Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Sp/70/2013 z 2. 6. 2014 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 2. júna 2014, sp. zn. 28Sp/70/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6013201883.1 Krajský súd Banská Bystrica | 28Sp/70/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6013201883.1 | 2014-06-02 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 32 ods. 1 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/66073137-ae07-427f-9855-edee9216b866 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6013201883.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sp/70/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201883
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201883.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Q. K., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom G. X,
XXXX/XX, A. A. proti odporcovi Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská
Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. Pr. V 59112/2013 zo dňa 25. marca 2013
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č. Pr. V 59112/2013 zo dňa 25. marca 2013 z r u š u j e podľa
§ 250j ods. 2, písm. a) O. s. p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca o navrhovateľovej žiadosti na poskytnutie
bytovej náhrady podľa § 7 zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých
nájomných vzťahov k bytom rozhodol tak, že žiadateľovi nepriznal nárok na bytovú náhradu podľa §
5 ods. 4 zákona č. 260/2011 Z. z.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prenajímateľ spoločnosť KOREMA,
a.s. napriek prevzatej výzve nepredložila doklady potvrdzujúce, že v danom prípade ide o byt podľa
§ 2 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z.. Ďalej, že si vyžiadal z matričného úradu doklady, ktoré slúžili na
pridelenie súpisného čísla na danú budovu, pričom získal len potvrdenie z 10. 8. 1994, ktoré uvádza
číslo stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia bez samotných listín. Štátny archív potvrdil, že
tieto listiny sa v štátnom archíve nenachádzajú. Nachádza sa len projektová dokumentácia a
technická správa požiarnej ochrany a technická správa k stavbe. Takisto správa katastra predložila
len kópiu potvrdenia o pridelení čísla zo dňa 10.8.1994. Na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. T. sa
spôsob využitia pozemku uvádza XX, čo znamená pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova
označená súpisným číslom. Z týchto listín zistil skutkový stav, podľa ktorého bola žiadateľovi daná
výpoveď z nájomného vzťahu, ktorá bola podaná oprávnenými osobami. Prenajímateľ nepreukázal
dátum doručenia výpovede žiadateľovi. Z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. T. vyplýva, že v danom prípade
ide o nebytovú budovu. V projektovej dokumentácii sa síce uvádza, že „na konci administratívnej
budovy je priradená bytovka“. Toto ale podľa správneho orgánu nie je smerodajné, pretože projektová
dokumentácia svedčí len o zámere na stavbu určitej nehnuteľnosti, nie o jej výslednej podobe. Podľa
odporcu z dostupnej dokumentácie nebolo zistené, že predmetom nájomného vzťahu je byt ako predmet
občianskoprávnych vzťahov, aj keď nájomca predložil overenú kópiu zmluvy o nájme bytu zo dňa 23.
12. 2004. Ďalej dôvodil tým, že ak nebola splnená k 1. januáru 1992, t. j. ku dňu účinnosti § 871 ods.
4 Občianskeho zákonníka podmienka, že išlo o byt, nevzťahuje sa naň ani § 2 ods. 1, písm. d) zákona
č. 260/2011 Z. z.. V danom prípade ku dňu účinnosti § 871 ods. 4 Občianskeho zákona nemohlo dôjsť
k tomu, že osobné užívanie bytu slúžiaceho na trvalé ubytovanie pracovníka organizácie (žiadateľa)
sa zmenilo na služobný byt a to z toho dôvodu, že v čase nadobudnutia účinnosti tohto ustanovenia
neexistovalo rozhodnutie, ktoré by potvrdzovalo, že obytné miestnosti boli rozhodnutím stavebného
úradu určené na bývanie a môžu tomuto svojmu účelu slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Odporca
pritom vychádzal z definície pojmu „byt“ podľa § 62 zákona č. 41/1964 Zb. platného a účinného do
31.12.1991. Odporca uzavrel, že z týchto podkladov bolo dostatočne zistený skutkový stav, že žiadateľ



nespĺňa nárok na poskytnutie bytovej náhrady podľa zákona č. 260/2011 Z. z., a preto jeho žiadosti
nevyhovel.

