Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Cbi/78/2004 z 20. 9. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. septembra 2015, sp. zn. 52Cbi/78/2004, ECLI:SK:KSBB:2015:6004110109.7 Krajský súd Banská Bystrica | 52Cbi/78/2004 | ECLI:SK:KSBB:2015:6004110109.7 | 2015-09-20 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-123, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-129.odsek-1, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-132 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/188028ae-75f3-4ca3-8ca9-52daf575014b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6004110109.7 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 52Cbi/78/2004 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6004110109 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6004110109.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci žalobcu JUDr. Vladimír Nosko, P. XX, XXX XX F. B., správca konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o., Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO:36 012 505, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Tonhauserom so sídlom Námestie SNP 17, Banská Bystrica proti žalovanému GASTROFIT, s. r. o., Bernolákova 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO:36 001 988, zastúpenému advokátom JUDr. Emilom Vaňkom so sídlom Sládkovičova č. 2, 960 01 Zvolen, IČO:37 897 951, o neúčinnosť právneho úkonu takto r o z h o d o l : Súd žalobu zamieta. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 500,13 eur na účet právneho zástupcu žalovaného číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v N., a. s. U. S.. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 2. 1. 2004, doručenou súdu dňa 14. 1. 2004 domáhal voči žalovanému určenia, že kúpna zmluva č. 14/2002 uzatvorená dňa 3.4.2002 medzi predávajúcim Pivovar Urpín BB, s. r. o., Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO:36 012 505, a kupujúcim GASTROFIT, s. r. o., Banská Bystrica, IČO:36 001 988 o prevode vlastníctva k technologickým zariadeniam je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná a popísané zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o. „v konkurze“. V odôvodnení žaloby uviedol, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36K 202/02 zo dňa 18. 8. 2003 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Pivovar Urpín BB, s. r. o. Slovenská Ľupča (ďalej len úpadca). Pri zisťovaní majetku úpadcu a jeho následnom spisovaní správca konkurznej podstaty zistil, že tento uzatvoril so spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o. kúpnu zmluvu č. 14/2002 zo dňa 3.4. 2002, ktorej predmetom bol predaj technologického zariadenia špecifikovaného v žalobe. Kúpna cena bola dohodnutá zmluvnými stranami na sumu 491.600,-Sk bez DPH (16.318,13 eur). Úhrada kúpnej ceny sa mala uskutočniť na základe faktúry vystavenej predávajúcim, a to bankovým prevodom alebo k rukám predávajúceho. V skutočnosti však k reálnemu plneniu nikdy nedošlo, pretože faktúry vystavené úpadcom na úhradu kúpnej ceny boli započítavané cez pokladňu oproti faktúram vystaveným spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o. na úhradu nájomného alebo oproti zálohám poskytnutým úpadcom spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. Podľa správcu konkurznej podstaty je teda nespochybniteľná účelovosť takéhoto konania a jednoznačná snaha ukrátiť veriteľa. Uviedol, že ďalším významným faktom ukracujúcim veriteľov je prepojenie medzi spoločnosťami. Prepojenie medzi spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o. a Pivovarom Urpín BB, s. r. o. je zrejmé zo skutočnosti, že spoločnosť GASTROFIT, s. r. o. ako nadobúdateľ predmetných technologických zariadení je kapitálovo prepojená s úpadcom, keď jeho vklad do základného imania predstavuje 2.333.233,75 eur a obchodný podiel, ktorý je upravený rozdielne od vkladu predstavuje 50 % základného imania. Konateľom spoločnosti je L.. U.E., ktorý je zároveň aj konateľom úpadcu. Je tu teda zrejmé nielen kapitálové ale aj personálne prepojenie. Ďalej uviedol, že právny úkon, a to prevod obchodného podielu zo spoločnosti úpadcu na spoločnosť MIŽETEK, s. r. o. vo výške 50 % účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 12. 2001 nikdy nenadobudol účinnosť z dôvodu nedodržania jednej z podstatných náležitostí zmluvného vzťahu, a to zaplatenia kúpnej ceny vo výške 2.333.233,75 eur. Technológie, ktoré prešli na základe odporovanej kúpnej zmluvy do vlastníctva spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. boli následne účelovo prenajímané spätne úpadcovi, čím dochádzalo k odčerpávaniu finančných prostriedkov z úpadcu napriek tomu, že kúpna cena za prenajímané hnuteľnosti nikdy nebola reálne uhradená. Ďalej uviedol, že stanovené ceny prevádzaných technológií nepovažuje za primerané vzhľadom na ich reálnu cenu na príslušnom trhu. Tvrdí, že spôsob, akým došlo k oceneniu predmetných technológií nebol správny a technológie boli podhodnotené. Hodnota prijatá predávajúcim bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a teda aj z týchto dôvodov došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu (§ 15 ods. 5 ZKV). Uviedol, že úpadca neuhrádzal daňové povinnosti, ako sú platby spotrebných daní, DPH, dane zo závislej činnosti, dane z príjmu a iné poplatky, napriek tomu, že fiktívnymi právnymi úkonmi malo dochádzať k prílevu finančného kapitálu z predaja majetku. Tým, že došlo k uprednostneniu kapitálovo prepojeného veriteľa, ktorým je žalovaná spoločnosť bez skutočného finančného plnenia, je zrejme aj nepochybné, že takýmto fiktívnym predajom majetku došlo k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov. Svoj nárok opieral o ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV a § 15 ods. 5 ZKV. Žalovaný sa písomným podaním doručeným súdu dňa 11. 