Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/996/2013 z 25. 8. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. augusta 2014, sp. zn. 14Co/996/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6412202797.2 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/996/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6412202797.2 | 2014-08-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 142 ods. 1 OSP, § 93 ods. 2 OSP, § 93 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/caf9b209-51ec-48d8-8726-bd75d6cbac6a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6412202797.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/996/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412202797
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6412202797.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej
14, IČO: 45 535 108, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, konajúci prostredníctvom konateľa JUDr. Davida Soukeníka,
proti odporkyni: I. F., predtým I., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. T. R., Š. I. XXX/XX/X, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, IČO: 42
247 268, zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom Y., G. H. X, o zaplatenie sumy
405,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
zo dňa 17. 04. 2013 č. k. 5C/21/2013 - 66, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa
21. 10. 2013 č. k. 5C/21/2013 - 91 v napadnutom výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy vykonania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho
konania vo výške 21,09 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 73,93
Eur s úrokom z omeškania, návrh do uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť sumu 331,94 Eur s
úrokom z omeškania zamietol. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, štvrtou výrokovou vetou
uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trov konania vo výške 68,74 Eur.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil tým, že navrhovateľ mal vo veci úspech len čiastočný
v časti 73,93 Eur, v ostatnej časti súd jeho návrh zamietol, a preto mu náhradu trov konania nepriznal.
Náhradu trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi s poukazom na to, že tento vstúpil do konania len
v časti návrhu, kde sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur, v ktorej
bol návrh zamietnutý. Z tohto dôvodu vzniklo vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania.
Priznal mu náhradu konania za dva úkony po 26,56 Eur (príprava a prevzatie veci, spísanie odporu) a
dvakrát režijný paušál po 7,81 Eur. Právne poukázal na znenie ustanovenia § 142 ods. 1 a § 142 ods.
2 O. s. p., avšak bez právneho zdôvodnenia.

Proti rozsudku v rozsahu náhrady trov priznaných vedľajšiemu účastníkovi vo výške 68,74 Eur
podal odvolanie navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote. Má za to, že rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Trovy konania vynaložené na právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka označil za neúčelne uplatnené, a teda bezdôvodne priznané. Podľa jeho názoru trovy
právneho zastúpenia neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Vedľajší účastník ako
združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov vzhľadom na svoje poslanie má byť odborne
pripravené aj bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy



v konaní. Malo by preto disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne
služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Navrhovateľ nepopiera ústavne
zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, spochybňuje účelnosť vynaložených trov na
právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z toho dôvodu
aj zákonom privilegovaného subjektu (pokiaľ ide o vstup do konania). Tým, že vedľajší účastník
požaduje priznanie trov právneho zastúpenia, priznáva, že sám odporcovi neposkytol pomoc pri ochrane
jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Hromadný vstup združení na ochranu
spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka do konaní, kde vstupujú automaticky zastúpené právnym
zástupcom bez znalosti o konkrétnych okolnostiach sporu, vyvoláva otázku, či je účelom vstupu do
konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk z priznaných trov konania. Pokiaľ ide o prínos vedľajšieho
účastníka, ktorý poukazuje na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na
ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia,
ako vedľajšieho účastníka, nemá teda žiadny prínos v konaní. Vedľajší účastník nepoukázal na inú
skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Ďalej poukazuje na to,
že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj
prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi (ako príklad uvádza
poskytnutie dotácie vo výške 4.000,- Eur Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 29. 02.
2012). Navrhuje zmeniť rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne sa náhrada trov konania nepriznáva a zároveň navrhuje vedľajšieho účastníka nahradiť
navrhovateľovi trovy odvolacieho konania.

K odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník, ktorý s dôvodmi odvolania nesúhlasí a má zato,
že ako vstup vedľajšieho účastníka do konania, tak aj jeho vyjadrenie bolo nanajvýš účelné, keďže
žaloba bola nedôvodná. Trovy právneho zastúpenia bezprostredne súviseli s konaním a právny úkon -
vyjadrenie k žalobnému návrhu nepochybne úkonom v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je. Zo strany
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka bolo vyjadrenie k žalobnému návrhu podané až po tom, keď
sa dôsledne oboznámil s obsahom žalobného návrhu a jeho príloh, svoje právne a skutkové posúdenie
vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril a v dôsledku ktorého navrhovateľ zobral svoju žalobu späť.
Nešlo preto o úkon nadbytočný. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť
rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa a úkon nebol ani nadmerný. Vedľajší účastník je riadnym
účastníkom a v súlade s článkom 47 ods. 2 Ústavy SR aj Občianskym súdnym poriadkom má právo
zvoliť si na zastupovanie advokáta od začiatku konania, a to nie iba podľa náročnosti prípadu. K účelnosti
trov konania uvádza, že táto sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou
vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods.
2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Na
podporu svojich tvrdení citoval výňatky z odbornej právnej literatúry, ako aj z rozhodnutí vyšších súdov.
Navrhol napadnutý výrok potvrdiť a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vo výške 21,09 Eur.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a rozhodnutie okresného súdu
v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd viazaný ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. konštatuje, že dôvody odvolania nie sú spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Zistil, že navrhovateľ si uplatnil voči odporkyni právo na
zaplatenie sumy 405,87 Eur spolu s úrokom z omeškania, a to 10 % ročne zo sumy 73,93 Eur od 05.
03. 2009 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 331,94 Eur od 05. 02. 2010 do zaplatenia. Ako
je zrejmé z rozsudku okresného súdu, navrhovateľ bol úspešný iba ohľadne zaplatenia sumy 73,93
Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, v zostávajúcej časti bol jeho návrh zamietnutý. Proti
rozhodnutiu vo veci samej odvolanie nebolo podané.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, ako sa uvádza vyššie, navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznal, navrhovateľa zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania za
dva úkony právnej pomoci spolu s režijným paušálom vychádzajúc z hodnoty zamietnutého návrhu na
zaplatenie zmluvnej pokuty 331,94 Eur.



Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní uviedol, že
nespochybňuje nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžného hovorného a svoj vstup do konania upresňuje
iba ohľadom žalovanej zmluvnej pokuty v sume 331,94 Eur. K spochybneniu nároku na uplatnenú
zmluvnú pokutu smeruje aj jeho písomné podanie.

Pokiaľ ide o rozsah a dôvody odvolania, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ namieta proti priznaniu
trov právneho zastúpenia z dôvodu ich neúčelnosti, keď podľa jeho názoru žiadny prínos do konania
nepriniesol, nakoľko poukazoval len na tie dôvody ochrany spotrebiteľa, na ktoré musí súd prihliadať
z úradnej povinnosti.

Odvolací súd k týmto dôvodom odvolania poznamenáva, že existujúca rozhodovacia prax takýto názor
nezdieľa. Aj keď je nepochybné, že v každom jednotlivom prípade je potrebné skúmať účelnosť
vynaložených trov, nemožno súhlasiť s názorom, že v spotrebiteľských veciach sa nemôže vedľajší
účastník, ktorý vstúpi do konania z vlastnej iniciatívy, dať v konaní zastúpiť právnym zástupcom, pretože
by to bolo v priamom rozpore s garantovaným ústavným právom, konkrétne článkom 47 ods. 2 Ústavy
SR. Pokiaľ ide o preskúmavanú vec, vzhľadom na výsledok sporu nemožno považovať trovy konania
uplatnené vedľajším účastníkom za bezúčelné, pretože prvostupňový súd rozhodol takým spôsobom,
že sa potvrdila obrana vedľajšieho účastníka ako vecne správna. Za takéhoto stavu nemožno súhlasiť s
názorom vysloveným v odvolaní, že by trovy vedľajšieho účastníka spojené s jeho právnym zastúpením
boli neúčelné. Preto, pokiaľ prvostupňový súd v tomto rozsahu priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov spočívajúcich z trov právneho zastúpenia, je jeho rozhodnutia správne, a preto odvolací súd podľa
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.
tak, že priznal vedľajšiemu účastníkovi voči navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania za jeden
úkon právnej služby a jeden režijný paušál (v rozsahu 1 vzhľadom nato, že išlo o odvolanie len proti
rozhodnutiu o náhrade trov konania).

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.