Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/53/2014 z 22. 7. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. júla 2014, sp. zn. 13CoP/53/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6913207330.2 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoP/53/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6913207330.2 | 2014-07-22 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, § 102 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/93a1b5db-3354-40a9-b5a0-42668837c4e0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6913207330.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/53/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913207330
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6913207330.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y.
E., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov: P.. I. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX
H. X., zastúpená splnomocnenou advokátkou JUDr. Ivetou Tóthovou, so sídlom Advokátskej kancelárie
Svätoplukova 28, 979 01 Rimavská Sobota, a: F.. H. E., F.., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., H., T. L. utca XX,
zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Róbertom Lakatošom, so sídlom Advokátskej kancelárie
Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota, o návrhu matky na zrušenie uznesenia č.k. 2P/137/2013-36 zo
dňa 26. 09. 2013 a o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia na uloženie povinnosti otcovi
prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným, o odvolaní matky zo dňa 01. 07. 2014, doplneného
dňa 14. 07. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 2P/137/2013-191 zo dňa 26.
06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh matky na zrušenie uznesenia o nariadení
predbežného opatrenia zo dňa 26. 09. 2013 (pozn. odvolacieho súdu - uznesenie č.k. 2P/137/2013-36)
a zamietol aj návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia na uloženie povinnosti otcovi prispievať
na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 125 eur mesačne.

Okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že matka sa návrhom zo dňa 12. 06. 2014 domáhala
zrušenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 26. 09. 2013, ktorý odôvodnila tým,
že od októbra 2013 odkedy sa predbežné opatrenie realizuje, prežíva maloletá dcéra neustálu zmenu
výchovného prostredia, ktorá spolu s náročným a únavným cestovaním vyvoláva u dcéry veľký stres,
citové strádanie, stratu istoty a bezpečia svojho zázemia, z ktorého je každý druhý týždeň vytrhnutá.
Podľa názoru matky neustále zmeny výchovného prostredia spôsobujú u maloletej citové a psychické
problémy, ktoré sa začali začiatkom roka 2014 u maloletej stupňovať, preto bola nútená obrátiť sa
začiatkom marca na odbornú pomoc detského psychológa a detského psychiatra. Poukázala na správu
detského psychológa, v ktorej sa konštatuje, že dieťa je vystavené nadmernej psychickej záťaži a
jeho stav signalizuje, že táto forma striedavej starostlivosti je nevyhovujúca a ohrozuje psychický vývin
dieťaťa. Ďalším návrhom zo dňa 12. 06. 2014 sa matka maloletej domáhala, aby súd nariadil predbežné
opatrenie, ktorým uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v sume 125 eur
mesačne; tento návrh matka odôvodnila tým, že otec od 01. 08. 2013 na výživu maloletej
prestal prispievať.

Okresný súd vec právne posúdil s poukazom na ust. § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1 písm. b/ zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP"). Okresný súd z obsahu spisu zistil, že po
začatí konania bolo uznesením č.k. 2P/137/2013-36 dňa 26. 09. 2013 nariadené predbežné



