{"guid": "455dcbc7-b00a-4806-b9de-9459a016e240:34eb736b-bcd5-4c91-8e3c-05261f2efa3e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6014200806.2", "spisova_znacka": "25Sp/41/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Sp/41/2014 z 20. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. júla 2015, sp. zn. 25Sp/41/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014200806.2", "identifikacne_cislo": "6014200806", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2015-07-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34eb736b-bcd5-4c91-8e3c-05261f2efa3e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014200806.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6014200806.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6014200806.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25Sp/41/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200806
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200806.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľky M. F., rod.
O., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom Q. č. XXX, XXX XX Q. - O. proti odporcovi Centrum právnej pomoci
Bratislava, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 307 988 41 o odvolaní navrhovateľky
proti rozhodnutiu odporcu Centra právnej pomoci, Kancelária Žilina, Národná 34, 011 00 Žilina sp. zn.
4387/2014 zo dňa 2. mája 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Žilina sp. zn. 4387/2014 zo dňa         2. mája 2014   p
o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .
Navrhovateľka je  p o v i n n á  zaplatiť súdny poplatok vo výške 35.-Eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka žiadala o poskytnutie právnej pomoci vo veci
ústavnej sťažnosti [sťažnosť proti Najvyššiemu súdu SR (5Cdo 234/2008), Krajskému súdu v Žiline
(6Co/292/2005, 8Co 2/2008, 6Co 224/2008, 9Co 315/2013), Okresnému súdu Žilina (16C/99/2003,
18C/99/2003), Okresnému súdu Martin (5C/220/2007)]. Odporca skúmal splnenie podmienok na
poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti alebo s finančnou účasťou a zistil, že navrhovateľka
mala za posudzované obdobie október 2013 až apríl 2014 príjem pozostávajúci zo starobného dôchodku
navrhovateľky a starobného dôchodku manžela spolu vo výške október 2013 až december 2013  790,20
Eur mesačne a január 2014 až apríl 2014  807,80 Eur mesačne. Ďalej navrhovateľka a jej manžel
ako spoločne posudzovaná osoba majú príjem z prenájmu poľnohospodárskej pôdy v celkovej sumu
10,87 Eur ročne. Z toho je zrejmé, že započítateľný príjem navrhovateľky a jej manžela ako spoločne
posudzovanej osoby presahuje výšku 1,4násobku životného minima, ktorý pre dve plnoleté fyzické
osoby predstavoval pre dané obdobie čiastku 470,79 Eur. Tento príjem navrhovateľky a spoločne
posudzovanej osoby presahuje aj 1,6násobok životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j.
sumu 538, 05 Eur v mesiaci podania žiadosti, čo bol apríl 2014 a v 6-tich predchádzajúcich mesiacoch.
To znamená počas celého posudzovaného obdobia. Uzavrel, že navrhovateľka nespĺňa podmienku
materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytovanie pomoci.
Poukázal tiež na to, že navrhovateľka predkladala vyčíslenie svojich nevyhnutných nákladov. Ako
svoje výdavky vyčíslila poplatky za elektrinu 129.-Eur, telefón 30.-Eur, splátka úveru 33,19 Eur, za
vodu 7,50 Eur, za odvoz odpadu 4,74Eur, domová daň 3,24 Eur, poistenie rodinného domu 2,35 Eur,
poistenie HB 1,85 Eur, poistenie navrhovateľky 21,10 Eur, poistenie navrhovateľka 0,99 Eur, poistenie
manžela 21,10 Eur, zákonné a havarijné poistenie auta 28,63 Eur, náklady na pohonné hmoty 107,78
Eur, lekárske ošetrenie, lieky 53,37 Eur, palivo 40.-Eur, poplatky za znalecké dokazovanie 35,98 Eur,
právne rady a zastupovanie 41,49 Eur, exekúcia a súdny poplatok vo veci 7C/371/00  91,41 Eur,



