{"guid": "35d6ad3b-2c5e-464e-8743-af8f159179ce:c1cbdfca-3dd4-4482-b0e5-ca74b9f72ac6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6312206570.2", "spisova_znacka": "17Co/458/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/458/2014 z 24. 6. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. júna 2014, sp. zn. 17Co/458/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6312206570.2", "identifikacne_cislo": "6312206570", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2014-06-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-174.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 174 ods. 3 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-174.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-174"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-174"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1cbdfca-3dd4-4482-b0e5-ca74b9f72ac6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6312206570.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6312206570.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6312206570.2/text", "citacie_n": 6, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/458/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312206570
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6312206570.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Profidebt Slovakia, s. r. o.,
so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO 35 925 922, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO 36 857 033, proti odporcovi V. V., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Q. M. XXX, M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu OZ právna pomoc
spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO 42 247 268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom,
advokátom so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice, adresa na doručovanie: Budapeštianska 8, 040
13 Košice, v konaní o zaplatenie 427,36 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 4C/402/2012-107 zo 04. 02. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu

vo výroku I., ktorým nepripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania   z r u š u j e,

vo výroku II., ktorým odmietol odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcu              p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol, že nepripúšťa vstup vedľajšieho účastníka na strane
odporcu do konania (výrok č. I.) a odpor vedľajšieho účastníka odmietol ako podaný neoprávnenou
osobou (výrok č. II.).

Dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania bola nečinnosť odporcu, ktorého súd
prípisom zo dňa 11. 10. 2013 doručeným odporcovi 16. 10. 2013 vyzval, aby oznámil, či súhlasí so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu s poučením, že ak v stanovenej lehote
sa k vstupu vedľajšieho účastníka nevyjadrí, súd nebude predpokladať, že so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania súhlasí. Túto svoju výzvu vysvetlil v dôvodoch rozhodnutia tak, že podstatnou
podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní, na ktoré sa vzťahujú ust. § 93 ods. 1, 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník
chce vystupovať z dôvodu, že účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník
hlavnému účastníkovi poskytovať, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší
účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. Okresný súd vyzval odporcu, aby vyjadril súhlas
so vstupom vedľajšieho účastníka, ktorý záujem o vstup oznámil okresnému súdu 19. 02. 2013. Táto
výzva sa netýkala postupu a vedenia konania, ale vyriešenia otázky procesného postavenia subjektov
zúčastňujúcich sa konania, preto bez odpovede odporcu na výzvu súdu nemohol súd aplikovať § 101
ods. 3 O. s. p. a bez vyjadrenia odporcu predpokladať, že proti vstupu vedľajšieho účastníka námietky
nemá.

Ak sa OZ právna pomoc spotrebiteľom ako združenie na ochranu spotrebiteľov nestal účastníkom
konania, nie je osobou oprávnenou podať odpor proti platobnému rozkazu. Keby sa aj združenie



OZ právna pomoc spotrebiteľom stalo účastníkom konania, nebolo by oprávnené podať odpor proti
platobnému rozkazu z dôvodu, že na jeho podanie je podľa § 174 ods. 2 O. s. p. legitimovaný len odporca.

