Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/484/2014 z 28. 1. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. januára 2015, sp. zn. 43Cob/484/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6411212062.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/484/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6411212062.1 | 2015-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: ObZ, § 369 ods. 1 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/708bdd7a-0b33-45b8-8f36-3d1aae10b94a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6411212062.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/484/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411212062
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6411212062.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej
veci žalobcu CONCO, s.r.o., IČO: 45 400 130, so sídlom Rožňavská 24, 821 04 Bratislava, zastúpený
Advokátskou kanceláriou KZ partners, s.r.o., so sídlom Slnečná 4, 903 01 Senec, IČO: 47 236 477,
proti žalovanému REMESLO stav, s.r.o., IČO: 36 057 088, so sídlom Priemyselná 12, 965 01 Žiar nad
Hronom, zastúpený Advokátskou kanceláriou Pružinová, s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej
4/409, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 244 119, o zaplatenie 99.513,19 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cb/336/2011-235 zo dňa 06. marca 2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cb/336/2011-235 zo dňa 06.marca 2014 p o t
v r d z u j e .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 627,13 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a zaviazal ho nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 10.988,29 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet
právneho zástupcu žalovaného.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 99.513,19 Eur titulom úrokov
z omeškania vyúčtovaných za meškanie s úhradou faktúr. Uviedol, že dňa 26.07.2010 uzavrel
so žalovaným Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby: Dátového centra Slovak
Telekom, podľa ktorej bola splatnosť čiastkových faktúr 60 dní od doručenia faktúry žalovanému ako
objednávateľovi. V zmysle Odovzdávacieho a preberacieho protokolu a Protokolu k záverečnej faktúre
za zhotovenie diela žalobca odovzdal dielo riadne a včas dňa 09.05.2011 a v zmysle Protokolu o
odstránení nedorobkov zo dňa 15.06.2011 odstránil žalobca všetky vady a nedorobky. Žalobca tvrdil, že
pri úhrade faktúr vystavených pod č. 10100015, 10100017, 10100026, 10100039, 10100044, 10100066,
10100067, 10100073, 11100005, 11100023, ktoré žalobca riadne vystavil a doručil žalovanému,
žalovaný nedodržal platobnú disciplínu a dostal sa do omeškania s úhradou týchto faktúr. Žalobca si v
súlade so zmluvou uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania po
splatnosti príslušnej faktúry, pričom celkovú výšku úrokov z omeškania vyúčtoval žalovanému dňa 02.
09. 2011 fa č. 11100092 v celkovej sume 99.513,19 Eur.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, pričom poukazoval na Protokol k záverečnej faktúre zo dňa 06. 07.
2011, kde sa zmluvné strany dohodli, že všetky záväzky vrátane 5% zádržného budú objednávateľom
uhradené najneskôr do 31. 07. 2011, touto dohodou boli podľa žalovaného v splatnosti všetkých



záväzkov posunuté do 31. 07. 2011 a pod záväzkom po splatnosti treba rozumieť záväzok neuhradený
do 31. 07. 2011.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom
štatutárnych zástupcov účastníkov konania a výsluchom svedkov R.. R. O., V. N. a R.. J. O..