poplatok v konaní 13C/215/05  7,25 Eur, v konaní 9T/42/07  13,29 Eur a ďalších konaniach 12.-Eur.
Navrhovateľka nepriložila k všetkým týmto výdavkom doklady. Odporca po preskúmaní týchto nákladov
dospel k záveru, že ich je možné vyčísliť v sume 437.-Eur, pričom náklady na pohonné hmoty si
môže hradiť aj kompenzačnými príspevkami, ktoré jej poskytuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ďalej sa odporca v odôvodnení zaoberal tým, že keďže navrhovateľka platí za právne rady 41,49 Eur
mesačne, z toho vyplýva, že si dokáže zo svojich príjmov hradiť služby advokáta. Ďalej poukázal tiež
na to, že ústavnú sťažnosť si navrhovateľka napísala sama, a preto náklady za zastupovanie v tomto
konaní, ktoré by mali predstavovať 268.-Eur, by mohli byť ešte aj v nižšej čiastke, ktorú je schopná
zaplatiť si zo svojich príjmov. Pokiaľ ide o skúmanie možností poskytnúť právnu pomoc aj v prípade, že
navrhovateľka nespĺňa podmienku stavu materiálnej núdze, odporca uviedol, že túto možnosť skúmal v
súlade so usmernením Centra právnej pomoci č. 1/2012 zo dňa 5. januára 2012, z ktorého vyplýva, že
je potrebné posúdiť jednak skutočný príjem žiadateľa pri zohľadnení pravidelných výdavkov a zároveň
sa zaoberať povahou sporu, či v danom prípade skutkový a právny stav veci a okolnosti prípadu
nasvedčujú tomu, že neposkytnutie právnej pomoci by malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na
právach a oprávnených záujmoch žiadateľa. Po preskúmaní prípadu z týchto hľadísk dospel k záveru, že
žiadateľka nespĺňa jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci, pretože sa nenachádza v stave
materiálnej núdze a zároveň, že neboli zistené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku
na poskytovanie právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z..

Proti predmetnému rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a ustanovil jej bezplatného právneho zástupcu ku konaniu pred Ústavným
súdom. Namietala, že Centrum nezobralo do úvahy, že navrhovateľka s manželom sú ťažko zdravotne
postihnuté osoby, čo zvyšuje ich náklady. Preto Centrum neprihliadlo na ich právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe v zmysle článku 39 Ústavy SR a na právo na ochranu zdravia podľa článku 40
Ústavy SR. Obišlo článok 19 a ďalších Ústavy SR, podľa ktorých má každý občan právo na dôstojný život.
Podľa navrhovateľky zákon č. 327/2005 Z. z. nie je v súlade s Ústavou. Poukázala na to, že za 13 rokov
porušovania ich práv zo strany spoluobčanov, obce, štátnych správnych orgánov a orgánov činných
v trestnom konaní a prokuratúry ako aj súdov na všetkých stupňoch bola spolu s manželom viackrát
oslobodená od platenia súdnych poplatkov a boli jej pridelení bezplatní právni zástupcovia dokonca aj
žalovaným, za tých istých majetkových, sociálnych a príjmoch a zdravotných podmienok. Namietala, že
rozhodnutie odporcu je diskriminačné a v rozpore v § 3 ods. 5 správneho zákona č. 71/1967 Zb., podľa
ktorého rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a správne orgány dbajú na to,
aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných veciach alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a
navrhol, aby bolo toto rozhodnutie potvrdené, nakoľko navrhovateľka sa nenachádza v stave materiálnej
núdze a zároveň na jej strane nie sú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na
poskytnutie právnej pomoci a v prípade, že nie je splnená podmienka materiálnej núdze.

Súd vec prejednal na pojednávaní a v súlade s § 250q ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) sa pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia oboznámil s
obsahom správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia oboznámením sa s listinami - žiadosť o poskytnutie právnej pomoci doručená odporcovi
7.4.2014, sťažnosť adresovaná Ústavnému súdu navrhovateľky a jej manžela zo dňa 10. 2. 2014,
rozhodnutia sociálnej poisťovne o zvýšení starobného dôchodku, nájomná zmluva k pozemkom
prefotená zo spisu 1N 3752/2014 a fotokópie dokladov o nákladových položkách rôznych účtov takisto
prefotené zo spisu odporcu 1N/3752/2014.

