Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/123/2014 z 1. 10. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 1. októbra 2015, sp. zn. 24S/123/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014201221.1 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/123/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6014201221.1 | 2015-10-01 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 2 zákona č. 417/2013 Z. z., § 20 zákona č. 417/2013 Z. z., § 4 zákona č. 417/2013 Z. z., § 22 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., § 10 ods. 2 písm. d) zákona č. 417/2013 Z. z., § 9 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 417/2013 Z. z., § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 417/2013 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., § 19 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9be84f71-f8ac-467d-a1d8-dd111684d09c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014201221.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/123/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201221
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201221.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobkyne: J. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XX, XXX XX D. Y., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska
8, 812 67 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/
BEZ/2014/22457-0002 zo dňa 14.07.2014 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 23.07.2014 v znení doplnku zo dňa 23.09.2014 domáhala
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/22457-0002 zo dňa 14.07.2014
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny, Veľký Krtíš (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. VK1/OPHN/SOCP2014/15396-0003 zo
dňa 03.06.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobkyni priznaná pomoc v hmotnej
núdzi v sume 98,70 Eur mesačne od 01.05.2014 v zmysle § 2, § 4, § 9 ods. 1, § 10 ods. 2 písm. d/,
§ 11 ods. 2 písm. a/, § 14 ods. 2 písm. b/ a § 15 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej
núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zák. č. 601/2003 Z.z.
o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zák. č. 417/2013 Z.z.“).

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bola ukrátená o sumu 425,- Eur,
pretože jej nebola priznaná dávka v hmotnej núdzi od decembra 2013 do apríla 2014, t.j. spätne.
Poukázala na to, že už v januári 2014 chcela požiadať o dávku v hmotnej núdzi, ale bolo jej povedané, že
nemá nárok. V doplnení žaloby uviedla, že pracovníčka prvostupňového správneho orgánu jej povedala,
že na pomoc v hmotnej núdzi nemá nárok, lebo jej manžel poberá podporu v nezamestnanosti. Po tom,
čo sa žalobkyňa dozvedela, že manžel musí vrátiť dávky podpory v nezamestnanosti (rozhodnutie mu
bolo doručené v apríli 2014), pretože mu bola priznaná invalidita na 75%, žalobkyňa požiadala o dávku
v hmotnej núdzi žiadosťou v máji 2014. Žalobkyňa mala za to, že dávka v hmotnej núdzi jej patrila už v
decembri 2013 a mala jej byť priznaná spätne, inak je to nespravodlivé.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi
13.05.2014. Bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým jej bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi
v sume 98,70 Eur. V správnom konaní, ani pri pohovore 26.05.2014 neuviedla skutočnosti uvádzané v
doplnení žaloby. V odvolaní uviedla len to, že má spätne nárok na doplatenie dávok v hmotnej núdzi
od decembra 2013 do apríla 2014 a špecifikovala sumu tohto doplatku. V doplnení žaloby teda uvádza
iné dôvody, než v odvolaní. Žalovaný vo svojom rozhodnutí riadne odôvodnil, prečo jej nebolo možné
priznať dávku spätne, keďže podľa § 9 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. nárok fyzickej osoby na pomoc v
hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil. Keďže žalobkyňa



podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi 13.05.2014, nárok na pomoc jej vznikol od 01.05.2014. Pokiaľ
žalobkyňa v žalobe len všeobecne uviedla, že jej bolo povedané, že nemá nárok na pomoc v hmotnej
núdzi a až v doplnení žaloby uviedla, že jej to bolo povedané pracovníčkou prvostupňového správneho
orgánu bez toho, aby toto tvrdenie doložila nejakým dôkazom, k tomuto nedôvodnému tvrdeniu nemožno
podľa žalovaného prihliadať. Prvostupňový správny orgán navyše nepotvrdil toto tvrdenie žalobkyne.
Žalovaný trval na svojom rozhodnutí, považoval ho za zákonné. Poukázal na písomné vyjadrenie z
28.11.2014, v ktorom sú uvedené podmienky vzniku nároku na pomoc v hmotnej núdzi podľa zák.
č. 417/2013 Z.z. Žalobkyni vznikol nárok po splnení podmienok a to až jeho uplatnením v máji 2014
a bol jej priznaný v zákonnej výške. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že manžel musel vrátiť podporu v
nezamestnanosti, tento právny vzťah nemá vplyv na posúdenie pomoci v hmotnej núdzi, pretože v čase
uplatnenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi dávka v nezamestnanosti už vyplácaná nebola, jediným
príjmom spoločne posudzovanej osoby bol len invalidný dôchodok manžela žalobkyne. Výdavky sa pri
posudzovaní hmotnej núdze žalobkyne nezohľadňujú. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa požiadala žiadosťou zo dňa 13.05.2014 o
pomoc v hmotnej núdzi, pričom ako členov domácnosti uviedla manžela I. H. a dcéru U. H., narodenú
v r. XXXX. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. VK1/OPHN/SOC/2014/15396-0003 zo dňa
03.06.2014 o tejto žiadosti rozhodol tak, že žalobkyňa je fyzickou osobou v hmotnej núdzi a priznal
jej pomoc v hmotnej núdzi v sume 98,70 Eur mesačne od 01.05.2014. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že žalobkyňa je nezamestnaná, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nárok na dávku v
nezamestnanosti si uplatnila, avšak podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš nárok
na dávku v nezamestnanosti nemá. Jej manžel je invalidný, jeho miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bola určená na 75%, jeho mesačným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 285,40
Eur. V zmysle § 7 ods. 2 písm. b/ zák. č. 417/2013 Z.z. pri posúdení hmotnej núdze sa u p. H. neskúma
možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, nakoľko je invalidný z dôvodu
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a má nárok na ochranný príspevok.
Podľa § 4 ods. 3 písm. c/ zák. č. 417/2013 Z.z. príjem na účely tohto zákona nie je 25% z invalidného
dôchodku, pre účely určenia pomoci v hmotnej núdzi príjem z invalidného dôchodku je teda vo výške
214,05 Eur. Žalobkyňa s manželom sú vlastníci bytu, majú zaplatenú daň z nehnuteľností a poplatok za
tuhý komunálny odpad, majú nárok na príspevok na bývanie. P. H. je vlastníkom motorového vozidla,
ktoré sa v zmysle § 5 ods. 2 písm. b/ zák. č. 417/2013 Z.z. nepovažuje za majetok, nakoľko Osvedčením
o evidencii č. SB 475606 bolo preukázané, že motorové vozidlo je staršie ako 10 rokov. Podľa zák. č.
417/2013 Z.z. domácnosť má nárok na pomoc v hmotnej núdzi mesačne vo výške 312,67 Eur (podľa
§ 10 ods. 2 písm. d/ na dávku v hmotnej núdzi pre dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi
určenú na zabezpečenie základných životných podmienok vo výške 160,40 Eur mesačne, podľa § 11
ods. 2 písm. a/ cit. zákona na ochranný príspevok určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena
domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou mesačne
vo výške 63,07 Eur a podľa § 14 ods. 2 písm. b/ cit. zákona na príspevok na bývanie určený na čiastočnú
úhradu nákladov spojených s bývaním v mesačnej výške 89,20 Eur). Suma pomoci v hmotnej núdzi
sa určila ako rozdiel medzi nárokom na pomoc v hmotnej núdzi (312,67 Eur) a príjmom (214,05 Eur-
75% z invalidného dôchodku). V zmysle § 15 ods. 2 cit. zákona sa suma pomoci v hmotnej núdzi po
zaokrúhlení určila vo výške 98,70 Eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že nárok na dávku v hmotnej
núdzi má od decembra 2013. Poukázala na to, že Sociálna poisťovňa žiadala vrátiť naspäť od manžela
podporu v nezamestnanosti, pretože mu bol priznaný invalidný dôchodok (bol uznaný invalidným nad
70%). Keďže manžel vracia späť poskytnuté dávky, príjem žalobkyne a jej rodiny je 185,- Eur mesačne.
Z uvedeného dôvodu žiadala priznať príspevok v hmotnej núdzi aj za mesiace január až apríl 2014
vo výške 98,70 Eur spätne. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš č. 690927/8277
zo dňa 14.04.2014, ktoré je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že manželovi žalobkyne bola
určená povinnosť vrátiť dávku (časť dávky) v nezamestnanosti za obdobie od 09.12.2013 do 28.02.2014
v celkovej výške 505,20 Eur a to v piatich splátkach od 15.05.2014 do 15.08.2014 mesačne vo výške
105,20 Eur (1. splátka) a ďalšie štyri splátky po 100,- Eur s odôvodnením, že 09.12.2013 mu bol



priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, dávku
v nezamestnanosti, resp. jej časť prijímal v období od 09.12.2013 do 28.02.2014 neprávom, resp. vo
vyššej sume, ako mu patrila.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 02.05.2014 vyplýva, že manžel žalobkyne poberá
invalidný dôchodok vo výške 285,40 Eur mesačne. Z potvrdenia o invalidite a miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Veľký Krtíš dňa 12.05.2014
vyplýva, že jeho zdravotný stav na účely dôchodkovej dávky bol posúdený posudkovým lekárom so
záverom, že bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške
75%.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 03.06.2014 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia
opísal predchádzajúci priebeh konania, poukázal na žalobkyňou predložené dôkazy a listiny, z ktorých
prvostupňový správny orgán v súlade so zák. č. 417/2013 Z.z. priznal žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi
vo výške 98,70 Eur mesačne od 01.05.2014. V mesiaci máj 2014 bol zákonom stanovený úhrn súm
nárokov na pomoc v hmotnej núdzi pre domácnosť vo výške 312,67 Eur (dávka 160,40 Eur + ochranný
príspevok 63,07 Eur + príspevok na bývanie 89,20 Eur). Započítateľný príjem do rodiny bol 214,05
Eur (75% invalidného dôchodku manžela žalobkyne v celkovej sume 285,40 Eur). Keďže započítateľný
príjem do rodiny bol nižší, ako úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi, v tomto mesiaci vznikol
účastníčke konania (žalobkyni) nárok na pomoc v hmotnej núdzi vo výške rozdielu medzi zákonom
stanoveným úhrnom súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi 312,67 Eur a započítateľným príjmom
214,05 Eur, t.j. v sume 98,62 Eur, po zaokrúhlení 98,70 Eur. K odvolacej námietke žalobkyne žalovaný
uviedol, že podľa § 9 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v
kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil. Keďže žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi bola
podaná 13.05.2014, žalobkyni vznikol nárok na pomoc v hmotnej núdzi od 01.05.2014. Z uvedených
dôvodov odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Podľa § 1 zák. č. 417/2013 Z.z.
(1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní
a) pomoci v hmotnej núdzi,
b) osobitného príspevku a
c) jednorazovej dávky.
(2) Tento zákon sa vzťahuje na občana Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt,1) a cudzinca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky v súlade s osobitným
predpisom2) alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Podľa § 2 zák. č. 417/2013 Z.z.
(1) Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného
minima ustanovené osobitným predpisom3) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou,
výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo
zvýšiť príjem.
(2) Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie
a prístrešie.
(3) Príjemca na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo
osobitný príspevok.

Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zák. č. 417/2013 Z.z. domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne
posudzované fyzické osoby (ďalej len "člen domácnosti"), ktorými sú manžel, manželka a nezaopatrené
deti 4) žijúce s nimi v domácnosti.

Podľa § 4 ods. 1, 2, ods. 3 písm. c/ zák. č. 417/2013 Z.z.
(1) Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona
započítavajú príjmy členov domácnosti.
(2) Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa osobitného predpisu10) a štipendium študenta v
doktorandskom študijnom programe v dennej forme.11)
(3) Príjem na účely tohto zákona nie je 25% z materského, invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia
na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského



dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový
vek, a z vyrovnávacieho príplatku.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zák. č. 417/2013 Z.z.
(1) Majetok na účely tohto zákona sú veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové
hodnoty.
(2) Za majetok podľa odseku 1 sa nepovažuje
a) motorové vozidlo, ktorého držiteľom alebo vlastníkom je člen domácnosti a využíva sa na individuálnu
prepravu, na ktorú je člen domácnosti odkázaný z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia,23)
b) jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého hodnota podľa odborného stanoviska vyhotoveného
znalcom24) alebo dokladu o kúpe motorového vozidla vyhotoveného osobou, ktorej predmetom činnosti
je výroba, predaj alebo distribúcia motorových vozidiel, nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,15) alebo ktoré je staršie ako 10 rokov.

Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 5 zák. č. 417/2013 Z.z.
(1) Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov
domácnosti.
(2) Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú
osobu, ktorá je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%,
(5) Príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi,
a priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania.

Podľa § 9 ods. 1, 3 zák. č. 417/2013 Z.z.
(1) Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky
ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2
a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr
v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.
(3) Pomoc v hmotnej núdzi je
a) dávka v hmotnej núdzi (ďalej len "dávka"),
b) ochranný príspevok,
c) aktivačný príspevok,
d) príspevok na nezaopatrené dieťa,
e) príspevok na bývanie.

Podľa § 10 ods. 1, 2 zák. č. 417/2013 Z.z.
(1) Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.
(2) Dávka je
a) 61,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca,
b) 117,20 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,
c) 107,10 eura mesačne, ak ide o dvojicu bez detí,
d) 160,40 eura mesačne, ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,
e) 171,20 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi,
f) 216,10 eura mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi.

Podľa § 11 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z.
(1) Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá
možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou.
(2) Ochranný príspevok za každého člena domácnosti je 63,07 eura mesačne, ak ide o člena domácnosti
podľa § 7 ods. 2 písm. a), b), d) až f).

Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/, ods. 5 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z.
(1) Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním.
(2) Príspevok na bývanie je 89,20 eura mesačne, ak ide o domácnosť s viacerými členmi domácnosti,
alebo ak ide o nájom bytu viacerými nájomcami.
(3) Príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu,
vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie.
(5) Príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo člen domácnosti v byte podľa odseku 3 písm. a)
uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti alebo v prípade, že má nedoplatky



spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o
riadnom plnení splátkového kalendára.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom
súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm
príjmu podľa § 4.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. nárok na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa
uplatňujú na úrade podaním písomnej žiadosti alebo podaním žiadosti elektronickými prostriedkami
podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 20 zák. č. 417/2013 Z.z. nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku
vzniká splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku.

Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom
konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak.

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v znení
neskorších predpisov konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

Podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo
správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho
orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu
predchádzajúceho konania a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov a v medziach
podanej žaloby dospel súd k záveru, že nie sú dané dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného, pretože žalovaný postupoval v súlade so zákonom, ak preskúmavaným rozhodnutím
zamietol odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a potvrdil ho.

Z cit. ustanovení zák. č. 417/2013 Z.z. vyplýva, že nárok na poskytnutie právnej pomoci v hmotnej núdzi
a osobitného príspevku vzniká splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku. Podľa §
19 ods. 1 cit. zákona nárok na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa uplatňujú na úrade
podaním písomnej žiadosti, alebo podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným
elektronickým podpisom. V ust. § 19 ods. 2 cit. zákona sú upravené náležitosti takejto žiadosti.
Predpokladom pre to, aby mohol príslušný správny orgán rozhodovať o predmetnom nároku je teda
podanie písomnej žiadosti. V preskúmavanom prípade nebolo sporné, že žalobkyňa si uplatnila nárok na
pomoc v hmotnej núdzi v zmysle zák. č. 417/2013 Z.z. žiadosťou doručenou prvostupňovému správnemu
orgánu dňa 13.05.2014. Na základe podanej žiadosti prvostupňový správny orgán skúmal splnenie
podmienok pre vznik nároku stanovených v zák. č. 417/2013 Z.z. Na základe dokladov predložených
samotnou žalobkyňou, ako aj na základe dokladov zadovážených prvostupňovým správnym orgánom
dospel k záveru, že žalobkyňa je fyzickou osobou v hmotnej núdzi a priznal jej pomoc v hmotnej núdzi
v sume 98,70 Eur mesačne od 01.05.2014. Medzi účastníkmi konania nebola sporná výška priznanej
pomoci v hmotnej núdzi 98,70 Eur, ktorá suma bola určená v súlade s § 15 ods. 1 zák. č. 417/2013
Z.z. ako rozdiel medzi úhrnom súm pomoci vo výške 312,67 Eur (dávka v hmotnej núdzi vo výške
160,40 Eur mesačne podľa § 10 ods. 2 písm. d/ cit. zákona, keďže ide o dvojicu s dieťaťom, ochranný



