{"guid": "3aec40bb-38de-4e65-b7fe-7fbf78f3f856:aef232fa-45ad-456c-8d80-7e213095d46c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6912213480.2", "spisova_znacka": "16Co/259/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/259/2014 z 17. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. septembra 2014, sp. zn. 16Co/259/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6912213480.2", "identifikacne_cislo": "6912213480", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Ľubomír Gago", "sudca_id": 906, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomir-gago-906", "datum_vydania": "2014-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aef232fa-45ad-456c-8d80-7e213095d46c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6912213480.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6912213480.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6912213480.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 16Co/259/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6912213480\nDátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912213480.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov\nsenátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,\ns. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\nFridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská\nrepublika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Župné\nnámestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku\nOkresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/262/2012-31 zo dňa 27. 11. 2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e.\n\nOdporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, v ktorých sa\nnavrhovateľ domáhal pôvodne dvomi návrhmi na začatie konania vedenými na okresnom súde pod sp.\nzn. 12C/262/2012 a 12C/325/2012. Okresný súd uznesením zo dňa 07. 10. 2013 č. k. 12C/262/2012-26\nspojil obe veci na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. 12C/262/2012. Vo veci pôvodne\nvedenej pod sp. zn. 12C/262/2012 sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť z\ntitulu majetkovej škody sumu 2.877,27 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 575,45 € a vo veci pôvodne\nvedenej pod sp. zn. 12C/325/2012 z titulu majetkovej škody sumu 125 € a z titulu nemajetkovej ujmy\nsumu 372,49 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhrady škody a nemajetkovej ujmy sa\nnavrhovateľ domáhal podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci  Okresný súd žalobu naďalej v konaní vedenom už len pod sp. zn. 12C/262/2012 zamietol\na odporcovi náhradu  trov konania nepriznal. Mal za to, že navrhovateľ opiera svoju žalobu o nesprávny\núradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo veci sp. zn. 3Er/2130/2010 (nevydanie rozhodnutia\no žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných\nprieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok - nelegálneho postupu\nvykonaním opätovného posúdenia práv navrhovateľa). Z predmetného exekučného spisu súdneho\nexekútora JUDr. Rudolfa Krutého vedeného pod sp. zn. EX 8971/10 zistil, že žiadosť súdny exekútor\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci navrhovateľa ako oprávneného proti povinnej\nMárii Berkyovej podal na súde dňa 25. 08. 2010 a okresný súd uznesením zo dňa 21. 09. 2010\nžiadosť zamietol. Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz na tvrdené zbytočné prieťahy v konaní, napr.\nvybavenie sťažnosti na prieťahy, rozhodnutie Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti na prieťahy a\npod. Navrhovateľom tvrdené časové úseky prieťahov exekučného súdu nezodpovedajú skutočnosti.\nPokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že súd nelegálne postupoval, keď skúmal predložený exekučný titul,\na to rozhodcovský rozsudok, okresný súd poukázal napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6Cdo/1/2012, podľa ktorého „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej\n\nveci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený\nprávnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú\nsprávnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a\nto z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v\nrozpore so zákonom“. Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 135/2012 „iba\nplatná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu, na jej základe určitú\nvec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny\núkon nebol nikdy uzavretý“. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že „keďže exekučný súd\nzistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Ex. por., že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku\npredloženého oprávneným je v rozpore so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené\npodmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie“. Na základe uvedeného súd mal za to, že\npostupoval správne, keď skúmal predložený rozhodcovský rozsudok podľa § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku. Navrhovateľ nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu (y) podal, došlo\nk nesprávnemu úradnému postupu súdu (§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), teda nepreukázal, že by boli\nsplnené zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, a tým ani splnenie predpokladov\npre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu (y) ako nedôvodnú (é) v celom rozsahu\nzamietol.\nO náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi\nnáhradu trov  konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.