Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/155/2014 z 3. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 3. marca 2014, sp. zn. 14Co/155/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6610204527.2 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/155/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6610204527.2 | 2014-03-03 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 37 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1cde4af7-3855-4625-9e0b-6a69c89a8e2a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6610204527.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/155/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610204527
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6610204527.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Priehodu a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľky:
I. E., C. Q. XX, J. J., IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni: X. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, B.,
zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, so sídlom P.. N.. C. XX/S., B.,
v konaní o zaplatenie 995,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec zo dňa 24. 05. 2013 č. k. 6C/58/2010-135, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyni na trovách odvolacieho konania 71,11 Eur do troch
dní na účet právneho zástupcu Mgr. Jozefa Mochnackého, advokáta, AK Lučenec, P.. N.. C. XX/S..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby jej odporkyňa
zaplatila 995,80 Eur s príslušenstvom, zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporkyni
trovy konania 871,02 Eur do troch dní na účet právneho zástupcu navrhovateľky. Rozhodol tak s
odôvodnením, že aj keď v danom prípade došlo medzi účastníkmi konania k podpísaniu zmluvy o
sprostredkovaní, tak takýto právny úkon nebol platný, pretože išlo o simulovaný právny úkon vzhľadom
k tomu, že odporkyňa nikdy nemala skutočný záujem o predaj bytu. U odporkyni teda chýbala vážnosť
vôle, ktorá je potrebná na vznik platného právneho úkonu, v tomto prípade na uzavretie zmluvy o
sprostredkovaní. Tento úkon urobila len na podnet matky navrhovateľky a chcela ním dosiahnuť, aby
sa od syna odsťahovala jeho priateľka, ktorá tam bývala proti jej vôli. Okrem toho súd poukázal aj na
to, že nárok navrhovateľky je v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka premlčaný. Pretože
odporkyňa v konaní mala úspech, uložil okresný súd navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporkyni aj
náhradu trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala rozsudok okresného súdu
zmeniť tak, že návrhu navrhovateľky bude v celom rozsahu vyhovené a odporkyňu súd zaviaže k
náhrade aj trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Bola toho názoru, že okresný súd vec
nesprávne právne posúdil. Poukazovala na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva to, že odporkyňa
podpísala s navrhovateľkou zmluvu o sprostredkovaní predaja bytu. Na základe uzatvorenej zmluvy o
sprostredkovaní navrhovateľka zabezpečila záujemcu o kúpu bytu. Keďže odporkyňa odmietla uzavrieť
kúpnu zmluvu v zmysle uzatvorenej dohody o sprostredkovaní, vzniklo jej právo na úhradu účelne
vynaložených nákladov a zaplatenie zmluvnej pokuty tak, ako bolo dohodnuté v zmluve, teda vo výške
995,80 Eur s príslušenstvom. Taktiež poukazovala na to, že navrhovateľka nemala vedomosť o tom,
že by právny úkon, ktorý bol medzi ňou a odporkyňou uzatvorený, by bol len predstieraným právnym



úkonom. Pokiaľ v dôvodoch rozhodnutia okresný súd poukázal aj na to, že jej nárok je premlčaný,
tak tu poukazovala navrhovateľka na čl. V. odsek 3 sprostredkovateľskej zmluvy, podľa ktorého nárok
premlčaný nebol, pretože všeobecná trojročná premlčacia lehota by jej bola uplynula až dňa 05. 04.
2010. Žiadala preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.

Na odvolanie navrhovateľky podala vyjadrenie odporkyňa. Žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť
ako vecne správny. V dôvodoch vyjadrenia sa stotožnila so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého
stupňa. Vykonaným dokazovaním totiž bolo preukázané, že odporkyňa nikdy nemala záujem predať byt,
nakoľko v tomto byte býval jej syn a po jeho predaji by nemal kde bývať. Výpoveďou svedkyne J. táto
okolnosť preukázaná nebola. Pokiaľ ide o uplatnený nárok, tak odporkyňa poukazuje na to, že zmluva,
pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty a to jej splatnosti, je zmätočná, pretože túto splatnosť majú upravovať dve
ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní, ktoré si vzájomne odporujú. Pri aplikácii čl. IV. odsek 3 zmluvy o
sprostredkovaní je totiž nárok navrhovateľky premlčaný. Túto okolnosť správne okresný súd vyhodnotil
a preto aj v tejto časti považuje odporkyňa záver súdu za vecne správny.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia §
219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Je tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v
odsekoch 2 až 7 § 213 ods. 1 O. s. p.

Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd dal účastníkom poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4
O. s. p. o tom, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Po
tomto právnom poučení účastníci vyhlásili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Krajský súd v
danej veci nezistil, že by bol daný dôvod na postup podľa ustanovenia § 213 ods. 2 až 5 O. s. p. pre
opakovanie dôkazov alebo doplnenie dokazovania v danej veci. Vzhľadom na uvedené preto vychádzal
zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.

V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania navrhovateľky dospel krajský súd k záveru, že
okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy
vyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157
ods. 2 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa sa krajský súd stotožňuje a na tieto odkazuje.

K dôvodom rozhodnutia okresného súdu krajský súd poznamenáva len nasledovné.

