{"guid": "9582bb2b-529b-4577-94da-4dabcb71931a:58356fd8-86e4-4d84-97f9-8598da5d6c1c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6115208569.2", "spisova_znacka": "3CoE/164/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3CoE/164/2015 z 6. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 6. októbra 2015, sp. zn. 3CoE/164/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6115208569.2", "identifikacne_cislo": "6115208569", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 1489, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-1489", "datum_vydania": "2015-10-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54", "nazov": "§ 54 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/58356fd8-86e4-4d84-97f9-8598da5d6c1c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115208569.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6115208569.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6115208569.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 3CoE/164/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6115208569\nDátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115208569.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská\n100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou,\nso sídlom AK Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, korešpondenčná adresa Vajnorská 100/A, 831 04\nBratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX P. P.,\nvedenej pod sp. zn. EX 2115/15 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen,\nso sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3.394,32\nEur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.\n1Er/1214/2015-27 zo dňa 02.07.2015, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1214/2015-27 zo dňa 02.07.2015  p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/  zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné\nkonanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO\nROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ,\na.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IA-C/0214/0423 zo dňa 30.04.2014. Súd prvého stupňa vychádzal\nzo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a\npovinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je\nspotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy.\nKonštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný\ntitul, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Praktickým dôsledkom rozhodcovskej doložky napriek\njej formálnemu zneniu je to, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom.\nAlternatíva, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v\nsúdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v\nneprospech spotrebiteľa, pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho\nsamotného viesť spor. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom,\nktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom\nbude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou\npovinností dlžníka mu zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto vzťahu a minimalizuje dôvody\nna podanie žaloby zo strany spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy síce neodporuje doslovnému\nzneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie\ndodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Ďalej poukázal na to, že rozhodcovská\nzmluva nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných\npodmienok, na ktoré zmluva a obchodné podmienky pre úver len odkazujú. Zmluva a obchodné\npodmienky pre úver sú pripravené na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované\núdaje a povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných dojednaní, pričom jeho\n\njedinou alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Prípadná zmena Všeobecných\nobchodných podmienok pôvodného veriteľa je zo strany povinného taktiež vylúčená. Keďže právomoc\nrozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom\núkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so\nzákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.\n\nProti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote\nodvolanie. Veľmi obšírne, vo viacerých smeroch a v širokých teoretických súvislostiach prezentoval\nsvoje výhrady voči uzneseniu okresného súdu. Namietal, že okresný súd prekročil zákonné limity pre\nskúmanie žiadosti o udelenie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie ust. §\n44 ods. 2/ Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia je súd oprávnený skúmať výlučne\nžiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,\nnemá teda žiadne oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje\nrozhodcovskú doložku. Ďalej uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný\nna výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej\ninštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný\nsúd. Zatiaľ čo rozhodcovia pri postupe v zmysle § 37 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní\n(ďalej len ZoRK) môžu preskúmať rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu, súd v konaní o neplatnosť\nrozhodcovského rozsudku tento preskúmava z dôvodov podľa § 40 ZoRK. Doručený rozhodcovský\nrozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa     § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania\nrovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu podľa ustanovení § 159 ods. 2/ O. s. p. Súd nemôže vec\nprejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť-\nnavyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto\nprekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Je tu teda prekážka „res iudicata“.\nUvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Ďalej uviedol, že oprávnený\npostupoval v súlade § 93b ods. 1/ zákona o bankách, ktorý mu ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh\nrozhodcovskej doložky s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku\na to, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Podľa oprávneného tiež došlo k\nporušeniu zákazu retroaktivity, keď súd na vec aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v\nznení pred účinnosťou tohto znenia. V rozhodnutí absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery, ktoré\nsú v ňom uvedené. Zároveň sa exekučný súd nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý\nmajú iné súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Poukázal na to, že v rozhodcovskom\nkonaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný sená, pričom jedného člena\nsenátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena\nsenátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým\nvzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí SR, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú\núroveň ochrany práv sporových strán, dlžník ako spotrebiteľa nevynímajúc. V tomto smere poukázal na\nnález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012. Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez\núčasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ak\nexekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku vykonáva\niné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v tomto ustanovení, ako aj v prípadoch, keď na ťarchu\noprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému\nmožnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej situácii vyjadriť. Ďalej namietal, že súd\nv danej veci aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je\nzáväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť,\npričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom\nrozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj\nsúd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti\nrozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej\npovahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a\nv žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie\nje možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské\ndoložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom-\na teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Podľa oprávneného dochádza k\nporušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných\nveciach poverenie vydajú aj zamietajú. Naviac exekučný súd povinného na základe jeho postavenie\nneprimerane zvýhodňuje. Exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným\ntitulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal tiež na to,\n\nže Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom\nzáujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských\nsúdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské\nspory s číslom SRS 001 v súlade s       § 73 ods. 5/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie\nzmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo\nalternatívne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n\nK odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný. Uviedol, že s predmetnou exekúciou nesúhlasí, a to\nvzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu. Povinný nevedel, že uzatvára rozhodcovskú doložku, banka\nho oklamala a pri podpisovaní zmluvy ho o ničom neinformovala. Povinnému tiež nedali čas na to, aby\nsi prečítal všeobecné obchodné podmienky.