{"guid": "c303b0ba-2a31-4a70-97a4-b1ca702ce8c8:f4e222c1-c893-4c1c-bb1a-b74323973a35", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6114208043.1", "spisova_znacka": "41CoE/189/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/189/2014 z 13. 7. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. júla 2014, sp. zn. 41CoE/189/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6114208043.1", "identifikacne_cislo": "6114208043", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Dudič", "sudca_id": 432, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-dudic-432", "datum_vydania": "2014-07-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4e222c1-c893-4c1c-bb1a-b74323973a35", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6114208043.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6114208043.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6114208043.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/189/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114208043
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6114208043.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o.,
so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. spoločnosťou verita, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, proti povinnej T. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. X, XXX XX X. X., štátny občan SR, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Eleonórou Noskovou,
Exekútorský úrad Banská Bystrica, Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 176/14, o
vymoženie sumy 1.232,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1216/2014-9 zo dňa 7. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1216/2014-9 zo dňa 7. mája 2014   p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie
proti povinnej pre vymoženie sumy 1.232,04 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. PV-B/1011/0313 vydaný dňa 01.03.2013 (ďalej len „rozhodcovský
rozsudok“) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava (ďalej len \"rozhodcovský súd\"). Okresný súd s poukazom na ust § 44
ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Skúmal aj rozhodcovskú doložku, berúc do
úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská
doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). S poukazom na ust. §
52 ods. 1 a § 52 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2007
(ďalej len \"Občiansky zákonník\") a zároveň s poukazom na ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, okresný súd s prihliadnutím na
povahu účastníkov obsah a formu zmluvy, vyhodnotil zmluvu medzi právnym predchodcom oprávneného
a povinnou, v ktorej je obsiahnutá aj rozhodcovská doložka, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok, ako spotrebiteľskú. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť L. X., a.s., ktorej predmet
činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Zdôraznil, že spotrebiteľská zmluva
nie je samostatným typom zmluvy, ale druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy ustanovujú osobitné
podmienky, ako aj podmienky, ktoré v nej nesmú byť obsiahnuté, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu
tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v
súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam
verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom,
odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a
tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.



Uviedol, že ide o formulárovú zmluvu, kde návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom
prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou
jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Súd pri posudzovaní podmienok
uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad, a to podľa smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len \"smernica\"). Táto
smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z. (účinného od 1. apríla
2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej
republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník, okrem toho má smernica aj tzv.
nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre
výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. Ďalej poukázal na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 31.12.2007, podľa ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné a toto ustanovenie v aktuálnom znení, ktoré obsahuje demonštratívny výpočet
ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky.
Rozhodcovskú doložku okresný súd označil za neprijateľnú podmienku s odôvodnením, že tak ako
je rozhodcovská doložka koncipovaná, spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd, porušenie
povinností zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Vzhľadom na absolútnu
neplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno považovať rozhodcovský súd za riadne splnomocnený na
rozhodovanie vo veci, preto okresný súd posúdil rozhodcovskú doložku, ako absolútne neplatný právny
úkon. S ohľadom na uvedené závery okresný súd dospel k názoru, že predmetný exekučný titul je vydaný
v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý je
právoplatný a vykonateľný, preto ho už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok má rovnaké
účinky, ako rozsudok všeobecného súdu, a preto je v zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p. záväzný pre
účastníkov konania, ako aj pre všetky orgány. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nie je oprávnený ho rušiť, či meniť, pretože nedisponuje
takou právomocou. Skúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku pripúšťa len ust. § 45 ods. 1 písm.
c) ZoRK. Z tohto ustanovenia vyplýva, že  rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, nie iba na
to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pretože nie každá skutočnosť hodnotená ako
neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Ďalším nedostatkom rozhodnutia
okresného súdu podľa vyjadrení odvolateľa je opomenutie ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
bankách“), v zmysle ktorého bol oprávnený povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. V závere
odvolateľ namietol neprimerané zvýhodňovanie povinného exekučným súdom tým, že nahrádza pasivitu
účastníka konania na strane povinného, v dôsledku čoho došlo k porušeniu princípu rovnosti účastníkov
konania. V tejto súvislosti poukázal aj na nálezy Ústavného súdu SR. S ohľadom na tieto skutočnosti
odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdneho exekútora poverí
vykonaním exekúcie alternatívne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa §
212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu, ako vecne správne podľa § 219 ods.
1,2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený (právny predchodca- spoločnosť L. X., a.s.,
X.) a povinná uzatvorili dňa 27.11.2007 Zmluvu, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver
vo výške 1.659,70 Eur. Povinná sa v zmluve zaviazal poskytnutú sumu splatiť v 50- ich mesačných