Navrhovateľka odvodzovala svoj nárok na zaplatenie 995,80 Eur s príslušenstvom zo
Sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej medzi ňou v zastúpení jej matky R. T. a odporkyňou zo dňa
28. júna 2006. V tejto súvislosti uvádzala, že si splnila podmienky sprostredkovateľskej zmluvy, pre
odporkyňu zabezpečila záujemcu o kúpu bytu a keďže si odporkyňa nesplnila svoje povinnosti a kúpnu
zmluvu neuzatvorila, má právo na zaplatenie odstupného vo výške dohodnutej odmeny. V tejto
súvislosti treba poukázať na to, že v sprostredkovateľskej zmluve je poznámka, že P. J. súhlasí s
kúpnou cenou bytu. V tejto súvislosti sa svedkyňa R. T. vyjadrila, že práve P. J., predtým K., bola tou
osobou, ktorá chcela predmetný byt kúpiť a bola teda záujemkyňou o predmetný byt.



Ako vyplýva z obsahu spisu ako aj dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, P. J. bola v konaní vypočutá
ako svedkyňa. Táto vo svojej výpovedi uviedla, že mala záujem o predmetný byt, bola ho pozrieť s
navrhovateľkou, pričom následne sa však dozvedela, že navrhovateľka nemá záujem o predaj bytu pre
ňu. Výpoveďou tejto svedkyne sa teda nepotvrdilo to, čo uvádzala navrhovateľka v priebehu konania, že
byt odporkyne sa mal predať pre uvedenú svedkyňu. Aj táto okolnosť nasvedčuje záveru súdu prvého
stupňa, že v danom konaní išlo o simulovaný právny úkon a zo strany odporkyne nikdy nešlo o záujem
predať predmetný byt. Tomu nasvedčuje aj výpoveď svedka I. C., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že o
žiadnom predaji bytu nevedel. Potvrdil však to, že v byte dával do podnájmu jednu izbu, pričom to bola
práve R. T., ktorá mu sprostredkovala podnájomníkov do predmetného bytu. Pokiaľ aj títo do bytu prišli,
tak to nebolo z dôvodu, že by chceli predmetný byt odkúpiť.

Ak teda okresný súd v danom prípade na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že v danom prípade úkon, ktorý bol urobený medzi navrhovateľkou v zastúpení jej matky R. T. a
odporkyňou, nebol v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda je preto neplatný, tak krajský
súd považuje záver okresného súdu za správny.

Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí vyporiadával aj so vznesenou námietkou premlčania nároku
navrhovateľky. Aj keď za daných okolností ide nadbytočný dôvod, ktorým okresný súd posudzoval
ďalšiu nedôvodnosť nároku navrhovateľky, tak krajský súd aj v tomto smere považuje záver okresného
súdu za vecne správny. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nárok na odstupné, ktoré je vo výške
dohodnutej odmeny, v sprostredkovateľskej zmluve upravoval článok IV. odsek 3, ale aj čl. V. odsek 5.
Pre splatnosť nároku však boli uplatnené rozdielne podmienky. V danom prípade bolo splatnosť nároku
potrebné posudzovať podľa bodu IV. odsek 3 zmluvy o sprostredkovaní, pretože už z listu zo dňa 15. 03.
2007 vyplýva, že navrhovateľka vedela o tom, že odporkyňa nemá žiaden záujem na uzatvorení kúpnej
zmluvy, a to ešte pred tým, ako následne tento list zasielala odporkyni. V liste zo dňa 15. 03. 2007
sa poukazuje na záujemcu, ktorý ponúkol za byt odporkyne kúpnu cenu 900.000,- Sk. Podľa poznámky
na sprostredkovateľskej zmluve týmto záujemcom mala byť P. J., ktorá v konaní bola vypočutá a ktorá
práve potvrdila, že zo strany navrhovateľky nebol záujem o predaj bytu pre ňu. Za daných okolností teda
navrhovateľka už najneskoršie dňom 15. 03. 2007 musela vedieť o tom, že odporkyňa nemá záujem
o odpredaj bytu. Preto aj výklad o premlčaní nároku navrhovateľky urobený súdom prvého stupňa v
jeho rozhodnutí, je správny a v tomto smere nepovažoval ani krajský súd odvolanie navrhovateľky za
dôvodné.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd považoval rozhodnutie okresného súdu za správne.

Pokiaľ v podanom odvolaní namietala navrhovateľka priznanie trov konania odporkyni vzhľadom na
okolnosti v danej veci, tak krajský súd sa s jej obranou nestotožnil, pretože to bola práve navrhovateľka,
ktorá podala návrh na začatie konania proti odporkyni, pričom obrana odporkyne v konaní sa preukázala
ako dôvodná. Pokiaľ v konaní bola zastúpená právnym zástupcom - advokátom a s jeho zastúpením
vznikli trovy konania, tak na ich náhradu má odporkyňa právo. Pokiaľ preto okresný súd rozhodol o
náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. a odporkyni priznal náhradu trov konania
ako úspešnej účastníčke, tak jeho rozhodnutie je aj v tejto časti správne.

V odvolacom konaní navrhovateľka úspech nemala. Odporkyňa mala v odvolacom konaní úspech.
Uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania. Za jeden úkon právnej pomoci, a to podané
vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky v sume 51,45 Eur, tiež uplatnila režijný paušál k úkonu 7,81 Eur
a DPH vo výške 20 % 11,85 Eur. Výška uplatnených trov právnym zástupcom odporkyne je v súlade s
ustanovením vyhlášky 655/2004 Z. z., a preto aj krajský súd priznal odporkyni náhradu trov odvolacieho
konania v sume 71,11 Eur podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Na náhradu uvedených trov zaviazal
navrhovateľku.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.