Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/48/2015 z 7. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 7. júna 2015, sp. zn. 13CoE/48/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6115201804.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoE/48/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6115201804.1 | 2015-06-07 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-52.odsek-1, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-52, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-53.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eebf5492-b2fd-4dae-af17-7cb1ce470de6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115201804.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/48/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115201804
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115201804.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpená advokátom Mgr. Lenka
Zichová, LL.M., advokátka so sídlom Stropkovská 3, Bratislava, PSČ: 821 03 , proti povinnej O. Z., nar.
XX. XX. XXXX, bytom D. 38XX/XX, XXX XX D. Bystrica, štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky
vo výške 295,83 € s prísl. a zmluvnou pokutou, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného zo dňa 26. 02. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 1Er/203/2015-11 zo dňa 09. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konajúcim o povolenie exekúcie žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: ,,Dňa 02.02.2015 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268,
979 01 Rimavská Sobota, adresa na doručovanie P. O. BOX 142, 877 01 Brezno (ďalej len "súdny
exekútor"), o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26 (ďalej len "oprávnený") proti povinnej O. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bydliskom D. XXXX/XX, XXX XX D. D., štátny občan SR (ďalej len "povinná"), na
vymoženie pohľadávky vo výške XXX,XX Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, a to na základe
návrhu oprávneného, doručeného na sídlo súdneho exekútora dňa 28.01.2015, spolu s priloženým
exekučným titulom, a to Rozhodcovským rozsudkom, pod sp. zn RK-PC-1264/14-LP,
vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhocovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého
793/21, 010 01 Žilina, v konaní pred rozhodcom JUDr. Luciou Pohančeníkovou, zo dňa 08.10.2014,
právoplatným dňa 21.11.2014 a vykonateľným 25.11.2014 (ďalej len "exekučný titul"). Súčasťou príloh
k žiadosti o udelenie poverenia bola okrem iných aj Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorená dňa XX.XX.XXXX (ďalej len "zmluva
o úvere"), ktorej súčasťou boli aj zmluvné dojednania v platnej verzii "_01.03.2011" a tiež
Rozhodcovská zmluva pod č. 8500003721, uzatvorená v ten istý deň ako zmluva o úvere.

V súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmal žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný
titul so zákonom.

Okresný súd Banská Bystrica v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2011



sp. zn. 3 MCdo 11/2010, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011, pod sp. zn.
3 Cdo 146/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp.zn.
6 Cdo 105/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 3/2012) sa ako exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu zaoberal tým, či exekučný titul uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide v jeho
prípade o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho
konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia -
jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia
uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Keďže exekučný titul, ktorý oprávnený označil v
návrhu na vykonanie exekúcie, bol rozhodnutím, ktoré vydal rozhodcovský súd, súd bol oprávnený a
povinný sa zaoberať otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), pretože ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok. Ak by súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola
daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného
tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu "rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky
paaktu. Nič na tom by nemenila ani prípadná skutočnosť, ak účastník rozhodcovského konania, ktorý v
exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného by v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský rozsudok by prevzal
a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde. Tunajší súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, po
nadobudnutí dostatočných skutkových a právnych poznatkov, bol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi
zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak by súd zistil, že rozhodcovský súd vyvodzoval svoju
právomoc z neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), je exekučný súd oprávnený vyvodiť všetky
dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou
doložkou viazaná.

V intenciách uvedených právnych záverov preto tunajší súd prieskumom uvedených podaní a
na ne nadväzujúcich príloh zistil, že exekučný titul vydal Stály rozhodcovský súd Victoria rozhocovský
súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, v konaní pred rozhodcom JUDr.
Luciou Pohančeníkovou, (ďalej len "rozhodcovský súd"). Právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na základe osobitnej Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej dňa XX. XX. XXXX (ďalej
len "rozhodcovská zmluva"), medzi oprávneným a povinnou, čo je rovnaký dátum uzatvorenia ako pri
zmluve o úvere. V bode č. 5 rozhodcovská zmluva vo svojich ustanoveniach uvádza, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou tejto zmluvy budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorými
z dvoch v tejto zmluve uvedených rozhodcovských súdov, medzi ktorými bol aj rozhodcovský súd,
ktorý vydal predmetný exekučný titul. V bode č. 3 rozhodcovská zmluva uvádza, že oprávnený ako
veriteľ pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o skutočnosti, že dôsledkom uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy. Ďalej
tento bod uvádza, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní a výber medzi rozhodcovským súdom
alebo súdnym konaním pre riešenie sporov spočíva na žalobcovi.

Na základe takto založenej právomoci rozhodcovský súd vydal na základe žalobného návrhu
oprávneného exekučný titul, ktorým zaviazal povinnú uhradiť sumu vo výške 315,83 Eur spolu s
príslušenstvom a zmluvnou pokutou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti exekučného titulu.