splátkach po 54,53 Eur. V článku 11. bod 11.2 Obchodných podmienok pre úver (ďalej len „OPpÚ“)-
„Prechodné a záverečné ustanovenia“ sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke v tom znení,
že akékoľvek spory medzi zmluvnými stranami budú riešené dohodou a pre prípad, že sa nedohodnú
povinná prijíma návrh oprávneného na riešenie vzájomných sporov z predmetnej zmluvy, budú riešené
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s., Bratislava podľa jeho základných vnútorných predpisov. Ďalej je v rozhodcovskej doložke uvedené,
že toto rozhodnutie zmluvných strán je konečné a miestom konania bude Bratislava. Predmetná Dohoda
bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému 1.232,04 Eur s prísl. do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Okresný
súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej
a v napadnutom rozhodnutí označil rozhodcovský rozsudok (exekučný titul)  za vydaný v rozpore so
zákonom. Poukázal o.i. aj na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú
doložku, na základe ktorej konal rozhodcovský súd, označil za neprijateľnú podmienku. Odvolací
súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu o neplatnej rozhodcovskej doložke a nevykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku predloženého ako exekučný titul.

Na základe námietky odvolateľa sa odvolací súd zaoberal otázkou, či Zmluva, ktorá založila záväzkový
vzťah medzi oprávneným, resp. pôvodným veriteľom a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou. V právnom
poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno
aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zákon
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný
spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti, alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku
má účinky normy lex specialis. Popri tejto špeciálnej norme výraznú ochranu pre spotrebiteľa poskytuje
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, vrátane služieb na finančnom trhu,
upravený v ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka (v spojení s ustanovením § 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Je tak zjavné, že aj na právny vzťah založený medzi
oprávneným a povinnou zmluvou, od ktorej sa uplatnený nárok oprávneného v danej exekučnej veci
odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch platné a účinné v čase
uzatvorenia zmluvy, ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou
spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa - a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola
uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie je
žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria
aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, na ktoré odkazuje aj odvolací súd.
Odvolací súd tiež poukazuje na ustanovenie § 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré definuje zmluvné
strany. Podľa ust. § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa je zakázané konanie v rozpore s dobrými
mravmi, pričom konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely vyššie uvedených zákonov rozumie
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie, alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, prípadne ktoré
môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti
a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody. Zmluva dojednaná medzi oprávneným a povinnou obsahuje ustanovenia
(dojednania), ktoré sú v rozpore s deklarovanými zásadami, preto, ako je už vyššie uvedené, túto zmluvu
možno nesporne považovať za typovú zmluvu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, je
možné za spotrebiteľské zmluvy v širšom ponímaní považovať zmluvy uzavreté podľa Občianskeho i
podľa Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku
záväzkového vzťahu - spotrebiteľa z jeho práv. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s
ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontaktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť
dodávateľa, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a zo zreteľom na možnosť
určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Ochrane spotrebiteľa
venuje mimoriadnu pozornosť aj Európska únia, a preto aj odvolací súd poukazuje na Smernicu, ktorá je
základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa. Táto bola do slovenského právneho poriadku prebratá



zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinným od 1. apríla 2004, okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom
nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii). Okrem toho, že tento
zákon novelizoval Občiansky zákonník, Smernica má aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre
Slovenskú republiku a slúži ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov,
čo však neznamená, že nemožno na ňu odkazovať pri výklade vnútroštátneho práva. Táto námietka
odvolateľa je neopodstatnená, keďže okresný súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil práve aplikáciou
vnútroštátnych prepisov, na komunitárne právo odkazuje len podporne. S ohľadom na tieto skutočnosti
odvolací súd dospel k záveru, že napriek aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka v nesprávnom
znení, okresný súd správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinnou, ako spotrebiteľský. Zmluva
ako neoddeliteľná súčasť exekučného titulu, obsahuje dojednanie rámcovej rozhodcovskej doložky,
ktorá je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej obsah povinná nielenže nemohla ovplyvniť, ale znením
rozhodcovskej doložky jej bola odňatá aj zákonná možnosť neprijať návrh rozhodcovskej doložky,
pretože v predtlačenom formulári zmluvy vyhotovenom oprávneným, je rovno vyjadrený súhlas dlžníka
banky, teda povinnej, na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že  rozhodcovská doložka v
zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia vo všeobecnej časti formulárovej
zmluvy. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú
v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný
prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čím sa povinná reálne vopred vzdala práva na účinnú procesnú
obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho
štátu neprijateľným javom - podmienkou. Obsah rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred pripravený
ešte pred uzavretím samotnej zmluvy a rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť
legitimitu pre exekučný titul všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak fakticky nerovného stavu medzi poskytovateľom úveru -
oprávneným a spotrebiteľom - povinnou. Odvolací súd tiež poukazuje na priložené obchodné podmienky,
ktoré mali byť podľa čl. III bod 6 zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že
priložená kópia obchodných podmienok nie je ani datovaná, ani podpísaná, súd vyjadruje pochybnosť
nad tým, či povinná mala vôbec možnosť oboznámiť sa s ich obsahom.

