{"guid": "9838aee9-e1d8-42b1-9098-66df077977f5:ed24bbed-8019-4b85-8c1e-f29c32d41adf", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6909213547.6", "spisova_znacka": "15Co/221/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/221/2012 z 2. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 2. apríla 2014, sp. zn. 15Co/221/2012, ECLI:SK:KSBB:2014:6909213547.6", "identifikacne_cislo": "6909213547", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2014-04-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed24bbed-8019-4b85-8c1e-f29c32d41adf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6909213547.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6909213547.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6909213547.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/221/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6909213547
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6909213547.6

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky: O. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. V., Š.
M. U. č. XX/X, zast. Štefanom Molnárom, bytom R. V., Š. M. U. č. XX/X, proti odporcovi POHOTOVOSŤ,
s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.667,12 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 9C/117/2010 - 106 zo dňa
28. mája 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.667,12 Eur s 9%-
tným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.667,12 Eur od 05. 09. 2009 až do zaplatenia, ako aj trovy
konania vo výške 264,84 Eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca bol ďalej zaviazaný
zaplatiť Slovenskej republike na účet tamojšieho súdu súdny poplatok vo výške 100,- Eur do 15 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd rozhodoval o návrhu navrhovateľky, ktorým žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia od
odporcu podľa výšky zrazenej sumy, ktorú oznámila Sociálna poisťovňa a to 2.198,22 Eur, z ktorej sumy
odpočítala čistý úver 531,10 Eur, teda bezdôvodné obohatenie, ktoré mal odporca získať na jej úkor činilo
sumu 1.667,12 Eur. Uvedenú sumu žiadala priznať s príslušnými úrokmi z omeškania a trovami konania.
Odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľky. Okresný súd dospel k záveru, že nárok
navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia ani z časti nie je premlčaný a odporca je povinný
podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať navrhovateľke celú sumu bezdôvodného obohatenia,
ktorá jej bola zrazená z dôchodku vo výške 2.198,22 Eur po odpočítaní sumy čistého úveru 531,10 Eur,
teda je povinný vydať sumu 1.667,12 Eur. Keďže k bezdôvodnému obohateniu došlo od právoplatnosti
rozsudku o vyslovení neplatnosti úverovej zmluvy až od tej doby začala plynúť premlčacia lehota na
podanie návrhu. Návrh bol podaný dňa 30. 11. 2009, rozsudok o vyslovení neplatnosti úverovej zmluvy
nadobudol právoplatnosť dňa 20. 02. 2009, preto nemohlo dôjsť k premlčaniu platieb poukázaných na
účet oprávneného pred 30. 11. 2007. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznal navrhovateľke
aj úroky z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 prvá veta O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie. V prípade, že by odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu navrhoval, aby pripustil
dovolanie proti rozsudku podľa § 238 ods. 3 O. s. p. v platnom znení, nakoľko považuje otázku určenia
začiatku plynutia premlčacej doby, ako aj otázku posúdenia bezdôvodného obohatenia v časti plnenia,
ktoré neprijal za otázku zásadného právneho významu.

Podľa názoru odporcu napadnuté rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Nestotožňuje sa s názorom okresného súdu, že sa bezdôvodne obohatil vo výške
1.667,12 Eur. Z ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci neplatnej zmluvy sú si



