Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/51/2014 z 18. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. novembra 2014, sp. zn. 17CoP/51/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6113225818.2 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoP/51/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6113225818.2 | 2014-11-18 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, § 26 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b89c567-fcfb-49fd-a0ed-1c0cc154ad10 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113225818.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/51/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113225818
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113225818.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci starostlivosti o Z. Y.,
nar. XX. XX. XXXX a maloletú M. Y., nar. XX. XX. XXXX, obidve bytom K. K., X. M. XX, v čase maloletosti
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti otca
V. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. E., G. A. XX/XXX, t. č. O. XXX a matky N. Y., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom K. K., X.M. XX, t. č. K. K., Z. XX, zastúpenej na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci,
Trieda SNP 75 Banská Bystrica JUDr. Petrom Bacíkom, Advokátska kancelária Bacíková a spol. so
sídlom Skuteckého 12, v konaní o zmenu výchovného prostredia maloletých detí o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/297/2013-46 zo 16. 10. 2013, v spojení s opravným
uznesením č. k. 31P/297/2013-64 z 11. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že matka je povinná platiť výživné k rukám Z.
Y., nar. XX. XX. XXXX.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril v tom čase obidve maloleté deti do osobnej starostlivosti
otca; matke uložil povinnosť prispievať na výživu v tom čase maloletej Z. sumou 55 € mesačne a na
výživu maloletej M. sumou 50 € mesačne k rukám otca do 15. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/206/2009-43
zo dňa 25. 03. 2010 vo výroku o výchove maloletých detí a k zmene rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 31P/114/2012-89 zo dňa 25. 05. 2012 vo výroku o výžive maloletých detí.

Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že deti pochádzajú z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/206/2009-43 zo dňa 25. 03. 2010,
právoplatným 22. 04. 2010; na čas po rozvode manželstva boli obidve maloleté deti zverené do osobnej
starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu. Výživné bolo naposledy
zvýšené od 01. 05. 2012 rozsudkom č. k. 31P/114/2012-89 zo dňa 25. 05. 2012, právoplatným 07. 07.
2012, na Z. na 95 € mesačne a na M. 90 € mesačne. Matka s maloletými deťmi žila v rodinnom dome
svojho brata v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi a starou matkou z jej strany; v súčasnosti sa
matka odsťahovala ku svojmu priateľovi do podnájmu do 2-izbového bytu. Deti sa odmietli odsťahovať
spolu s ňou.

Otec maloletých detí býva v A. E. v 1-izbovom byte a vedľa neho v 1,5- izbovom byte žije stará matka detí
zo strany otca. Otec dlhodobo prejavoval záujem o svoju osobnú starostlivosť o obidve deti; od začiatku
októbra 2013 M. žije s ním v spoločnej domácnosti a staršia Z. zostala žiť v pôvodnej domácnosti u starej



matky, ktorá je chorľavá. Maloleté deti sú blízko veku dospelých a po ich vyjadrení matka súhlasila s
tým, aby boli zverené do osobnej starostlivosti otca, pretože sú dostatočne veľké a vyspelé, aby si samé
uvedomili dôsledky svojho rozhodnutia. Ona sa s deťmi kontaktuje, často sa pri nej stravujú, ona im
poskytuje podľa svojich možností finančné prostriedky. Odsťahovala sa do blízkosti pôvodného bydliska
maloletých detí. Je presvedčená o tom, že otec detí svoj úmysel postarať sa o maloleté deti myslí vážne
a zmenu výchovného prostredia myslia vážne aj deti. S návrhom na stanovenie výšky výživného však
nesúhlasila vzhľadom na svoje osobné majetkové a zárobkové pomery a výživné bola ochotná platiť
v čo najnižšej sume, pretože sama je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej
Bystrici bez nároku na dávky v hmotnej núdzi, pretože nesplnila podmienky; s minimálnym výživným
nesúhlasil ani otec ani kolízny opatrovník.

Otec detí pracuje na Roľníckom družstve I. A. E. s priemerným mesačným čistým príjmom 433,81 €,
ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá; matka je od 01. 01. 2012 až do súčasnosti evidovaná na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici. V období od 02. 01. 2012 do 31. 12. 2012 matka
pracovala na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti Cromwell, a. s., Moderná Pošta 21,
Lamačská cesta 22, Bratislava, so zárobkom 45,845 € priemerne mesačne; ďalšiu vyživovaciu povinnosť
nemá. Súd dospel k záveru, že matka detí po tom, čo nebude viazaná osobnou starostlivosťou o deti, sa
môže sa uchádzať o zamestnanie v oblastiach, kde sú lepšie pracovné príležitosti; je v jej možnostiach
a schopnostiach zarobiť aspoň minimálnu mzdu. Z tejto môže platiť výživné mesačne vo výške 50 €
na M. a 55 € na Z., ktoré sú blízke veku dospelých a náklady na ich stravovanie, ošatenie, obutie,
krytie školských, kultúrnych, športových potrieb sú vysoké. Matkou navrhovaná výška výživného by
nepostačovala ani na krytie cestovného pre ne do školy a späť.