Ďalej v súlade s uvedenými ustálenými závermi konštantnej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu súd
skúmal, či exekučný titul, ktorý tvorí podklad vedenej exekúcie, bol vydaný v rozhodcovskom konaní



na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. platnej rozhodcovskej doložky. Súd posúdil
uvedenú rozhodcovskú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože samotná má na základe číselného
označenia a dátumom uzatvorenia spojitosť a nadväznosť so zmluvou o úvere, ktoré boli uzatvorené v
jeden deň a v ktorej oprávnený ako poskytovateľ úverov, ktorý má poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov podľa údajov z Obchodného registra v predmete činnosti podnikania, vystupoval v
zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri uzatváraní zmluvy ako dodávateľ. Povinná vystupovala
pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba nepodnikateľ, kedy nekonala v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a teda bola v súlade s § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v postavení spotrebiteľa. Súd
následne pristúpil k skúmaniu, či uvedená úprava rozhodcovskej zmluvy bola súladná s
úpravou ustanovení Spotrebiteľských zmlúv podľa piatej hlavy Občianskeho zákonníka účinných ku dňu
uzatvorenia tejto zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Súd ďalším postupom pristúpil k skúmaniu, či uvedená rozhodcovská zmluva, ktorá bola svojim
označením zhodná so zmluvou o úvere a súčasne bola podpísaná povinnou a prijatá oprávneným
v ten istý deň ako zmluva o úvere, bola výsledkom individuálneho dojednania zmluvných strán.
Súd postupoval v zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá k
individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy uvádza, že je povinnosťou oprávneného predložiť
povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne
zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho
tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má
byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca
2013, sp. zn. 6 Cdo 217/2012)

V súlade s uvedenými závermi rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu súd považoval za splnenú
podmienku zo strany oprávneného, že povinnému bolo poskytnutá voľba prijať alebo neprijať



rozhodcovskú zmluvu (čl. 2 rozhodcovskej zmluvy). Za splnenú už ale súd nepovažoval podmienku
jasného a zrozumiteľného informovania povinného, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní. Informácia o riešení sporov v rozhodcovskom konaní bola uvedená v bode č. 3, č. 5, č. 6
rozhodcovskej zmluvy. Tieto body pojednávajú o skutočnostiach, že následkom jej uzatvorenia
je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich/súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o úvere, s jej
porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy v rozhodcovskom konaní ako aj s uvedením možnosti,
že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, ktoré môže byť začaté na základe návrhu žalobcu
(čl. 3), uvedenie jedného z dvoch možných rozhodcovských súdov, ktoré by prejednávali vzniknuté
spory s uvedením, že výber rozhodcovského súdu spočíva na strane podávajúcej žalobný návrh (čl.
5) a samotných podmienok rozhodcovského konania, tzn. jazyku konania, navrhovanie rozhodcov
atď. Súd k svojmu záveru o nedostatočnom jasnom a zrozumiteľnom informovaní
povinného o rozhodcovskom konaní uvádza, že znenie rozhodcovskej zmluvy neinformuje ani o
aspoň základných charakteristikách rozhodcovského konania, napr. jednoinštančnosť rozhodcovského
konania, vzdanie sa prejednania svojho sporu na všeobecnom súde, spravidla neverejné konanie,
vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského rozsudku, možnosti sa domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku v zákonnom stanovenej lehote.

Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že nie je zrejmé, na základe akého prejavu vôle povinného mu
bol následne predložený návrh rozhodcovskej zmluvy, teda na základe akých informácií sa povinný
rozhodol, že chce svoj spor prejednať v rozhodcovskom konaní, a že chce rozhodcovskú zmluvu
podpísať, keď z tejto nevyplýva charakteristika a popis rozhodcovského konania.

Ku samotnej formálnej stránke rozhodcovskej zmluvy súd uvádza, že jej obsah bol vopred predtlačený
a povinná okrem jej prijatia (podpisu) nemohla svojim prejavom vôle meniť alebo dopĺňať jej obsah.
V súlade s uvedenými skutočnosťami ohľadne rozhodcovskej zmluvy, citovanou rozhodovacou
činnosťou a s citovaným ustanovením § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka preto súd ustálil, že
ustanovenia rozhodcovskej zmluvy neboli individuálne dojednané. K uvedenému záveru súd viedla aj
skutočnosť, že povinná ako zmluvná strana v postavení spotrebiteľa, nemohla vlastnou
vôľou ovplyvniť, či prípadné spory budú riešené cestou rozhodcovského súdu alebo prostredníctvom
všeobecného súdnictva. V tejto súvislosti súd tiež záverom uvádza, že z predložených listín nevyplýva
skutočnosť, že ustanovenia rozhodcovskej zmluvy by boli s povinnou individuálne dojednané, teda
oprávnený nepreukázal, že uvedené ustanovenia rozhodcovskej zmluvy by boli individuálne dojednané.
(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka)

