Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/109/2014 z 17. 11. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. novembra 2014, sp. zn. 5To/109/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6409010708.1 Krajský súd Banská Bystrica | 5To/109/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6409010708.1 | 2014-11-17 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Hospodárske trestné činy Citované ustanovenia: § 319 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/34f4caad-6d2d-4978-9103-d1103035c66c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6409010708.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/109/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409010708
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6409010708.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo
sudcov JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovaného V. E. proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 1 T 181/2009 z 30.7.2014, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 18.novembra 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného V. E. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že obžalovaný V. E., nar.XX.XX.XXXX v J. G., okres
L., trvale bytom L. J. E., Ul.Š.K. č.XXX/X/X, živnostník, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Banská
Bystrica, právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 2.12.2010, sp.zn.
1 T 181/3009, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26.6.2012, sp.zn. 5 To
147/2011, v spojitosti s uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 26.2.2014, sp.zn. 3 Nt 82/2013,
v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15.4.2014, sp.zn. 5 To 33/2014, v bodoch
1 až 7 a 9 z pokračovacieho zločinu nezaplatenia dane podľa § 278 ods.1,3 Tr.zák., v bode 8 z prečinu
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1 Tr.zák. sa odsudzuje podľa § 278 Tr.zák., § 36 písm.l),
n), § 37 písm.h), m), § 38 ods.2 Tr.zák., § 42 ods.1 Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní
6 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 42 ods.2 Tr.zák. sa zrušujú rozsudok Okresného súdu Košice 1, sp.zn. 5 T 42/2008
z 15.12.2008 a trestný rozkaz Okresného súdu Žilina, sp.zn. 35 T 83/2010 z 10.5.2010 vo výrokoch
o treste, resp. spôsoboch jeho výkonu, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 48 ods.2 písm.a) Tr.zák. zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V úvode odôvodnenia tohto rozsudku okresný súd uviedol:

„Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 2.12.2010, sp.zn. 1 T 181/2009, v spojitosti s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26.6.2012, sp.zn.5 To 147/2011 bol obžalovaný V. E.
uznaný vinný v bodoch 1 až 7 a 9 z pokračujúceho zločinu nezaplatenia dane podľa § 278 ods.1,3
Tr.zák., v bode 8 z prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1 Tr.zák. V bodoch 10 a 11
z pokračovacieho prečinu nezaplatenia dane podľa § 278 ods.1 Tr.zák. a bol odsúdený za skutky pod
bodmi 1 až 9 podľa § 221 ods.3 Tr.zák. s poukazom na § 41 ods.2 a § 42 ods.1 Tr.zák. k súhrnnému trestu
odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 8 mesiacov. Podľa § 42 ods.2 Tr.zák. sa zrušil rozsudok Okresného
súdu Košice I, sp.zn. 5 T 42/2008 z 15.12.2008 a trestný rozkaz Okresného súdu Žilina, sp.zn. 35 T
83/2010 z 10.5.2010 vo výrokoch o treste, resp. spôsoboch jeho výkonu a všetky ďalšie rozhodnutia, na
tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad“.



Ďalej je v odôvodnení rozsudku uvedené, že uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 3 Nt
82/2013 z 26.2.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5 To 147/2011
z 26.6.2012 bola povolená obnova konania, spojená so zrušením označeného výroku o treste, ako aj
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

Ďalej okresný súd konštatoval, že: v konaní Okresného súdu Košice sp.zn. 5 T 42/2008 došlo
k postihnutiu obžalovaného podmienečným trestom odňatia slobody ( 3 roky na skúšobnú dobu s
probačným dohľadom v trvaní 5 rokov ) za trestný čin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 221 ods.1,
ods.3 písm.a) Tr.zák. s poukazom na § 20 Tr.zák.; v konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 35 T 83/2010
došlo k upusteniu od uloženia súhrnného trestu ( vzhľadom na vyššie citované odsúdenie ) pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.2 písm.a) Tr.zák. ); v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.
1 T 69/2012 ( zločin skrátenia dane a poistného ) došlo k upusteniu od uloženia súhrnného
trestu vzhľadom na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 8 mesiacov uložený v konaní Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 1 T 181/2009; aj v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 2 T
222/2013 ( prečin podvodu ) bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu, vzhľadom na už uložený trest
odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 8 mesiacov.

Pri ukladaní a výmere trestu za trestnú činnosť, ohľadne ktorej bola povolená obnova konania ( vo výroku
o treste ) okresný súd poukázal najmä na: z ústavu na výkon väzby, ktorú obžalovaný v súčasnosti
vykonáva ( po právoplatnom povolení obnovy konania ) je obžalovaný hodnotený v podstate kladne;
doposiaľ sa dostal sedemkrát do rozporu s Y. zákonom; „Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol
k ustanoveniam § 34 ods.1,2,3,4 Tr.zák., pričom ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.l), n) Tr.zák.
ustálil, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm.h), m)
Tr.zák. ustálil, že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený, preto podľa § 38 ods.2
Tr.zák. je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vyrovnaný, pričom je toho názoru, že vzhľadom
na nezaplatenú splatnú daň v bode 1 vo výške 69.380,40 €, v bode 2 vo výške 126.395,07 €, v bode 3 vo
výške 204.114,95 €, v bode 4 vo výške 138.671,81 €, v bode 5 vo výške 6.499,70 €, v bode 6 vo výške
127.924,05 €, v bode 7 vo výške 162.007,54 €, v bode 9 vo výške 379.604,99 €, čím spôsobil podľa §
125 ods.1 Tr.zák. škodu veľkého rozsahu a v bode 8 skrátil daň vo výške 2.204,57 €, čím v zmysle §
125 ods.4 Tr.zák. v malom rozsahu skrátil daň, obžalovanému je nevyhnutné a potrebné uložiť podľa
§ 42 ods.1 Tr.zák. súhrnný trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby
v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov. Súčasne súd podľa § 42 ods.2 Tr.zák. zrušil rozsudok Okresného súdu
Košice I, sp.zn. 5 T 42/2008 z 15.12.2008 a trestný rozkaz Okresného súdu Žilina, sp.zn. 35 T 83/2010 z
10.5.2010 vo výrokoch o treste, resp. spôsoboch jeho výkonu, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tieto
výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Keďže
obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch, pred spáchaním trestného činu, vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd tohto preto pre jeho výkon podľa § 48 ods.2
písm.a) Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia“.