opatrenie, na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku
v piatok od 15.00 h do nasledujúceho piatku nepárneho týždňa do 15.00 h, pričom toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 10. 2013. Rozsudkom č.k. 2P/137/2013-143 zo dňa 04. 02. 2014
súd manželstvo rodičov maloletej rozviedol a zároveň upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode manželstva tak, že maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov. Na základe odvolania matky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13CoP/22/2014-171
zo dňa 26. 05. 2014 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd maloleté dieťa zveril do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a v nadväzujúcich výrokoch, ktorými určil podmienky
výkonu striedavej osobnej starostlivosti vrátane výroku, ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletej výživným, zrušil a v uvedenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie;
vo zvyšku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Okresný súd konštatoval, že rozsudok č.k.
2P/137/2013-143 zo dňa 04. 02. 2014 nenadobudol právoplatnosť, a teda práva a povinnosti rodičov k
maloletému dieťaťu neboli právoplatne upravené, z čoho vyplýva, že zatiaľ nepominuli dôvody, pre ktoré
bolo predbežné opatrenie nariadené, pričom poukázal na ust. § 77 ods. 2 OSP z ktorého vyplýva,
že predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Z uvedených dôvodov
preto okresný súd nariadené predbežné opatrenie nezrušil, nakoľko je potrebná a nevyhnutná dočasná
úprava pomerov rodičov k maloletému dieťaťu do času, kým súd právoplatne nerozhodne vo veci samej.
Je nesporné, že obidvaja rodičia majú naďalej záujem participovať na výchove a starostlivosti o dieťa
a bude úlohou súdu rozhodnúť o výchove dieťaťa tak, aby to bolo v jeho najlepšom záujme. Okresný
súd sa vzhľadom na dôvody uvedené matkou zaoberal aj otázkou, či doteraz právoplatné uznesenie
súdu o predbežnom opatrení neohrozuje zdravie a život resp. priaznivý vývoj maloletého dieťaťa. Pre
tento účel okresný súd analyzoval matkou predložené lekárske správy a vyžiadal si aj aktuálnu lekársku
správu od detskej psychiatričky P.. O. C.. Z obsahu tejto správy vyplýva, že maloletá bola prvýkrát
vyšetrená v ambulancii v apríli 2014, kde matka udávala, že u maloletej sa vyskytujú výkyvy nálady,
sklony k plačlivosti, zvýšená spavosť a únava a objavilo sa u nej aj pomočovanie. Pedopsychiatrička
pri prvom vyšetrení zistila, že maloletá bola v kontakte utiahnutá, uviedla, že spontánne sa neprejaví
vôbec, na otázky odpovie tak, že v H. Sobote v škôlke sa jej páči, má tam veľa kamarátov, u otca ich
nemá. Maloletá uviedla, že tu by chcela chodiť do škôlky stále. Pri prvom vyšetrení u maloletej teda
psychiatrička stanovila dg. Zmiešaná porucha správania a emócií na reaktívnom podklade v pozadí s
dysfunkčným primárnym prostredím a ako reakciu na nevyrovnanie sa so stratou a rozpadom primárnej
rodiny. Pri kontrolnom vyšetrení matka neudávala zmenu v psychickom stave maloletej k lepšiemu,
maloletá je naďalej plačlivá a emočne rozladená. Ďalšia kontrola prebiehala približne o jeden mesiac
a pri tomto kontrolnom vyšetrení bol prítomný aj otec dieťaťa. Matka udávala, že dcéra po návrate od
otca sa znova pocikala a tiež keď je dcéra dlhšie len s ňou, jej psychický stav sa stabilizuje. Detská
psychiatrička uviedla, že maloletá počas tohto vyšetrenia bola zhovorčivejšia a na otázky porozprávala,
čo zvykne robiť u otca, pričom udávala, že majú spoločné programy a otec sa s ňou zvykne hrať. Pri
tomto osobnom vyšetrení detská psychiatrička skonštatovala zlepšenie psychického stavu maloletej,
maloletá bola oživená v nálade, ku prítomnosti otca v ambulancii mala pozitívny vzťah, hovorila o ňom
a o návštevách u neho v pozitívnom zmysle, s oživením v hlase referovala otcovi ako jej ušli doma
malé myšky z klietky. Detská psychiatrička uviedla, že z toho čo videla, ako sa maloletá správa k otcovi
v ambulancii nemala pocit, že by sa maloletá otca bála. Záverom detská psychiatrička neodporučila
zrušenie návštev u otca, ale len zmenu a podmienky striedavej starostlivosti tak, aby boli v prospech
maloletej.

Zo spisu okresný súd zistil, že rodičia nežili v spoločnej domácnosti od marca 2011 a na základe ústnej
dohody sa otec mohol stretávať s maloletou 9 dní mesačne, čo sa realizovalo tak, že maloletá bola u
otca počas prvého víkendu v mesiaci a nasledujúcich 7 dní a taktiež polovicu letných prázdnin. Otec si
brával dcéru z H. X. do obce H. v P.. Okresný súd konštatoval, že v tomto období bola maloletá ešte
v útlejšom veku ako v súčasnosti a matka žiadnym spôsobom nenamietala voči takýmto stretnutiam,
ani v ďalšom období, keď už bolo nariadené predbežné opatrenie. Na pojednávaní dňa 30. 01. 2014
matka neprodukovala žiadne dôkazy o tom, že by maloletá bola v zlom psychickom stave alebo že by
trpela zmenami nálad a podobne. Okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že styk otca s maloletou
sa počas troch rokov, od marca 2011 až do 14. 04. 2014, kedy maloletá bola prvýkrát vyšetrená
psychiatrom, realizoval bezproblémovo, bez stresov. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
musia byť osvedčené tie skutočnosti, ktoré preukážu potrebu a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov
účastníkov, danosť práva a bezprostredne hroziacu ujmu v konaní druhej strany. Okresný súd nezistil
opodstatnenosť návrhu matky na zrušenie predbežného opatrenia, nakoľko mal preukázané, že maloletá



má ku svojmu otcovi kladný vzťah, preto nebolo opodstatnené ho zrušiť a ani zmeniť. S poukazom na
závery vyplývajúce zo správy P.. Farkasovej okresný súd uviedol, že absencia stretávania sa dieťaťa s
otcom by mohla mať v budúcnosti neblahé a neodstrániteľné následky v ďalšom zdravom psychickom
vývoji dieťaťa.

Pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia na určenie vyživovacej povinnosti
otca k maloletej okresný súd vychádzal z ust. § 76 ods. 1 písm. a/ OSP. Uviedol, že styk otca s maloletým
dieťaťom bol nariadeným predbežným opatrením upravený v takom rozsahu, ktorý zodpovedá polovici
mesiaca starostlivosti otca o maloleté dieťa. Otec v tomto čase rovnako ako matka zabezpečuje maloletej
stravu, ošatenie aj ďalšie potreby, čo zodpovedá pojmu výživné v nevyhnutnej miere. Matka zo svojho
príjmu v sume 609 eur mesačne počas dvoch týždňov v mesiaci, keď sa maloletá nachádza v jej
starostlivosti, je tiež schopná poskytovať maloletej výživné v nevyhnutnej miere. Preto okresný súd tento
návrh matky tiež zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej. Okresnému súdu
vytkla, že sa nedôsledne zaoberal dôkazmi, ktoré predložila. Poukázala na vyjadrenie otca, ktorý na
pojednávaní dňa 30. 01. 2014 tvrdil, že je v jeho možnostiach tráviť s maloletou dva týždne v H. X.. Toto
vyhlásenie, ale podľa názoru matky bolo len účelové, nezakladajúce sa na pravde. Otec má pracovné
povinnosti, ktoré si vyžadujú jeho prítomnosť v Bratislave. Otec tak do dnešného dňa cestuje s maloletou
každý druhý týždeň do Bratislavy resp. do H.. Zdôraznila, že maloletá bola každý druhý týždeň vytrhnutá
aj z kolektívu v materskej škole. Matka uviedla, že netvrdila, že maloletá sa svojho otca bojí alebo že má k
nemu negatívny vzťah. Otcovi ani nikdy nebránila stretávať sa s dcérou. Je ale presvedčená, že striedavá
osobná starostlivosť u maloletej vyvoláva veľký stres, citové strádanie, stratu istoty a bezpečia svojho
zázemia, z ktorého je od októbra 2013 každý druhý týždeň vytrhnutá. Poukázala na to, že prvostupňový
súd sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal správou detského psychológa F.. P. X., ktorú predložila
krajskému súdu ako doplnenie odvolania proti rozsudku okresného súdu. Nie je pravda, že by aj prv
nemala výhrady k stretnutiam otca s maloletou. Vo viacerých podaniach podrobne rozviedla, prečo
nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletú. Navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie
okresného súdu zmenil a zrušil nariadené predbežné opatrenie, nakoľko toto nie v záujme maloletej.
Navrhla tiež, aby odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu a otcovi uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletej výživným v sume 125 eur mesačne až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,
nakoľko maloletá má právo na rovnakú životnú úroveň ako otec.

K odvolaniu matky podal vyjadrenie kolízny opatrovník. Podľa jeho názoru doposiaľ nepominuli dôvody
pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Nie je preto vhodné akýmkoľvek spôsobom meniť už
určenú úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Poukázal pritom na poslednú správu
pedopsychiatričky maloletej, ktorá neodporučila zrušenie styku otca s maloletou. Stotožnil sa tiež s
argumentáciou okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia
na určenie vyživovacej povinnosti otcovi k maloletej. Podľa názoru kolízneho opatrovníka konanie
matky nasvedčuje účelovosti smerujúcej k zamedzeniu právoplatného skončenia vo veci úpravy práv a
povinností rodičov k maloletej. Uznesenie okresného súdu navrhol potvrdiť.

Dňa 14. 07. 2014 matka v zákonnej lehote na podanie odvolania doplnila svoje odvolanie zo dňa 01. 07.
2014. Zdôraznila, že maloletá dňom 01. 09. 2014 začne navštevovať povinnú školskú dochádzku. Keďže
uznesenie o nariadení predbežného opatrenia neurčuje otcovi maloletej rešpektovať túto skutočnosť
mala za to, že vydané predbežné opatrenie nebude možné v praxi realizovať.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd napadnutým uznesením
rozhodol správne. Poukázal na to, že úprava styku v zmysle nariadeného predbežného opatrenia v
zásade zodpovedá takej úprave styku, na ktorej sa s matkou dohodli a ktorú praktizovali od prerušenia
ich manželského spolužitia. Nie je v rozpore so žiadnym vo veci vydaným súdnym rozhodnutím ak po
dobu, po ktorú sa o maloletú osobne stará, trávi v mieste svojho súčasného bydliska a nie v H. X.. Keď
maloletá začne chodiť do základnej školy v H. X., do ktorej ju matka zapísala bez jeho predchádzajúceho
súhlasu, bude otec s maloletou bývať pri svojich rodičoch v H. X.. Lekárske správy týkajúce sa maloletej,
ktoré matka predložila súdu, považoval za účelové. Po tom, čo sa dozvedel o existencii týchto správ,