\nProti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá,\nO. s. p.) odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že konaním súdu mu bolo odňaté právo na prejednanie\na rozhodnutie veci nestranným súdom napriek tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je\nzákladným predpokladom na splnenie podmienok spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 345/09). Navrhovateľ v konaní uskutočnil podanie, ktorým\nupovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom\nsúdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský\nsúd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, však nič podľa neho nemení\nna tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať\nza nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.\nÚstne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej\nsituácie. Zdôraznil, že konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom vylúčeným sudcom neprichádzalo\nv čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu\nnavrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil\nodvolanie. Meritórne rozhodnutie súdu považoval preto za predčasné. Vytýkal i to, že súd nedostatočne\noboznámil navrhovateľa s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť\no zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, a preto nesprávne aplikoval\n§ 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne\nrozhodol. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd\npri svojom rozhodnutí vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť\nsa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej\nsituácie preto došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu\nochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Následne navrhovateľ namietal, že sa vo\nveci neuskutočnilo ústne pojednávanie napriek tomu, že  v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez\nnariadenia pojednávania, preto okresný súd porušil právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces,\nnakoľko vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám.\nK majetkovej škode navrhovateľ uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení  rozhodnutia zaoberal\nlen škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako\nškodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného). Súd úplne ignoroval všetky\ntvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla. V tejto časti je preto rozhodnutie súdu\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akou úvahou\nsúd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Rovnako\nsa týka i chýbajúcich dôvodov vzniku nemajetkovej ujmy. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nVyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.\nKrajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p. ), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s.\np. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.\n\nPodľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPo preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom\nrozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite\nodôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi\nskutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane\ndruhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení\nskutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich\nnáležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (Nález Ústavného súdu SR sp. zn.\nIII. ÚS 36/2010).\nOdvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania v\nspojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 212\nods. 1 O. s. p.).   V tejto súvislosti je zjavné, že zrejme z dôvodu predkladania veľkého množstva typových\npodaní navrhovateľom na súdy hmotnoprávne a ani procesnoprávne odvolacie dôvody nekorešpondujú\ns právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Odvolací\nsúd nie je oprávnený preskúmavať prvostupňové rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania\nv odvolaní vznesených námietok.\nPodstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval\nnestranný sudca. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením č. k.\n41NcC/537/2012-9 zo dňa 10. 10. 2012 (teda po vydaní uznesenia okresného súdu o spojení vecí\n12C/262/2012 a 12C/325/2012 do jedného konania), ktorým krajský súd okrem iného JUDr. Margitu\nŽilkovú nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci 12C/262/2012. Z prejednávania a rozhodovania\nveci Krajský súd v Banskej Bystrici vylúčil len sudcu Okresného súdu Rimavská Sobota JUDr.\nErika Vargu. Od vydania tohto rozhodnutia, v ktorom nadriadený súd podrobne uviedol dôvody, pre\nktoré zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska,\nnedošlo ku žiadnym novým skutočnostiam majúcim vplyv na nestrannosť zákonného sudcu, preto je\nargumentácia odvolateľa o konaní vylúčeného sudcu bezpredmetná.\nJe nutné rozlišovať medzi pojmom „súd“ a „sudcovia“ a z hľadiska zásad spravodlivého procesu\ncitlivo zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť\nnázoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone\nrozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha\nsubjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči\nsúdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len samá táto skutočnosť nemôže\nbyť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak a priori stáli vo svetle\nspochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom\nzamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká\nosobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je\npri výkone funkcie sudcu nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa\nsvojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov,\nlen na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.).\nSkutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju\nfunkciu, nezakladá pomer sudcu k veci, a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie zákonnej sudkyne JUDr.\nMargity Žilkovej z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Už uznesením Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 41NcC/537/2012-9 zo dňa 10. 10. 2012 nebola zákonná sudkyňa JUDr. Margita\nŽilková vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod\nsp. zn. 12C/262/2012, pretože nebola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci, resp. v konaní exekučného\nsúdu, z ktorého postupu mala navrhovateľovi vzniknúť škoda.