3. 2004 k žalobe vyjadril. Uviedol, že argumentácia žalobcu o tom, že „faktúry vystavené úpadcom na úhradu kúpnej ceny boli započítavané cez pokladňu oproti faktúram vystaveným žalovaným na úhradu nájomného alebo oproti zálohám poskytnutým úpadcom žalovanému“ je ekonomickým a účtovným nezmyslom vychádzajúcim z neznalosti žalobcu. Inštitút započítavania upravuje Občiansky zákonník, ktorý pozná započítanie dohodou zmluvných strán, ktoré ak majú vzájomné pohľadávky, dohodnú sa, že ich pohľadávky vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú sa započítavajú, t. j. zanikajú okamihom uzavretia dohody o započítaní, a to vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú. Existuje tiež jednostranný zápočet, avšak v tomto prípade sa vyžaduje, aby došlo k písomného oznámeniu toho, že k jednostrannému započítaniu došlo, aké pohľadávky boli vzájomne započítané a v akej výške. Žiadne také doklady žalobca nepredložil, naopak žalovaný preukázal riadne zaplatenie kúpnej ceny uvedenými príjmovými pokladničnými dokladmi a výdavkovými pokladničnými dokladmi. Keďže kúpna cena a splátky nájomného boli riadne zaplatené, čo žalovaný preukázal, je argumentácia žalobcu o fiktívnom predaji účelová a ničím nepreukázaná. Už z poradových čísel pokladničných dokladov u jednej a j u druhej firmy priamo vidieť, že najskôr došlo k riadnej úhrade kúpnej ceny a potom k poskytnutiu zálohy, ktorá bola riadne vrátená. Hnuteľné veci, ktoré sú predmetom žaloby boli prenajímané úpadcovi na základe nájomnej zmluvy č. 004/2003 za nájomné vo výške 112.000,- Sk mesačne bez DPH. Uviedol, že ak by hnuteľné veci zostali vo vlastníctve úpadcu, mesačné odpisy, ktorými sa znižujú aktíva spoločnosti by predstavovali sumu 121.996,80 Sk, to znamená, že výška nájomného bola nižšia ako výška odpisov. Tvrdenie žalobcu o odčerpávaní finančných prostriedkov z Pivovaru Urpín BB, s. r. o. je teda vyvrátené rovnako ako aj tvrdenie žalobcu o ukrátení veriteľov úpadcu. Uvedené hnuteľné veci boli predmetom predaja z toho dôvodu, že Pivovar Urpín BB, s. r. o. plánoval zrušenie prevádzky v Mäsokombináte Zvolen, a preto pristúpil k odpredaju technológie nachádzajúcej sa v Mäsokombináte, ako aj zariadenia na obchodno- prevádzkových jednotkách - predajniach Mäso-údeniny. Uvedené hnuteľné veci nijako nesúviseli s hlavným predmetom činnosti Pivovaru Urpín BB, s. r. o. Nájomné zmluvy boli dočasné, nakoľko naozaj v máji 2003 Pivovar zatvoril prevádzku v MK Zvolen a nájomné zmluvy boli zrušené. Žalobca podľa žalovaného argumentuje ustanovením § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV - personálnym a majetkovým prepojením žalovaného a úpadcu s tým, že rozhodujúce sú skutočnosti uvedené v obchodnom registri a nie domnienky o neúčinnosti prevodu obchodného podielu nepodložené žiadnym dôkazom. V čase, keď došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom žaloby, boli spoločníkmi spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. I.. S. F. a spoločnosť MIŽETEK, s . r. o., jediným konateľom bola I.. S. F.. Jediným konateľom úpadcu bol L.. U.E., takže nešlo ani o personálne ani o majetkové prepojenie zmluvných strán v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že preukázal, že hnuteľné veci boli predané za zostatkovú cenu, ktorá boli vyššia ako cena stanovená znaleckým posudkom a teda takýmto úkonom nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov. Úpadca sa v dôsledku takto uskutočneného predaja nedostal do úpadku, čo žalovaný preukazuje súvahou spoločnosti úpadcu k 31. 12. 2001, z ktorej je zrejmé, že aktíva úpadcu boli vyššie ako pasíva, takže majetok úpadcu mal vyššiu hodnotu ako záväzky úpadcu o 100 %. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 52Cbi/78/2004-71 zo dňa 2. decembra 2013 v časti o určenie, že popísané zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o. „v konkurze“ konanie zastavil, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 135,76 eur na účet právneho zástupcu žalovaného. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol podal odvolanie žalobca a Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3Obo/23/2014-104 zo dňa 29.5.2014 vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. decembra 2013 č. k. 52Cbi/78/2004-71 zrušil a v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd okrem iného uviedol, že zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 11.3.2013 vyplýva, že nebolo na tomto pojednávaní vykonané žiadne dokazovanie a odvolací súd je toho názoru, že priebeh pojednávania dňa 2.12.2013 nezodpovedá úprave procesného postupu súdu na pojednávaní s poukazom na ust. § 117, 118 O.s.p. a ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o vykonávaní dôkazov. Ďalej odvolací súd uviedol, že z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz listinami v súlade s ust. § 129 O. s. p. a nevykonal výsluch účastníkov konania napriek tomu, že na str. 4 napadnutého rozsudku to uvádza. Za výsluch účastníkov konania nemožno považovať prednesy právnych zástupcov účastníkov konania na pojednávaní s tým, že bez riadneho vykonania dôkazov nie je možné hodnotiť takéto dôkazy v súlade s ust. § 132 O. s. p. Týmto bolo porušené právo účastníkov konania na spravodlivý proces. Ďalej odvolací súd uviedol, že právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, že predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní každému účastníkovi, aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje za významné. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania (pred jeho skončením). Zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že súd na pojednávaní po riadne vykonanom dokazovaní vytvoril účastníkom procesnú možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom v zmysle ust. § 123 O. s. p. a realizovať z tohto ustanovenia vyplývajúce procesné oprávnenia účastníka konania. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok prvostupňového súdu nespĺňa požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Súd nedostatočne odôvodnil záver, že mal za preukázané, že medzi žalovaným a úpadcom došlo k započítaniu určitých platieb a že bolo preukázané, že namiesto hmotného majetku získal úpadca finančný majetok. V odôvodnení rozsudku chýbajú odpovede súdu na to, ktorým dôkazom uveril a ktorým neuveril, ktoré dôkazy súd nepovažoval za potrebné vykonať, a preto je rozsudok nedostatočne odôvodnený v konštatovaní a závere súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal, že kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, že sa dlžník dostal do úpadku práve v dôsledku tohto právneho úkonu, že bol dlžník v čase vykonania úkonu v úpadku, že nepreukázal kapitálové ani personálne prepojenie, preto žalobu o neúčinnosť právneho úkonu zamietol. Z uvedeného dôvodu vrátil odvolací súd súdu prvého stupňa rozsudok v napadnutej časti na ďalšie konanie. Po rozhodnutí odvolacieho súdu vyzval súd právnych zástupcov účastníkov konania na oznámenie svedkov, ktorých žiadajú v konaní vypočuť. Právny zástupca žalovaného žiadal v konaní vypočuť L.. U.E., I.. S. F. a I.. U. B.. Zároveň súd predvolal na pojednávanie konané dňa 26. 1. 2015 aj žalobcu ako účastníka konania za účelom jeho výsluchu podľa ust. § 131 ods. 1, 2 O. s. p., pretože podľa názoru odvolacieho súdu za výsluch účastníkov konania nemožno považovať prednesy právnych zástupcov účastníkov konania na pojednávaní. Žalobca - JUDr. Vladimír Nosko, správca konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o. Slovenská Ľupča na pojednávaní uviedol, že okolnosti prevodu majetku z úpadcu na odporcu boli vykonávané v čase, keď došlo k prvému zrušeniu konkurzu, ktorý bol vyhlásený na úpadcu a bol zrušený Najvyšší súdom SR len pre formálne vady s tým, že k masívnemu prevodu majetku došlo medzitým, ako bol prvýkrát zrušený konkurz na majetok úpadcu a v čase, kým bol vyhlásený druhýkrát. majetok bol prevádzaný z úpadcu na žalovaného kúpnymi zmluvami, ktorých kúpna cena nikdy nebola fyzicky uhradená, nakoľko po uzavretí kúpnych zmlúv boli uzatvárané kúpne zmluvy, kde nájomné platil úpadca žalovanému, keďže následne po uzavretí kúpnych zmlúv prenajal tento majetok žalovanému. Nájomné išlo na započítanie kúpnych cien. Čo sa týka kapitálového a personálneho prepojenia I.. S. F. bola spoločníčkou žalovaného od 3. 5. 2000 do 4. 10. 2012 a v tom istom čase bola aj spoločníčkou spoločnosti Sladovňa, a. s. Levice, tam bola členkou predstavenstva a zároveň úpadca Pivovar Urpín BB, s. r. o. bol spoločníkom u žalovaného do 17. 2. 2002 a od 18. 2. 2002 bola spoločníkom žalovaného spoločnosť Mižetek, s. r. o. Uviedol, že sa jednalo o prevody simulované s cieľom previesť majetok z úpadcu na žalovaného, aby tento nepodliehal konkurzu. V čase, keď boli vykonávané a uskutočnené predmetné kúpny zmluvy bol úpadca v úpadku, z toho dôvodu je zrejmý úmysel úpadcu v prevode tohto majetku, zbaviť sa majetku a previesť ho do inej spoločnosti, aby nebol zahrnutý do konkurznej podstaty. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že finančná situácia úpadcu nebola dobrá, o čom svedčí návrh na vyhlásenie konkurzu, peňažné prostriedky na základe kúpnych zmlúv nikdy neboli žalobcovi vyplatené a nie je zrejmé, prečo úpadca uhrádzal nájomné na základe nájomných zmlúv, ktoré boli uzavreté následne po uzavretí kúpnych zmlúv, keď sám nemal dostatok finančných prostriedkov. Ďalej uviedol, že kúpna cena za obchodný podiel, ktorý bol prevádzaný na spoločnosť Mižetek nikdy nebola reálne uhradená. Poukázal na personálne prepojenie medzi konateľom úpadcu v tom čase a I.. S. F., nakoľko posilnením majetkových práv spoločnosti GASTROFIT dochádzalo k posilneniu majetkových práv spoločníka I.. S. F. v iných spoločnostiach, kde bola spoločníkom s konateľom úpadcu tým, že podľa ich informácií s ním bola v obdobnom pomere podľa ust. § 116 Obč. zák., teda ako osoba blízka, v tejto súvislosti poukázal na ust. § 15 ods. 4 písm. b/ ZKV. Uviedol, že tieto osoby žili v jednej domácnosti ako druh a družka, čo môže viesť k pohnútke žalovaného spôsobiť odlev kapitálu finančného a technického od úpadcu. Čo sa týka kapitálového prepojenia medzi spoločnosťou žalovaného a spoločnosťou úpadcu uviedol, že napr. posilnením postavenia bývalej konateľky a spoločníčky žalovaného I.. S. F., žalovaný získal majetok, okrem hnuteľného majetku aj finančné prostriedky zo strany úpadcu, ktoré mohla použiť do ďalších spoločností, kde bola spoločníčkou aj konateľkou. Ďalej uviedol, či je možné, aby bola zmluva o prevode obchodného podielu účinná, keď za ňu nebola zaplatená cena, aj napriek tomu, že v obchodnom registri figuruje táto spoločnosť ako spoločník úpadcu. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že treba vychádzať zo zápisov v obchodnom registri, preto má za to, že nebolo preukázané personálne ani kapitálové prepojenie medzi úpadcom a žalovaným. V roku 2002 zákon neukladal nejakú konkrétnu formu úhrady. Bolo bežné, že platba bola realizovaná cez faktúru a následne cez príjmový a pokladničný doklad. Keď sa v spise nachádza príjmový a výdavkový pokladničný doklad, je zrejmé, že platba bola žalovaným aj fyzicky skutočne úpadcovi poukázaná, a to konkrétne kúpna cena, o čom svedčia doklady založené v súdnom spise. Má za to, že žalobca nepreukázal, že by bol úpadca v čase uzavretia zmluvy v úpadku. Svedkyňa I.. S. F. na pojednávaní uviedla, že Pivovar Urpín plánoval zastaviť výrobu v Mäsokombináte Zvolen, preto došlo k uzavretiu predmetných kúpnych zmlúv a k odkúpeniu týchto hnuteľných vecí spoločnosťou GASTROFIT s tým, že cena bola stanovená na základe znaleckých posudkov vypracovaných v čase, keď došlo k uzatváraniu kúpnej zmluvy. Žalovaný uhradil finančné prostriedky v hotovosti úpadcovi, o čom svedčia výdavkové pokladničné doklady. Uviedla, že žalovaný odviedol daňovému úradu 23 % DPH z predmetnej kúpnej ceny, a to vo výške 113.068,--Sk. Čo sa týka nájomných zmlúv, tie boli uzatvárané z dôvodu, že Mäsokombinát Zvolen ešte potreboval predmetné veci na svoju prevádzku, kým ukončí činnosť, ktorá bola ukončená v máji 2003. Jednalo sa o nájomné zmluvy uzatvárané na pár mesiacov. Uviedla, že žalovaný nespôsobil úpadok úpadcu, pretože ako vyplýva z predloženej súvahy k 31. 12. 2001 bol ročný obrat úpadcu 570.000.000,--Sk a teda ani nájomné, ktoré hradil žalovanému nemohlo spôsobiť jeho úpadok. Čo sa týka zálohových platieb uviedla, že tieto sa netýkali predmetnej kúpnej zmluvy, jednalo sa o zálohu vo výške 600.000,--Sk vracanú na dvakrát, 1 x 200.000,--Sk, 1 x 400.000,--Sk, nešlo o uvedenú kúpnu cenu. Opätovne uviedla, že kúpna cena bola fyzicky úpadcovi vyplatená. Na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedla, že účelom kúpy predmetných hnuteľných vecí zo strany žalovaného bol jeden z predmetov činnosti, a to prenájom hnuteľných vecí s tým, že žalovaný plánoval s týmito vecami podnikať za účelom dosiahnutia zisku, avšak až po ukončení prevádzky Mäsokombinátu. Zároveň uviedla, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola s konateľom úpadcu v žiadnom osobnom vzťahu okrem obchodného. Svedok L.. U.E. na pojednávaní uviedol, že dôvodom uzatvárania kúpnych zmlúv bola skutočnosť, že Mäsokombinát vo Zvolene končil svoju prevádzku s tým, že žalovaný mal zrejme ďalšie obchodné záujmy, napr. so spoločnosťou Mižetek a nevie, či tie hnuteľné veci potreboval. Uviedol, že kúpnu cenu za tieto hnuteľné veci žalovaný úpadcovi uhradil, o čom svedčia predložené doklady v spise. Podpis na príjmovom doklade je po nahliadnutí do tohto dokladu jeho, a zároveň je tam podpis pokladníka, nevedel určiť, koho je podpis, pretože v tom čase mal úpadca viac pokladníčok s tým, že v účtovníctve úpadcu musia byť zaevidované platby ako kúpne ceny. Nájomné zmluvy boli uzatvárané preto, že pivovar potreboval tie technológie a musel by si ich znovu odkúpiť alebo prenajať len do určitej doby. Uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že by neuhrádzal daňové povinnosti, nakoľko mu prišiel preplatok na DPH, zároveň uviedol, že v čase, keď uzatváral predmetné zmluvy, tak mal finančné prostriedky ako tak, ale na hrane. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, na základe čoho platil žalovanému zálohy, svedok uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť, ale zrejme to boli zálohy uhrádzané na nájomné. Uviedol, že v spoločnej domácnosti so svedkyňou F. nebýval, boli len v obchodnom vzťahu. Na pojednávaní konanom dňa 23. 2. 