rozhodol sa vyhľadať ich vystaviteľov za účelom vysvetlenia podaných záverov, pritom náhodou sa k P..
C. dostavila aj matka s maloletou na kontrolu a za jeho prítomnosti sa maloletá správala úplne inak ako
to bolo pôvodne opisované. Rozhodnutie okresného súdu považoval za správne aj v časti, pokiaľ bol
zamietnutý návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia na uloženie povinnosti otcovi prispievať
na výživu maloletej výživným. Poukázal tiež na to, že v dňoch 29. 06. 2014 až 04. 07. 2014 strávil s
maloletou dovolenku na Malte, kde sa maloletá cítila uvoľnene, šťastne a užívala si každý deň pobytu.
Po celý čas bola maloletá zdravá, v plnej fyzickej a mentálnej sile. Okrem tejto dovolenky, absolvoval s
maloletou aj viacero kratších výletov za zážitkami a vedomosťami. Uznesenie okresného súdu navrhol
otec maloletej potvrdiť.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 2 písm. a/ OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného
súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov:

Preskúmaním veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia
prvostupňového súdu (ust. § 219 ods. 2 OSP) a v podrobnostiach odkazuje na dôvody v ňom
uvedené. Dôvody uvedené matkou v podanom odvolaní neuznal odvolací súd za dôvodné pre zmenu
napadnutého uznesenia okresného súdu.

Účelom občianskeho súdneho konania je zabezpečiť ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
nielen spravodlivú (viď bližšie § 1 OSP), ale tiež účinnú a rýchlu (viď bližšie § 6 OSP). Občiansky súdny
poriadok vychádza z toho, že pre dosiahnutie tohto účelu nestačí vždy vyčkávať až do právoplatnosti
rozhodnutia vydaného v konaní začatom podľa jeho tretej časti. Pomery účastníkov totiž neraz vyžadujú
prijatie účinných dočasných opatrení, ktoré majú len prechodný charakter. Takými opatreniami sú (o. i.)
predbežné opatrenia.

Predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť (aj) pred
začatím konania. Ich predbežnosť spočíva tiež v tom, že sa nimi neprejudikujú práva účastníkov, ani
tretích osôb. Predbežné opatrenie možno nariadiť v každej veci, o ktorej sa môže konať v občianskom
súdnom konaní, teda aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Nariadenie predbežného opatrenia
nie je možné vtedy, ak sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie. Pri predbežnom opatrení,
predpokladom ktorého je potreba urýchlenej dočasnej úpravy pomerov účastníkov, sa súd spravidla
nevyhne tomu, že ním nariaďované predbežné opatrenie bude mať - hoci aj len dočasne - zhruba rovnaký
obsah, ako rozhodnutie vo veci samej; nesmie však nariadiť také predbežné opatrenie (predbežné
opatrenie takého obsahu), ktorým by znemožňoval alebo mimoriadne sťažoval obnovenie pôvodného
stavu.

Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu
nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o
veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní
o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. OSP). Pre nariadenie
predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Keďže sa procesné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia iba
osvedčujú, a to spravidla listinami, nie je súd pred rozhodnutím o predbežnom opatrení povinný vytvoriť
účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých vyvodzuje závery o splnení
predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.

Podľa § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania. V zmysle § 75 ods. 8 OSP o nariadení predbežného opatrenia rozhodne
súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.



Predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 77 ods. 2 OSP).

V súlade s Občianskym súdnym poriadkom súd predbežné opatrenie zruší vtedy, ak po jeho nariadení
nastane zmena pomerov, ale aj vtedy, keď sa dodatočne zistí, že pre nariadenie predbežného opatrenia
neboli dôvody. Opodstatnenosť takéhoto postupu je daná tým, že súd pred nariadením predbežného
opatrenia nemá povinnosť vykonať dokazovanie na všetky skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, ba dokonca si nemusí ani zadovážiť vy-jadrenie účastníkov konania (viď § 75
ods. 9 OSP).

