Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/179/2014 z 4. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 4. marca 2015, sp. zn. 26Sd/179/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014200876.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/179/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6014200876.1 | 2015-03-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., § 21 zákona č. 100/1988 Zb., § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., § 250j ods. 2 písm. a) OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e065eaa8-5e93-42af-abfd-b298d4818139 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014200876.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/179/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200876
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200876.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky N. E.
rod. O., nar. X. T. XXXX, bytom F. I. XXXX/XX, W. W., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so
sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č.
XXX XXX XXXX X z 29.apríla 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29. apríla 2014 zrušuje podľa 250j ods. 2 písm. a)
Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku
od 1.apríla 2011 podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zákona o sociálnom poistení.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľka je od 1.decembra 2007 poberateľkou starobného
dôchodku podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa od 1.júla 2002
považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na starobný dôchodok a jeho výšku jej bola zhodnotená
doba štúdia v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru v I. aj II. kategórii funkcií a od
1.septembra 1991 do 2.decembra 1997 doba poberania invalidného dôchodku v III. pracovnej kategórii.
Celkom jej bolo zhodnotených 36 rokov a 9 dní. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľke vznikol
v súlade s ust. § 21 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšením fyzického veku
54 rokov, pretože vychovala 3 deti, tj. X.decembra XXXX, v čase kedy sa na sociálne zabezpečenie
príslušníkov N. A. W. vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V nej bola
špeciálne upravená organizácia a riadenie sociálneho zabezpečenia tak, že o dávkach dôchodkového
zabezpečenia rozhodoval orgán príslušného ministerstva pokiaľ išlo o príslušníkov Zboru národnej
bezpečnosti (§ 142 ods. 4 písm. b). Z uvedeného vyvodila, že nie je príslušná na rozhodnutie o
uplatnenom nároku navrhovateľky na starobný dôchodok. Zároveň svoju príslušnosť vo veci konať
vylúčila aj s odôvodnením, že po vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľke nebola do
31.decembra 2003 nepretržite zamestnaná, preto jej nárok na starobný dôchodok podľa § 261 ods. 1
zákona o sociálnom poistení nevznikol.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala. Uviedla, že podanou žiadosťou nežiadala o
priznanie starobného dôchodku, pretože ten jej už bol priznaný, namietala však jeho výšku, ktorá bola
stanovená len z odvodov do osobitného systému sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra. Tvrdila,
že do výšky jej starobného dôchodku neboli započítané odvody, ktoré jej zamestnávateľ odvádzal do
všeobecného systému sociálneho zabezpečenia 39 rokov. Starobný dôchodok jej bol priznaný až v júni
2008. Dovtedy bola poberateľkou plného invalidného dôchodku, ktorý bol považovaný za výsluhový



invalidný dôchodok. Poukaz odporkyne za zákonné ust. § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
považovala vo vzťahu k jej nárokom za zmätočný.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní i jeho dôvodoch.. Zdôraznila, že
bola poberateľkou invalidného dôchodku od 1.septembra 1991, ktorý jej bol v júni 2008 rozhodnutím
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zmenený na výsluhový dôchodok. Voči tomuto rozhodnutiu
Ministerstva vnútra SR sa odvolala a žiadal o prepočet dôchodku, nebolo jej vyhovené. O priznanie
starobného dôchodku od odporkyne požiadala preto, že jej doposiaľ nebolo zohľadnené obdobie jej
dôchodkového poistenia počas poberania invalidného dôchodku, od roku 1991 do 3.decembra 1997,
kedy dovŕšila dôchodkový vek, ani obdobie dôchodkového poistenia, resp. náhradná doba z titulu jej
štúdia pred nástupom do zamestnania.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Uviedla, že so
svojimi dôchodkovými nárokmi by sa navrhovateľka mala obrátiť na Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, ktoré je nositeľom jej dôchodkového poistenia. Jej žiadosť o priznanie starobného dôchodku
bola odstúpená Ministerstvu vnútra SR a len pre účely právnej istoty bolo vydané aj napadnuté
rozhodnutie. Podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra SR bol navrhovateľke priznaný výsluhový dôchodok
od 1.decembra 2007 s tým, že uvedených dňom jej zanikol nárok na dôchodok invalidný. V písomnom
vyjadrení zo 4.júla 2014 odporkyňa zotrvala na skutkových a právnych argumentoch, na ktorých bolo
založené napadnuté rozhodnutie a ktoré boli obsahom jeho odôvodnenia.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods.1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom
administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku, s rodným
listom navrhovateľky, s rozhodnutím o zvýšení výsluhového dôchodku, s potvrdením Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky z 5.marca 2014, s rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 10.júla
2008, s rozhodnutím orgánu sociálneho zabezpečenia Federálneho ministerstva vnútra z 30.marca
1192 o priznaní invalidného dôchodku, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu,
že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ods. 3 cit. zákonného
ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch na
dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa rozhodne
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 261 ods. 1 prvej až tretej vety cit. zákona sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil
podmienku nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok
nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo
ich časť, určí podľa tohto zákona.

