{"guid": "ebede589-0a5b-455f-8f5c-e3a44a615002:f8c8cc35-80ee-41ff-aad3-125460aebd3c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6115200312.1", "spisova_znacka": "3CoE/148/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3CoE/148/2015 z 22. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. septembra 2015, sp. zn. 3CoE/148/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6115200312.1", "identifikacne_cislo": "6115200312", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Miriam Boborová Sninská", "sudca_id": 461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-boborova-sninska-461", "datum_vydania": "2015-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54", "nazov": "§ 54 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8c8cc35-80ee-41ff-aad3-125460aebd3c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115200312.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6115200312.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6115200312.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/148/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115200312
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115200312.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M. advokátkou,
so sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, proti povinnému: P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/
XX, XXX XX C. C., vedenej pod sp. zn. EX 1526/14 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom,
PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 918,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/19/2015-14 zo dňa 19.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu  z r u š u j e  a vec mu   v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu
zriadeného pri Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave, sp. zn. 232/10/13 zo dňa
30.12.2013. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere
uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 24.08.2012. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi
uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu. Okresný súd
vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom
súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia §
52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce
spotrebiteľské zmluvy. Konštatoval, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul, nebola individuálne dojednaná. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6 Cdo 217/2012 zo dňa 21.03.2013, v zmysle záverov ktorého nepovažoval v danom prípade za
splnené podmienku jasného a zrozumiteľného informovanie povinného, čo znamená riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní, keďže znenie rozhodcovskej zmluvy neinformuje ani o aspoň základných
charakteristikách rozhodcovského konania. Nie je tiež zrejmé, na základe akého prejavu vôle povinného
mu bol následne predložený návrh rozhodcovskej zmluvy, teda na základe akých informácií sa povinný
rozhodol, že chce svoj spor prejednať v rozhodcovskom konaní, a že chce rozhodcovskú zmluvu
podpísať. Ďalej súd poukázal na to, že obsah zmluvy bol vopred predtlačený a povinný okrem jej
prijatia nemohol svojim prejavom vôle meniť alebo dopĺňať jej obsah. Povinný tiež nemohol vlastnou
vôľou ovplyvniť, či prípadné spory budú riešené cestou rozhodcovského súdu alebo prostredníctvom
všeobecného súdnictva. Formulácia ustanovení zmluvy v bodoch 2,3 a 5 je tak značne nerovnovážna
a v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Tieto ustanovenia síce dávajú v prípade sporu zo zmluvy
o úvere na výber z možností tej zmluvnej strane, ktorá by bola na strane žalobcu, obrátiť sa buď na
všeobecné súdy alebo na jeden z rozhodcovských súdov, ale v konečnom dôsledku v prípade, ak by
uplatnil svoje nároky oprávnený ako veriteľ na rozhodcovskom súde, bol by povinný ako spotrebiteľ sa
rozhodcovskému konania podriadiť. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že rozhodcovská



zmluva je neprijateľnou podmienkou, ktorá nebola individuálne dojednaná. Keďže exekučný titul bol
vydaný v rozpore so zákonom, súd v zmysle § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a)
v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p. Poukázal na to, že okresný
súd svojimi závermi fakticky poprel základnú zásadu procesného práva, a to „zásadu prekážky veci
zahájenej“. Pokiaľ sa vo veci začne rozhodcovské konanie, je logické a v súlade s procesným právom,
že v tej istej veci nie je možné viesť zároveň aj druhé konanie. Podľa oprávneného súd vychádzal z
nesprávneho výkladu ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva bola
dohodnutá alternatívne, teda tak, že v prípade sporu majú zmluvné strany možnosť domáhať sa svojich
práv voči druhej strane buď na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde. Právo povinného-
spotrebiteľa je teda z pohľadu hmotného práva zachované, a to až do okamihu podania žaloby na
jednu z rozhodovacích autorít. Naviac povinný sa v konaní nijako nebránil a voči nárokom oprávneného
nenamietal ako v rovine hmotnoprávnej, tak ani v rovine procesnoprávnej. Argumentom v prospech
prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom je podľa oprávneného aj dôvodová správa
k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd sa pri
rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú zjavné chyby a nedostatky v
zistení skutkového stavu a neobstojí ani jeho právne posúdenie. V danom prípade rozhodcovská zmluva
predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere,
čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy a aj z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy,
ktorý upravuje právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy. Uplatnením tohto práva z akéhokoľvek
dôvodu mohol dlžník bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, a to
bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva tiež
nestanovuje žiadne sankcie ani podmienky pre odstúpenie a obsahuje poučenie a potvrdenie o poučení
povinného o odlišnostiach, právach a povinnostiach v rozhodcovskom konaní. V súlade s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 je predmetná rozhodcovská zmluva
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Spotrebiteľovi boli poskytnuté informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo ktorá voľba znamená, pričom zhrnutie týchto
informácií obsahujú body 2. a 3. spornej rozhodcovskej zmluvy. V danom prípade povinný jednoznačne
mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, pretože mohol zmluvu nepodpísať, čím by neprišlo k jej
platnosti a účinnosti, a tiež mohol zásadne zmeniť jej obsah, a to tak, že od uzavretej zmluvy odstúpi.
Záver exekučného súdu o tom, že rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou bez možnosti zmeniť
jej obsah preto podľa oprávneného nie je správny. Exekučný súd nedáva ani odpoveď na otázku,
aká rozhodcovská zmluva by bola individuálne dojednanou. Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy (ako
aj každej inej zmluvy) by mala mať svoje medze, keďže objektívne nie je možné od oprávneného
požadovať, aby s každým spotrebiteľom dojednal inú zmluvu (s iným obsahom a v inej forme), a to aj
vzhľadom na zachovanie jej platnosti a účinnosti. Z pohľadu oprávneného nie je možné variovať obsah
rozhodcovskej zmluvy od jednotlivca k jednotlivcovi, avšak je možné ponúknuť mu čas na rozmyslenie,
a to ako pred jej uzavretím, tak aj 14 dní potom, a dať mu tak možnosť od zmluvy odstúpiť bez toho,
aby využite jeho práva akokoľvek ovplyvnilo jeho hlavný záväzok. V tejto súvislosti oprávnený poukázal
na znenie nového zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý výslovne
upravuje rozhodcovské konanie, ktorého jednou zo strán je spotrebiteľ, pričom sa týka aj formy a obsahu
rozhodcovskej zmluvy uzatváranej so spotrebiteľom. Podľa oprávneného predmetná rozhodcovská
zmluva spĺňa zákonné podmienky stanovené zákonom platným v dobe jej uzavretia a zároveň aj
väčšinu podmienok stanovených zákonom č. 335/2014 Z. z. Oprávnený taktiež nesúhlasí s námietkou
exekučného súdu, že rozhodcovská zmluva obsahuje vopred vybraté rozhodcovské súdy. Ak mala
byť rozhodcovská zmluva platne dojednaná, oprávnený nemal inú možnosť. V prípade, že by si chcel
spotrebiteľ zvoliť iný rozhodcovský súd, mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť a v prípade aktívneho
prístupu ku konaniu mal možnosť menovať rozhodcu, ktorý bude vo veci rozhodovať, svoje právo však
nevyužil. Na podporu svojich tvrdení oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012 a na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 43CoE/445/2014 zo dňa 20.11.2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3CoE/203/2014 zo dňa
18.12.2014 a ďalšie. Oprávnený zároveň požiadal aj o zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.



Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O.s.p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.
§ 212 ods. 1/ O.s.p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O.s.p.  bez nariadenia pojednávania napadnuté
uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu pri Slovak
arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave sp. zn. 232/10/13 zo dňa 30.12.2013. Podkladom pre
vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá
medzi oprávneným a povinným dňa 24.08.2012. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi uzatvorená
zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX.

V článku 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o RÚ medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný
prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa
bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.

V článku 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka
poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy
je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom
úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené
aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa článku 7 rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia
dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník
povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je
oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Z ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku vyplýva, že súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá Rozhodcovská zmluva,
a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a ani nesmerovalo k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd
uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude



exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ust. § 53 ods. 1 veta prvá zakotvuje všeobecnú zásahu, podľa ktorej
spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať
neprijateľné podmienky.  Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa
na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné, t.j. o neprijateľné zmluvné podmienky nejde
vtedy, ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa pritom v zmysle § 53 ods. 2/ Občianskeho zákonníka
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa
vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah,
teda ktoré sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté
individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere uzavretá 24.08.2012
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z  nej
nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený
pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny
vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným)
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s
právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú
podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 24.08.2012. Zo samostatne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že
ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy
o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. Zmluva o revolvingovom úvere
bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive a spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym
spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej
zmluvy. Podstatné je to, či uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola v tomto prípade naformulovaná
jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Dojednanie
zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by pritom malo charakter individuálnej zmluvnej
podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej
podobe, aby bolo z neho dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh
na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby tým zmaril uzavretie Zmluvy o revolvingovom
úvere, a ďalej že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní.

V danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste,
podpísanom oprávneným aj povinným. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom
vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa vpisujú požadované údaje, mal dlžník
v zmysle čl. 2 rozhodcovskej zmluvy možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie Zmluvy
o revolvingovom úvere. Ďalej čl. 3 rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka, z ktorého
vyplýva, že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo
súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní s tým, že spory
môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov pritom spočíva na
žalobcovi.

Podľa názoru odvolacieho súdu je tak z vyššie uvedeného zrejmé, že povinný mohol pred podpisom
rozhodcovskej zmluvy získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky
podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že mu bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy



o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú
rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá
bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti
s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru
odvolacieho súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v
lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (článok
7. rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení
rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má odvolací
súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom
liste papiera, v rozsahu siedmych článkov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená
rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie
je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej
zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať na individuálne
dojednanú. Táto skutočnosť potom vylučuje, aby uvedená rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako
neprijateľná zmluvná podmienka.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc
rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dojednanú, preto na ňu nie je možné aplikovať
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej
zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť. To však nevylučuje, že by rozhodcovská zmluva mohla byť
neplatná z iných dôvodov.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f, h/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2
citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd opätovne
rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44
ods. 2/ Exekučného poriadku.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované s poukazom na právnu úpravu v ust. § 224 ods.
3/ O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Er/19/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "368fe80c-8964-47bc-bbe4-b83fe93f834f:c94e5803-2b95-4c5d-811e-3a4241be6a06", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5614203802.1", "spisova_znacka": "3CoE/203/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 3CoE/203/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5614203802.1"}, {"guid": "2d18d12f-1244-43d0-8efa-5b4c2b94f137:ac07709d-58e2-4a1e-9546-dbf625db1037", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Er/19/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1Er/19/2015 z 4. 6. 2019", "sud": "Okresný súd Námestovo", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2d18d12f-1244-43d0-8efa-5b4c2b94f137:ac07709d-58e2-4a1e-9546-dbf625db1037"}], "citovane_v": []}