Proti uvedenému rozhodnutiu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ. Vo svojom odvolaní
uviedol, že v danom prípade išlo o služobný byt, do ktorého sa nasťahoval v roku 1976, pričom od 1.
1. 1971 do roku 2002 pracoval ako vodič riaditeľa (viacerých riaditeľov). Neskôr tento byt vymenil a
po privatizácii Slovenských telekomunikácií požiadal o jeho odkúpenie, avšak Slovak Telekom na túto
požiadavku nereagoval. Ďalej nesúhlasil ani s výpoveďou ani s napadnutým rozhodnutím. Žiadal, aby
mu bol pridelený náhradný byt.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 3. júna 2014 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom
správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
oboznámením sa s listinami: žiadosť o bytovú náhradu na tlačive doručenom odporcovi 17. 7. 2012
spolu s čestným vyhlásením žiadateľa, zmluva o nájme bytu zo dňa 23. 12. 2004 uzatvorená medzi
Slovak Telekom a.s. a žiadateľom, výpoveď Q. K. podaná spoločnosťou KOREMA a.s. na vedomie pre
Mestský úrad spolu s čestným vyhlásením tejto spoločnosti, listom vlastníctva č. XXXX k. ú. T., žiadosť
odporcu katastru a spoločnosti KOREMA a.s., technická správa Stavoprojektu Bratislava, potvrdenie
o pridelení súpisného čísla zo dňa 10.8.1994, odpoveď na žiadosť o vyhľadanie archívneho materiálu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Banskej Bystrici zo dňa 19.3.2013, evidenčný
list pre výpočet úhrady za užívanie bytu z 29.4.1976 a z februára 2000, dohoda o odovzdaní a prevzatí
bytu uzatvorená medzi Stredoslovenským riaditeľstvom spojov v Banskej Bystrici a navrhovateľom dňa
29.4.1976, evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu zo dňa 7.7.2006, zápis o odovzdaní a
prevzatí bytu z 2. 1. 2005 a zo dňa 30. 12. 2004.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (1) Správne orgány postupujú v konaní
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva
a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne
orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami
a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,
zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať
pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (5) Rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby
v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správny orgán je povinný zistiť presne a
úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je
viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Súd súhlasí s názorom odporcu, že pojmovým znakom bytu je účelové určenie miestností, ktoré byt
tvoria na trvalé bývanie, dané právoplatným kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu aj tým, že
existencia uvedeného rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov ako byty. Nemožno však súhlasiť s jeho právnym hodnotením skutočnosti,
že v danom prípade nie je možné poznať obsah tohto kolaudačného rozhodnutia z dôvodu, že toto sa
nenachádza ani v štátnom archíve a nemajú ho k dispozícii ani príslušné správne orgány. Odporca je
povinný v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. zistiť skutočný stav veci. Je výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia, keď skutočnosť, že nie je možné poznať obsah kolaudačného
rozhodnutia bola právne posúdená tak, že miestnosti užívané navrhovateľom nie sú bytom. Odporca
tým, že vec nesprávne právne posúdil, nevykonal aj ďalšie navrhovateľom predložené dôkazy o tom, že
predmetom prenájmu bol byt. Ide o dôkazy, ktoré svedčia tomu, že medzi zmluvnými stranami, t. j. medzi
navrhovateľom a každým vlastníkom nehnuteľnosti nebola najmenšia pochybnosť o tom, že predmetom
osobného užívania a od 1. mája 1992 predmetom nájmu, bol byt. Bude úlohou odporcu v ďalšom konaní
vykonať aj tie dôkazy, ktoré v konaní predložil navrhovateľ. Navrhovateľ nie je tým subjektom, ktorý
má disponovať kolaudačným rozhodnutím, ktorým bolo povolené užívanie nehnuteľnosti, v ktorej sa



nachádza predmetný byt. Pokiaľ nie je k dispozícii kolaudačné rozhodnutie vo vzťahu k budove, kde
sa nachádza byt navrhovateľa, a tento inými dokladmi preukazuje, že sa jedná o byt, nemôže byť
takáto chyba na strane príslušných správnych orgánov alebo na strane vlastníka budovy na ťarchu
navrhovateľa. Naopak, je potrebné vychádzať z dokladov ním predkladaných, ktoré podporuje aj v
štátnom archíve založená technická správa k projektu, na základe ktorého bola predmetná budova
postavená.

Súd na základe vyššie uvedeného napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2, písm. a) O. s. p. zrušil
a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.