príspevok vo výške 63,07 Eur mesačne, keďže ide o člena domácnosti podľa § 7 ods. 2 písm. b/ cit.
zákona a príspevok na bývanie vo výške 89,20 Eur podľa § 14 ods. 2 písm. b/ cit. zákona) a úhrnom
sumy započítateľného príjmu vo výške 214,05 Eur (v zmysle § 4 ods. 3 písm. c/ cit. zákona vo výške
75% z invalidného dôchodku manžela žalobkyne, ktorý poberá v celkovej výške 285,40 Eur). Žalobkyňa
v žalobe namietala, že pomoc v hmotnej núdzi jej bola priznaná až od 01.05.2014. Argumentovala,
že dávky jej patrili už za obdobie december 2013 až apríl 2014, pretože jej manžel musel na základe
rozhodnutia Sociálnej poisťovne vrátiť neoprávnene vyplatené dávky v nezamestnanosti od decembra
2013. Žiadala, aby jej bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi spätne. Takáto argumentácia žalobkyne
nemá oporu v zák. č. 417/2013 Z.z. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona nárok na pomoc v hmotnej núdzi
vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil. Nebolo sporné, že žalobkyňa si
predmetný nárok na pomoc v hmotnej núdzi uplatnila postupom podľa § 19 ods. 1 cit. zákona podaním
žiadosti na prvostupňový správny orgán dňa 13.05.2014. Prvostupňový správny orgán preto postupoval
v súlade so zákonom, keď po zistení, že žalobkyňa splnila podmienky stanovené cit. zákonom pre
priznanie pomoci v hmotnej núdzi vo výške 98,70 Eur, priznal žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi v tejto
výške mesačne od 01.05.2014. Vzhľadom na to, že predmetné správne konanie vo veci uplatneného
nároku na pomoc v hmotnej núdzi začalo na základe podanej žiadosti zo dňa 13.05.2014, ktorá bola
prvostupňovému správnemu orgánu doručená 13.05.2014 a v zmysle § 9 ods. 1 cit. zákona nárok na
pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa nárok uplatnil, prvostupňový
správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď žalobkyni priznal nárok na pomoc v hmotnej núdzi
od 01.05.2014. Rovnako žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď odvolaciu námietku žalobkyne,
že nárok na pomoc v hmotnej núdzi jej mal byť priznaný, resp. vyplatený spätne od decembra 2013
do apríla 2014, vyhodnotil ako nedôvodnú a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Námietka žalobkyne, že v januári 2014 chcela požiadal o pomoc v hmotnej núdzi a údajne jej bolo
povedané, že nárok na pomoc v hmotnej núdzi nemá, resp. že poskytnutím tejto informácie bola
pracovníčkou prvostupňového správneho orgánu uvedená do omylu, nemôže spôsobiť nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože jednak toto svoje tvrdenie ničím nepreukázala a jednak
nárok na pomoc v hmotnej núdzi si v januári 2014 neuplatnila zákonom stanoveným spôsobom, t.j.
podaním písomnej žiadosti v zmysle § 19 cit. zákona. Správny orgán o nároku, ktorý žalobkyňou nebol
uplatnený zákonom stanoveným spôsobom, nemohol rozhodovať a pomoc v hmotnej núdzi za ňou
požadované obdobie december 2013 - apríl 2014 nemohol žalobkyni priznať spätne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i jemu predchádzajúceho konania a
rozhodnutia, dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie a predchádzajúce správne konanie nie je
z dôvodov uvedených v žalobe nezákonné, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá
nebola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.