To, čo bolo vyššie vo všeobecnej rovine uvedené o procesnej stránke postupu súdu (t.j. o nariadení
pojednávania, vykonaní „dokazovania", výsluchu účastníkov a pod.) pri rozhodovaní o nariadení
predbežného opatrenia, platí aj o procesnom postupe súdu pri zrušení predbežného opatrenia, keď sa
preukáže, že sa dodatočne zmenili pomery, ktoré boli významné pri jeho nariadení, alebo keď následne
vyjde najavo, že na nariadenie predbežného opatrenia neboli dôvody.

V danom prípade sa matka podaným návrhom domáhala zrušenia uznesenia okresného súdu č.k.
2P/137/2013-36 zo dňa 26. 09. 2013, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, na základe ktorého je
otec oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v piatok od 15.00 h do nasledujúceho
piatku nepárneho týždňa do 15.00 h. Podaný návrh odôvodnila tým, že takáto dočasná úprava pomerov
nepriaznivo vplýva na maloletú. Podľa názoru matky neustále zmeny výchovného prostredia spôsobujú
u maloletej citové a psychické problémy, ktoré sa začali začiatkom roka 2014 u maloletej stupňovať,
z ktorého dôvodu bola nútená s dcérou vyhľadať odbornú pomoc u detského psychológa a detského
psychiatra. Matka poukázala na správy, ktoré predložila krajskému súdu k odvolaniu proti rozsudku
okresného súdu č.k. 2P/137/2013-143 zo dňa 04. 02. 2014, kde v správe detského psychológa F..
X. sa konštatuje, že dieťa je vystavené nadmernej psychickej záťaži - stresu a jeho stav signalizuje,
že striedavá starostlivosť je preň nevyhovujúca a ohrozuje jeho psychický vývoj a detská psychiatrička
P.. C. v závere svojej správy odporučila zvážiť zmenu starostlivosti o maloletú a spôsob návštev u
otca vzhľadom na zhoršenie psychického stavu dieťaťa. Okresný súd si pri rozhodovaní o návrhu
matky na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia vyžiadal aktuálnu lekársku správu detskej
psychiatričky P.. C., z ktorej vyplynulo, že maloletá má k otcovi pozitívny vzťah, pričom lekárka
neodporučila zrušenie návštev maloletej u otca. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zhodne
so záverom okresného súdu dospel k záveru, že v danom prípade od času keď okresný súd nariadil
predbežné opatrenie, ktorého zrušenia sa matka toho času domáha, nenastala zmena pomerov, ktorá
by odôvodňovala zrušenie nariadeného predbežného opatrenia. Ako správne uviedol okresný súd, o
rodičovských právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, a
teda je potrebná dočasná úprava pomerov rodičov k maloletému dieťaťu, ktorá je zaistená nariadeným
predbežným opatrením, keďže rodičia sa o úprave týchto pomerov nevedeli a zjavne doposiaľ nevedia
dohodnúť. Zrušenie nariadeného predbežného opatrenia neodôvodňuje ani zdravotný stav maloletej,
nakoľko súd mal v tejto súvislosti na základe aktuálnej správy detskej psychiatričky osvedčené, že nie je
ohrozený zdravý psychický vývoj maloletej. Naopak mal súd osvedčené, že maloletá sa cíti v prítomnosti
otca dobre, má k nemu pozitívny vzťah. Len ničím neobjektivizovaná obava matky, že dočasná úprava
pomerov založených nariadeným predbežným opatrením nemôže byť dôvodom pre vyhovenie jej návrhu
na zrušenie tohto predbežného opatrenia. Rovnako týmto dôvodom nemôže byť ani skutočnosť, že
maloletá v septembri 2014 má začať navštevovať povinnú školskú dochádzku, keďže pre rozhodnutie
súdu je rozhodujúci stav aktuálny v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 OSP).

Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu aj s odôvodnením okresného súdu, ktorý zamietol návrh
matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa dožadovala uloženia povinnosti otcovi prispievať
na výživu maloletej výživným. V uvedenej súvislosti ani odvolací súd nezistil ohrozenie výživy maloletej,
nakoľko táto sa v zásade pol mesiaca zdržiava u otca a pol mesiaca u matky. Na základe tejto skutočnosti
nie je dôvodné, aby predbežným opatrením bola otcovi, ktorý sa o maloletú dva týždne v mesiaci fakticky
stará, a teda zabezpečuje maloletej výživu, uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným
v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. a/ OSP.



Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil podľa ust. § 219
ods. 1, 2 OSP ako vecne správne.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.