Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Cbi/2/2012 z 4. 9. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 4. septembra 2014, sp. zn. 49Cbi/2/2012, ECLI:SK:KSBB:2014:6112201779.3
Krajský súd Banská Bystrica | 49Cbi/2/2012 | ECLI:SK:KSBB:2014:6112201779.3 | 2014-09-04 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Konkurz
Citované ustanovenia: OSP, § 153 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/15e0a304-b20a-44df-8861-5469fb05547b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6112201779.3

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Cbi/2/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112201779
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112201779.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvostupňový samosudkyňou JUDr. Evou Kmeťovou v právnej
veci žalobcu R.. Y. F. so sídlom kancelárie Q. XX, XXX XX F. F., správca úpadcu Roľnícke družstvo
Zbyňov v konkurze, IČO: 00 210 773, 031 19 Zbyňov proti žalovanému R.. T. M., Q. U. XX, XXX XX A.,
o zaplatenie 104.463,94 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 11.104,93 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd konanie  z a s t a v u j e .

Žalobcovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súd dňa 24.01.2012 žalobca pôvodne žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny 191.874,22 Eur. Uviedol, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27-24K
147/95 zo dňa 02.04.2001 bol na majetok úpadcu Roľnícke družstvo Zbyňov so sídlom 031 19 Zbyňov,
IČO: 00 210 773 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný.
Uznesením konkurzného súdu č.k. 27-24K 147/95-Že-685 zo dňa 24.08.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.11.2011, bol žalovaný zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty a do funkcie
správcu bol ustanovený žalobca. Konkurzný súd uznesením uložil žalovanému povinnosť riadne
informovať žalobcu a dať mu k dispozícii všetky doklady v lehote 15 dní od doručenia uznesenia,
žalobcovi ako správcovi uložil povinnosť predložiť súdu návrh na rozvrhové uznesenie do 30 dní
od právoplatnosti a žalobcovi aj žalovanému súčasne uložil povinnosť do 15 dní od právoplatnosti
uznesenia predložiť súdu podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí všetkých dokladov.

Žalovaný ešte v postavení správcu konkurznej podstaty doručil konkurznému súdu dňa 12.07.2010
konečnú s právu podanú v zmysle § 29 ods.1 zák.č. 328/1992 Zb. spolu s vyúčtovaním svojej
odmeny a výdavkov zo dňa 27.05.2010, ktorá bola na úradnej tabuli konkurzného súdu vyvesená dňa
20.07.2010. Z uznesenia konkurzného súdu č.k. 27-24K 147/95-661 v znení opravného uznesenia č.k.
27-24K 147/95-681 vyplýva, že príjmy konkurznej podstaty predstavujú spolu sumu 197.574,22 Eur,
výdavky predstavujú sumu 112.189,10 Eur (pohľadávky proti podstate), konkurzná  odmena je vo výške
19.203,19 Eur a suma určená na uspokojenie veriteľov je vo výške 65.631,42 Eur.

Žalobca tiež uviedol, že žalovaný žalobcu ako nového správcu až do podania žaloby v tejto veci
nijako nekontaktoval, nepodal mu informáciu o stave majetku úpadcu a ani mu neodovzdal žiadne
doklady, pričom žalobca nahliadnutím do konkurzného spisu úpadcu zistil, že žalovaný ako správca
mal výťažok zo speňaženia majetku podstaty, resp. výťažok získaný inou činnosťou v doposiaľ presne



nezistenej sume použiť ako pôžičku pre svoje potreby, a zistil tiež, že Okresné riaditeľstvo PZ SR v
Žiline začalo vo vzťahu k tomuto konkurzu trestné stíhanie vo veci zločinu porušovania povinností pri
správe cudzieho majetku. Žalobca, keďže nedisponuje relevantnými skutkovými informáciami, nie je v
súčasnosti objektívne spôsobilý posúdiť ani to, či nároky, ktoré je podľa § 31 zák.č. 328/1992 Zb. o
konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) možné uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzu boli v skutočnosti
aj uspokojené tak, ako to žalovaný tvrdil v konečnej správe.

Na účtoch, resp. v pokladni úpadcu sa nenachádzajú finančné prostriedky predstavujúce výťažok zo
speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu, resp. výťažok získaný inou činnosťou správcu, ktoré
majú byť na základe uznesenia konkurzného súdu o schválení konečnej správy určené na uspokojenie
pohľadávok konkurzných veriteľov, a to konkurzná  odmena 19.203,19 Eur, ďalej suma určená na
rozdelenie pre veriteľov, t.j. 66.181,93 Eur a pohľadávka proti podstate vo výške nezaplateného súdneho
poplatku za konkurz 2.025,16 Eur na základe rozvrhu výťažku. Žalobca preto ako správca podal v
záujme ochrany subjektívnych práv konkurzných veriteľov túto žalobu na súd. Poukázal tiež na príslušnú
úpravu ZKV, z ktorej vyplýva, že správca nesmie na úkor podstaty uzatvárať zjavne nevýhodné zmluvy
alebo robiť úkony, ktorými získa prospech pre seba alebo osoby jemu blízke. Žalovaný je podľa žalobcu
povinný bezdôvodné obohatenie, vzniknuté z neplatného právneho úkonu (zmluvy o pôžičke) vydať vo
výške, v akej bola táto pôžička poskytnutá. Žalovaný ďalej zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone
činnosti správcu pre porušenie povinností ustanovených v § 8 ods.2 ZKV, v zmysle ktorého je správca
povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu, vzniknutú
porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