Rozhodnutie o trovách konania súd oprel o ust. § 138 ods. 4, 6, s poukazom na ust. § 140
ods. 1 O. s. p., keď žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov súdneho konania.

Proti rozsudku podala odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu ustanoveného Centrom právnej
pomoci matka a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom tak, že
ju zaviaže prispievať na výživu maloletých detí minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to na každú dcéru zvlášť od právoplatnosti rozhodnutia.
Vzhľadom na to, že ju v konaní zastupoval advokát ustanovený Centrom právnej pomoci, uplatnila
si aj náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom aj odvolacom konaní vo výške 359,22 €,
pozostávajúce z piatich úkonov právnej pomoci po 60,07 €, + 5 x 7,81 € režijného paušálu + DPH 20 %.
S rozsudkom nesúhlasila vzhľadom na nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu. Poukázala
na svoju dlhodobú nezamestnanosť, na to, že je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, privyrába si
brigádnickou činnosťou pre spoločnosť Slovenka - Silver, s. r. o., Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica,
s dohodnutou hodinovou odmenou 2,07 €. Za odpracované obdobie od 16. 09. 2013 do 31. 09. 2013
dostala odmenu spolu vo výške 31,97 €. Túto brigádu mala dohodnutú do 31. 12. 2013; iný príjem
nemá. Nesúhlasila s odôvodnením v rozsudku, že má možnosť nájsť si prácu aj mimo svojho bydliska,
kde sú lepšie pracovné príležitosti. Prácu na dohodu v spoločnosti Slovenka sa jej podarilo nájsť po
dlhodobom namáhavom hľadaní, pričom ako dlhodobo nezamestnaná šička nemala inú možnosť, ako
nastúpiť aspoň na pár hodín mesačne do práce za mzdu, ktorá jej bola ponúknutá. Snažila sa a stále
si hľadá prácu v rôznych oblastiach, počnúc upratovacími prácami. Ona nemá z čoho uhrádzať náklady
spojené s cestovaním napr. do G., E., či K., spojené s pracovnými pohovormi, keď jej príjmy sú tak nízke.
Býva so svojím priateľom v spoločnej domácnosti a tomuto sa snaží aspoň niečím na bývanie prispieť.
Spolu s nimi žijú ešte jeho dvaja synovia vo veku 16 a 15 rokov. Jej priateľ je zamestnaný ako elektrikár
s mesačným príjmom 500 € netto. Nájom mesačne platia v sume 350 € vrátane energií, vody a televízie.
Priateľ zo svojho príjmu platí nielen nájom a inkaso, ale aj výživu pre svojich dospievajúcich synov, ktoré
skutočnosti súd vo svojom rozhodnutí vôbec nezobral do úvahy. Okrem toho nesúhlasila s nepriznaním
náhrady trov konania, ktoré si na pojednávaní riadne uplatnila a žiadala priznať trovy prvostupňového
konania, ako aj trovy odvolacieho konania.

Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že už po rozvode sa snažil o zverenie
svojich maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, avšak rešpektoval súdne rozhodnutia. Deti žijú
v súčasnosti u neho; zistil určité zdravotné zanedbania detí (musel s nimi navštíviť stomatologické
ambulancie, kde neboli 4 roky, musia absolvovať stomatologické zákroky, maloletá M. má už predpísané
okuliare), s čím budú spojené zvýšené výdavky. Pritom matka stále poberá prídavky vo výške 45,08 €



na obidve deti a výživné neplatí žiadne. Obidve dcéry študujú a majú rozhodne vyššie potreby než 105
€ mesačne, ktoré je určené ako výživné od matky.

Napriek tomu, že on nepodal odvolanie, navrhol, aby krajský súd čiastočne potvrdil rozsudok okresného
súdu v časti zmeny výchovného prostredia aj preto, lebo proti tomuto odvolanie nesmeruje a čiastočne
zmenil rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa výživného, ktoré nech upraví tak, že matka je
povinná prispievať na výživu Z. sumou 75 € a na výživu maloletej M. sumou 70 € a to už od 01. 09. 2013,
i keď návrh bol podaný len 16. 09. 2013; on sa o deti staral už skôr. Zameškané výživné od 01. 09. 2013
do dňa právoplatnosti rozsudku navrhol povoliť matke splácať po 10 € mesačne na každé dieťa zvlášť.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu odporučil rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože
okresný súd zhodnotil pomery u všetkých účastníkov konania a určil správne výživné.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,
ďalej len „O. s. p.“) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s.
p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 201 O. s. p.), pričom
podanie opravného prostriedku nie je vylúčené § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté
rozhodnutie v rozsahu § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery
súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o
výkone rodičovských práv a povinností.

V prejednávanej veci matka podala odvolanie do určenia výživného, ktoré ju súd zaviazal platiť po
zverení do osobnej starostlivosti otca pre v tom čase dve maloleté deti; prvý výrok o zmene výchovného
prostredia - o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca - odvolaním nenapadla.

V zmysle platnej právnej úpravy je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov;
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine). Cieľom zákonnej
úpravy je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie potreby dieťaťa;
každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Pritom zákon nerozlišuje, či ide o
nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.