Uznesenie okresného súdu napadol odvolaním vedľajší účastník na strane odporcu. Nesúhlasil s
názorom okresného súdu, že nečinnosť odporcu, ktorý ani na výzvu súdu neudelil súhlas vedľajšiemu
účastníkovi na podanie odporu si treba vysvetľovať ako jeho nesúhlas s úkonom vedľajšieho účastníka.
Vedľajší účastník môže vstúpiť do konania aj z vlastného podnetu, zo žiadneho zákonného ustanovenia
nie je možné vyvodiť, že pre vstup do konania potrebuje vedľajší účastník súhlas hlavného účastníka.
Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 3 prezumuje súhlas hlavných účastníkov so vstupom
vedľajšieho účastníka, keď ustanovuje, že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd len na
návrh. Relevantným úkonom hlavného účastníka je preto iba vyslovenie jeho nesúhlasu s vedľajšou
intervenciou. Za nesprávny považuje aj ten názor okresného súdu, že vedľajší účastník nie je oprávnený
bez súhlasu odporcu podať odpor proti platobnému rozkazu. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Obdo 27/2012 z 27. 08. 2012 vyplýva, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník
konania, teda má v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie. Úkony vedľajšieho účastníka nesmú byť
v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na procesnej strane ktorého vystupuje, čo však neznamená,
že úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým hlavný účastník nesúhlasí, bude automaticky zo strany súdu
zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia § 93 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého súd úkony vedľajšieho účastníka
posúdi po uvážení všetkých okolností. Súd prvého stupňa ani nezisťoval, či je spotrebiteľ, vzhľadom na
jeho osobnostné dispozície schopný posúdiť priebeh konania a predmet posudzovanej otázky súdom.
Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka sa podarilo skontaktovať s odporcom, ktorý uviedol, že
výzve súdu neporozumel a vyjadril súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a súhlas s
podaným odporom, ktorý uskutočnil vedľajší účastník. Pasivita odporcu nepreukazuje jeho nesúhlas s
podaným odporom vedľajšieho účastníka. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ v doktrinálnych
veciach C-618/10, Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino, z ktorých vyplýva, že
odpor vedľajšieho účastníka mal okresný súd posúdiť z hľadiska § 93 ods. 4 O. s. p. a akceptovať úkon
vedľajšieho účastníka (odpor), pretože je na prospech odporcu. Navrhol zrušiť uznesenie okresného
súdu a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v
rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 O. s. p.  uznesenie okresného súdu v I. výroku  podľa  § 221 ods.
1 písm. i) O. s. p. zrušil a vo výroku II. uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p.  potvrdil
ako vecne správne.

Podľa § 93 ods. 1, 2, 3 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu
niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh.

Okresný súd si nesprávne vysvetľuje ust. § 93 ods. 3 O. s. p. o účinkoch vstupu vedľajšieho účastníka
do konania. Predmetom konania je zaplatenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi
právnym predchodcom navrhovateľa Telefónica O2 Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave a odporcom,
podľa zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Vedľajší
účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov.

Dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania rozhodnutím súdu bol názor
okresného súdu, že na vznik vedľajšieho účastníctva v konaní je potrebný výslovný súhlas účastníka,
ktorého mieni tretia osoba v konaní ako vedľajší účastník podporovať. Tento názor okresného súdu nie je
správny. Účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. nastávajú okamihom



doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného
konania). Výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na
jeho strane nie je potrebný. Prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy
neskúma. Dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas
podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po tom, ako sa o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania dozvie. Súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným
úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná. Vyplýva to práve z uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo 188/2012 z 05. 02. 2013, na ktoré sa okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia
odvoláva. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k
vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická osoba, založená za účelom ochrany práv spotrebiteľa.

Zo spisu nevyplýva, že by ktorýkoľvek z účastníkov namietal proti vstupu vedľajšieho účastníka do
konania. Na túto skutočnosť upozornil odvolací súd už v uznesení z 15. 08. 2013 sp. zn. 17Co/422/2013,
ktorým zrušil uznesenie okresného súdu o prerušení konania („ak odporca námietky proti vstupu
vedľajšieho účastníka a proti tomu, aby sa vedľajší účastník oboznámil s jeho osobnými údajmi
nevzniesol, nie je dôvod brániť účasti vedľajšieho účastníka, zriadeného na ochranu práv odporcu -
spotrebiteľa v konaní“). Ak podľa § 93 ods. 3 druhá veta O. s. p. o prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh a návrh na rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súdu daný
nebol, neexistoval právny dôvod, aby sa okresný súd prípustnosťou vstupu vedľajšieho účastníka vôbec
zaoberal. Uznesenie okresného súdu v prvom výroku preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.
s. p. zrušil z dôvodu, že sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo uznesenie v tejto časti vydané, neexistovali.

Rozhodnutie okresného súdu v II. výroku je vecne správne.

Občiansky súdny poriadok skutočne v § 93 ods. 2 ustanovuje, že ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu a podľa § 93 ods. 3 O. s. p. môže vedľajší účastník vstúpiť do
konania buď z vlastného podnetu, alebo aj na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom
súdu a podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník,
koná však iba sám za seba, napriek tomu nie je možné vedľajšieho účastníka na strane odporcu
považovať za osobu oprávnenú na podanie odporu proti platobnému rozkazu.