Podľa § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. 1) Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2)
a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.
(2) Podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať
počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.



(3) Zrušený od 1.1.2012.

Podľa § 6b ods. 1, 2 zákona č. 327/2005 Z. z. (1) Ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci,
môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti.
(2) Ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu
pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

Podľa § 7 zákona č. 327/2005 Z. z. 1) Za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb
podľa osobitného predpisu 6) po odpočítaní
a) poistného na verejné zdravotné poistenie,
b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné
poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti,
c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a
d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb.
6)
(2) Za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj
a) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, 6) okrem prijatých
náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti
za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,
b) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené
osobitným prepisom, 7)
c) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom, 8)
d) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu fyzickej osoby.
9) \".
(3) Z príjmov fyzických osôb, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného
predpisu, 10) sa za príjem podľa tohto zákona nepovažujú príjmy poskytované ako
a) dávka a príspevky k dávke v hmotnej núdzi a jednorazová dávka v hmotnej núdzi podľa osobitného
predpisu, 11)
b) peňažné príspevky občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych
dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu, 12)
c) materské podľa osobitného predpisu, 13)
d) dávky štátnej sociálnej podpory podľa osobitného predpisu, 14)
e) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
f) štipendiá okrem štipendia poskytovaného študentovi v doktorandskom študijnom programe v dennej
forme štúdia podľa osobitného predpisu. 14a)
(4) Príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o
poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov
pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.
(5) Za majetok podľa tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľnosti, a ak to ich povaha
pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty okrem majetku, ktorý sa za majetok nepovažuje podľa
osobitného predpisu. 15)

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov nezákonnosti uplatnených v odvolaní. Súd je viazaný
dôvodmi nezákonnosti tvrdenými v opravnom prostriedku. Súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti
za odvolateľa vyhľadávať alebo konkretizovať  všeobecne uplatnené dôvody na daný prípad. Medzi
účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka spolu s manželom ako spoločne posudzovanou osobou
má príjem, ktorý je vyšší ako je 1,4násobku životného minima a tiež je vyšší ako 1,6násobku životného
minima, a preto navrhovateľka nie je osobou v materiálnej núdzi, za ktorú sa na účely zákona č.
327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi považuje osoba, ktorej príjem
nepresahuje 1,4násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si
využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom tak, ako to vyplýva z vyššie citovaného §
6 ods. 1, písm. a). Medzi účastníkmi nebolo sporné ani to, že navrhovateľka nespĺňa ani podmienku
na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou, pretože jej príjem spolu s príjmom spoločnej
posudzovanej osoby v zmysle osobitného predpisu presahuje 1,6násobok sumy životného minima.
Navrhovateľka namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá mala spočívať v tom, že odporca
nezobral do úvahy, že navrhovateľka a jej manžel sú ťažko zdravotne postihnuté osoby, čo veľmi
významne zvyšuje ich náklady. Navrhovateľka v opravnom prostriedku neuviedla výšku zvýšenia