V súvislosti so zmenou výchovného prostredia detí okresný súd určil matke výživné; prihliadol najmä na
potreby detí, ale aj na príjem matky, ktorá je síce v evidencii úradu práce, ale bez nároku na dávku v
hmotnej núdzi. Ako vyučená krajčírka pracovala (v čase rozhodnutia súdu) na 4 hodiny denne s odmenou
2,07 €/hod.. V čase, keď zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti ona, otec platil výživné spolu
185 €. Životné náklady detí sa s pribúdajúcim vekom zvýšili, čo aj bez hlbšieho skúmania konkrétnych
výdavkov samo o sebe odôvodňuje zmenu výživného, ale nie smerom dole. Neprichádza do úvahy
určenie výživné na hranici životného minima podľa požiadaviek matky. Odvolací súd sa stotožňuje s
vyjadrením okresného súdu, že v súčasnosti má matka priestor na hľadanie si práce aj mimo svojho
bydliska, v širšom okolí, i keď zo všeobecných znalostí súdu je známe, že krajčírske povolanie je
žiadané a vyhľadávané aj priamo v Banskej Bystrici. Preto okresný súd správne vychádzal zo schopností
matky zarobiť aspoň minimálnu mzdu, z ktorej je schopná platiť na výživu obidvoch dcér výživné vo
výške stanovenej okresným súdom. Úplne bez významu sú odvolacie námietky matky, že jej priateľ má
vyživovaciu ku svojim dvom synom a platí nájom a inkaso za byt, v ktorom býva aj ona, ktorú skutočnosť
súd vôbec nezohľadnil. Už vyššie odvolací súd konštatoval, že prvoradá je vyživovacia povinnosť rodičov
voči svojim deťom a na žiadne ďalšie výdavky rodičov nemožno prihliadať.



Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné; krajský
súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento
vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z toho
vyvodil aj správny právny záver. Vyhodnotil príjmy aj výdavky na strane matky i otca, zhodnotil zmenu
pomerov u všetkých účastníkov za obdobie, odkedy došlo k poslednej úprave výživného a zdôraznil
zmenu pomerov na strane maloletých detí. Správne ustálil výšku výživného, rešpektoval zdravotný stav
a potreby maloletých detí.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol skutočnosti, ktoré len
umocňujú presvedčenie odvolacieho súdu o tom, že rozhodnutie okresného súdu o určení výživného je
správne a odvolacie dôvody matky nie sú na mieste. Keďže zákaz reformatio in peius (zákaz rozhodnutia
smerom k horšiemu) platí aj v tých prípadoch, keď prvostupňové konanie mohlo začať aj bez návrhu,
odvolací súd nemôže zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa v neprospech účastníka, ktorý odvolanie
podal v prospech účastníka, ktorý odvolanie nepodal. Rešpektujúc uvedenú zásadu môže odvolací
súd len konštatovať, že aj keď mal otec (resp. plnoletá Z.) právo na určenie výživného minimálne od
podania návrhu, ale v konaní takto priznať výživné nežiadal a odvolanie nepodal, nemôže ani odvolací
súd počiatok a výšku výživného od matky zmeniť. Uvedené platí aj u plnoletej Z., ktorá od XX.XX.XXXX
vystupuje v pozícii navrhovateľky a na výzvu krajského súdu odpovedala, že trvá na návrhu na určení
výživného od matky aj na čas svojej plnoletosti a žiada ho priznať vo výške 65 €. Reagujúc na túto zmenu
mohol odvolací súd zmeniť len osobu príjemcu výživného (t.j. poberateľa výživného) z osoby otca na
osobu Z., ako navrhovateľky v konaní.

Stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, ktorý vykonal v prejednávanej
veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne, vyhodnotil príjmy a výdavky na
strane matky i otca, zhodnotil zmenu pomerov u všetkých účastníkov, správne ustálil výšku výživného,
rešpektoval zdravotný stav a potreby maloletých detí, odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie,
ktoré má všetky náležitosti podľa § 157 ods. 2 O. s. p., je presvedčivé, preskúmateľné a zrozumiteľné,
potvrdil, pretože nevidel dôvody na jeho zmenu (§ 220 O. s. p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 O. s. p.).

O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal; aj v tejto
časti je výrok rozsudku okresného súdu správny. Za použitia ust. § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s §
224 ods. 1 O. s. p. odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal ich náhradu, pretože podľa citovaného zákonného ustanovenia žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať bez návrhu.

Pokiaľ matka žiadala priznať vo svojom odvolaní trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom aj
odvolacom konaní, krajský súd považuje za potrebné uviesť: podľa § 149 ods. 2 O. s. p., ak ide
o zastupovanie na základe rozhodnutie Centra právnej pomoci, náhradu trov právneho zastúpenia
upravuje osobitný predpis. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi, ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia,
advokátovi prizná odmenu za právne zastupovanie podľa ustanovení osobitného predpisu centrum; to
neplatí, ak advokát právo na náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v
takom prípade advokátovi právo na priznanie odmeny centrom nevznikne.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.