Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/400/2014 z 16. 12. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. decembra 2014, sp. zn. 12Co/400/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6711200361.2 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/400/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6711200361.2 | 2014-12-16 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 142 ods. 1 OZ, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e61d0ed-0397-43ee-a525-4f02f0124bf6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6711200361.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/400/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711200361
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6711200361.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobkyne T. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Ľ. V. XXXX/XX, XXX XX I., zastúpenej opatrovníčkou F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/
XX, XXX XX E., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ulianko & partners, s.r.o., Nám. SNP 27,
960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému Willard, s.r.o., so sídlom Teplická 2293/68, 921 01
Piešťany, IČO: 44 906 960, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Eckmann, s.r.o., so
sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/5/2011 - 203 zo dňa 16. 01. 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy
konania na účet právneho zástupcu žalobcu AK Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, 960
01 Zvolen, IČO: 36 856 517, vo výške 7.113,25 Eur s DPH a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku z
r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 16. 01. 2014
vyhovel návrhu žalobkyne a rozhodol, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností bližšie špecifikovaných
vo výroku rozhodnutia (prvý výrok). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo
výške 7.113,25 Eur s DPH (druhý výrok), pričom rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že
žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej v zmysle zásady úspechu úspešného účastníka v konaní
priznal v súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 1 a § 149 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) náhradu trov konania/trov právneho zastúpenia vo výške 7.133,25 Eur (12 úkonov právnej
pomoci po 486,34 Eur + 4-krát režijný paušál po 7,41 Eur + 4-krát režijný paušál po 7,63 Eur + 3-krát
režijný paušál po 7,81 Eur + 1-krát režijný paušál 8,04 Eur = 5.836,08 Eur + 20% DPH - 91,63 Eur =
7.113,25 Eur). Pri výpočte odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z hodnoty veci, o vlastníctvo
ktorej sa spor viedol, a to z hodnoty nehnuteľnosti uvedenej v kúpnej zmluve zo dňa 31. 03. 2010,
ktorá predstavovala 32.000,-Eur.

Proti uvedenému rozsudku do výroku o náhrade trov konania podal žalovaný (prostredníctvom
právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že napadnutý výrok považuje za nesprávny,
nezákonný a celkom nepreskúmateľný. Poukázal na to, že prvostupňový súd pri výpočte trov
právneho zastúpenia vychádzal z tarifnej hodnoty veci 32.000,-Eur v zmysle § 10 ods. 1 a ods. 2
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. On však zastáva názor, že použitie uvedeného ustanovenia vyhlášky
je celkom nedôvodné a rozporné. Rozhodnutie teda v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, čím je daný odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Podľa názoru
žalovaného je nepochybné, že žalobkyňa sa ako fyzická osoba domáhala určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré slúžia na bývanie. Preto mal potom prvostupňový súd pri určení odmeny za
úkony právnej služby vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky, podľa ktorého základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak



klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo
slúži na jej bývanie, to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Za základnú sadzbu tarifnej odmeny pre
výpočet odmeny právneho zástupcu žalobkyne preto nie je možné považovať tarifnú hodnotu veci
vo výške 32.000,- Eur tak, ako to nesprávne ustálil súd prvého stupňa, ale sumu predstavujúci 1/13
výpočtového základu v príslušnom časovom období v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky. Okrem
toho, rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o náhrade trov konania je nepreskúmateľné z dôvodu,
že nie je zrejmé, za aké konkrétne úkony právnych služieb bol žalobkyni voči žalovanému priznaný
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Z odôvodnenia rozsudku teda vôbec nevie posúdiť a
overiť, či v konaní bolo zo strany právneho zástupcu žalobkyne skutočne vykonaných až 12 celých
úkonov právnych služieb. Úkony právnych služieb nie sú žiadnym spôsobom bližšie ani špecifikované
ani konkretizované a zo strany prvostupňového súdu absentuje aj akýkoľvek odkaz na príslušné
ustanovenia vyhlášky. Ďalej žalovaný poukázal na to, že zo strany právneho zástupcu žalobcu bolo
v konaní vykonaných len 6 celých úkonov právnych služieb, a to prevzatie a príprava, vypracovanie
návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaní dňa 26. 03. 2012, účasť pri výsluchu žalobkyne,
vypracovanie vyjadrenia k znaleckému posudku a účasť na pojednávaní v roku 2014. Okrem toho by
prichádzal do úvahy „polovičný“ úkon právnych služieb, a to za vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu
žalovaného proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia a „štvrtinový“ úkon právnych služieb,
a to za účasť na pojednávaní konanom dňa 17. 10. 2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.
Žalovaný ďalej uviedol, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby súd
prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadnemu účastníkovi nárok na náhradu trov
konania ani z časti neprizná v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 vety prvej O.s.p.. Poukázal na to, že
jediným dôvodom, pre ktorý by bolo zo strany súdu prvého stupňa podanému návrhu vo veci samej
vyhovené, bol záver znaleckého posudku vypracovaný v konaní, v zmysle ktorého mala žalobkyňa v
čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 31. 03. 2010 trpieť organickým psychosyndrómom a toto ochorenie
malo žalobkyňu robiť nespôsobilou na uzatvorenie predmetného právneho úkonu. On (žalovaný) však o
tomto jej ochorení nebol nikým informovaný a nemohol mať o ňom ani akúkoľvek objektívnu vedomosť.
V tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie znalkyne, ktorá uviedla, že pri vstupovaní do právneho
vzťahu so žalobkyňou nemohol rozpoznať, že táto trpí ochoreniami uvedenými v znaleckom posudku
a následným organickým psychosyndrómom. Tras rúk, spomalené myslenie a podobne mohli osoby
zastupujúce žalovaného považovať za bežný prejav vyskytujúci sa u staršieho človeka. Preto má za to,
že svojim konaním nezavinil a ani nespôsobil neplatnosť príslušnej kúpnej zmluvy zo dňa 31. 03. 2010 a
dôvody neplatnosti nemohol v čase jej uzatvárania vôbec rozpoznať a predvídať, čo predstavuje dôvod
hodný osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie o trovách
konania za celkom neprimerané, nespravodlivé a rozporné so zásadami dobrých mravov, pretože v
zmysle tohto rozhodnutia má byť finančne potrestaný za skutočnosť, ktorú nemohol nielenže ovplyvniť
ale ani rozpoznať. Jedinou okolnosť, ktorá viedla k úspešnosti podaného návrhu na začatie konania
bol v konaní zistený nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 31.
03. 2011. Žalovaný tiež poukázal na to, že vedenie tohto súdneho konania nekomplikoval, nesťažoval
ani nepredlžoval, keď po doručení príslušného znaleckého posudku s poukazom na jeho závery už
nenavrhoval v konaní vykonať akékoľvek ďalšie dokazovanie, predmetný znalecký posudok v jeho
podstatnej časti ani nerozporoval a ako to vyplýva z obsahu tohto odvolania rozsudok vo výroku vo veci
samej rešpektuje. Nerozporuje dokonca ani tú skutočnosť, že mu podľa jeho názoru bola postupom súdu
odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko podľa zistených informácií sa v januári 2014 malo v jeho
neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu konať pojednávanie bez toho, aby boli na takýto
postup splnené zákonné podmienky. Aj tieto skutočnosti by mali byť podľa jeho názoru pri rozhodovaní
o náhrade trov konania zohľadnené, rešpektované a brané do úvahy. Na základe uvedeného potom
žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti zmenil
tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná nárok na náhradu trov konania. Ak by bol odvolací súd toho
názoru, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania patrí, potom navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v
odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania spočívajúcich
v nároku na náhradu trov právneho zastúpenia za vykonané úkony právnych služieb v rozsahu, v akom
tieto boli skutočne vykonané v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky, vychádzajúc pri matematickom
výpočte z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.



