{"guid": "cd376f5e-b2fa-4b51-9f62-62e5569adeb2:7c562779-802f-4fff-add1-f79d7f4d2ac8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6413201583.1", "spisova_znacka": "12Co/756/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/756/2013 z 29. 6. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. júna 2014, sp. zn. 12Co/756/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6413201583.1", "identifikacne_cislo": "6413201583", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2014-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-2", "nazov": "§ 93 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-93"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c562779-802f-4fff-add1-f79d7f4d2ac8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6413201583.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6413201583.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6413201583.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/756/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413201583
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6413201583.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.
r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi K. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Y. - Y. XXX, bydlisko C. XXX/X, XXX XX J., za
účasti vedľajšieho účastník na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám.
Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom J. T. X/S., XXX XX B., o zaplatenie 85,64 Eur s príslušenstvom, na
základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 16Rob/112/2013
- 64 zo dňa 19. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu  m e n í   tak, že vstup  Združenia na ochranu občana  spotrebiteľa HOOS,
Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 do konania ako vedľajšieho  účastníka na strane
odporcu je prípustný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 19.
06. 2013 na základe námietky navrhovateľa rozhodol, že pripúšťa vstup Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov,                IČO: 42 176 778 ako vedľajšieho
účastníka na strane odporcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa oboznámil so stanovami
uvedeného združenia a  zistil, že  jeho hlavnou  činnosťou je okrem iného  zastupovanie spotrebiteľov  a
ich podpora formou vedľajšieho účastníctva v konaní pred súdmi.  Poukázal ďalej na to, že  oznámenie o
vstupe vedľajšieho účastníka bolo doručené navrhovateľovi dňa 28. 03. 20132 s tým, aby sa k nemu do
10 dní  vyjadril. Do vydania platobného rozkazu námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva podaná
nebola. Dňa 04. 06. 2013 bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol doručený                             aj právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka. Po preskúmaní zákonných  podmienok dospel teda prvostupňový súd
k záveru, že v danej veci vedľajší účastník na strane odporcu  preukázal splnenie podmienky na vstup  do
konania, tzn. preukázal, že predmetom jeho činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom ide o sporové
konanie, ktoré súvisí s predmetom ochrany práv spotrebiteľov bez povinnosti Združenia ako vedľajšieho
účastníka  preukazovať právny záujem na výsledku  sporu, preto vstup vedľajšieho účastníka na strane
odporcu pripustil.

Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ s tým, že podľa jeho názoru okresný súd
nesprávne vec právne posúdil.  V konaní o vydanie platobného rozkazu - v tzv. skrátenom (rozkaznom)
konaní je vedľajšie účastníctvo z povahy veci vylúčené, v súvislosti s čím poukázal aj na právny
názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí  pod sp. zn. 6Cdo 207/2011,
v zmysle ktorého má navrhovateľ za to, že  kým odporca nepodá odpor proti platobnému rozkazu,
nenastanú ani účinky vzniku vedľajšieho účastníctva. Podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej                            aj „O.s.p.“) dôjde k zrušeniu platobného rozkazu len vtedy, ak výlučne odporca podá
včas  odpor s odôvodnením vo veci samej.  Uvedené ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne,



