Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/37/2015 z 21. 12. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. decembra 2015, sp. zn. 5To/37/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6114010964.2 Krajský súd Banská Bystrica | 5To/37/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6114010964.2 | 2015-12-21 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7cfea380-844f-401e-9819-206664934e95 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114010964.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/37/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114010964 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114010964.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka, na verejnom zasadnutí konanom 22.12.2015 prejednal odvolanie obžalovaného V.. Q. Y. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 02.10.2014, sp. zn. 1T/70/2014 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V.. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný V.. Q. Ostrolucký uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Za to mu bol uložený peňažný trest vo výške 1.000,- € a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol mu ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 20 dní. Bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu dvoch rokov, pričom podľa § 61 ods. 8 Tr. zák. mu bola do tohto trestu započítaná doba od 19.02.2014. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti TRADE CORP s.r.o., Kapitulská 1, Banská Bystrica škodu vo výške 371,- €. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal obžalovaný odvolanie do výroku o vine a treste, pričom toto následne odôvodnil prostredníctvom svojich obhajcov. Obhajca Q.. W. W. v písomných dôvodoch v podstate poukázal na rozporné výpovede policajtov X. a B., ktorí spočiatku dokazovali, že pred nehodou, ale aj priamo pri náraze do betónového múrika mali s vozidlom obžalovaného očný kontakt. Potom však po zadovážení záznamu rádiovej komunikácie zmenili svoje tvrdenie v tom zmysle, že na niekoľko sekúnd sa im motorové vozidlo malo stratiť z dohľadu a nevideli náraz vozidla do múrika. Policajti si vôbec nevedeli spomenúť, z ktorého smeru vlastne na Námestie Ľ. Štúra prišli a ich verzia spočívajúca v tom, že vozidlo stratili z dohľadu na niekoľko pár sekúnd bola nepravdivá, pretože sa to potvrdilo priamo jazdou po predpokladaných trasách. Aj keď obžalovaný tesne po zadržaní pôsobil dosť zmätene, od samého počiatku jednoznačne nepripustil, že vozidlo šoféroval sám. Nie je preto pravdou, že k zmene jeho výpovede došlo až po komunikácii s právnym zástupcom, o čom svedčia záznamy a zápisy vyhotovené príslušníkmi polície. Na základe uvedeného žiadal krajský súd, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že jeho spod obžaloby oslobodí. V písomných dôvodoch obhajcu Q.. W. W. obžalovaný v podstate poukázal na výpovede svedkov V.. T. A., D. Y., ktoré nie sú rozporné a vôbec nebolo inými dôkazmi potvrdené ich tvrdenie, že obaja po nehode pokračovali ponad staré Tesco na ul. Poľnú. Výpovede svedkov X. a B. sú na druhej strane plné rozporov a sú jednoznačne nepravdivé a účelové, keď všetky ich výpovede neguje zvukový záznam s dispečingom PZ, pretože tento dáva odpoveď, akou trasou sa pohybovala hliadka PZ a či mohli vidieť priebeh dopravnej nehody, ako aj okolnosti, ktoré nasledovali bezprostredne po dopravnej nehode. Je preto nepravdepodobné, že policajti vypovedali pravdivo o vzniku dopravnej nehody. Verziu obžalovaného, že vozidlo šoférovala iná osoba nebola teda jednoznačne vyvrátená a keďže neboli spochybnené ani výpovede svedkov Y., V.. A. a obžalovaného, navrhol, aby bola vec zrušená a vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“, tohto spod obžaloby oslobodil. Krajský súd na podklade odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal všetky výroky prvostupňového rozsudku, ako i konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodné. Okresný súd totiž zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného podaná, vrátane preverenia jeho obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., skutočne nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové zistenia, ktoré sú správne. Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obžalovaného, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o existencii zavinenia obžalovaného na spáchaní žalovaného trestného činu. Ani krajský súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal výpovediam policajtov - svedkov V. B. a V. X. neveriť a na druhej strane uveriť obhajobe obžalovaného a výpovediam svedkov D. Y. a V.. T. A.. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr. por. podrobne, zrozumiteľne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného. Krajský súd si v celom rozsahu osvojuje odôvodnenie napadnutého rozsudku v otázke zistenia skutkového stavu a právnej kvalifikácie. Svedkovia V. B. a V. X. opakovane zhodne dokazovali, že to bol obžalovaný, ktorý po nehode vystúpil z havarovaného vozidla, a to z miesta vodiča a dal sa na útek. Po zadržaní sa odmietol podrobiť dychovej skúške s odôvodnením, že vozidlo neriadil, ale nevedel uviesť, kto ho riadil. Následne žiadal odber krvi, ale v nemocnici už tento úkon odmietol, a to napriek údajnému šoku, ktorý mal utrpieť. Až následne obžalovaný dokazoval, že vozidlo viedol jeho synovec D. Y., čo potvrdil aj jeho kolega V.. A.. Tejto obhajobnej verzii však logicky neuveril ani krajský súd, pretože vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané jeho zavinenie. Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že obvinený má právo obhajovať sa spôsobom akým uzná za vhodný, ale aj jeho obhajoba musí byť podrobená náležitému hodnoteniu jednotlivo a tiež v súhrne s ďalšími vykonanými dôkazmi. Celú obhajobu obžalovaného aj krajský súd považoval ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Údajný šok obžalovaného, ktorý mal utrpieť po nehode nebol totiž ničím objektívne preukázaný a išlo len o subjektívne konštatovanie obžalovaného a práve jeho racionálne konanie a správanie sa po čine - útek, odmietnutie dychovej skúšky, odberu krvi, nepožiadanie o lekárske vyšetrenie, len tento záver umocňuje. Pokiaľ svedkovia - policajti, pôvodne dokazovali, že videli aj dopravnú nehodu - náraz vozidla do múru a neskôr toto nepotvrdili, len táto skutočnosť rozhodne nemôže byť spôsobilá, aby ich výpovede mohli byť považované za nevieryhodné. Na hlavnom pojednávaní prijateľným spôsobom túto zmenu odôvodnili a nepriamo bola potvrdená aj záznamom z komunikácie V. X. s operačným strediskom. Naviac policajti obžalovaného nepoznali a svoju kontrolnú činnosť vykonávali v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Objektívne preukázané konanie obžalovaného okresný súd potom správne kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., pretože preukázateľne kritického dňa ako vodič motorového vozidla sa bezdôvodne odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky dychovou skúškou a odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. V rámci prieskumnej povinnosti v súvislosti s výrokom o treste krajský súd zistil, že pri ukladaní peňažného trestu v kombinácii s trestom zákazu činnosti na dobu 2 rokov prvostupňový súd správne prihliadol na okolnosti prípadu, pomery a osobu obžalovaného. Tento bol doposiaľ raz súdne trestaný, a to v roku 1994 za trestný čin výtržníctva a poškodzovania cudzej veci na podmienečný trest odňatia slobody, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby odsúdený nebol. Z evidenčnej karty vodiča však vyplynulo, že obžalovaný bol od roku 2006 do roku 2012 sedemkrát postihnutý za rôzne priestupky spáchané v cestnej premávke, z toho dvakrát pre prekročenie povolenej rýchlosti, a to pokutami od 500,- Sk, resp. 20,- Eur do 2.000,- Sk. Preto uvedený postih obžalovaného aj krajský súd považoval za primeraný a zákonný. Na základe uvedeného krajský súd potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol, pretože všetky jeho námietky neboli opodstatnené. Keďže aj výrok o náhrade škody zodpovedá stavu veci a zákonu, krajský súd preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.