K posúdeniu otázky, či došlo alebo nedošlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy si súd
osvojil argumentáciu Krajského súdu v Banskej Bystrici, uznesenie pod č. k. 12CoE/27/2014-45, zo
dňa 21.08.2014, str. 4, ktorý k rozhodcovským zmluvám formulárového typu, ktorou je aj posudzovaná
rozhodcovská zmluva v tomto konaní, uviedol, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako
zmluva o úvere, nie je dostatočným dôkazom o vôli povinného pristúpiť na tento osobitný
spôsob rozhodovania sporu. Povahu formulárovej zmluvy má podľa krajského súdu totiž nielen zmluva
o úvere a zmluvné podmienky k nej, ale aj predformulované znenie rozhodcovskej zmluvy. Ďalej
bolo tiež uvedené, že rozhodcovská zmluva nie je alternatívou riešenia sporov, ak veriteľ podal
návrh na začatie konania na rozhodcovský súd a tým uskutočnil výber predpokladaný v rozhodcovskej
zmluve, po ktorom sa povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu.

V intenciách uvedeného súd preto rozhodcovskú zmluvu, ktorá jednak neobsahovala dostatočné
informácie o rozhodcovskom konaní, naviac ak bola zmluvou formulárovou bez možnosti ovplyvnenia
jej znenia vôľou povinnej ako dlžníka a súčasne výberu z možností riešenia svojho sporu či pred
všeobecným alebo rozhodcovským súdom, posúdil ako nie individuálne dojednanú.

Ohľadne samotného určenia právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov vyplývajúcich
alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s poukázaním na už uvádzané
znenie bodov č. 2, č. 3 a č. 5 rozhodcovskej zmluvy a posúdenia takéhoto určenia z hľadiska
platnosti alebo neplatnosti súd uvádza, že formulácia ustanovení zmluvy v uvedených bodoch je značne
nerovnovážna a v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Pre zdôvodnenie takéhoto záveru súd uvádza,



že tieto ustanovenia síce dávajú v prípade sporu zo zmluvy o úvere na výber z možností tej zmluvnej
strane, ktorá by bola na strane žalobcu, obrátiť sa buď na všeobecné súdy alebo
na jeden z rozhodcovských súdov, ale v konečnom dôsledku v prípade, ak by uplatnil
svoje nároky oprávnený ako veriteľ na rozhodcovskom súde, bol by povinný ako spotrebiteľ nútený sa
rozhodcovskému konaniu podriadiť. Takéto ustanovenie rozhodcovskej zmluvy je aj podľa rozhodovacej
činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pod
sp. zn. 7ECdo/267/2013, zo dňa 09.01.2014, možné označiť len za formálne vyhovenie ustanoveniu §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú zmluvu, ktorá obsahuje takéto zakotvenie
príslušnosti rozhodcovského súdu, nemožno považovať za platne uzavretú rozhodcovskú zmluvu, keďže
ako už bolo uvedené, v sporoch, v ktorých by bola voči povinnej uplatnená žaloba, musela by sa povinná
ako spotrebiteľ podriadiť rozhodcovskému konaniu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd. V
prípadoch, keby bol žalobcom oprávnený ako poskytovateľ úveru, nemohla by sa povinná brániť mimo
rozhodcovského súdu, čo samé o sebe sťažuje prístup povinného ako spotrebiteľa k spravodlivosti a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy.

Vzhľadom na skutočnosť, že úprava a znenie rozhodcovskej doložky obsahuje v sebe ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej
ako spotrebiteľa (neprijateľnú podmienku) tým spôsobom, že svojim obsahom mu sťažujú slobodný
výber na určenie spôsobu riešenia sporov zo zmluvy o úvere a znevýhodňujú jeho postavenie ako
zmluvnej strany, súd prijal záver, že ustanovenia rozhodcovskej doložky sú neplatné.

Nakoľko súd vyhlásil predmetné ustanovenia zakotvujúce rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
podmienku, čím sa tieto stali neplatné, samotná neplatnosť spôsobuje aj nevykonateľnosť exekučného
titulu, ktorý z tohto dôvodu má účinky paaktu.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že nakoľko je právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci založená na neprijateľnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dojednaná, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu a rozhodcovskej zmluvy
dospel k názoru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v súlade § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, v súlade s rozhodovacou činnosťou Krajského súdu v Banskej
Bystrici a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení a trovách exekúcie“.

Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Navrhla napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec
mu v celom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie.

Oprávnená si zároveň uplatnila trovy odvolacieho konania.