V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214
ods. 2 O.s.p. a rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti podľa ustanovenia §221
ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia mu vec v tejto časti vrátil na
ďalšie konanie.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 13.
01. 2011 sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených bývalou
Správou katastra I. v k.ú. I., zapísaných na LV č. XXXX, bližšie identifikovaných v žalobe. Zároveň
si uplatnila náhradu trov konania. Rozsudkom zo dňa 16. 01. 2014 prvostupňový súd žalobe vyhovel
keď určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností a ako úspešnej účastníčke
jej aj priznal náhradu trov konania. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal,
na základe akého ustanovenia O.s.p. nárok na náhradu trov konania priznal (§ 142 ods. 1 O.s.p.),
avšak ďalej už len stručne uviedol, že trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 12 úkonov
právnej pomoci spolu s režijným paušálom, ktoré vyčíslil bez bližšieho vymedzenia týchto úkonov s
tým, že vychádzal z hodnoty nehnuteľností ako bola uvedená v kúpnej zmluve zo dňa 31. 03. 2010.
S ohľadom na uvedené zistenia odvolací súd považuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného o
tom, že rozhodnutie prvostupňového súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania je nepreskúmateľné.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným
zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má
zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody,
na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci. Občiansky súdny
poriadok minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku určuje v ustanovení § 157 ods. 2, z ktorého
vyplýva, že súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako
sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Pokiaľ
sa jedná o uznesenie, zákon sa o obsahových náležitostiach jeho odôvodnenia nezmieňuje, keď v §
169 ods. 1 O. s. p. len pomerne stroho konštatuje, že odôvodnenie sa uvedie v písomnom vyhotovení
uznesenia, a v odseku 2 prvá veta tohto ustanovenia stanovuje, ktoré uznesenia odôvodnenie obsahovať
nemusia. Z dôvodu absencie komplexnejšej právnej úpravy je pri posudzovaní obsahových náležitostí
odôvodnenia uznesenia primerane potrebné postupovať podľa § 167 ods. 2 O. s. p. a citované
ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. (týkajúce sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) treba
z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, ods. 26) vykladať a uplatňovať tak,
že aj uznesenie musí vo svojom odôvodnení obsahovať dostatočné a relevantné dôvody, na základe
ktorých bolo založené. Teda aj v rámci uznesenia je potrebné (rozhodnutie o trovách konania, ktoré je
obsiahnuté v rozsudku má povahu uznesenia), aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
podstatné a právne významné.
V posudzovanom prípade je záver prvostupňového súdu o aplikovaní zásady úspechu pri rozhodovaní o
náhrade trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.) správny, avšak z odôvodnenia jeho rozhodnutia týkajúceho sa
náhrady trov konania nie je možné zistiť, podľa akého ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) prvostupňový súd pri výpočte trov právneho
zastúpenia vychádzal, teda jeho postup nie je možné preskúmať. Len po reálnom prepočítaní tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby možno dospieť k záveru, že prvostupňový súd pri výpočte odmeny
zrejme postupoval podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky. V uvedenom ustanovení § 10 ods. 1 je však upravený
výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny za zastupovanie v občianskom konaní s tým, že tento postup
sa použije v prípade, ak nie je ustanovené inak. Z uvedeného vyplýva, že podľa tohto ustanovenia sa
postupuje vtedy, ak vyhláška neobsahuje pre ten - ktorý konkrétny prípad špeciálnu úpravu výpočtu
tarifnej odmeny, ktorej aplikácia má pred aplikáciou § 10 ods. 1 prednosť. Aj v predmetnom prípade
bolo potrebné, tak ako správne poukázal žalovaný v odvolaní, aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1
písm. c) vyhlášky namiesto § 10 ods. 1, teda zrejme ani postup pri výpočte náhrady trov právneho



zastúpenia nebol správny. Z rozhodnutia prvostupňového súdu (ako už bolo uvedené), taktiež nie je
zrejmé, za aké konkrétne úkony právnej služby sa odmena a paušálna náhrada priznáva a kedy boli tieto
úkony vykonané. Rozhodnutie prvostupňového súdu je teda v časti týkajúcej sa náhrady trov konania
jednoznačne nepreskúmateľné, a preto ho odvolací súd zrušil.

Prvostupňový súd s ohľadom na uvedené závery odvolacieho súdu v ďalšom konaní opakovane
rozhodne o náhrade trov konania s tým, že v novom rozhodnutí bude potrebné presne uviesť, podľa
akých ustanovení príslušnej vyhlášky postupoval, za aké konkrétne úkony právnej služby náhradu trov
právneho zastúpenia priznal, kedy boli jednotlivé úkony vykonané, pričom vezme do úvahy aj ďalšie
špeciálne ustanovenia vyhlášky o znížený tarifnej odmeny napríklad v prípade účasti na pojednávaní,
ktoré bolo odročené bez prejednania veci a podobne. Odôvodnenie rozhodnutia o náhrade trov konania
musí byť jasné a zrozumiteľné pre účastníkov a taktiež preskúmateľné pre nadriadený súd konajúci o
eventuálnom opravnom prostriedku (v prípade jeho podania niektorým z účastníkov konania).

Odvolací súd ešte považuje za potrebné poukázať na to, že argumenty žalovaného o tom, že
nerozporoval znalecký posudok, nenavrhoval ďalšie dokazovanie, nepodal odvolanie do výroku vo veci
samej a že mu postupom súdu zrejme bola podľa jeho názoru odňatá možnosť konať pred súdom, nie
sú skutočnosti, na ktoré je možné pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.