Podľa § 172 ods. 1 O. s. p. súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu
vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce
zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od
doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby
v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa
musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 O. s. p. sa nepoužije.

Senát 17Co Krajského súdu v Banskej Bystrici vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr.
17Co/121/2013, 17Co/148/2013, 17Co/165/2013, 17Co/168/2013, 17Co/542/2013, 17Co/554/2013 a
iné) posudzujúc odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu o odmietnutí jeho odporu vyslovil názor,
že „ak účinky vzniku vedľajšieho účastníctva nastávajú okamihom doručenia oznámenia o vstupe súdu
a vedľajšiemu účastníkovi sa doručujú všetky rozhodnutia a písomnosti zo spisu rovnako ako hlavnému
účastníkovi, je vedľajší účastník osobou oprávnenou podať aj odpor proti platobnému rozkazu, i keď v §
174 ods. 2 O. s. p. nie je uvedené, že odpor proti platobnému rozkazu môže podať aj vedľajší účastník.
Jeho procesná legitimácia na podanie opravného prostriedku je ale obmedzená účastníkom, na strane
ktorého vystupuje“.

Z aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (konkrétne ide o uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/210/2012 zo dňa 28.10.2013, sp. zn. 6Cdo/420/2012 zo dňa
22.01.2014, sp. zn. 6Cdo/357/2012 zo dňa 30.10.2013 a sp. zn. 7Cdo/135/2013 zo dňa 21.10.2013),
ktoré boli vydané a zverejnené po rozhodnutí krajského súdu v totožných veciach ale vyplýva záver, že



vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu proti platobnému rozkazu a subjektívne
legitimovaný na podanie odporu proti platobnému rozkazu je v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. výslovne len
odporca; ustanovenie § 174 ods. 2 O.s.p. nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že okrem
odporcu môže odpor podať vedľajší účastník, pretože v zákone nie je výslovne upravená legitimácia
vedľajšieho účastníka na podanie odporu tak, ako je to v prípade podania odvolania podľa § 201
O.s.p.; podanie odporu proti platobnému rozkazu totiž nepredstavuje rovnakú procesnú situáciu ako
podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu, pretože zákon priamo predpokladá, že za splnenia zákonných
podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 druhá veta O.s.p.); ani prípadný súhlas
odporcu s podaním odporu proti platobnému rozkazu vedľajším účastníkom nemôže preklenúť dikciu
ustanovenia § 172 O.s.p., podľa ktorého je na podanie odporu subjektívne legitimovaný len odporca a
nie všeobecne „účastník“ (§ 201 O.s.p.) ako je to v prípade odvolania; iba odporca rozhoduje o tom, či
včasným podaním odporu dôjde zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu ako formy rozhodnutia vo
veci samej a bude pokračovať v konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti; pokiaľ by
sa priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, došlo by tým k popretiu
tohto jeho dispozičného práva; na rozdiel od odvolania (ktoré má suspenzívne a devolutívne účinky) má
totiž podanie odporu okamžité a nezvrátiteľné účinky, t.j. zrušuje sa ním platobný rozkaz (§ 174 ods. 2
prvá veta O.s.p.); v prípade podania odporu vedľajším účastníkom, by sa preto zisťovanie stanoviska
odporcu stalo bezpredmetné; odporca by už totiž účinky podaného odporu nemohol zvrátiť a v dôsledku
toho by sa stalo nepoužiteľným aj ustanovenie § 93 ods. 4 tretia veta O.s.p., v zmysle ktorého, ak
úkony vedľajšieho účastníka odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd
po uvážení všetkých okolností; súd by už totiž nemal priestor na žiadnu úvahu. Nakoľko jednou zo
zákonných úloh najvyššieho súdu je dbať o jednotný výklad a aplikáciu právnych predpisov aj vlastnou
rozhodovaciu činnosťou  (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov),
odvolací súd výklad predmetného ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p. vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi
rešpektuje.