nákladov, ktoré im vznikajú v dôsledku ich ťažkého zdravotného postihnutia. Takýto dôvod nezákonnosti
neobstojí.  Zo správneho spisu vyplýva, že navrhovateľka v prílohe k žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci predložila sumarizáciu výdavkov, kde za lekárske ošetrenia, oprava zubov, doplatky na lieky......
uviedla náklady vo výške 53,37 Eur. Zároveň uviedla náklady na cestovné na lekárske ošetrenie,
na súd, prokuratúru, výdavky na PH vo výške 105,78 Eur.  Odporca sa zaoberal, tak ako vyplýva z
vyššie uvedeného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, aj s výdavkami spojenými so zdravotným
stavom navrhovateľky a konštatoval, že objektívne preukázateľné a nevyhnutné náklady navrhovateľky
a jej manžela je možné vyčísliť čiastku 437.-Eur, pričom výdavky za nákup pohonných hmôt, ktoré
uvádza navrhovateľka vo výške 105,78 Eur si môže  z časti hradiť aj kompenzačnými príspevkami,
ktoré jej a jej manželovi poskytuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny práve z dôvodu ich ťažkého
zdravotného postihnutia, resp. sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Súd k tomu
uvádza, že  navrhovateľka tvrdila, že má výdavky na lekárske ošetrenie, opravu zubov, doplatok na
lieky 53,37 Eur, ale nedokladovala a ani netvrdila, že ide o výdavky spojené s ťažkým zdravotným
postihnutím, nakoľko už z toho, ako ich vyčíslila vyplýva, že ide aj o iné výdavky na zdravotné
potreby, keďže tam uvádza aj napr. opravu zubov. Pokiaľ by preukazovala výšku výdavkov súvisiacich
s jej ťažkým zdravotným postihnutím, bolo by potrebné jednak uviesť z dôvodu, ktorého ochorenia je
posudzovaná ako zdravotne ťažko postihnutá osoba a následne dokladovať, že toto ťažké zdravotné
postihnutie si vyžaduje liečbu a výšku nákladov tejto liečby preukázať jednak dokladmi od príslušných
zdravotníckych zariadení a potvrdení o tom, že dané liečenie si vyžaduje konkrétnu liečbu, dokladom
o cene príslušných liekov. Avšak odporca zobral do úvahy navrhovateľkou tvrdenú výšku nákladov
potrebných na lekárske ošetrenie a lieky tak, ako ju uviedla navrhovateľka v prílohe svojej žiadosti
o poskytnutie právnej pomoci. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie navrhovateľky, že odporca porušil
zákon, keď nezobral do úvahy jej ťažké zdravotné postihnutie, neobstojí, pretože nekorešponduje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odporca túto skutočnosť do úvahy zobral, avšak dospel k
záveru, že v prípade navrhovateľky nejde o takú okolnosť na jej strane, ktorá by odôvodňovala poskytnúť
právnu pomoc na základe uváženia správneho orgánu, aj keď žiadateľka nespĺňa podmienku materiálnej
núdze.

Ďalším dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia bolo, že odporca aplikoval zákon č. 327/2005
Z. z., ktorý podľa navrhovateľky nie je v súlade s Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Ako dôvod
tohto nesúladu navrhovateľka uviedla, že za predchádzajúcej úpravy jej a jej manželovi bolo viackrát
poskytnuté oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a boli jej viackrát pridelení bezplatní právni
zástupcovia. Takéto dôvody nezákonnosti takisto neobstoja. Jednak preto, že  sú len veľmi všeobecné.
Zákonodarca stanovil podmienky, za ktorých štát poskytuje osobám v materiálnej núdzi bezplatnú
právnu pomoc tak, že za osoby v materiálnej núdzi sa považujú len osoby, ktoré nemajú príjem
vyšší ako 1,4násobku životného minima.  Skutočnosť, že  podľa predchádzajúcej úpravy podmienka
výšky príjmu nebola stanovená a súdy ustanovili účastníkovi advokáta v prípade, že o to požiadal
a jeho majetkové pomery to odôvodňovali, nemá žiadny právny význam vo vzťahu k prejednávanej
veci. Neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi je v rozpore s článkom 39 a 40 Ústavy Slovenskej republiky. Článok
39 Ústavy Slovenskej republiky  garantuje právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri
nespôsobilosti na prácu ako aj pri strate živiteľa, ktorého obsahom je pomoc, nevyhnutá na zabezpečenie
základných životných podmienok. Predmetom zákona č. 327/2005 Z. z. je poskytovanie inej pomoci a
to právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. To znamená, že je práve v súlade s týmito článkami
Ústavy to, že zákonodarca okrem hmotného zabezpečenia základných životných podmienok pre vyššie
uvedené životné situácie poskytuje osobám v hmotnej núdzi aj bezplatnú právnu pomoc. Takisto zákon
č. 327/2005 Z. z. neupravuje oblasť ochrany zdravia, a preto nemôže byť v rozpore s článkom 40
Ústavy. Ďalšie tvrdenia, napr. že zákon č. 327/2005 Z. z. by mal byť v rozpore s článkom 19 Ústavy,
sú aj nezrozumiteľné, pretože predmetný článok garantuje právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti a dobrej povesti a na ochranu mena a tiež na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života, na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním
alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Pre úplnosť je možné uviesť, že zákon č. 327/2005 Z. z.  upravuje poskytovanie bezplatnej právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi, pričom za osoby v materiálnej núdzi sa považujú také osoby,
ktorých príjem nepresahuje 1,4násobku životného minima podľa osobitného predpisu, podľa ktorého sa
výška  životného minima stanovuje podľa toho, či sa osoba posudzuje samostatne alebo spoločne s
inou osobou, ako je to u navrhovateľky. Každá osoba má samozrejme výdavky spojené s bývaním ako