že pokiaľ odporca  v zákonom  stanovenej lehote odpor nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník.
Poukázal na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov i na to, že združenie sa na základe
zákona  o slobodnom prístupe k informáciám dostáva k údajom o prebiehajúcich súdnych konaniach
v spotrebiteľských  veciach, čím sú Združeniu sprístupnené veľmi citlivé osobné údaje týkajúce sa
účastníka konania (fyzickej osoby).  Tieto osobné údaje Združenie získava len na základe vstupu do
súdneho konania bez ohľadu  na stanovisko  osoby (účastníka konania), ku ktorej  sa osobné  údaje
vzťahujú. V tejto súvislosti navrhovateľ uvádza, že  výslovný súhlas osoby s nakladaním s osobnými
údajmi je striktne vyžadovaný, pričom podľa  § 49 a nasl. Zákona č. 428/2002 Z. z.  o ochrane osobných
údajov je nakladanie s osobnými údajmi bez súhlasu dotknutej osoby  prísne sankcionované.  Takýmto
súhlasom  dotknutej osoby  však združenie  nedisponuje.  Ak súd  pripustí vstup Združenia do súdneho
konania bez súhlasu dotknutej osoby (účastníka,                     na podporu ktorého  vystupuje),
umožní tak Združeniu disponovať osobnými údajmi dotknutej osoby, čím dochádza  k porušeniu Ústavou
Slovenskej republiky garantovaných práv  zakotvených v čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Poukázal ďalej
na to, že Okresný súd Brezno podal dňa 23. 01. 2013 návrh, aby Ústavný súd Slovenskej republiky
vydal nález, ktorým vysloví nesúlad ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. s článkom  19 ods. 2 a 3 Ústavy
Slovenskej republiky. Na základe uvedeného potom navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd uznesenie
prvostupňového súdu zmenil tak, že vstup Združenia ako vedľajšieho  účastníka na strane odporcu
do súdneho konania nepripúšťa. Zároveň si  navrhovateľ  uplatnil náhradu trov odvolacieho  konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník a uviedol, že odvolanie je zjavne účelové a právne
irelevantné. Združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v
súlade  s ust. § 93 ods. 2,3 O.s.p. z vlastného podnetu                do predmetného spotrebiteľského  sporu
v procesnej pozícii  vedľajšieho účastníka na strane  žalovaného spotrebiteľa. Takto zvolený procesný
postup  vstupu vedľajšieho účastníka                   do konania je zákonne rovnocenný so vstupom  do
konania na základe  výzvy niektorého  z účastníkov urobenej prostredníctvom  súdu a nepredpokladá
súhlas spotrebiteľa                          so vstupom, dokonca ani vedomosť  spotrebiteľa o vstupe združenia
do konania. Vstup Združenia do konania zákon v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. priamo predpokladá. V tejto
súvislosti dal do pozornosti  uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obdo 27/2012
zo dňa 27. 08. 2012. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je  právnickou osobou, ktorej
cieľom  je ochrana práv  spotrebiteľa podľa osobitého predpisu. Nie je žiadne ustanovenie platnej právnej
normy, ktoré by Združenie  porušilo alebo ktoré by bránilo jeho vstupu do konania  za účelom napĺňania
jeho činnosti.  Taktiež vyjadril nesúhlas s názorom, že  účinky vedľajšieho účastníctva môžu nastať
len vtedy, ak  odporca neuznáva uplatňovaný nárok, pretože len vtedy konanie nadobudne  charakter
sporovosti, resp. sporového konania.  Platobný rozkaz možno vydať len v sporovom konaní, ak sa v
žalobe uplatňuje právo                     na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočnosti tvrdených
žalobcom, a to                              aj bez návrhu žalobcu. Len z pasivity  odporcu totiž nemožno
vyvodiť, že s nárokom súhlasí a už vôbec nie, že z tohto dôvodu ide o konanie nesporové. Občiansky
súdny priadok ďalej podľa vedľajšieho účastníka rozoznáva dve skupiny vedľajšieho účastníctva, jednu
definovanú v § 93 ods. 1 O.s.p. a druhú definovanú v § 93 ods. 2 O.s.p. Inštitút vedľajšieho účastníctva
druhej skupiny má vytvárať predovšetkým platformu  a priestor pre  uplatnenie právnických osôb -
neziskových nekomerčných  organizácií v súdnych konaniach                          pri  ochraňovaní
verejnoprospešných záujmov a zákonom chránených práv a slobôd. Navrhovateľ podľa jeho názoru
absurdne namieta oboznamovanie sa vedľajšieho účastníka s údajmi, s ktorými sa oboznámil samotný
navrhovateľ, ktorý ich následne použil  proti odporcovi v procese mimosúdneho  vymáhania pohľadávky
a následne aj v procese súdneho vymáhania pohľadávky. Pokiaľ aj navrhovateľ disponuje nejakým
súhlasom spotrebiteľa                   na oboznamovanie sa a nakladanie s jeho osobnými údajmi (odvodeným
od právneho predchodcu navrhovateľa), potom možno zodpovedne konštatovať, že bežný priemerný
spotrebiteľ o tom, že takýto súhlas  udelil, nemá absolútne  žiadnu vedomosť. Poukazuje preto na to, že
je na mieste skúmať, či došlo vôbec k platnému postúpeniu pohľadávky                                 na navrhovateľa
a či tento navrhovateľ je vôbec oprávnený  oboznamovať sa  s údajmi chránenými podľa osobitných
predpisov. Nakoľko ide o spotrebiteľský spor, poukázal tiež               na povinnosť súdu ex offo skúmať
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. S poukazom na uvedené potom navrhuje, aby
odvolací súd  odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil ako  zákonné a správne.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.



Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 220 O.s.p.
zmenil. Je však potrebné uviesť, že ide len o zmenu formulácie výroku uznesenia okresného súdu a z
hľadiska obsahu ide o potvrdenie názoru okresného súdu, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do
konania na strane odporcu nastali a jeho vstup do konania je prípustný (formuláciu výroku bolo potrebné
zmeniť z dôvodu, že znenie výroku o „pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania“ evokuje, že
účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania nastávajú až právoplatným rozhodnutím súdu ako je
to napríklad v prípade rozhodnutia podľa § 92 ods. 1 O.s.p. o pripustení vstupu ďalšieho účastníka do
konania, účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania však nastávajú                    už samotným
doručením oznámenia o vstupe súdu, a preto podľa názoru odvolacieho súdu obsahu rozhodnutia lepšie
zodpovedá znenie výroku o tom, že vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom
v Prešove do konania ako vedľajšieho účastníka je prípustný.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ ako právny nástupca
pôvodného veriteľa voči odporcovi domáha zaplatenia dlžnej sumy                           s príslušenstvom.
Okresný súd o návrhu navrhovateľa rozhodol platobným rozkazom, ktorým návrhu v plnom rozsahu
vyhovel. Dňa 09. 01. 2013 bolo  Okresnému súdu Partizánske (konanie pôvodne vedené na tomuto
okresnom súde, neskôr po vyslovení  miestnej nepríslušnosti  v zmysle § 105 ods. 1,2 O.s.p. a
ustanovenia  § 84 O.s.p.  postúpené Okresnému súdu Žiar nad Hornom) doručené oznámenie Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník                     na strane odporcu.  Následne bolo dňa 12. 03. 2013 elektronickými prostriedkami
doručené rovnaké podanie aj Okresnému súdu Žiar nad Hornom. Dňa 04. 06. 2013 okresný súd vydal
platobný  rozkaz, ktorý  doručil okrem navrhovateľa a odporcu aj právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka, proti ktorému podal vedľajší účastník odpor. Ešte pred vydaním platobného rozkazu súd
zaslal navrhovateľovi oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka                 do konania s výzvou
na vyjadrenie. Po vydaní platobného rozkazu podaním doručeným okresnému súdu dňa 06. 06. 2013
navrhovateľ namietal prípustnosť  vedľajšieho účastníka                  v tomto konaní, o čom okresný súd
rozhodol odvolaním napadnutým uznesením. Navrhovateľ doručil okresnému súdu návrh na vyslovenie
neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka                 na strane odporcu do konania, ktorý v podstate
odôvodnil tým, že v tzv. rozkaznom (skrátenom) konaní nemôžu účinky vedľajšieho účastníctva vzniknúť.

V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci                         zo spotrebiteľskej
zmluvy, pretože zmluvu o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci                 č. XXXXXXXXXX  zo
dňa 05. 08. 2003 uzavretú so spoločnosťou  Quatro, a. s., Kežmarok, predmetom ktorej bol prenájom a
následná kúpa akustickej gitary, uzavrel odporca ako spotrebiteľ. Vedľajší účastník je právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov.