2015 bola vypočutá svedkyňa I.. T. U. a I.. L. B.. I.. T. U. uviedla, že pracovala v Pivovare Urpín ako F. V. G. aj počas konkurzu a mala na starosti oddelenie H. a celkovo N.. Nemala dosah na financie, jej rukami financie v hotovosti neprešli, ani malé sumy s tým, že jej bola doručená zmluva, doklady, tieto zaúčtovali, cez pokladňu dala účtovníčke príkaz zaúčtovať, zaúčtovalo sa to ako príjem, pokiaľ sa malo jednať o príjem finančných prostriedkov s tým, že pokladňu s peniazmi nemali k dispozícii, táto bola u pána N. alebo u pani F.. Po nahliadnutí do príjmového pokladničného dokladu č. 190 uviedla, že v kolónke schválil je podpis pána N. a podpis pokladníka je podpis pani N. (dcéry alebo nevesty) na výdavkovom pokladničnom doklade je podpis na pečiatke Pivovar Urpín pána N. a podpis schválil pani F.. Čo sa týka nájomných zmlúv uviedla, že tieto nehradila ani ona ani žiadne pracovníčky fyzicky uvedené sumy ako nájomné, ktoré sa má uplatnil v spoločnosti žalovaného len pripravili faktúru s tým, že nevie uviesť, či sa nejaká vystavovala, odovzdali to pánovi N., muselo by sa zistiť z účtovníctva, či boli tieto finančné prostriedky uhradené a úhrada zrealizovaná fyzicky. Mohlo to byť zaplatené fyzicky pokladňou alebo aj cez účet. Ďalej uviedla, že podľa súvahy, ktorá sa nachádza na č. l. 37 spisu by malo byť vidno, či bola odvedená daň za dané obdobie, mohla byť odvedená, alebo môže to byť iný záväzok voči daňovému úradu. V časti B oddiel 3 riadok 5 štátne daňové záväzky a dotácie, na tomto riadku je stav neodvedenej dane, je to daň z príjmov právnických osôb, závislej činnosti, DPH, akékoľvek záväzky voči štátu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu aká bola finančná situácia žalobcu v čase uzatvárania predmetných kúpnych zmlúv svedkyňa uviedla, že prišla do pivovaru, keď mal finančné problémy, mala dohodu s pánom N., že mu urobí reštrukturalizáciu, zaoberala sa jeho podnikateľskými aktivitami. Na ďalšiu otázku, či sa mohol ročný obrat v spoločnosti pohybovať vo výške 570.000.000,--Sk uviedla že, ak berieme obrat z účtovných výkazov, predaj vlastných výrobkov a čo je v účtovníctve, to bolo. Jedna vec je účtovníctvo, kde sa robil predaj na základe fakturácie o predaji, čo sa účtuje do účtovníctva a druhá vec je kešová situácia. Na otázku súdu, či teoreticky bolo možné, že finančné prostriedky by boli úpadcovi vyplatené, uviedla, že ak by boli vložené do banky, tak by sa to dalo zistiť ako vklad, ak by nešli cez bankový účet, tak sa to zistiť nedá. Po nahliadnutí do výdavkového a pokladničného dokladu na č. l. 33 ohľadne záloh svedkyňa uviedla, že uvedené finančné prostriedky firma vyplatila úpadcovi ako účel platby vrátená záloha s tým, že predtým musel zrejme túto sumu vyplatiť úpadca žalovanému. Svedkyňa I.. L. B. vo svojej výpovedi uviedla, že bola zamestnaná u úpadcu ako vedúca učtárne, pred vyhlásením aj počas konkurzu, keď ju zamestnal správca konkurznej podstaty. Na otázku súdu, kto vystavil predmetnú faktúru uviedla, že fakturačné oddelenie úpadcu, jednalo sa o pracovníčku, ktorá mala na starosti vystavenie faktúr, ale patrila pracovne pod svedkyňu. Predmetné faktúry boli vystavené na základe toho, že z učtárne im boli predložené a doručené kúpne zmluvy, na základe nich sa vystavila faktúra. V Pivovare Urpín existovali dve pokladne, jedna bežná, ktorou prechádzali bežné platby, tržby, úhrady a ďalšia, ktorú mala na starosti I.. F. s konkrétnou pokladníčkou. Uviedla, že I.. F. mala kanceláriu v Pivovare Urpín, má dojem, ale to nevie uviesť, že tam mohla byť aj zamestnaná s tým, že cez túto pokladňu išli finančné toky ohľadne zmlúv uzatváraných medzi pivovarom a spriaznenými firmami. Uviedla, že do roku 2002, kedy bol prvýkrát vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, boli poskytované Pivovarom Urpín zálohy, jednak Mäsokombinátu Zvolen, jednak GASTROFITU, a to v objeme cca Mäsokombinátu 40.000.000,--Sk, GASTROFITU cca 30.000.000,--Sk s tým, že keď došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok Mäsokombinátu Zvolen, došlo k presunutiu technológie na Pivovar Urpín. Pivovar Urpín kúpil technológie z Mäsokombinátu a potom ich predmetnou kúpnou zmluvou aj ostatnými kúpnymi zmluvami predal spoločnosti žalovaného. Po nahliadnutí do výdavkového pokladničného dokladu č. 615 zo dňa 17.4.2002, kde bola vyplatená žalovanému od úpadcu suma 600.000,--Sk s DPH ako záloha a následne ten istý deň 17.4.2002 mala byť predmetnými výdavkovými pokladničnými dokladmi uhradená kúpna cena zo strany žalovaného, a to konkrétne vo výške 604.668,--Sk s DPH ako úhrada faktúry č. 121275, svedkyňa uviedla, že sa mohlo jednať o zápočet skôr vyplatených záloh spoločnosti GASTROFIT a následne vyplatenia kúpnej ceny zo spoločnosti GASTROFIT úpadcovi. Uviedla, že presný objem finančných prostriedkov, a to záloh, ktoré boli poskytnuté zo strany Pivovar Urpín bolo vo výške 37.000.000,--Sk s tým, že fyzicky peniaze išli žalovanému, väčšinou nie cez účet, ale ona ich konkrétne nevyplácala, zrejme to vyplácala pokladníčka priamo žalovanému. Čo sa týka týchto záloh, zápočet s dodávateľskými faktúrami bol vykonaný na sumu 16.700.000,--Sk. Jednalo sa o zápočet s dodávateľskými aj s odberateľskými faktúrami, o zápočet záloh s odberateľskými