aj so zabezpečovaním základných životných potrieb. Zákonodarca napriek tomu stanovil túto hranicu
poskytovania bezplatnej právnej pomoci len osobám, ktoré majú príjem nižší ako 1,4násobok životného
minima. Zároveň ale umožnil odporcovi, aby v konkrétnom prípade zvážil, či na strane žiadanej právnej
pomoci neexistujú také okolnosti, ktoré odôvodňujú poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, aj keď ide
o osobu, ktorá nie je v materiálnej núdzi v zmysle tohto predpisu. Odporca poukázal na to, že prijal
vlastné vnútorné pravidlá, podľa ktorých bude posudzovať, či sú splnené podmienky na to, aby posúdil
okolnosti žiadanej právnej pomoci ako také, ktoré odôvodňujú poskytnutie bezplatnej právnej pomoci aj
v prípade, že žiadateľov príjem presahuje 1,4 alebo l,6násobok životného minima. Takýmto spôsobom
odporca práve zabezpečil to, aby rozhodoval v súlade s navrhovateľkou uvádzaným § 3 zákona č.
71/1967 Zb., a teda aby v jeho rozhodovaní nevznikali neodôvodnené rozdiely. Súd po preskúmaní
jeho úvahy, ktorou tieto navrhovateľkou tvrdené okolnosti na jej strane posúdil, dospel k záveru, že
táto úvaha je výsledkom logického uvažovania a nevybočuje z medzí stanovených zákonom. Odporca
posúdil okolnosť mimoriadnych výdavkov na strane navrhovateľky v súvislosti so zdravotným stavom
a dospel k záveru, že výška týchto výdavkov môže byť čiastočne kompenzovaná kompenzačnými
príspevkami z Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny a vo zvyšnej časti nie je v takej výške, aby to
bránilo navrhovateľke hradiť si právnu pomoc zo svojich príjmov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru,
že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné
odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach
dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu
v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie
uvedených dôvodov, a preto rozhodnutie odporcu potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p.  v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania len navrhovateľ, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Preto
súd navrhovateľke, ktorá nebola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške
stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov z položky 10, písm. b) navrhovateľke, ktorá sa stala
poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona.

Poučenie:

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote  15 dní odo dňa jeho
doručenia,  písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR.
V  odvolaní  sa  má  popri  všeobecných  náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie  alebo  postup  súdu
považuje  za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté  vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov  k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz  zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú  tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie  súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "455dcbc7-b00a-4806-b9de-9459a016e240:b739299d-6c7a-436e-bf3c-d9aa63e5f32a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6014200806.2", "spisova_znacka": "25Sp/41/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Sp/41/2014 z 20. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-07-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014200806.2"}, {"guid": "d195340b-180f-4247-8ebd-1a6b9f09e9ab:a4ee9cc8-17e7-443c-bd05-ff63dc7fc1f7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5707208683.1", "spisova_znacka": "9Co/315/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/315/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5707208683.1"}], "citovane_v": []}