Navrhovateľ svoj návrh na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v prejednávanej veci
odôvodnil tým, že účinky vedľajšieho účastníctva nemôžu vzniknúť v tzv. rozkaznom (skrátenom) konaní;
v podanom odvolaní tento argument zopakoval a doplnil, že vedľajší účastník sa po vstupe do konania
má možnosť oboznámiť s osobnými údajmi účastníkov konania bez ich súhlasu, čím podľa navrhovateľa
dochádza k neprípustnému zásahu do ústavného práva uvedenej osoby na súkromie, preto na svoj
vstup do konania potrebuje vedľajší účastník výslovný súhlas účastníka, ktorého záujmy chce v konaní
podporovať ako osobitný predpoklad účasti v konaní vyplývajúci zo zákona o ochrane osobných údajov.

V tomto smere odvolací súd len konštatuje, že k možnosti porušeniu práva účastníka konania na
súkromie vstupom vedľajšieho účastníka do súdneho konania sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. Pl. ÚS 1/2014 zo dňa 29.01.2014, v ktorom takéto porušenie odmietol



a uzavrel, že skutočnosť, že vedľajší účastník sa v súvislosti                  so svojím vstupom do
konania z doručeného rovnopisu návrhu na začatie konania oboznámi    s podstatnými okolnosťami
prípadu vrátane osobných údajov účastníkov konania, ktorých rozsah je stanovený § 79 ods. 1 O.s.p.,
nepredstavuje neospravedlniteľný zásah do základného práva na súkromie, ale práve naopak, sleduje
legitímny cieľ (ochrana spotrebiteľa). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 10 ods.
3 písm. f) zákona č. 122/2013               Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 84/2014 Z.
z., v zmysle ktorého je spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby prípustné aj vtedy,
ak je nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme (za takúto úlohu možno
podľa názoru odvolacieho súdu považovať ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní                zo strany
vedľajšieho účastníka, ktorým je združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa). Navyše
zo znenia ustanovenia § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. nevyplýva ani zákonná podmienka výslovného súhlasu
účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Rozhodnutie okresného súdu vychádzajúce zo
záveru, že boli splnené podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka do konania, je preto podľa názoru
odvolacieho súdu vecne správne.

Odvolaciemu súdu je známa aktuálna rozhodovacia činnosť niektorých senátov najvyššieho súdu (v
konkrétnostiach ide o uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/210/2012 zo dňa
28.10.2013, sp. zn. 6Cdo/420/2012 zo dňa 22.01.2014, sp. zn. 6Cdo/357/2012 zo dňa 30.10.2013
a sp. zn. 7Cdo/135/2013 zo dňa 21.10.2013), z ktorej vyplýva záver o nemožnosti vzniku účinkov
vedľajšieho účastníctva v tzv. skrátenom konaní, ktorého argumentačným základom je predpoklad, že
„pomoc v spore vedľajšieho účastníka  vo vzťahu k ním podporovanému účastníkovi sa môže prejaviť
až v sporovom konaní                      vo vlastnom zmysle slova, t.j. až po včasnom podaní odôvodneného
odporu proti platobnému rozkazu zo strany odporcu, pretože až po takomto procesne účinne uplatnenom
úkone odporcu sa môže naplniť zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, t. j. pomoc a podpora hlavnému
účastníkovi s cieľom prispieť k ochrane jeho práv s tým, že pred podaním odporu nemá konanie
atribúty sporového konania“ (pri formulovaní tohto názoru uvedené rozhodnutia vychádzajú z komentára
Vladimír Handl, Josef Rubeš a kol.: Občanský soudní řád; Komentář; Panorama Praha; 1985, str. 418
a 421, a to najmä zo záveru, že „pred podaním odporu proti platobnému rozkazu sa pomoc vedľajšieho
účastníka hlavnému účastníkovi nemôže prejaviť“).