Žalobca ďalej uviedol, že podľa rozvrhového uznesenia mali byť uspokojené pohľadávky veriteľov v
sume min. 87.410,28 Eur (konkurzná odmena 203,19 Eur, suma určená na rozdelenie pre veriteľov
66.181,93 Eur a 2.025,16 Eur pohľadávka proti podstate zodpovedajúca nezaplatenému súdnemu
poplatku), nakoľko však žalobca nemá k dispozícii žiadne doklady od žalovaného, ktoré by preukazovali
úhradu niektorej, resp. všetkých pohľadávok podľa § 31 ods.1 ZKV, z opatrnosti si uplatnil v žalobe voči
žalovanému zaplatenie sumy 191.874,22 Eur, čo je rozdiel medzi sumou príjmov konkurznej podstaty
v celkovej výške 197.574,22 Eur a sumou 5.700,- Eur ako výdavkov správcu (žalovaného), ktoré boli
podľa konečnej správy v priebehu konkurzu uhradené.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 14.03.2012 a uviedol, že uznáva
nárok žalobcu do výšky 85.385,12 Eur. Uvedená suma pozostáva zo sumy na rozdelenie pre veriteľov
vo výške 65.361,42 Eur a zo sumy 19.573,70 Eur ako odmena správcu. Vo zvyšnej časti žalovaný nárok
žalobcu neuznáva. K vyjadreniu žalovaný priložil Zápisnicu zo stretnutia žalobcu a žalovaného spísanú
dňa 29.02.2012 v sídle žalobcu, v ktorej žalovaný písomne uznal nárok žalobcu vo výške 85.385,12 Eur.

Súd vec prejednal najprv na pojednávaní dňa 13.05.2013 s poukazom na § 101 ods.2 O.s.p. v
neprítomnosti žalovaného a čiastočným rozsudkom rozhodol v zmysle § 152 ods.2 O.s.p. najskôr o časti
žalobcovho nároku tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 87.410,28 Eur s 9% úrokom z
omeškania ročne od 01.10.2012 až do zaplatenia s tým, že o zvyšku žalobcovho návrhu a o trovách
konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci. Čiastočný rozsudok vydaný pod č.k. 49Cbi
2/2012-57 zo dňa 13.05.2013 nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2013.

Súd pokračoval v konaní o zaplatenie 14.463,94 Eur s prísl., pričom podľa oznámenia žalobcu zo
dňa 28.07.2014 prebiehala medzi žalobcom a žalovaným vzájomná komunikácia, cieľom ktorej bolo
stanovenie definitívnej výšky nároku.

Na pojednávaní dňa 05.09.2014 za prítomnosti oboch účastníkov konania predložil žalovaný súdu
písomné uznanie dlhu zo dňa 28.08.2014, ktoré vychádzalo z Protokolu o preukázaných príjmoch a
výdavkoch v konkurze úpadcu vyhotovenom dňa 26.08.2014 žalobcom ako správcom po spoločnom
rokovaní účastníkov konania. Žalovaný aj ústne na pojednávaní v súlade s uvedeným písomným
uznaním prehlásil, že uznáva svoj dlh vo výške 11.104,93 Eur tak, ako bol tento vyčíslený v uvedenom
protokole.



Žalobca na pojednávaní žalobu v časti o zaplatenie 93.359,01 Eur zobral späť, navrhol, aby súd konanie
v tejto časti zastavil a žiadal, aby súd rozsudkom pre uznanie zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny
11.104,93 Eur.

Podľa § 153a/ ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej len O.s.p.), ak počas konania
žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred
súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.

Podľa § 153a/ ods.2 O.s.p., rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno
len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom
žalovaného.

Nakoľko žalovaný uznal pred súdom časť žalobcom uplatneného nároku, a to vo výške 11.104,93 Eur,
pričom žalobca späťvzatím žaloby vo zvyšnej časti, t.j. 93.359,01 Eur sa vzdal vo zvyšku svojho nároku,
súd podľa § 153a/ ods.2 O.s.p. rozhodol v tejto veci rozsudkom pre uznanie tak, že žalovaného zaviazal
na zaplatenie istiny 11.104,93 Eur.

Vo zvyšku uplatneného nároku (93.359,01 Eur) súd na základe späťvzatia žaloby konanie podľa § 96
O.s.p. zastavil.

V konaní, vrátane čiastočného rozsudku bol úspešnejší žalobca, nakoľko si však náhradu trov konania
neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko obaja účastníci konania sa hneď po
pojednávaní na súde ústne do zápisnice vzdali práva podať odvolanie.

Rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.

Pokiaľ v zákonom stanovenej lehote 15 dní niektorý  z účastníkov podá proti rozsudku odvolanie, bude
toto odmietnuté.