členského štátu
inou osobou ako odberateľom alebo dodávateľom, stanovuje ako podmienku na preukázanie prepravy
tovaru predloženie dokladu, v ktorom je určené miesto určenia. Túto podmienku je potrebné primerane
použiť i pri inom spôsobe prepravy tovaru, t.j. aj v prípade, ak by prepravy vykonal odberateľ. Tento zámer
zákonodarcu bol preto výslovne zakotvený aj v ustanovení § 43 ods. 5 písm. c) zákona č. 222/2004
Z.z. v znení účinnom od 01.10.2012, podľa ktorého potvrdenie o prijatí tovaru musí obsahovať nielen
adresu miesta a dátumu prevzatia tovaru v inom členskom štáte, adresu miesta a dátumu skončenia
prepravy, ale aj evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa preprava uskutočnila a
meno a podpis vodiča. Podmienka určenia konkrétneho miesta dodania je nevyhnutné potrebná na
preukázanie, že dodaný tovar skutočne opustil územie Slovenskej republiky a bol v nezmenenom stave,
t.j. v množstve a v štruktúre, v akom bol dodaný v krajine dodávateľa, prepravený na územie iného



členského štátu. Povinnosť žalobcu preukázať, že k fyzickej preprave do iného členského štátu skutočne
aj došlo je možné považovať za splnenú iba za podmienky, že je daná skutočnosť súčasne aj overiteľná,
čo bez uvedenia konkrétneho miesta určenia nie je možné. Správca dane za zdaňovacie obdobie
september 2012 predložené doklady vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, svoje závery dostatočne,
v požadovanom rozsahu odôvodnil. Výsledky kontroly za iné zdaňovacie obdobie nie sú záväzné pre
hodnotenie dôkazov v kontrole za zdaňovacie obdobie september 2012 a v prípade nesprávneho postup
správcu dane, môže byť rozhodnutie správcu dane za iné zdaňovacie obdobie predmetom preskúmania
mimo odvolacieho konania.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo
vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia zákona, oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej
osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8ods. 4), ak by dodanie tohto
tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného
členského štátu kópiou faktúry, a
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,

b) ak prepravu tovaru vykonáva dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,

c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,

d) inými dokladmi ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za
tovar.

Podľa odseku 8 citovaného ustanovenia zákona, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského
štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady
podľa ods. 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení
kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru.

Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť
daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia zákona, každá osoba,
ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Podľa § 55a ods. 5 zákona o DPH, žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil
v súlade s týmto zákonom,  a daň uplatnenú pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane
podľa § 43 alebo § 47 ods. 2.

Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane
pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pretože svojou podstatou PHM je tovar, ktorý
nebol spojený s dodaním tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravovaný z tuzemska do iného členského
štátu. Čerpanie pohonných hmôt sa využívalo za účelom priamych použití motorových vozidiel, za
účelom uvedenia motorového vozidla do pohybu a v súvislosti s prepravným výkonom.



Preprava bola zabezpečovaná inou osobou, preto v súvislosti s § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH
bolo povinnosťou žalobcu preukázať prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, miesto
určenia prepravy tovaru. Žalobca miesto určenia prepravy tovaru preukázať nevedel a ani nemohol,
pretože neboli vedené evidenčné čísla motorových vozidiel, do ktorých boli pohonné hmoty čerpané. V
priebehu celého konania žalobca nepreukázal, že by prepravu pohonných hmôt vykonával odberateľ.
Povinnosťou žalobcu v zmysle § 43 ods. 5 prvá veta bolo preukázať, že sú splnené podmienky na
oslobodenie od dane. V žiadnej kúpnej zmluve a ani v žiadnej faktúre, ktoré boli predložené k výkonu
daňovej kontroly, nebolo určené miesto určenia, kde mal byť tovar dodaný. V súvislosti s predloženými
čestnými prehláseniami odberateľov krajský súd taktiež poukazuje na rozsudok C - 409/04 zo dňa
27.09.2007 Teleos C - 94/05 zo dňa 27.09.2007, podľa ktorého predpokladom oslobodenia od dane je,
aby bol tovar skutočne fyzicky premiestnený do iného členského štátu, pričom vyhlásenie odberateľa
nemožno považovať za určujúci dôkaz na oslobodenie dodávky vnútri spoločenstva Európskej únie.
Okrem toho, pokiaľ ide o spomínané čestné prehlásenia, z týchto dokladov nie je potvrdené, že tovar
bol skutočne prepravený do Maďarska, z prehlásení vyplýva iba to, že bol umiestňovaný na prepravu
do Maďarska.

S prihliadnutím na zásadu proporcionality, ktorá predpokladá vyvážený výklad právneho predpisu medzi
záujmom štátu  reprezentovaného správcom dane a záujmom daňového subjektu a vzhľadom aj na
argumenty v súvislosti s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora je krajský súd toho názoru, že samotné
vyhlásenie odberateľov nemôže byť pre posúdenie veci rozhodujúce, pretože v opačnom prípade by
to dávalo veľkú možnosť pre zneužitie práva - priznania nadmerného odpočtu DPH. Žalobca ničím
nepreukázal, že by pohonné hmoty, ktoré boli čerpané do nádrží automobilov na čerpacej stanici boli
skutočne dodané odberateľom v Maďarsku, či teda došlo k transportu tovaru do iného členského štátu,
či tento tovar v konečnom dôsledku nebol po načerpaní využívaný v Slovenskej republike. V danom
prípade nebol preverovaný smer jazdy motorových vozidiel a v konečnom dôsledku ani preverovaný
byť nemohol.

V tejto súvislosti poukazuje súd aj na novelizované ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o DPH účinné
od 01.10. 2012, v ktorom sa sprísnili podmienky pre oslobodenie od DPH pokiaľ ide o predkladanie
príslušných dokladov.

Žalobca odberateľom pri načerpaní PHM vystavil doklady z ERP označené ako dodacie listy, ktoré
obsahovali aj náležitosti faktúry v zmysle § 71 zákona o DPH. Žalobca v týchto dokladoch uviedol aj
daň z pridanej hodnoty a vzhľadom na túto skutočnosť bola tu aj povinnosť žalobcu v zmysle § 69 ods.
5 zákona o DPH túto daň zaplatiť.

Pokiaľ žalobca namietal skutočnosť, že tovar bol čerpaný aj do osobitných nádrží, a že žalobca vykonal
u neho kontrolu aj za zdaňovacie obdobie júl 2012, a že v tomto období neboli zistené pochybenia, súd
sa týmito vecami v dôvodoch rozhodnutia už nezaoberal, pretože pre posúdenie veci nie sú podstatné
a v konečnom dôsledku nič by nezmenili na výroku tohto rozhodnutia.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie
o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho



doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou
krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2  O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho  sa
odvolateľ domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "4Sžf/29/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "4ad49806-4018-47de-847d-f64375dea09d:0ec53bfc-f822-4f31-9a16-192ffde08765", "datum": "2015-03-09", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}