Pokiaľ vedľajší účastník v podanom odvolaní poukázal aj na ochranu spotrebiteľa v práve európskej
únie, odvolací súd uvádza, že v zmysle odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) vo veci
sp. zn. C-470/2012 zo dňa 27.02.2014, z platného a účinného primárneho ani sekundárneho práva únie
nevyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť ochranu spotrebiteľov v podobe práva združenia na
ochranu spotrebiteľov vstupovať do jednotlivých individuálnych sporov týkajúcich sa spotrebiteľa (bod
45 odôvodnenia rozsudku); v tomto prípade je teda na každom členskom štáte, aby v zmysle zásady
procesnej autonómie takéto pravidlá zaviedol pod podmienkou, že tieto nesmú byť menej priaznivé než
pravidlá, ktoré upravujú obdobné situácie podľa vnútroštátneho práva, t.j. tzv. zásada ekvivalencie a
súčasne nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právo únie, t.j.
tzv. zásada efektivity (bod 46 odôvodnenia rozsudku); súdny dvor analýzou primárneho a sekundárneho
práva únie dospel k záveru, že právna úprava neumožňujúca vstup združenia na ochranu spotrebiteľa
do individuálneho sporu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, resp. exekučného konania, nie je porušením
práva únie z uvedených hľadísk (z hľadiska zásady ekvivalencie a zásady efektivity), keď zdôraznil, že
hoci právo únie vyžaduje v sporoch, ktoré sa týkajú predajcu, resp. dodávateľa a spotrebiteľa, aktívny
postup vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v týchto sporoch, ktorý je nezávislý od zmluvných strán, v
každom prípade nemožno tvrdiť, že odmietnutie pripustiť vstup združenia do konania ako vedľajšieho
účastníka na podporu spotrebiteľa predstavuje porušenie práva tohto spotrebiteľa na účinný prostriedok
nápravy pred súdom (bod 53 odôvodnenia rozsudku). Z hľadiska posudzovanej veci je preto podľa
odvolacieho súdu potrebné uzavrieť, že ak neumožnenie vstupu združenia na ochranu spotrebiteľa
ako vedľajšieho účastníka do konania, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, nepredstavuje podľa súdneho
dvora porušenie práva únie, nemôže byť porušením práva únie ani odmietnutie odporu proti platobnému
rozkazu podaného vedľajším účastníkom v takomto konaní. Odvolaciemu súdu je známa judikatúra
súdneho dvora, podľa ktorej je vnútroštátny súd povinný aj bez návrhu skúmať existenciu neprijateľnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je základom uplatneného nároku a následná povinnosť
súdu zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takou neprijateľnou podmienkou viazaný (porovnaj napríklad
rozsudok v spojených veciach sp. zn. C-240/1998 až sp. zn. C-244/1998 zo dňa 27.06.2000, rozsudok
vo veci sp. zn. C-473/2000 zo dňa 21.11.2002, rozsudok vo veci sp. zn. C-429/2005 zo dňa 04.10.2007
alebo rozsudok vo veci sp. zn. C-472/2011 zo dňa 21.02.2013), keď vylúčenie tejto možnosti súdu
skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve v určitej fáze konania (napr. pred vydaním
platobného rozkazu) je v rozpore s právom únie (porovnaj rozsudok vo veci sp. zn. C-618/2010 zo
dňa 14.06.2012). Na druhej strane pri skúmaní predpokladov aktívneho prístupu vnútroštátneho súdu



v konaní súdny dvor okrem iného vychádza aj z vyššie uvedenej zásady efektivity, v zmysle ktorej pri
skúmaní či vnútroštátne procesné ustanovenie znemožňuje alebo nadmerne sťažuje uplatňovanie práva
únie sa musí prihliadať na postavenie tohto ustanovenia v celom konaní, na priebeh konania, resp. jeho
osobitosti na rôznych stupňoch vnútroštátnych súdov a z tohto hľadiska v prípade potreby vziať do úvahy
zásady, ktoré sú základom vnútroštátneho súdneho systému akými sú právo na obhajobu, právna istota
a riadny priebeh konania (bod 51 odôvodnenia rozsudku vo veci sp. zn. C-470/2012 zo dňa 27.02.2014);
súčasne však súdny dvor v inom rozhodnutí zdôraznil, že dodržiavanie zásady efektivity nemôže viesť
k takému výkladu, ktorý by od vnútroštátneho súdu vyžadoval nahradiť celkovú pasivitu dotknutého
spotrebiteľa v konaní (bod 47 odôvodnenia rozsudku vo veci sp. zn. C-40/2008 zo dňa 06.10.2009),
t.j. ani k takému výkladu, podľa ktorého by pasivitu spotrebiteľa bolo nutné nahradiť právom združenia
na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka v stúpiť do konania a realizovať procesné úkony
v prospech spotrebiteľa. Preto vyššie uvedený výklad príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku vo vzťahu k legitimácii vedľajšieho účastníka na podanie odporu proti platobnému rozkazu zo
strany najvyššieho súdu nie je ani v rozpore s právom únie, pretože jednak ochrana práv spotrebiteľa pri
rozhodovaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu je zabezpečená ustanovením § 172 ods. 9 O.s.p.,
ktoré zakazuje súdu vydať platobný rozkaz na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorá obsahuje neprijateľné podmienky a jednak procesnou úpravou doručovania platobného rozkazu do
vlastných rúk spotrebiteľa ako odporcu, ktorý je v zákonnej lehote oprávnený proti platobnému rozkazu
podať odpor. Na základe uvedeného nie je podľa odvolacieho súdu uvedený výklad najvyššieho súdu
ani v rozpore s právom únie.