Podľa § 132 ods. 1 písm. b), ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania
má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57
rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch (nielen I. kategórie funkcií).
Veková hranica pre vznik nároku na starobný dôchodok vojačky z povolania sa posudzuje podľa počtu
vychovaných detí, pokiaľ je to pre ňu výhodnejšie. Do 31. júna 2002 sa uvedené zákonné ustanovenie
vzťahovalo aj na sociálnej zabezpečenie policajtov.

Predpokladom vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení je
zamestnanie trvajúce najmenej 25 rokov a dosiahnutie dôchodkového veku, špecifikovaného v ods. 1
a 2 tohto ustanovenia.

Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o dávkach sociálneho
zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o príslušníkov N. A. W., orgán príslušného ministerstva.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie starobného
dôchodku od 1.apríla 2011 žiadosťou z 1.apríla 2014. V období od 1.septembra 1958 do 20.júna 1962
študovala na X. B.O. v W. W.. Následne od 16.júla 1962 do 31.augusta 1991 bola príslušníčkou F.



N.. Od 1.septembra 1991 bola poberateľkou invalidného dôchodku priznaného podľa § 134 a § 135
zákona o sociálnom zabezpečení. Narodila sa X.T. XXXX a vychovala 3 deti, preto dôchodkový vek
dosiahla dovŕšením fyzického veku 54 rokov v súlade s ust. § 21 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom
zabezpečení. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 5.marca 2014 vyplynulo, že navrhovateľke bol
priznaný od 3.decembra 1997 starobný dôchodok s nárokom na jeho výplatu od 1.decembra 2007 podľa
§ 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a tento sa považuje za výsluhový
dôchodok. Pre určenie sumy priznanej dávky jej bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 36
rokov a 9 dní, konkrétne obdobie štúdia od 3.decembra 1961 do 15.júla 1962 v III. pracovnej kategórii, od
16.júla 1962 do 31.decembra 1964 služba v F. N. v I. kategórii funkcií, od 1.januára 1965 do 31.decembra
1976 služba v F. N. v II. kategórii funkcií, od 1.januára 1977 do 31.decembra 1988 služba v F. N. v
I. kategórii funkcií, od 1.januára 1985 do 31.augusta 1991 služba v F. N. v II. kategórii funkcií a doba
poberania invalidného dôchodku od 1.septembra 1991 do 2.decembra 1997 v III. kategórii funkcií. Z tohto
potvrdenia ďalej vyplynulo, že navrhovateľke bol od 1.septembra 1991 priznaný invalidný dôchodok z II.
kategórie funkcií podľa § 134 a § 135 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý navrhovateľka poberala
aj po vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože o jeho priznanie, resp. o vyplácanie vyššieho z
dôchodkov (invalidný alebo starobný) nepožiadala. Od 1.júla 2002 sa vyplácaný invalidný dôchodok
považoval za invalidný výsluhový dôchodok. Až v roku 2008 požiadala o priznanie starobného dôchodku.
Bol vykonaný jeho výpočet od dosiahnutia dôchodkového veku s tým, že výplata starobného dôchodku
(považovaného za výsluhový dôchodok) navrhovateľke patrí od 1.decembra 2007. Uvedeným dňom jej
zároveň zanikol nárok na invalidný výsluhový dôchodok, čo vyplynulo z rozhodnutia Ministerstva vnútra
SR z 10.júna 2008.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok podľa V.
časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože ako príslušníčka F. N. vykonávala
najmenej 20 rokov službu v I. a II. kategórii funkcií, so vznikom nároku na starobný dôchodok
dovŕšením fyzického veku 54 rokov, s ohľadom na počet vychovaných detí, pretože takto stanovený
dôchodkový vek bol pre ňu výhodnejší. V čase vzniku nároku na starobný dôchodok obsahoval zákona
o sociálnom zabezpečení špeciálnu úpravu vzťahujúcu sa na sociálne zabezpečenie príslušníkov
N. A. W., neskôr F. N. v tom zmysle, že o dôchodkových dávkach bol príslušný rozhodnúť orgán
príslušného ministerstva. Navrhovateľke bol vykonaný výpočet jej starobného dôchodku od X.T. XXXX,
tj. od dovŕšenia dôchodkového veku 54 rokov tak, ako to vyplynulo z rozhodnutia Ministerstva vnútra
SR z 10.júna 2008. Starobný dôchodok jej bol vymeraný z najvýhodnejšieho priemerného mesačného
zárobku podľa § 12 zákona o sociálnom zabezpečení za roky 1984-1990 vo výške 3 264,- Sk s
prihliadnutím k celkovej započítanej dobe služby od 18.roku veku, tj. 35 rokov, z toho 10 rokov v I.
kategórii funkcií, 19 rokov v II. kategórii funkcií, 6 rokov v III. pracovnej kategórii. Výška jej starobného
dôchodku ku dňu vzniku nároku predstavovala 79,5 % najvýhodnejšieho priemerného mesačného
zárobku, tj. 2 595,- Sk mesačne, ku ktorej boli pripočítané jednotlivé zákonné zvýšenia tak, ako to bolo
špecifikované na druhej strane označeného rozhodnutia Ministerstva vnútra SR. Keďže navrhovateľka o
starobný dôchodok uvedený subjekt požiadala až v roku 2008, pričom po prijatí zákona č. 328/2002 Z.z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa starobné dôchodky od 1.júla 2002 považujú za dôchodky
výsluhové, bolo označeným rozhodnutím konštatované, že navrhovateľke patrí od 1.decembra 2007
výsluhový dôchodok. Tým, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľke vznikol X.decembra XXXX, tj.
v čase účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý v V. časti obsahoval osobitnú
úpravu sociálneho zabezpečenia pre príslušníkov ozbrojených zložiek, bola založená vecná príslušnosť
iného orgánu než Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľky, prípadne
na jeho zvýšenie tak, ako to bolo upravené v ust. § 142 ods. 4 písm. b) tohto zákona.