faktúrami suma 812.000,--Sk bola uhradená hotovosťou Pivovaru Urpín. Nedá sa oddeliť nájomné + technológie z Pivovaru Urpín a Mäsokombinátu, to bolo navzájom prepletené. V r. 2002 išla cez účet a pokladničné doklady z Pivovaru Urpín spoločnosti žalovaného suma 3.700.000,--Sk a príjmové doklady ktorými mali byť vyplácané finančné prostriedky úpadcovi od žalovaného boli vo výške 2.800.000,--Sk, teda rozdiel medzi 4.700.000,--Sk a 2.800.000,-- boli zálohy, ktoré mali byť uhrádzané úpadcom žalovanému. Tento rozdiel boli fyzické peniaze, ktoré išli žalovanému. Určite by sa našli doklady, keď išli cez bankový účet finančné prostriedky z úpadcu žalovanému a spätne boli vyplácané zo žalovaného úpadcovi cez pokladňu , teda započítané. Na otázku, či na základe pokynu I.. F. ako konateľky GASTROFITU boli zaúčtované finančné prostriedky pre Pivovar Urpín svedkyňa uviedla, že ako je boli odovzdané príjmové a výdavkové pokladničné doklady, boli zaúčtované do účtovníctva Pivovaru Urpín. Doklady za GASTROFIT podpisovala I.. F. a za Pivovar Urpín väčšinou pán N.. Na otázku, či boli finančné prostriedky z nájomného konkrétne zo zmluvy č. 4/2003, ktorá je predmetom sporu uhrádzané v hotovosti žalovanému sa vyjadriť nevedela, uviedla, že niekedy boli vyplácané v hotovosti, niekedy cez zápočet, ale v deň vyhlásenia konkurzu nemal úpadca voči žalovanému žiaden dlh. Na otázku čím vie svedkyňa preukázať, že suma 37.000.000,--Sk bola vyplatená spoločnosti žalovaného ako zálohy, uviedla, že sa to dá preukázať dokladmi úpadcu, mal by mať žalovaný doklady vo svojom účtovníctve. Na pojednávaní konanom dňa 21. 9. 2015 právny zástupca navrhovateľa v záverečnej reči uviedol, že má za to, že v danom prípade došlo k úmyselnému odlevu kapitálu zo spoločnosti úpadcu do iných spoločností, upozornil na pochybný spôsob, ktorým boli peňažné prostriedky prijímané, na jednej aj druhej strane vystupovala tá istá osoba, čo bolo potvrdené. Upozornil na skutočnosť, že na úpadok úpadcu poukazoval aj konateľ úpadcu aj správca konkurznej podstaty, teda je zrejmý úmysel ukrátiť konkurzných veriteľov. Poukázal na poskytovanie rôznych zálohových platieb žalovanému, ktoré mali byť započítavané. Žalobca má za neprípustné, aby bolo na neho jednostranne prenášané dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré by mal preukazovať aj žalovaný. Žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalobca počas tohto konania nepreukázal relevantným spôsobom personálne a kapitálové prepojenie medzi obchodnými spoločnosťami, žalovaný použil pri nakladaní s majetkom spoločnosti obvyklý zákonný spôsob, neporušil žiadne ustanovenia Obchod. zákonníka pri uzatváraní kúpno-predajnej ani nájomnej zmluvy, z výpovede svedkov jednoznačne vyplynulo, že obchodná spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov, aj keď sa uvádza na hranici zákona, to znamená, že dosť na to, aby táto spoločnosť fungovala, neprešla za hranicu únosnosti kapitálu na jednotlivých účtoch. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo/24/2014, v ktorom Najvyšší súd rozsudkom v obdobnom konaní potvrdil rozhodnutie krajského súdu, ktorý návrh zamietol, a aj z toho dôvodu žiadal návrh zamietnuť. V prípade úspechu si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov, výsluchom žalobcu, kúpnou zmluvou č. 14/2002 zo 3.4. 2002, protokolom o odovzdaní a prevzatí veci zo dňa 3.4. 2002, faktúrou č. 121275 splatnou 22.4.2002, príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom, nájomnou zmluvou č. 004/2003 z 1. 1. 2003, prílohou č. 1 k nájomnej zmluve č. 004/2003, ako aj ďalším spisovým materiálom, z ktorého zistil tento skutkový stav: Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 36 K 202/2002 zo dňa 18. 8. 2003 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Vladimíra Noska. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.1.2004 domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy č. 14/2002 uzavretej 3.4.2002 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj technologických zariadení špecifikovaných v zmluve. Kúpna cena bola určená dohodou zmluvných strán sumárne vo výške 491.600,-Sk bez DPH, stanovená na základe znaleckého posudku č. 051/2002. Kúpna cena je splatná na základe faktúry vystavenej predávajúcim, a to bankovým prevodom alebo k rukám predávajúceho. Žalobca predložil ako dôkaz nájomnú zmluvu č. 004/2003 uzavretú dňa 1. 1. 2003 medzi žalovaným ako prenajímateľom a úpadcom ako nájomcom, ktorou prenajímateľ ako výlučný vlastník prenajíma opakovane mesačne hnuteľné veci, ktoré patria vlastníkovi. Ide o hmotný investičný majetok podľa špecifikácie uvedenej v prílohe č. 1 v tejto zmluve tvoriacej jej neoddeliteľnú súčasť. Prenajímateľ prenecháva predmet nájmu uvedený v bode 1.1 zmluvy nájomcovi na dočasné užívanie za účelom realizácie činnosti nájomcu. Nájomca sa zaviazal, že za predmet nájmu uvedený v prvom bode zmluvy zaplatí nájomné vo výške 1.344.000,-Sk ročne bez DPH. Súčasťou nájomnej zmluvy č. 004/2003 bola príloha č. 1 k zmluve, v ktorej bol uvedený súhrn prenajímaného hmotného investičného majetku, s tým, že sa jednalo o 30 položiek, medzi nimi 8 položiek, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy č. 14/2002 z 3.4. 