\n\nVo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca predložil vec na\nrozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni\nvyhovieť.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. §\n212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/       O. s. p.  bez nariadenia pojednávania\nuznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.\n\nZo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného\ntitulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri\nROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IA-\nC/0214/0423 zo dňa 30.04.2014. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe\nzmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 14.12.2009 medzi právnym predchodcom oprávneného\nako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Zmluvné strany si rozhodcovskú doložku dohodli v zmluve o\núvere (čl. 7) s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky (bod 10.2.2).\n\nV zmysle ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je\nexekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného\ntitulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to\nči už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona\nč. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre\nexekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný\nsúd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať\na rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku\nrozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.\n\nSúd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého\nexekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka\nkonania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného\nkonania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ\nteda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,\nmôže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,\npodľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval\nsúladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti\nodvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19\nzo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj\npovinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a\nnielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie\ndôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti\nna uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí\nsp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R\n58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po\nstránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek\ntomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.\n\nPo preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že\nzmluva o úvere uzavretá dňa 14.12.2009 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom\na povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka\nv znení účinnom v čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je\npodnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej\nobchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného pri jej\nuzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny\nvzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení\nObčianskeho zákonníka. Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce\nz vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú\ndoložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach\nmedzi dodávateľom a spotrebiteľom.\n\nOdvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť\nlegitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý\nnepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.\nOdvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom\npostavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho\nnúti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom\nmohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred\npripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek\nspôsobom zmeniť, mohol len úver odmietnuť alebo ho prijať a podrobiť sa tak všetkým podmienkam\nzmluvy, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka- zmluvná podmienka, ktorá nebola\nindividuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú v prípade, že žalobcom bude dodávateľ\nriešené výlučne rozhodcovským súdom a v prípade, ak žalobcom bude spotrebiteľ riešené alternatívne\nbuď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, je neprijateľná. Dodávateľ, ktorý\nvo väčšine prípadov podáva žaloby z obdobných úverových zmlúv nadobudol voči spotrebiteľovi\nneprimeranú výhodu v tom, že v podstate v dopredu naformulovanej zmluve určil, kto s konečnou\nplatnosťou vzájomný spor rozhodne a vylúčil tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom.\nV zmysle bodu 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok síce spotrebiteľ mal možnosť vyjadriť\nnesúhlas s rozhodcovskou doložkou, avšak s tým, že uvedený nesúhlas bolo potrebné vyjadriť formou\npísomného oznámenia doručeného banke najneskôr pri uzavretí zmluvy, čo nezodpovedá zákonnej\núprave o individuálne dohodnutej zmluvnej podmienke, pričom nie je zrejmé, či klient- spotrebiteľ mal\nvôbec vedomosť o takejto možnosti. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka\nje v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská\ndoložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je\nv zmysle § 53 ods. 5/ Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.\n\nK námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1/ zákona o\nbankách odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi\nnávrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy,  avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú\ndoložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach, resp. všeobecných obchodných\npodmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže\nbanka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať\nrozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej\nsúčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú doložku, vyjadruje súhlas\ntak so samotnou zmluvou, ako aj s Všeobecnými obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou\ndoložkou v nich obsiahnutou a  preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej\ndoložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.\n\nV súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 6\nECdo 232/2013 zo dňa 30.09.2014, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „ak by za porušenie zásady\nkontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po\nvyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so\nsvojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru\ndovolacieho súdu, za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení\n\nexekúcie, alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania,\ntreba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku\nskutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym\nzáverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia\nuvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na\nopätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne\nzvyšovalo náklady účastníkov konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s\njedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality“.\n\nTaktiež argument oprávneného poukazujúci na aplikáciu Smernice Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5.\napríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Európskeho súdneho\ndvora krajský súd nepovažoval za dôvodný, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval vnútroštátnu\nprávnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa a  na uvedenú smernicu\nnepoukázal.\n\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru,\nže v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie, preto napadnuté\nuznesenie podľa ust. § 219 ods. 1/ O. s. p. potvrdil.\n\nRozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Er/1214/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "1e07dec7-8e07-49cf-a660-eb5c5c57d8da:7869d227-926d-42f9-b9b1-2917e2f61600", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Er/1214/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Er/1214/2015 z 4. 8. 2016", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2016-08-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1e07dec7-8e07-49cf-a660-eb5c5c57d8da:7869d227-926d-42f9-b9b1-2917e2f61600"}], "citovane_v": []}