V súvislosti s námietkou odvolateľa, že okresný súd nie je oprávnený materiálne preskúmavať vec, o
ktorej už rozhodol rozhodcovský súd, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS
545/2010 z 10.decembra 2010, v ktorom  konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a  nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom
na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom
ako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho
charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať
aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd
tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27. januára 2007
(publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998)
a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku
zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti
je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je
exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt.

Odvolací súd považuje za podstatné aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo
1201/2009, z ktorého je zrejmé, že okresný súd postupoval správne a zákonne, keď posudzoval
charakter zmluvy a dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je typická adhézna zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením
zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinná pri jej uzatváraní vzniesla nejaké pripomienky
proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne
používanú oprávneným, ako dodávateľom, ktorej text vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je
nečitateľný a neprehľadný, ťažko čitateľný je aj text pripojených úverových zmluvných podmienok.



Rozhodcovská doložka sa nijak neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis
spotrebiteľa sa nenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na
prvej strane úverovej zmluvy. Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu nesprávne skutkové
zistenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka  nebola
osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky
nevyváženého. Na základe toho zastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
rozhodcu, alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej
zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 OZ, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v
skoršom štádiu exekučného konania zamietne návrh na vydanie poverenia. Rozhodcovská doložka
začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy podľa názoru odvolacieho súdu nebola individuálne
dojednaná, jej znenie obchádza zákon a poškodzuje práva spotrebiteľa, čo je v rozpore s dobrými
mravmi a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach  v neprospech spotrebiteľa (§ 53
ods. l Občianskeho zákonníka). Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého
výsledkom je exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože
v zmysle výkladu Smernice, ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá  v zmluve v čase jej uzatvárania
neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak bola ako taká už od
počiatku neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto
konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu. Odvolací
súd tiež poukazuje na ust. § 39 Občianskeho zákonníka v tej súvislosti, že právny úkon, obsahom
ktorého je ustanovenie, ktoré vedie k tomu, aby zákon dodržaný nebol, je obchádzaním zákona. Ide o
vylúčenie záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, resp. inštitútu, ktorý sám o sebe nie je
zákonom zakázaný, ale jeho cieľom je dosiahnutie z hľadiska pozitívneho práva nespochybniteľného
stavu. Právny úkon obchádzajúci zákon je spravidla urobený v súlade so zákonom tak, aby bol
ním dosiahnutý výsledok právnou normou zakázaný alebo nežiadúci. V tomto prípade rozhodcovský
súd neskúmal rozhodcovskú doložku, ani zmluvu z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa, ale plnenia z
predmetnej zmluvy priznal oprávnenému v súlade s jeho žalobou. Takto sa využitie inštitútu dojednania
rozhodcovskej doložky, ktorý je vo všeobecnosti inštitútom právom dovoleným a predvídaným, navonok
javí v súlade s pozitívnym právom. V tomto prípade však bola povinnej odopretá ochrana poskytovaná
príslušnými ustanoveniami Smernice, ako aj Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,
keď rozhodcovský súd nerešpektoval príslušné kogentné európske a vnútroštátne normy o ochrane
spotrebiteľa. Takto prostredníctvom využitia zákonom dovoleného inštitútu došlo v predmetnej veci
k dosiahnutiu výsledku právom zakázaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva názor,
že dojednanie rozhodcovskej doložky je právny úkon obchádzajúci zákon, ktorý je sankcionovaný
absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.

Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 93b ods. 2 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, návrh rozhodcovskej
zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom
najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient
nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh
rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa
riešia postupom podľa osobitných predpisov.

K argumentu odvolateľa, že v zmysle zákona o bankách bol povinný ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd poukazuje na znenie ust. §
93b ods. 1 a 2 zákona o bankách, v znení účinnom do 31. 12. 2008, v zmysle ktorého banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 ods. 1 písm. i/)
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné
predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá
rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku



1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z
obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. Z obsahu Zmluvy však
odvolaciemu súdu nevyplýva, že by banka- právny predchodca oprávneného pri podpise zmluvy poučila
povinnú, ako klienta o tom, že má zákonnú povinnosť ponúknuť klientovi pri uzatváraní zmluvy návrh
rozhodcovskej zmluvy a že klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. V texte zmluvy nie
je ani vyhlásenie o tom, že by povinná, ako klient návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy prijala.
Rozhodcovská doložka podľa názoru odvolacieho súdu nebola v danom prípade platne uzavretá.

Záverom ešte odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolateľ v podanom odvolaní poukazuje
na odlišnú rozhodovaciu prax všeobecných súdov. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že
rozhodovacia prax je odlišná v závislosti od formy rozhodcovskej doložky, či rozhodcovskej zmluvy.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/1216/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "eac3422f-9fe2-444d-b33f-99380805f8e0:d59f1acb-2e2e-4b94-9837-f8f6d46d91da", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/1216/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2Er/1216/2014 z 18. 11. 2019", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2019-11-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eac3422f-9fe2-444d-b33f-99380805f8e0:d59f1acb-2e2e-4b94-9837-f8f6d46d91da"}], "citovane_v": []}