2002. Zmluvné strany sa v Dodatku č. 1 dohodli na skončení nájmu ku dňu 31.5.2003. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon. Podľa § 15 ods. 5 ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ak právny úkon bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku v dôsledku takého právneho úkonu. Podľa vyššie cit. ustanovenia § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV sa kapitálové alebo personálne prepojenie vyžaduje v čase uskutočnenia právneho úkonu. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného bola spoločníkom žalovaného v čase uskutočnenia predmetnej kúpnej zmluvy I.. S. F. a MIŽETEK spoločnosť s ručením obmedzeným Moskva. Konateľom žalovaného bola I.. S. F.. Podľa výpisu z obchodného registra úpadcu bol spoločníkom úpadcu U.E. L.., L.. U.E. a konateľom úpadcu L.. U.E.. Z uvedeného potom nevyplývajú ani skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe o kapitálovom a personálnom prepojení úpadcu a žalovaného. Na dôvažok súd uvádza, že právny zástupca žalobcu v konaní 52Cbi 73/2004 (ktorý sa týka tých istých účastníkov a takmer totožného predmetu sporu) na pojednávaní konanom dňa 14. 9. 2013 uviedol, „že trvá na podanej žalobe ako aj na dôvodoch v nej uvádzaných okrem dôvodu, že sa jednalo v danom prípade medzi navrhovateľom a odporcom o personálne prepojenie“... Podľa § 123 O.s. p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie alebo ak listina bola všetkým účastníkom doručená alebo ak listina alebo jej obsah nebola protistranou spochybnená. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Po zrušení rozsudku krajský súd doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia Najvyššieho súd SR, pojednávaní vypočul žalobcu - správcu konkurznej podstaty v súlade s ust. § 131 ods. 1, taktiež vypočul svedkov I.. F., L.. N., I.. B. a I.. U. na pojednávaní konanom dňa 21. 9.2015 oboznámil súd právnych zástupcov žalobcu a žalovaného s dôkazmi, ktoré sú vyšpecifikované v zápisnici z pojednávania v zmysle ust. § 129 ods. 1 O. s. p. K uvedeným dôkazom dal právnym zástupcom účastníkov možnosť sa vyjadriť v zmysle ust. § 123 O.s .p., keď právny zástupca žalobcu uviedol, že všetky dôkazy prednesené súdom sú mu známe, o všetkých má vedomosť, vyjadruje sa len k oznámeniu právneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že pokladničnú knihu nepredkladá, lebo ju nemá v archíve. K tomu uviedol, že je zrejmé, keby bola táto pokladničná kniha predložená súdu bolo by zrejmé, že nemal žalovaný dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie tejto kúpnej ceny. Právny zástupca žalobcu uviedol, že k ostatným dôkazom, ktoré boli prednesené a oboznámené na tomto pojednávaní nemá čo uviesť, je s nimi oboznámený. Právny zástupca žalovaného uviedol, že k oboznámeným dôkazom výhrady nemá, nechce k nim zaujať žiadne stanovisko. Čo sa týka nepredloženia pokladničnej knihy, uviedol, že v tomto štáte platia zákony o archivácii a je zrejmé, že žaloba bola podaná v r. 2004 a ak mal žalobca záujem dôkazy zaradiť k svojmu návrhu aj pokladničnú knihu žalovaného, mal požiadať ešte v čase podania žaloby, nakoľko žiada po vyše 10 rokoch, keď dokonca zákon ukladá účastníkovi povinnosť po určitom čase doklady skartovať. Mali byť skartované po piatich rokoch. Poukázal na to, že v spise sa nachádzajú príjmové a výdavkové doklady, ktoré preukazujú, že kúpna cena zaplatená úpadcovi bola a počas konania sa nepreukázala ich spochybniteľnosť. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať skutočnosti, ktoré tvrdil v žalobe ohľadne neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy, a to, že v skutočnosti nikdy nedošlo k reálnemu plneniu zo strany žalovaného, že by predmetnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, ani kapitálové a personálne prepojenie, ktoré pôvodne v žalobe uvádzal. Ani výpovede svedkýň I.. U. a I.. B. nepreukázali tvrdenia žalobcu, že nedošlo nikdy k reálnemu plneniu kúpnej ceny zo strany žalovaného úpadcovi keď tvrdili, že u úpadcu boli dve pokladne a cez pokladňu, ktorú mali oni na starosti tieto finančné prostriedky zaevidované neboli. Nepodarilo sa žalobcovi preukázať, že by neboli uvedené finančné prostriedky poskytnuté ani cez inú pokladňu úpadcu. Keďže sa v spise nachádzali príjmové a výdavkové doklady, podľa ktorých bola zo strany žalovaného kúpna cena úpadcovi uhradená, podľa názoru súdu žalobca na preukázanie svojich tvrdení o opaku neuniesol dôkazné bremeno. Ukrátenie uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov sa musí preukázať bez ohľadu na to, podľa ktorého ust. § 15 ods. 2 a 6 ZKV sa žalobca odporovateľnosti domáha k ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený na základe odplatných právnych úkonov a cena tohto plnenia je ekvivalentná. Aj keď neskôr došlo k prenájmu hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, nemožno túto skutočnosť považovať za konanie v rozpore so zákonom. Súd zároveň poukazuje aj na dôvod odporovateľnosti, ktorý v žalobe