\nOdvolací súd ďalej nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka byť\noboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu\nkontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými\nzásadami (ustanoveniami) procesného predpisu. Predovšetkým účastník konania realizuje svoje\nprocesné práva v rámci súdneho pojednávania, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas predvolaný,\npričom o možnosť ich uplatnenia sa obral sám svojím postupom, a to bezdôvodnou neúčasťou\nna súdnom pojednávaní.  V prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok\npredpokladaných zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň nie je porušená zásada\nkontradiktórnosti sporového konania.  Ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. umožňuje súdu konať\nv dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov konania. Dôvodom žiadosti navrhovateľa o\nodročenie pojednávania bola námietka zaujatosti sudcu, ktorý vec prejednáva, z dôvodu absencie jeho\n\nnestrannosti. Ak sudca takémuto návrhu na odročenie pojednávania nevyhovel a vec následne prejednal\na rozhodol v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľa, postupoval v plnom súlade s\nust. § 101 ods. 2 O. s. p., keďže o jeho vylúčení, resp. nevylúčení z prejednávania a rozhodovania veci z\ntých istých dôvodov už bolo právoplatne rozhodnuté nadriadeným súdom. Účasť na pojednávaní súdom\nje právo, ktoré v prejednávanej veci navrhovateľom a jeho právnym zástupcom nebolo využité. Súčasne\nv tejto veci neexistoval iný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Iné chápanie predmetného\nustanovenia by viedlo k nežiaducim prieťahom v konaní, ktorých tvrdená existencia je v konečnom\ndôsledku základom samotného nároku uplatňovaného navrhovateľom v návrhu.\nNavrhovateľ mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a\nvyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Vyjadrenia právneho zástupcu odporcu mu boli riadne\ndoručené, avšak navrhovateľ zostal ďalej nečinný. Pokiaľ navrhovateľ v dôvodoch svojho odvolania\npoukazoval na to, že súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu,\npretože sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, zároveň si protirečí, keď tvrdí,\nže v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, keďže vo veci sa neuskutočnilo\nústne pojednávanie, čím došlo k porušeniu práva navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces.\nV žiadnom prípade neobstojí ani ďalšie tvrdenie navrhovateľa, ak uvádza, že v danej veci nebolo\nmožné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Uvedené je v úplnom rozpore s vyššie uvedenými\nskutočnosťami, keďže okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas\npredvolaný (viď zápisnicu o pojednávaní č. l. 53 spisu).\nHmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku navrhovateľa bolo nepreukázanie\nnesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ v danom prípade odôvodňoval nesprávny\núradný postup exekučného súdu nedodržaním  zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie\npoverenia v exekučných konaniach. Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v\nsúdenej veci k prieťahom nedošlo, nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z\npredpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a\nakékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci by bolo preto nadbytočné.\nZo zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákonodarca stanovuje lehotu\nlen na vydanie poverenia exekútora na vykonanie exekúcie a v prípade, že nie sú splnené podmienky\npre takéto poverenie,  nestanovuje súdu lehotu, v ktorej rozhodne o zamietnutí žiadosti súdneho\nexekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Naviac, okresný súd dôsledne uviedol, že\nuvedené neznamená, že by súd nemusel vo veci pokračovať plynulo a bez prieťahov. V prejednávanej\nveci bolo zistené, že vydaním rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia exekútora na\nvykonanie exekúcie došlo po 27  dňoch od podania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie\nexekúcie (žiadosť o vydanie poverenia bola podaná na okresnom súde dňa 25. 08. 2010 a zamietnutá\nbola uznesením okresného súdu zo dňa 21. 09. 2010). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na\nrozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 606/2012 - 20 zo dňa 14. 12. 2012, podľa ktorého v zmysle\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v relevantnom čase, lehota 15 dní od doručenia\nžiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor\nv žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o\nvykonanie exekúcie. Aj Ústavný súd SR, teda, konštatoval, že okresný súd zákonnou 15-dňovou lehotou\nz tohto dôvodu nebol viazaný. Iné je však posúdenie, či je možné vyhodnotiť, že ak k vydaniu tohto\nrozhodnutia došlo po 27 dňoch, či nekonal okresný súd neprimerane dlho a spôsobil tým prieťahy v\nkonaní. Doba rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora v takomto trvaní je sama o sebe neprimeraná,\nnie však s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu, keď tak okresnému, ako aj odvolaciemu súdu je\nz jeho rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie\nexekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom\nnačo musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré\nspôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom. Je preto zrejmé, že vyššie\nuvedenú lehotu je možné považovať za akceptovateľnú aj vzhľadom na právne stanovisko Ústavného\nsúdu SR, ktorý vo vyššie uvedenom rozhodnutí poukazuje na svoju dovtedajšiu judikatúru, podľa ktorej\nnie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, resp. právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama o sebe ešte\nnemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy SR (napr. I. ÚS 42/01), pričom ústavný súd aj v uznesení IV. ÚS 606/2012-20\nzo dňa 14. 