povinní vzájomne vrátiť všetko, čo podľa takejto neplatnej zmluvy dostali a nie čo mali dostať. Predmetná
zmluva bola vyhlásená za neplatnú rozhodnutím súdu zo dňa 02. 07. 2008. Na základe neplatnej zmluvy
bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 531,10 Eur a on ako odporca na základe neplatnej zmluvy
o úvere prijal v rámci exekučného konania platby v celkovej výške 1.766,- Eur. Je irelevantné, aká suma
bola navrhovateľke zrazená z dôchodku Sociálnou poisťovňou. Pre posúdenie výšky bezdôvodného
obohatenia je rozhodujúca výška, ktorú odporca prijal v súvislosti s neplatnou zmluvou o úvere v rámci
exekučného konania. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka je navrhovateľka povinná vrátiť mu čistú
sumu úveru vo výške 531,10 Eur a oproti tomu on je povinný vrátiť jej všetko, čo obdržal v rámci exekúcie
zrážkami z dôchodku, t. j. sumu 1.766,- Eur. Bol by teda povinný vydať navrhovateľke sumu 1.234,90
Eur, čo predstavuje rozdiel medzi sumou úveru 531,10 Eur a sumou prijatou z jeho strany vo výške
1.766,- Eur a nie sumu ako ustálil okresný súd, nakoľko sa v takejto výške bezdôvodne neobohatil.
Neprijal zo zmluvy o úvere platby vo výške 2.198,22 Eur, ale len vo výške 1.766,- Eur. Rozdiel medzi
uvedenými sumami predstavujúci sumu 432,22 Eur si ponechal súdny exekútor.

Odporca sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že k bezdôvodnému obohateniu došlo až od
právoplatnosti rozsudku o neplatnosti úverovej zmluvy a že len od tejto doby možno uvažovať o
premlčaní uplatňovaného nároku podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Je toho názoru, že ak
ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu treba rozlišovať prípady
relatívnej a absolútnej neplatnosti. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho
úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu a teda objektívna premlčacia doba začne plynúť už od
vzniku takéhoto právneho úkonu a subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený
dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. V rámci trojročnej objektívnej premlčacej
lehoty však plynie dvojročná subjektívna lehota, ktorá objektívnu trojročnú lehotu nemôže prekročiť.
Bezdôvodné obohatenie v danom prípade vzniklo na základe absolútne neplatného právneho úkonu a to
absolútne neplatnej zmluvy o úvere, ktorá bola vyhlásená za absolútne neplatnú rozsudkom Okresného
súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/418/2005 - 88 zo dňa 02. 07. 2008. K bezdôvodnému obohateniu teda
došlo už od prvej platby, ktorá bola poukázaná exekútorským úradom na účet odporcu a pri každej platbe,
ktorá bola poukázaná na účet odporcu exekútorským úradom beží samostatne objektívna premlčacia
lehota v trvaní troch rokov, ktorá začína plynúť od okamihu, kedy boli platby poukázané na jeho účet,
kde v rámci tejto trojročnej objektívnej premlčacej lehoty plynie dvojročná subjektívna lehota. Vzhľadom
na skutočnosť, že návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol podaný navrhovateľom dňa 30. 11.
2009 sú premlčané všetky platby poukázané na účet odporcu pred 30. 11. 2007.

Navrhovateľka žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny, potvrdiť s tým, že v ďalšom
odvolací súd vylúči možnosť napádať jeho rozhodnutie riadnym opravným prostriedkom, zároveň
rozhodne aj o neprípustnosti dovolania odporcu, keďže nie sú dané dovolacie dôvody v zmysle § 238
ods. 5 O. s. p. a pôvodcom sporu je tiež súdom zrušená spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľné
podmienky. Je toho názoru, že medzi exekútorom a odporcom (oprávneným z exekúcie) zmluvou o
vykonaní exekúcie vznikol nový právny vzťah, na základe ktorého bola dojednaná aj odmena exekútora
za výkon exekúcie, resp. dojednaný preddavok, ktorá exekúcia však súdom bola zastavená, nakoľko
exekučný titul sa stal neúčinným a ona nebola povinnou stranou z exekučnej činnosti, teda odmenu
exekútora je povinný zaplatiť odporca, keďže na spôsobenie škody na jej strane použil exekútora.
Nestotožňuje sa s výrokom odporcu uvedeným v odvolaní, podľa ktorého na vydanie bezdôvodného
obohatenia je irelevantné, aká suma jej bola zrazená z dôchodku Sociálnou poisťovňou a že je
rozhodujúca výška, ktorú prijal v súvislosti s neplatnou zmluvou o úvere v rámci exekučného konania.
Keďže podľa § 38 zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu možno
vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že na neho prešlo právo z
rozhodnutia odporca má dostatok procesných možností na zamedzenie a ovplyvnenie výšky spôsobenej
škody na jej strane, keď minimálne na základe jej návrhu na vyslovenie absolútnej neplatnosti úverovej
zmluvy exekúciu mohol zastaviť, keďže ju aj navrhol. Exekúciu však zastavil súd na základe vyslovenia
absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy od samého počiatku a rozhodol aj o trovách, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie a to v neprospech odporcu.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p., napadnutý rozsudok okresného súdu
podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu podľa ods. 2 citovaného ustanovenia
vracia na ďalšie konanie.



Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia
sumy 1.667,12 Eur, neskôr na pojednávaní konanom dňa 11. 10. 2010 v časti o zaplatenie sumy
35,39 Eur vzala návrh späť, v tejto časti bolo konanie zastavené. Navrhovateľka si teda uplatňovala
potom zaplatenie sumy 1.631,73 Eur od odporcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Okresný
súd naposledy rozhodoval vo veci rozsudkom zo dňa 11. 10. 2010, kedy odporcu zaviazal zaplatiť
navrhovateľke sumu 1.631,73 Eur s príslušenstvom. Po zrušení veci odvolacím súdom uznesením č. k.
15Co/315/2010 zo dňa 04. 04. 2011 navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 28. mája 2012 uviedla,
že žiada, aby súd pripustil zmenu návrhu v tom smere vychádzajúc zo sumy, ktorú zrazila Sociálna
poisťovňa z jej dôchodku vo výške 2.198,22 Eur, z ktorej odpočíta sumu čistého úveru vo výške 531,10
Eur, že bezdôvodné obohatenie, ktoré si uplatňuje predstavuje sumu 1.667,12 Eur, ktoré si uplatňuje
spolu s 9%-tným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 05. 09. 2009 až do zaplatenia. Okresný
súd zmenu návrhu pripustil. Odporca vzniesol námietku čiastočného premlčania nároku navrhovateľky.
Podľa jeho názoru nedošlo k premlčaniu nároku len vo výške 509,76 Eur, ktorá suma bola priznaná
posledným rozhodnutím okresného súdu.

Okresný súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka (1), cit, ods. 1 „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.“ cit. ods.
2 „Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“

Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V danom prípade je nesporné, že zmluva o úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi, na základe
ktorej bol navrhovateľke zo strany odporcu poskytnutý úver vo výške 531,10 Eur bola vyhlásená
za neplatnú rozhodnutím súdu, preto je podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Zo správy súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, ktorý na základe návrhu oprávneného terajšieho
odporcu vykonával exekúciu proti povinnej terajšej navrhovateľke pre vymoženie istiny 24.830,- Sk na
zrážkach z dôchodku povinnej prijal sumu 2.162,83 Eur. Táto suma bola rozúčtovaná pre oprávneného
nasledovne: 824,20 Eur istina, 2,99 Eur zmluvná pokuta, 79,57 Eur trovy právneho zastúpenia v
exekučnom konaní, 49,72 Eur trovy právneho zastúpenia, 16,60 Eur súdny poplatok za vydanie
poverenia a suma 753,99 Eur úroky z omeškania, spolu suma 1.727,07 Eur. Z uvedenej sumy v prospech
exekútora ako trovy exekúcie bola zrazená suma 435,76 Eur (suma 345,41 Eur zákonná odmena
exekútora, suma 65,62 Eur DPH z odmeny exekútora a suma 24,73 Eur náhrada hotových výdavkov).
Z uvedeného vyplýva, že odporca mal prijať platbu v celkovej výške 1.727,07 Eur. Na základe neplatnej
zmluvy bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 531,10 Eur. Keďže účastníci sú si povinní vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostali odporca by mal vydať navrhovateľke rozdiel medzi sumou 1.727,07
Eur, ktorá suma mu mala byť súdnym exekútorom poskytnutá, ktorú mal prijať a sumou 531,10 Eur -
sumou, ktorá bola poskytnutá navrhovateľke z titulu úveru. Okresný súd zaviazal odporcu vydať - zaplatiť
navrhovateľke sumu 1.667,12 Eur po odpočítaní úveru vo výške 531,10 Eur od sumy, ktorá jej bola
celkovo zrazená z dôchodku Sociálnou poisťovňou a to vo výške 2.198,22 Eur.