uviedol žalobca, a to § 15 ods. 5 ZKV, podľa ktorého predpokladom úspešnej odporovateľnosti je, že dlžník prijal nižšiu hodnotu ako bola primeraná hodnota v čase konania úkonu a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku práve v dôsledku tohto právneho úkonu. Keďže žalobca oprel dôvod neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy aj o toto ustanovenie a v žalobe tvrdil, že stanovené ceny prevádzaných technológií nepovažuje za primerané vzhľadom na ich reálnu cenu na príslušnom trhu a teda hodnota prijatá predávajúcim, t. j. úpadcom bola nižšia ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu a teda aj z týchto dôvodov došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, ani podľa ust. § 15 ods. 5 ZKV. Tvrdenie o neprimeranosti kúpnej ceny predávaných vecí žalobca nepreukázal a tiež neosvedčil svoj nárok na určenie neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy podľa ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV. Žalobcovi sa ani po doplnení dokazovania nepodarilo preukázať, že by predmetným právnym úkonom - kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, ani že sa dlžník dostal do úpadku práve v dôsledku tohto právnemu úkonu, prípadne že by bol dlžník v čase vykonania úkonu už v úpadku, nepreukázal kapitálové ani personálne prepojenie (to, že I.. F. bola konateľkou, prípadne spoločníčkou vo firmách spriaznených s úpadcom, nemá súvis s personálnym ani kapitálovým prepojením medzi úpadcom a žalovaným) súd žalobu v časti, v ktorej žiadal žalobca určiť, že predmetná kúpna zmluva č. 14/2002 zo dňa 3.4. 2002 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná zamietol. Súd poukazuje na to, že riešil viac žalôb žalobcu proti žalovanému, v ktorých sa jednalo o neúčinnosť jednotlivých kúpnych zmlúv uzavretých medzi úpadcom Pivovar Urpín BB, s. r. o. Slovenská Ľupča a spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o., Banská Bystrica. Vo všetkých veciach krajský súd žalobu zamietol a Najvyšší súd SR rozsudky v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil, hoci krajský súd rozhodol úplne totožne a na základe takých istých skutkový zistení ako v tomto konaní, v ktorom bol rozsudok Najvyšším súdom zrušený. Jedná sa o rozsudky NS SR č. k. 2Obo/4/2014 zo dňa 26. 2.2015, 4Obo/14/2014 zo dňa 31. 3. 2015, 4 Obo/24/2014 zo dňa 29. 4. 2015, 4Obo/26/2014 zo dňa 27. 5. 2015 a 4Obo/25/2014 zo dňa 27. 5.2015. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 120,14 eur, t. j. 2 úkony právnej služby á 60,07 eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) - príprava a prevzatie zastúpenia spolu s prvou poradou s klientom a pojednávanie dňa 2.12. 2013. Zároveň súd priznal žalovanému náhradu režijného paušálu 2 x 7,81 eur (§ 16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Žalovaný si uplatnil za úkon právnej služby v roku 2013 podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky 655/2004 Z. z. 60,70 eur. Keďže podľa uvedeného ustanovenia je 1/13 výpočtového základu suma 60,07 eur a nie 60,70 eur, súd priznal žalovanému za 1 úkon právnej služby sumu 60,07 eur za úkony v roku 2013. Žalovaný si prostredníctvom právneho zástupcu vyčíslil trovy konania, kde okrem vyššie uvedených úkonov právnej služby za rok 2013 vo výške 60,70 eur si ďalej uplatnil oznámenie krajskému súdu mien a adries svedkov zo dňa 11. 8. 2014, pojednávania dňa 26. 1. 2015, 23. 2. 2015 a 21. 9. 2015, všetky tieto úkony si uplatnil vo výške 60,70 eur. Súd žalovanému úkon právnej služby oznámenie mien a adries svedkov nepriznal, nakoľko to nie je taký úkon právnej služby za ktorý by mala byť účastníkovi konania priznaná odmena, podľa názoru súdu nejde o podanie na súd vo veci samej a keďže žalovaný oznámil len mená a adresy troch svedkov. Aj keď v r. 2015 bol v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. úkon právnej služby vo výške 64,54 eur, súd mohol priznať žalovanému len úkon právnej služby vo výške 60,70 eur, ako si ho tento uplatnil. Súd teda priznal za 3 úkony právnej služby v r. 2015 žalovanému sumu 182,10 eur, 3 x náhradu režijného paušálu á 8,39 spolu 25,17 eur, nepriznal mu náhradu režijného paušálu vo výške 8,04 eur, ďalej mu súd priznal náhradu cestovného za účasť na pojednávaniach konaných dňa 2. 12. 2013, 26. 1. 2015, 23. 2. 2015 a 21. 9. 2015 Zvolen - Banská Bystrica a späť 44 km základná náhrada za 1 km 0,183 km, spotreba litrov na 100 km 7,1, cena za liter paliva 1,200 eur, náhrada za každé pojednávanie 11,801 eur spolu 47,20 eur, náhradu za stratu času podľa ust. § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. cesta na pojednávanie dňa 2. 12. 2013 vo výške 13,01 eur náhrada za začatú polhodinu spolu 26,02 eur a za pojednávania konané 26. 1. 2015, 23. 2. 2015 a 21. 9. 2015 á 13,98 eur, t. j. spolu 27,96 eur. Náhrada za stratu času spolu 109,90 eur. Súd teda priznal žalovanému celkom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 500,13 eur, ktoré je žalobca povinný nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v písomnom vyhotovení dvojmo do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z..