Nedostatok vecnej príslušnosti na konanie a rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľky na
priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia je neodstrániteľnou
prekážkou postupu v konaní, ktorá vylučuje možnosť konania a rozhodnutia vecne nepríslušného
orgánu. Rozhodnutie o zamietnutí uplatneného nároku je vecným hmotno-právnym rozhodnutím, ktoré
nemôže vecne nepríslušný orgán vydať a ak tak urobí, jeho rozhodnutie nevyvoláva inak predpokladané
hmotno-právne následky. Riešenie vzniknutej procesnej situácie v súlade s právom je v postúpení veci
na rozhodnutie vecne príslušnému orgánu.

Hoci uvedený postup zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý je v konaní z hľadiska
procesných noriem potrebné aplikovať neupravuje a zároveň vylučuje aplikovateľnosť všeobecného
predpisu o správnom konaní (§ 172 ods. 1), postupovala odporkyňa nesprávne, keď o uplatnenom



nároku navrhovateľky vecne hmotno-právne rozhodla, pretože na také rozhodnutie jej nebola zákonom
zverená právomoc (vecná príslušnosť), z dôvodov, ktoré sú ozrejmené vyššie. Správne sa mala riadiť
všeobecnými procesnými postupmi, ktoré riešia otázku vecnej nepríslušnosti a v súlade so zákonom
dovolenou analógiou legis ich mala pri absencii vlastnej právnej úpravy v zákone č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení aplikovať (napr. § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní...).

Žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku podľa § 65 zákona o sociálnom poistení bolo
možné posúdiť iba ako žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku, pretože navrhovateľka už poberateľom
starobného dôchodku (považovaného za výsluhový dôchodok) je z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia, k čomu však nebola daná vecná príslušnosť odporkyne, ktorá o priznaní starobného
dôchodku nerozhodovala a ani ho navrhovateľke nevypláca. Z uvedených dôvodov nebolo možné jej
rozhodnutie považovať za súladné so zákonom, preto ho krajský súd zrušil pre nesprávne právne
posúdenie veci a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa odporkyňa bude zaoberať
žiadosťou navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku ako žiadosťou o jeho zvýšenie a vysporiada
sa s otázkou, komu patrí vecná príslušnosť (právomoc) o takejto žiadosti rozhodnúť a podľa toho bude
ďalej postupovať, t.j. žiadosť postúpi na konanie a rozhodnutie vecne príslušnému orgánu.

Na námietky navrhovateľky, ktoré boli obsahom jej odvolania nebolo možné z vyššie uvedených dôvodov
prihliadať. Subjektom, ktorý je vecne príslušným na konanie o starobnom dôchodku navrhovateľky a
určenie jeho výšky je Ministerstvo vnútra SR. Preto všetky námietky, týkajúce sa správneho započítania
obdobia dôchodkového poistenia pre priznanie starobného dôchodku a určenie jeho výšky, resp. jeho
zvýšenie môže posúdiť len tento subjekt.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, napriek jej úspechu v konaní pred súdom,
pretože si žiadne trovy neuplatnila, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods.
2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných
náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.