V prvom rade je potrebné uviesť, že právna teória i súdna prax rozoznávajú dva základné typy záväznosti
rozhodnutí najvyššieho súdu a to záväznosť kasačnú (inštančnú, t.j. v tej istej veci) a záväznosť
precedenčnú (judikatórnu); kým v prípade tzv. kasačnej záväznosti je súd nižšieho stupňa vždy povinný
pri nezmenených skutkových a právnych okolnostiach veci bezvýhradne akceptovať právny názor
najvyššieho súdu vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí, v prípade tzv. precedenčnej záväznosti existuje
možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval právne závery najvyššieho súdu tým, že
v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s konkrétnym rozhodnutím najvyššieho súdu
zmysluplný právny dialóg (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/155/2011 zo dňa 21.12.2011); v tomto prípade vo svojej podstate argumentačnej záväznosti sa
môže súd nižšieho stupňa odkloniť od príslušného súdneho rozhodnutia (rozhodnutí) najvyššieho súdu
za predpokladu predloženia kritickej konfrontácie jeho dôvodov, podľa ktorých sa nemohol v obdobnej
skutkovej a právnej situácii s predmetným rozhodnutím stotožniť; tento prístup sa preto nepovažuje za
porušenie princípu právnej istoty (porovnaj napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn.                     I. ÚS/564/2012 zo dňa 29.05.2013) so zdôraznením, že odvolaciemu súdu nie je známa
jednotnosť všetkých senátov najvyššieho súdu v posudzovanej otázke možnosti vstupu vedľajšieho
účastníka do konania vo fáze tzv. skráteného konania, keď navyše žiadne z vyššie uvedených rozhodnutí
najvyššieho súdu nebolo doposiaľ zverejnené ani v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004              Z. z. o súdoch v znení neskorších
predpisov).

Odvolací súd nesúhlasí s ťažiskovým argumentom citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu, podľa
ktorého pred včasným podaním odôvodneného odporu sa pomoc vedľajšieho účastníka nemôže v
konaní prejaviť, pretože v tejto fáze nemá konanie atribúty tzv. sporového konania. Bez ambície hlbšej
analýzy delenia občianskeho súdneho konania na sporové a nesporové podľa názoru odvolacieho
súdu možno uviesť, že konanie je sporové nie v dôsledku nesúhlasného postoja odporcu k návrhu
navrhovateľa (vyjadreného napríklad v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu), ale
v dôsledku procesných princípov, ktoré platia v uvedenom type konania (na rozdiel od procesných
princípov,  ktoré sa uplatnia v konaní nesporovom, t.j. v konkrétnostiach napríklad dispozičný a