Proti napadnutému rozsudku, týkajúcemu sa uloženého trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov
a 8 mesiacov, podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zdôvodnil ako sám, tak aj
prostredníctvom svojej obhajkyne a navrhoval, aby mu bol uložený miernejší trest odňatia slobody,
prípade aj trest uložený pod dolnú hranicu aplikovanej trestnej sadzby ( s použitím § 39 Tr.zák. ).

Obhajoba argumentovala najmä tým, že: trest uložený v napadnutom rozsudku okresného súdu je
neprimerane prísny; osobu obžalovaného nemožno považovať za delikventa, pre spoločnosť nie je
nebezpečný a samotný výkon trestu nerieši príčinu jeho správania; prostredie ústavu na výkon trestu
odňatia slobody nie je vhodné pre jeho výchovu, nápravu a morálne odsúdenie; obžalovaný nikoho
nevystavil reálnemu nebezpečenstvu; počas obmedzenia osobnej slobody obžalovaný spolupracoval s
orgánmi činnými v trestnom konaní, za účelom odhalenia rôznych daňových a ekonomických trestných
činov ( nebyť výpovede obžalovaného, nič by sa nedokázalo ); hoci si je obžalovaný vedomý, že trest
si zaslúži, nie však taký vysoký ako mu bol uložený okresným súdom; obžalovaný sa chce postarať o
svojich starých rodičov, chce ich doopatrovať; obžalovanému sa medzičasom zhoršil aj zdravotný stav.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý rozsudok
v napadnutom výroku o treste odňatia slobody, pričom dospel k právnemu názoru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné a toto treba zamietnuť podľa § 319 Tr.por.



Okrem iného treba prihliadnuť na to, že obžalovanému bol uložený trest súhrnný, to znamená aj so
zrušením výroku o treste ( a nadväzujúcich rozhodnutí ) uloženého v konaní Okresného súdu Košice
sp.zn. 5 T 42/2008 ( trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, s určením skúšobnej doby s probačným
dohľadom v trvaní piatich rokov ).

Keďže rozsudkom Okresného súdu Košice sp.zn. 5 T 42/08 z 15.12.2008 bol ukladaný súhrnný trest, so
súčasným zrušením výroku o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava 3 sp.zn. 2 T 167/03 z 3.3.2004,
z uvedeného vyplýva, že stíhanej trestnej činnosti v konaní Okresného súdu Košice sp.zn. 5 T 42/08 sa
musel obžalovaný dopustiť pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Bratislava 3 sp.zn. 2 T 167/03
z 3.3.2004.
Teraz prejednávaná trestná činnosť ( spáchaná v rokoch 2006 a 2007 ) nie je preto v súbehu s trestnou
činnosťou súvisiacou s konaním Okresného súdu Košice sp.zn. 5 T 42/08 a pokiaľ bol teraz ukladaný
súhrnný trest aj vo vzťahu ku konaniu Okresného súdu Košice sp.zn. 5 T 42/08, ide o pochybenie v
prospech obžalovaného, ktoré však nemožno napraviť, pretože odvolanie bolo podané iba v prospech
obžalovaného.

Ďalej treba poukázať aj na to, že s poukazom na pôvodne uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov
a 8 mesiacov ( pred povolením obnovy konania ) nedošlo k reálnemu trestnému postihu ( lebo bolo
upustené od uloženia súhrnného trestu, resp. ďalšieho trestu ) v konaniach Okresného súdu Žiar nad
Hronom sp.zn. 1 T 69/2012, resp. 2 T 222/2013.

V rámci aplikovanej trestnej sadzby ( § 278 ods.3 a § 42 ods.1 Tr.zák. ), to znamená 3 až 10 rokov a
8 mesiacov odňatia slobody, bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní šiestich rokov a
ôsmich mesiacov, to znamená v podstate v strede tejto aplikovanej trestnej sadzby.

S poukazom najmä na to, že obžalovaný sa doposiaľ dostal v siedmich prípadoch do rozporu s Trestným
zákonom, s prihliadnutím na právne následky jeho trestnej činnosti ( najmä výška spôsobenej škody,
resp. neodvedenej dane ), krajský súd má za to, že takto uložený trest zohľadňuje zákonné kritériá pre
jeho ukladanie ( najmä 34 ods.1 Tr.zák. ), ako aj všetky skutočnosti, ktoré sú obžalovanému na prospech
a je preto akceptovateľný ( niet dôvodu ho znižovať alebo ukladať pod dolnú hranicu aplikovanej trestnej
sadzby ).

Keďže aj zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia ( § 48 ods.2 písm.a) Tr.zák. ) je správne a zákonné, krajský súd
celkove považoval napadnutý rozsudok za správny a zákonu zodpovedajúci, odvolanie obžalovaného
za nedôvodné a ako také ho preto zamietol podľa § 319 Tr.por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.