Podľa odvolateľky exekučný súd fakticky poprel základnú zásadu procesného práva a to ,,zásadu
prekážky veci začatej“. Podľa § 19 Z.o.k.r. odst. 2 ,,po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej
istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.“

Okresný súd použil nesprávny výklad § 53 odst. 4 písm. r) OZ. Rozhodcovská zmluva bola zjednaná
alternatívne, teda tak, že v prípade sporu majú zmluvné strany možnosť domáhať sa svojich práv voči
druhej strane buď na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde. Právo
povinného teda spotrebiteľa bolo zachované.



Povinný sa v konaní nijako nebránil voči nárokom oprávneného, nenamietal v rovine hmotnoprávnej tak
ani v rovine procesnoprávnej. Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy zo
spotrebiteľom je aj dôvodová správa k § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Podľa tejto jej cieľom je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej
doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava
považuje

takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej
doložky. Spotrebiteľovi ostáva možnosť riešiť spor aj v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v
rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nielen v zmysle
dojednanej rozhodcovskej doložky,

ale aj v občianskoprávnom konaní.

Odvolanie vytýka exekučnému súdu, že sa neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho
sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu ale neobstojí ani jeho následne právne
posúdenie. Rozhodcovská zmluva nie je (resp. nebola) podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o
revolvingovom úvere. Uvádza to výslovne bod 2 zmluvy a na viac v bode zmluvy sa uvádza, že
dlžník môže odstúpiť od zmluvy v lehote

14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Oprávnený prezentuje názor, že nie je silnejšieho práva spotrebiteľa
ako inštitút odstúpenia od zmluvy.

V tejto súvislosti poukazuje oprávnený na uznesenie NS SR spis. zn. 6 MCdo/9/12, ktoré uvádza, že
predmetná rozhodcovská zmluva je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Spotrebiteľovi
boli poskytnuté informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo ktorá
voľba znamená, pričom zhrnutie týchto ústne poskytnutých informácií obsahujú body 2 a 3 spornej
rozhodcovskej zmluvy.

Oprávnený ma zato, že povinný mohol jednoznačne ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy a to hneď
dvakrát. Pred a po jej uzavretí. Oprávnený bol riadne poučený o obsahu a význame rozhodcovskej
zmluvy, čo svojím podpisom aj potvrdil.

Záver exekučného súdu, že rozhodcovská zmluva je zmluvou formulárovou a uzavretou jednostranne
a bez možnosti zmeniť jej obsah, nie je teda správny. Oprávnený zastáva názor, že rozhodcovská
zmluva spĺňa zákonne podmienky stanovené zákonom platným v dobe jej uzavretia a zároveň aj väčšinu
podmienok stanovených v § 3 zákona o spotrebiteľskej arbitráži. Rozhodcovská zmluva je uzatvorená
na samostatnom liste, podpísanou oprávneným aj povinným. Rozhodcovskú zmluvu z uvedeného
dôvodu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola individuálne dohodnutá
a obsahom rozhodcovskej doložky a jej nutnosť a aj možnosť povinného bod 7 od
rozhodcovskej zmluvy odstúpiť.

Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 odst. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania, podľa § 214 odst. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 odst. 1 OSP
ako vo výroku vecne správne.

V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správe postupoval, keď rozhodol v zmysle
výroku. Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho
uznesenia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje

aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.



K podanému odvolaniu krajský súd dodáva. Z obsahu odvolania vyplýva, že je postavené
na tvrdení o nesprávnom skutkovom vyhodnotení veci súdom prvého stupňa a nesprávne prijatých
právnych záveroch. Odvolateľ sám predkladá názor,

ako by mali byť skutkové závery vyhodnotené a aký právny záver by mal byť prijatý.

V tejto súvislosti však treba uviesť, že iný právny názor, než ten, ktorý vyplýva

zo záverov rozhodnutia súdu prvého stupňa a následne prijaté iné právne závery,

než prezentuje odvolateľ, nie sú dôvodom na reparáciu napadnutého rozhodnutia. Dôvodom na zmenu
alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia v podobnom prípade,

by mohla byť iba skutočnosť, že závery súdu prvého stupňa sú arbitrárne, čo však v danom prípade
konštatovať nemožno. Naopak rozhodnutie súdu prvého stupňa sa opiera o ďalšie rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššie súdu SR. Ani poukaz, že v inom rozhodnutí Krajský súd
v Banskej Bystrici dochádza k iným záverom, nie je tou okolnosťou, ktorá neguje závery súdu prvého
stupňa. Na - viac toto iné rozhodnutie iba poukazuje

na existenciu dojednaní v rozhodcovskej doložke ale nezhodnocuje, že formulácia ustanovení zmluvy v
uvedených bodoch je značne nerovnovážna. Súd prvého stupňa však túto situáciu podrobne analyzoval.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.