Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/64/2013 z 18. 3. 2014 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. marca 2014, sp. zn. 27Sp/64/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6013201804.1 Krajský súd Banská Bystrica | 27Sp/64/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6013201804.1 | 2014-03-18 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0cd7f7b3-29db-4b57-92f3-34e5799298f6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6013201804.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/64/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201804 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201804.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica za účasti: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. č. XXX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Banská Bystrica č. V 837/2012 zo dňa 26.09.2013 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Správy katastra Banská Bystrica č. V 837/2012 zo dňa 26.09.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Banská Bystrica (ďalej aj „správny orgán“) č. V 837/2012 zo dňa 26.09.2013. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na vklad záložného práva, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu s poukazom na § 31 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že v konaní o povolení vkladu záložnej zmluvy uzavretej dňa 01.02.2012 medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava a W. O., X. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava bolo zistené, že zmluva nebola platne uzavretá. Zmluvu podpísal za záložcu B. W., predseda ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnej moci udelenej záložcom - dlžníkom W. O. v dohode o splnomocnení dňa 08.07.2011. Záložca uzavrel v ten istý deň zmluvu o úvere, na základe ktorej si požičal 300,- Eur a zaviazal sa splatiť poplatok vo výške 156,- Eur. Dlžník podľa plnej moci splnomocnil splnomocnenca uzavrieť záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, ktoré boli do dohody dopísané ručne, pričom dohoda je vyhotovená tak, že je možné do nej dodatočne dopisovať ďalšie nehnuteľnosti. Predmetom záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti zapísané v k.ú. X. na LV č. XXX. Napriek tomu, že záložca sa napriek výzve odporcu na správu katastra nedostavil, odporca rozhodol vo veci, keďže ide o prípad, ktorý je zhodný s podobnými prípadmi, kde záložcovia vypovedali, že si neboli vedomí toho, že podpisujú plnú moc a boli presvedčení, že osvedčovali podpis na úverovej zmluve. Z uvedeného pre odporcu vyplynulo, že je dôvodná pochybnosť o tom, že záložca skutočne udelil plnú moc, teda záložná zmluva nebola uzavretá podľa jeho vôle. Zástupca nekonal podľa jeho pokynov a vôle, hájil záujmy druhej strany (veriteľa), ktorá vo forme predtlače na dohode vnútila záložcovi - dlžníkovi osobu zástupcu, pričom podľa odporcu možno usudzovať, že využila jeho nepozornosť a neskúsenosť, keďže záložca - dlžník zmluvu o úvere uzatváral vo finančnej tiesni. Takto uzavretá záložná zmluva je podľa odporcu neplatná pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi a neplatná je i zmluva o úvere, ktorá obsahuje ustanovenia rozporné so zákonom a dobrými mravmi. Správny orgán poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý pri rozhodovaní v identickom prípade v rozsudku č. 24Sp/10/2012 z 26.07.2012, ktorý bol potvrdený Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/136/2012, označil takú istú dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú) podmienku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (OZ). Správny orgán poukázal na odôvodnenie predmetných rozhodnutí s tým, že sa s nimi stotožňuje, pričom takáto dohoda o splnomocnení je neplatná z dôvodu, že vlastník nehnuteľností nemal možnosť slobodného výberu zástupcu. Záujem zástupcu je v rozpore so záujmami dlžníka, čo je neprípustné s poukazom na § 22 ods. 2 OZ, zástupca je opakovane uvádzaný v záložnej zmluve veriteľa. Podľa správneho orgánu ďalším dôvodom neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi spočívajúci v tom, že dlžník sa zaviazal za poskytnutý úver splatiť aj neprimerane vysoký poplatok, čo je všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám chovania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi. V rozpore s dobrými mravmi je aj, keď veriteľ zneužije tieseň, neskúsenosť, rozrušenosť (dlžník uzatvára úverovú zmluvu spravidla v ťaživej finančnej situácii). Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 31 Katastrálneho zákona, § 22, § 37, § 39, § 52 a § 53, § 53a OZ. Z vyššie uvedených skutočností vyvodil záver, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu, a preto bolo potrebné návrh na vklad zamietnuť. Pri rozhodovaní odporca vychádzal aj zo skutočností, ktoré sú mu známe z jeho činnosti a činnosti súdov, ktoré netreba dokazovať podľa § 34 ods. 6 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), dohoda o splnomocnení je neplatná, dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísal dohodu o splnomocnení, nebol by mu vôbec poskytnutý úver. Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa udelená riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa odvolateľa sa záložca sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok, a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený v jeho mene nakladať s nehnuteľnosťami záložcu. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na to, že správny orgán nezistil spoľahlivo skutkový stav veci a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha podľa odvolateľa nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí reagovať na dva okruhy problémov a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Z skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje posúdenie, nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa neobstojí. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu a správny orgán ani nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Predmetná námietka je podľa odvolateľa čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu. Odvolateľ sa nestotožnil ani s právnym názorom správy katastra, podľa ktorého považuje dohodu o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 OZ, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, za absolútne neplatnú. Vyslovil názor, že uvedenú dohodu o plnomocenstve nie je možné posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, a teda sa na ňu nevzťahujú ani ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ bola dôvodom zamietnutia návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností skutočnosť, že zmluva o úvere je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, takéto odôvodnenie je podľa odvolateľa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolateľ namietol, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere a ak správny orgán určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Odvolateľ napokon namietal, že správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Takáto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie odporcu preto odvolateľ považuje v tomto smere za nezákonné. Odporca vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 19.11.2013 a 20.02.2014 uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a žiadal ho potvrdiť. Poukázal na to, že pri vydávaní rozhodnutia prihliadal na rozhodovaciu prax súdov, pričom poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/136/2012. Ďalší účastník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že záložnú zmluvu v jeho mene mohol podpísať B. W., predseda združenia ProHelp, pričom uviedol, že žiadny súhlas tomuto pánovi nedal, nepozná ho, nič nepodpisoval. Uviedol, že záložná zmluva bola uzavretá bez jeho vedomia. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojený návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, zmluvu o zriadení záložného práva, napadnuté rozhodnutie, dohodu o splnomocnení a písomné vyjadrenie ďalšieho účastníka k odvolaniu. Podľa § 8 písm. e/ zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.10.2013, sa zrušili správy katastra, pričom podľa § 9 ods. 4 cit. zákona pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Súd preto v konaní pokračoval s okresným úradom na strane odporcu, ktorý v zmysle § 2 ods. 5 cit. zákona má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O.s.p. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozhodnutie je potrebné zrušiť vzhľadom na jeho nedostatočné odôvodnenie. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 27.02.2012 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-PTR zo dňa 01.02.2012. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom W. O., X. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k. ú. X., okr. Z. Z., ktorých je záložca podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti podielu 1/9. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08.07.2011. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z administratívneho spisu súd zistil, že bola predložená overená fotokópia dohody o splnomocnení medzi splnomocniteľom W. O., X. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom názov splnomocnenca je predtlačený vo formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola podpísaná splnomocniteľom dňa 08.07.2011 v X. vyplýva, že „ďalší účastník za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzavretou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.“ V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 01.02.2012 v Bratislave, t.j. cca o 6 mesiacov po podpise predmetnej dohody splnomocniteľom. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 08.07.2011 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom v X.. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia ďalšieho účastníka k podanému odvolaniu navrhovateľa, z ktorej vyplýva, že si nie je vedomý toho, že by udeľoval plnú moc p. W. a uvedenú osobu nepozná, pričom nevedel, že sa má zriadiť záložné právo. V bode 4 dohody o splnomocnení sú v predtlačených kolónkach ručne dopísané nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa, pričom tieto údaje sú vyplnené evidentne iným druhom písma, ako záhlavie predmetnej dohody. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 08.07.2011, t.j. v rovnaký deň ako zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08.07.2011, ktorá skutočnosť vyplýva zo Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-PTR zo dňa 01.02.2012 - čl. II. Predmetná zmluva o úvere sa v správnom spise nenachádza a odporca ju nemal k dispozícii v čase rozhodovania. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Odporca ako orgán verejnej moci uplatňoval pri vydávaní rozhodnutia svoju kompetenciu v zmysle Katastrálneho zákona. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona. V priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje, či predložená zmluva obsahuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a zároveň skúma, či takáto zmluva bola uzavretá v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ týkajúcimi sa platnosti právnych úkonov, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 10 OZ (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že splnomocniteľ W. O. dňa 08.07.2011 v X. podpísal dohodu o splnomocnení, ktorou navrhovateľ preukazoval existenciu právneho vzťahu zastúpenia na účely uzatvorenia záložnej zmluvy podľa § 552 OZ medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci zastúpený predsedom občianskeho združenia B. W.. Z obsahu predloženej dohody o plnomocenstve vyplýva účel splnomocnenia a to naplnenie a hájenie záujmov splnomocniteľa na základe žiadosti o bezplatné zastupovanie splnomocniteľa pri uskutočňovaní právnych úkonov uvedených v predmetnej dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX z 08.07.2011. Predmetná zmluva o úvere nie je súčasťou administratívneho spisu. Napriek tomu správny orgán posudzoval, zrejme vzhľadom na vecnú a časovú súvislosť, dohodu o splnomocnení v súvislosti so zmluvou o úvere, pričom konštatoval jej neplatnosť vzhľadom na rozpor so zákonom a dobrými mravmi poukazujúc na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 24Sp/10/2012 a na Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/136/2012, ktoré podľa tvrdenia odporcu posúdili obdobnú dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú) podmienku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. S týmto názorom sa odporca stotožnil a v odôvodnení svojho rozhodnutia naň poukázal konštatujúc, že vychádzajúc z rozhodovania v obdobných prípadoch zistil, že z výpovedí iných záložcov v týchto konania vyplynulo, že si neboli vedomí toho, že podpisujú plnú moc, pričom nemali možnosť slobodného výberu zástupcu a bolo konštatované, že záujem zástupcu je v rozpore so záujmami dlžníka, čo je neprípustné s poukazom na § 22 ods. 2 OZ. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach podaného odvolania dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie v odôvodnení neobsahuje náležitosti uvedené v § 47 ods. 2 Správneho poriadku a odôvodnenie rozhodnutia nie je zrozumiteľné, určité a presvedčivé. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia najmä neuviedol, z ktorých skutkových zistení vyvodil skutkové závery a absentuje v ňom akékoľvek vysvetlenie úvahy správneho orgánu v súvislosti s oboznámenými skutočnosťami a použitými, resp. v ňom citovanými právnymi predpismi. Rozhodnutie správneho orgánu musí byť také, aby účastník (ako aj každá tretia osoba, ktorá sa s ním má možnosť oboznámiť) si mohol utvoriť z odôvodnenia rozhodnutia obraz o prejednávanej veci a vydanom rozhodnutí. Na to, aby rozhodnutie správneho orgánu bolo náležite odôvodnené sa vyžaduje, aby v odôvodnení po opísaní podstaty veci nasledoval rozbor dôkazov a ostatných pokladov podstatných pre rozhodnutie, pričom v odôvodnení je potrebné reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a je potrebné vysporiadať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Správny orgán je následne povinný uviesť záver o tom, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené, posúdi ich právny význam, vysloví úsudok o predmete konania a odôvodní použitie právnej normy citovanej v predmetnom rozhodnutí. V predmetnom prípade správny orgán v odôvodnení neuviedol, z ktorých dôkazov vyvodil skutkové závery. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že splnomocniteľ nemal možnosť slobodného výberu zástupcu a konštatoval, že záujem zástupcu je v rozpore so záujmami dlžníka, čo je neprípustné s poukazom na § 22 ods. 2 OZ. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom takéhoto záveru, keďže chýbajú skutkové zistenia, ako aj správna úvaha, na základe ktorej k takému záveru dospel. V tomto prípade nie je splnením požiadavky na riadne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odkaz správneho orgánu na rozhodnutia v obdobných veciach, prípade rozhodnutia v identických prípadoch, nepostačuje ani odkaz na vydané rozhodnutia, konkrétne rozhodnutia vydané krajským, resp. najvyšším súdom. Bez predloženia konkrétnej úverovej zmluvy, s ktorou vecne súvisí tak dohoda o splnomocnení, ako aj predložený návrh na vklad záložného práva spolu s predloženou záložnou zmluvou, nemohol správny orgán vyhodnotiť situáciu tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. O návrhu na vklad bolo teda rozhodnuté na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, s poukazom na nedostatočne odôvodnený rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, právnu kvalifikáciu predloženej dohody, ako aj zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, čo nie je dostatočne doložené listinnými dôkazmi. Rovnako právny záver odporcu, že dohoda o splnomocnení je neplatná, keďže dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísal dohodu o splnomocnení, nebol by mu vôbec poskytnutý úver, nemá poklad v zistenom skutkovom stave a rozhodnutie ani v tejto časti nie je dostatočne odôvodnené. Z predloženej dohody o splnomocnení vyplýva, že dlžníkom bola podpísala v Dúbravici dňa 08.07.2011, avšak splnomocnenec túto dohodu podpísal až cca o 6 mesiacov neskôr v Bratislave dňa 01.02.2012. Z uvedenej listiny nie je zrejmé, či dlžník disponoval ďalšou kópiou dohody o plnomocenstve, či urobil úkony potrebné na odoslanie, t.j. adresovanie návrhu dohody o splnomocnení adresovaného druhej zmluvnej strane, ktorá evidentne nebola prítomná pri podpise návrhu dohody, ani to, či splnomocnenec prijal návrh zmluvy ešte v čase, keď bol dlžník svojím návrhom viazaný, kedy mu bol návrh dohody doručený dlžníkom a ani to, či prijatie návrhu splnomocnenec doručil dlžníkovi. Nie je zrejmá ani skutočnosť, či jeho prijatie návrhu dohody o splnomocnení nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c OZ. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že o predmetnom návrhu na vklad bolo rozhodnuté obdobným spôsobom ako v ďalších konaniach, kde bol podaný obdobný návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam a v ktorých konaniach bolo zistené, že záložcovia nevedeli o podpise plnej moci a nemali možnosť zvoliť si slobodne svojho zástupcu. Z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že odporca rozhoduje o množstve podobných návrhov, a preto otázku právneho vyhodnotenia považuje za vyriešenú vzhľadom na už konštantnú judikatúru súdov. Súd zároveň akceptuje aj povinnosť správneho orgánu, aby v obdobných veciach rozhodoval tak, aby nevznikli neodôvodnené rozdiely (§ 3 Správneho poriadku). Poukazuje však na povinnosť správneho orgánu zabezpečiť si pre rozhodnutie všetky relevantné podklady a na základe v konaní preukázaných konkrétnych skutočností v konkrétnom prípade zákonným spôsobom odôvodniť myšlienkovú úvahu, ktorou v danej konkrétnej veci dospel k relevantnému rozhodnutiu. Z nedostatočného zistenia skutkového stavu v tomto prípade vyplynulo nedostatočné konkrétne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktorá skutočnosť bola dôvodom pre to, aby súd postupom v zmysle § 250l O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu s tým, že vec bude vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie. Bude úlohou správneho orgánu, aby vec znovu posúdil podľa § 31 Katastrálneho zákona s tým, že svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, ako to vyžaduje § 47 Správneho poriadku. Je povinnosťou správneho orgánu uviesť, ktoré skutočnosti má za zistené a z akých dôkazov vychádzal, ako aj to, ktoré právne predpisy na svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pri tom spravoval. Ďalej je potrebné, aby správny orgán z predložených listín posúdil, či vôľa prejavená splnomocniteľom v zmluve o dohode o splnomocnení dohodnúť sa s občianskym združením ProHelp na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy bola vážna v zmysle § 37 OZ, či bola prejavená voči druhej strane v súlade s § 43a OZ a či vôbec, resp. za akých okolností došlo k uzatvoreniu takejto dohody o plnomocenstve a to všetko vzhľadom na obsah predložených listín. Súčasne si správny orgán zadováži predmetnú zmluvu o úvere najmä vo vzťahu jej prípadného posúdenia v súvislosti s predloženou dohodou o splnomocnení a záložnou zmluvou v intenciách ust. § 52 OZ a nasl., ako aj vzhľadom na ustálenú rozhodovaniu činnosť súdov v obdobných veciach ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/136/2012). Procesne úspešnému navrhovateľovi v zmysle § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. nebola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti rozhodnutiu súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. (§ 250s O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.