12. 2012 v obdobnej veci rozhodol, že doba rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora v\n\ntrvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného\nprípadu, keď ústavnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti\no udelenie poverení na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažila všeobecný súd\nväčším počtom podaní, vzhľadom načo musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním\nna strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým\nodstupom, ju možno považovať za ústavne akceptovateľnú.\nNavrhovateľ však nijako nenapadol uvedené skutkové a právne závery okresného súdu, ktoré boli\nhmotnoprávnym dôvodom zamietnutia návrhu. Napriek tomu odvolací súd konštatuje, že okresný súd\nvykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne\nzodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných\npráv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj\nmeritum veci, vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157\nods. 2 O. s. p. aj správne a presvedčivo odôvodnil.\nAk navrhovateľ v odvolaní na záver namietal, že súd zamietol žalobu v časti náhrady skutočnej\nškody z dôvodu jej nedôvodnosti a v odôvodnení rozhodnutia sa nezaoberal  škodou, ktorá mala\nsúvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v\npríčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), potom je zrejmé, že v tejto časti sa odvolanie\nnetýka napadnutého rozhodnutia okresného súdu, nakoľko tento v odôvodnení svojho rozhodnutia sa\npredpokladom vzniku a existencie škody žiadnym spôsobom nezaoberal. Okresný súd vyhodnotil, že\nnedošlo k naplneniu jedného z troch kumulatívnych predpokladov pre vznik zodpovednosti odporkyne\nza vzniknutú škodu navrhovateľovi, a to existencia nesprávneho úradného postupu zo strany súdu,\nktorého postupom mu škoda mala vzniknúť. Ak, teda, následne navrhovateľ tvrdil, že odôvodnenie\nrozsudku je nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel k presvedčeniu\no tom, že majetková škoda nevznikla, jeho tvrdenie neobstojí, ak sa okresný súd v odôvodnení\nrozhodnutia týmto predpokladom vôbec nezaoberal. Vo vzťahu k tejto skutočnosti je preto rozhodnutie\nprvostupňového súdu dôsledne odôvodnené a spĺňa podmienky ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., teda v\nžiadnom prípade nie je dôvodná námietka navrhovateľa týkajúca sa jeho nepreskúmateľnosti, či dokonca\narbitrárnosti. V tomto rozsahu zrejme navrhovateľ podal odvolanie vo vzťahu k úplne inému rozhodnutiu\na uvedené sa týka i argumentov ohľadne námietok vo vzťahu k nemajetkovej ujme, ku ktorej malo dôjsť\nna strane navrhovateľa. V tomto rozsahu je preto práve odvolanie navrhovateľa nepreskúmateľné a\nnezrozumiteľné, ak poukazuje na skutočnosti, ktoré z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nevyplývajú. V\ntakom prípade ani odvolací súd na tieto skutočnosti nemôže reagovať skutkovo a ani právne.\nVzhľadom  na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré\nnebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd podľa §\n219 ods. 1 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, a to vrátane súvisiaceho\nvýroku o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2 O. s. p.). Okresný súd pri rozhodovaní\no náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z ust. § 142 ods. 1 O. s. p., teda rozhodol\npodľa úspechu v konaní a súčasne dôvodne aplikoval ust. § 151  O. s. p.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol taktiež podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., teda\npodľa zásady úspechu v konaní, v odvolacom konaní v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. V odvolacom\nkonaní bol v celom rozsahu úspešný odporca, ktorý si však právo na náhradu trov odvolacieho konania\nneuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, preto mu odvolací súd náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nRozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/262/2012", "guid": "8427a568-ce02-44dd-9946-65a1f310da42:69e39a07-b9c1-42a2-8ce6-6123166e665f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 606/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 1636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 1336, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6"}, {"guid": "6a25633e-c3b2-4c26-9604-24cedb839be2:7615e258-00cb-40d1-9d56-454c12dcd0b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/2130/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Er/2130/2010 z 5. 6. 2012", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2012-06-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6a25633e-c3b2-4c26-9604-24cedb839be2:7615e258-00cb-40d1-9d56-454c12dcd0b3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:54bd43d3-7ff7-476e-803c-cf97b281f00f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.376.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 376/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 376/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.376.2016.1"}, {"guid": "e488f40b-745a-477e-a2c2-8a39bf36945d:0aac218b-a13f-499e-83a3-a9c3c252ef6e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3112225907.5", "spisova_znacka": "5Co/251/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/251/2018 z 19. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-02-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3112225907.5"}, {"guid": "e488f40b-745a-477e-a2c2-8a39bf36945d:55edb399-a14a-4a72-ada9-9f0a024c6a74", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3112225907.5", "spisova_znacka": "5Co/251/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/251/2018 z 19. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-02-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3112225907.5"}]}