Okresný súd správne podľa § 174 ods. 3 písm. c) O. s. p. odmietol odpor podaný vedľajším účastníkom
ako neoprávnenou osobou. Vedľajší účastník nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania nie z
dôvodu absencie súhlasu hlavného účastníka s týmto úkonom, ale z dôvodu, že Občiansky súdny
poriadok v § 172 ods. 1 za osobu oprávnenú podať odpor proti platobnému rozkazu označuje len
odporcu, žiadny iný subjekt.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku
II. s odkazom na § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľ si v odvolacom konaní napriek úspechu náhradu trov konania neuplatnil, z tohto dôvodu
mu podľa § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/402/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "7a2432fc-359b-4293-8bc3-1c946e78ad26:e3b201c9-04cd-4101-9a67-58d581f395f7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8111213848.2", "spisova_znacka": "17Co/121/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/121/2013 z 18. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-12-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8111213848.2"}, {"guid": "a2019ca0-824a-499c-9f3b-a415aab4a867:00b5903a-31c3-4415-95e2-f09e0d898e65", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6712217344.1", "spisova_znacka": "17Co/554/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/554/2013 z 27. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-10-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6712217344.1"}, {"guid": "f8ef3fc9-dbcd-44e1-b479-be325ab680e8:49f5bac0-be4e-4e8e-84ca-57deec59d15a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8313204008.1", "spisova_znacka": "17Co/165/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/165/2013 z 2. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8313204008.1"}, {"guid": "d11776dd-3c48-40a2-8e95-fb8fa2f3a37e:db887e90-c969-4ac0-be44-28d870dbf376", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6712218109.1", "spisova_znacka": "17Co/148/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/148/2013 z 24. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-06-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6712218109.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3dd0bce2-6f4f-4363-823d-a8cc8e0339ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.528.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 528/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 528/2015 z 3. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.528.2015.1"}, {"guid": "1b4691bc-761b-4d4c-82da-8d7fb8524ddc:efa422f5-1f85-4765-8ce2-930356c791bc", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4214213766.1", "spisova_znacka": "6Co/415/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/415/2016 z 27. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4214213766.1"}, {"guid": "e17d53e0-81f7-4302-a4f7-c50276bb2083:2b6e16da-6c9c-4e24-9315-b04a02f1e23f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4213223316.2", "spisova_znacka": "9Co/1039/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/1039/2015 z 27. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4213223316.2"}, {"guid": "bba53a9c-2c85-45ea-b549-8442830ff22a:e606c33e-76a8-4f6f-8aeb-7bd365f398f1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1711215617.1", "spisova_znacka": "14Co/487/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/487/2015 z 29. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1711215617.1"}, {"guid": "bba53a9c-2c85-45ea-b549-8442830ff22a:ef4eef49-997a-468c-8816-15d4b7621421", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1711215617.1", "spisova_znacka": "14Co/487/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/487/2015 z 29. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-09-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1711215617.1"}, {"guid": "bba53a9c-2c85-45ea-b549-8442830ff22a:035100fd-5a0e-4587-adc6-60307d3fb0f9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1711215617.1", "spisova_znacka": "14Co/487/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/487/2015 z 29. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1711215617.1"}]}