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že suma 1.667,12 Eur predstavuje
bezdôvodné obohatenie, ktoré malo na strane odporcu vzniknúť. Ak totiž zodpovedá skutočnosti údaj
uvedený na rozpise vymoženej čiastky od súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, že z dôchodku
navrhovateľky, ktorý prijal od Sociálnej poisťovne vo výške 2.162,83 Eur bola odporcovi poukázaná len
suma 1.727,07 Eur, potom po odpočítaní úveru, ktorý bol poskytnutý navrhovateľke odporcom, ktorý
je povinná z titulu neplatnej zmluvy odporcovi vydať, nemôže byť odporca zaviazaný na zaplatenie
sumy 1.667,12 Eur navrhovateľke, pretože v takejto výške sa bezdôvodne neobohatil. Trovy exekúcie,
ktoré si zrazil súdny exekútor zo sumy, ktorá mu bola poukázaná Sociálnou poisťovňou si z titulu
zrážok na dôchodku navrhovateľky spolu vo výške 435,76 Eur nie je možné považovať za bezdôvodné
obohatenie na strane odporcu, pretože túto sumu od súdneho exekútora nedostal. Vydanie tejto sumy by
si mohla navrhovateľka uplatňovať len z titulu náhrady škody. O túto sumu sa totiž odporca bezdôvodne
neobohatil. Okresný súd teda podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne postupoval a nesprávne
rozhodol, keď zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke aj trovy súdneho exekútora.



Keďže však z odvolania odporcu vyplýva, že v rámci exekučného konania mal prijať celkom platby vo
výške 1.766,- Eur, pričom z rozpisu zrážok od súdneho exekútora vyplýva, že mu mala byť poukázaná
suma celkom 1.727,07 Eur bude potrebné, aby okresný súd zistil, akú platbu v rámci exekučného
konania súdny exekútor poukázal odporcovi, teda aby odstránil rozpory v tvrdeniach súdneho exekútora
a odporcu. Súdny exekútor musí uviesť, kedy a v akej výške aké platby poukázal terajšiemu odporcovi.
Až po odstránení uvedených nedostatkov bude môcť okresný súd znovu rozhodnúť o nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Pokiaľ odporca uvádza, že sa nestotožňuje s názorom súdu, že k bezdôvodnému obohateniu došlo až
od právoplatnosti rozsudku o vyslovení neplatnosti úverovej zmluvy odvolací súd poukazujúc na svoj
právny názor, ktorý vyslovil v zrušujúcom uznesení zo dňa 27. 10. 2011 opätovne uvádza, že keďže k
bezdôvodnému obohateniu došlo od právoplatnosti rozsudku o vyslovení neplatnosti úverovej zmluvy,
teda od 20. 02. 2009, len od tejto doby možno uvažovať o premlčaní uplatneného nároku. Nestotožňuje
sa preto s názorom odporcu, že k bezdôvodnému obohateniu došlo už od prvej platby, ktorá bola
poukázaná exekútorským úradom na jeho účet. Navrhovateľka sa totiž dozvedela o tom, že zo strany
odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil, teda až od právoplatnosti
rozsudku, ktorým súd vyslovil neplatnosť úverovej zmluvy.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Keďže odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu s tým, že okresný súd bude ďalej vo veci konať
povinný vo veci konať, nerozhodoval potom o prípustnosti dovolania.

V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.)
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/117/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}