prejednací princíp v sporovom konaní oproti princípu oficiality a vyhľadávaciemu princípu v konaní
nesporovom, keď rozdielov je nepochybne viac); z tohto hľadiska o aký typ konania ide je teda
nepochybne ustálené už v okamihu jeho začatia a prípadný nesúhlas odporcu s návrhom nemožno
stotožňovať s podmienkou, na základe ktorej možno konanie označiť za sporové. Z hľadiska
posudzovanej veci je teda zrejmé, že aj v prípade uplatnenia nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej
zmluvy ide o sporové konanie od okamihu jeho začatia bez ohľadu na to, či v prípade splnenia zákonných
podmienok súd prípadne pristúpi k rozhodnutiu o návrhu formou platobného rozkazu alebo nie. Navyše
vzhľadom na vývoj právnej úpravy občianskeho súdneho konania v poslednom období nemožno v
prípade spotrebiteľskej veci hovoriť už o klasickom sporovom konaní, pretože v tomto konaní nie je súd
v celom rozsahu viazaný návrhom (§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je povinný z vlastnej iniciatívy skúmať, či
spotrebiteľská zmluva, od ktorej odvodzuje navrhovateľ svoj uplatnený nárok, neobsahuje neprijateľné
podmienky (§ 172 ods. 9 O.s.p.) a je dokonca z úradnej povinnosti povinný v konaní aj bez návrhu
prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov). Z tohto hľadiska sa pomoc vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi nepochybne môže
prejaviť v ktorejkoľvek fáze konania po jeho začatí a to práve v možnosti poukázať na tieto skutočnosti,
ktoré môžu mať podstatný vplyv na výsledok konania v konkrétnej spotrebiteľskej veci (a to aj v prípade
ak je spotrebiteľ v konaní nečinný); v tomto smere je najvyšším súdom citovaný komentár k Občianskemu
súdnemu poriadku z roku 1985 vzhľadom na vývoj právnej úpravy hmotného aj procesného práva v
oblasti ochrany spotrebiteľa potrebné podľa názoru odvolacieho súdu považovať za neaktuálny. Je preto
potrebné uzavrieť, že pokiaľ zákon žiadnym spôsobom výslovne neobmedzuje fázu konania, v rámci
ktorej vznikajú účinky vedľajšieho účastníctva, t.j. ak zo zákona vyplýva, že účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva môžu vzniknúť v ktoromkoľvek štádiu občianskeho súdneho konania od jeho začatia (§
82 ods. 1 O.s.p.) do jeho právoplatného skončenia (§ 159 ods. 1 O.s.p.; § 167 ods. 2 O.s.p.)., výklad
zákona (konkrétne § 93 ods. 2 O.s.p.) uskutočnený navrhovateľom pod vplyvom uvedených rozhodnutí
najvyššieho súdu, ktorý takéto účinky vylučuje v určitej fáze konania (t.j. v skrátenom konaní), nemožno
označiť inak ako                         za zužujúci, ktorý obmedzuje postavenie vedľajšieho účastníka a jeho
možnosť poskytovať pomoc v konaní ním podporovanému účastníkovi (spotrebiteľovi) len na konkrétnu
fázu súdneho konania. Tento zužujúci výklad je však podľa názoru odvolacieho súdu v naznačenom
smere v priamom rozpore s účelom postavenia vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby založenej
na ochranu práv spotrebiteľa, ktorý vstupuje do konania podľa                § 93 ods. 2 O.s.p. účinného
od 15.10.2008; podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu cieľom (účelom) navrhovanej úpravy bolo
rozšíriť ochranu práv aj na práva spotrebiteľov,              na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem
a teda umožniť právnickým osobám založeným na tento účel chrániť práva spotrebiteľov v občianskom
súdnom konaní v procesnom postavení vedľajších účastníkov. Argument, že možnosť tejto ochrany práv
odporcov (spotrebiteľov) činnosťou vedľajšieho účastníka sa môže v spore prejaviť len                   po
prípadnom podaní odporu proti platobnému rozkazu považuje preto odvolací súd                       za
neudržateľný.

Pre účely posudzovanej veci je preto potrebné uviesť, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania
podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu
na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania                 na jeho strane nie je potrebný; prípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia
vstupu vedľajšieho účastníka                        do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného
účastníka, ktorý tento oznámi súdu                   po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka
do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym
procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013); odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie
uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická
osoba založená za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Preto pokiaľ v prejednávanej veci vedľajší účastník
doručil oznámenie o svojom vstupe do konania                   na strane odporcu a pokiaľ odporca nevyjadril
svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na svojej strane, návrh navrhovateľa na
vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania nemôže byť dôvodný.



Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu s
odkazom na § 220 O.s.p. zmenil tak, že vstup vedľajšieho účastníka                     na strane odporcu
je  prípustný.

Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že toto rozhodnutie sa nezaoberá legitimáciou vedľajšieho
účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Rob/112/2013", "guid": "9e03930c-a37f-4afd-bf72-c9913113a5c9:6cf7786e-15f3-4144-8dda-ca8010feaad9", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "9e03930c-a37f-4afd-bf72-c9913113a5c9:6cf7786e-15f3-4144-8dda-ca8010feaad9", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Rob/112/2013", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 16Rob/112/2013 z 30. 5. 2013", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2013-05-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9e03930c-a37f-4afd-bf72-c9913113a5c9:6cf7786e-15f3-4144-8dda-ca8010feaad9"}], "citovane_v": []}