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa nemal preukázané, že návrh žalobcu je
dôvodný. V čl. XXV. ods. 2 Zmluvy o dielo je uvedené, že v prípade omeškania objednávateľa s úhradou
faktúry je zhotoviteľ oprávnený uplatniť si voči objednávateľovi, t.j. žalovanému úrok z omeškania
vo výške 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania po splatnosti faktúry, podľa súdu prvého
stupňa je takýto dohodnutý úrok v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Z vykonaného
dokazovania, z výpovedi svedkov, ako aj z protokolu k záverečnej faktúre o zhotovení diela mal súd
prvého stupňa preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo ku konečnej dohode o cene diela
vrátane všetkých prác naviac a odpočtov, ktorá bola vo výške 1.990.000,- Eur, mal tiež preukázané,
že žalobca ako zhotoviteľ odovzdal dielo dňa 09.05.2011 riadne a včas v zmysle uzavretej Zmluvy o
dielo. Súd mal tiež preukázané, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky záväzky vrátane 5% zádržného
budú objednávateľom uhradené najneskôr do 31.07.2011, pričom z predložených dokladov súd zistil, že
faktúry, z ktorých si žalobca účtoval úroky z omeškania, boli uhradené do 31.07.2011. Súd vychádzal
zo zistenia, že medzi zmluvnými stranami došlo v tomto prípade k dohode, že všetky záväzky, teda aj
úroky z omeškania budú uhradené do 31.07.2011, teda všetky faktúry, ktoré boli neuhradené zo strany
žalovaného mali byť k tomuto dátumu uhradené. Žalobca faktúru č. 11100092, ktorou vyúčtoval úroky z
omeškania vystavil dňa 31. 08. 2011, teda po dátume, aký si zmluvné strany dohodli za dátum úhrady
všetkých záväzkov medzi žalobcom a žalovaným. Súd preto návrh žalobcu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov
konania titulom trov právneho zastúpenia v celkovej výške 10.988,29 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie alebo aby rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca tvrdil, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Žalobca poukazoval na úpravu § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka z ktorej vyplýva, že ak je
dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Súd prvého stupňa síce takto dohodnuté úroky z
omeškania považoval za dohodnuté v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, avšak bez
bližšieho odôvodnenia tohto svojho záveru, čo malo podľa žalobcu za následok porušenie základného
práva účastníkov konania, a to práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Poukazoval na judikatúru
Ústavného súdu SR a NS SR v zmysle ktorej riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a je preto potrebné, aby sa
súd právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie právne významné. Otázka, či dohodnutá úroková sadzba
je primeraná v rámci obchodného styku, musí byť predmetom posúdenia každého jednotlivého prípadu,
je potrebné posúdiť okolnosti za akých boli úroky dohodnuté a dôvody, ktoré účastníkov viedli k dohode
s prihliadnutím tiež na charakter záväzku povinnej strany a hroziacich následkoch jeho nesplnenia s
prihliadnutím na druh závažnosti a rozsah ujmy, ktorá veriteľovi nesplnením peňažného dlhu vznikla.
Pokiaľ ide o dohodnutú výšku úrokov z omeškania, táto je v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
uplatňovanej v súkromnom práve, ich výšku považuje žalobca za primeranú, ktorá zabezpečuje hlavnú
povinnosť žalovaného v právnom postavení objednávateľa, a to uhradiť žalobcovi, ktorý je zhotoviteľom
jeho splatné záväzky za vykonanie diela. Predmetom zmluvy o dielo bolo zhotovenie stavby s finančným
objemom 1.990.000,- Eur bez DPH, preto bolo pre žalobcu dôležité dohodnúť so žalovaným takú lehotu
splatnosti, aby mohol plniť riadne a včas všetky svoje záväzky voči svojim subdodávateľom. Dohodnutú
lehotu splatnosti 60 dní považuje žalobca za dostatočnú na riadne plnenie tejto povinnosti, napriek tomu
ju žalovaný nedodržal. Súd prvého stupňa dospel podľa žalobcu na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam keď vychádzal zo záveru, že mal preukázané, že faktúry z ktorých si
žalobca účtoval úroky z omeškania boli uhradené do 31. 07. 2011. Poukázal na vyjadrenie žalovaného,
ktorý sám uvádza, že fa č. 101000066 uhradil až dňa 01. 08. 2011, teda v omeškaní. Pokiaľ žalobca v
protokole podpísal, že najneskorší akceptovateľný termín úhrady všetkých záväzkov je určitý dátum, išlo



tu o prejav jeho ochoty nevyužiť možnosť uplatnenia svojich pohľadávok súdnou cestou, ale poskytnúť
dlžníkovi možnosť na dobrovoľnú úhradu. Po podpise protokolu v záverečnej faktúre žalobca podľa
dohody vypracoval dodatok k zmluve o dielo, súčasťou ktorého bolo zvýšenie ceny diela, avšak žiadna
iná dohoda v tomto dodatku dohodnutá nebola. Pokiaľ aj zo strany žalobcu došlo k odovzdaniu diela v
inom termíne, než bol zmluvne dohodnutý, toto meškanie bolo dôvodné, čo skonštatoval aj žalovaný v
Protokole o odovzdaní diela zo dňa 09. 05. 2011, keď uviedol, že objednávateľ považuje oneskorenie
za opodstatnené a nebude zhotoviteľa penalizovať. Na rozdiel od žalovaného, ktorý sa podľa žalobcu
opakovane bezdôvodne a neopodstatnene dostal do omeškania so splnením svojho záväzku uhradiť
riadne a včas faktúry omeškanie žalobcu s odovzdaním diela bolo opodstatnené, teda žalobca sa do
omeškania s odovzdaním diela nedostal. Zo strany žalobcu preto nebol žiaden dôvod na odpustenie
úrokov z omeškania za oneskorené platby, v takomto smere nebola medzi účastníkmi konania uzavretá
žiadna dohoda.

Nakoľko žalovaný riadne a včas faktúry neplatil, žalobca za účelom eliminácie škôd a hrozby platobnej
neschopnosti bol nútený požičať si peniaze na úhradu splatných záväzkov pre subdodávateľov, v
súvislosti s čím mu vznikla ďalšia škoda spočívajúca v úhrade úrokov za poskytnuté pôžičky.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 16. 09. 2014 a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože tento je podľa žalovaného správny.
Žalovaný súhlasí s hodnotením súdu, že úroky z omeškania dohodnuté v zmluve vo výške 0,5% denne
sú neprimerane vysoké a ich výška odporuje zásadám poctivého obchodného styku, nakoľko takto
dohodnuté úroky z omeškania predstavujú sumu vo výške 182,5% ročne, čo pri výške jednotlivých
faktúr nie je zanedbateľná suma, vedie k neúmernému obohateniu žalobcu a súčasne k neprimerane
vysokému hospodárskemu poškodeniu žalovaného. Poukazoval tiež na judikatúru NS SR z ktorej
vyplýva, že aj keď Obchodný zákonník umožňuje účastníkom obchodných záväzkových vzťahov určiť
výšku úrokov z omeškania predovšetkým dohodou zmluvných strán, v § 265 Obchodného zákonníka je
stanovené pravidlo, v dôsledku ktorého zákon nechráni výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého
obchodného styku, ktoré sú kritériom pre právnu ochranu výkonu práva. Aj úroky z omeškania dohodnuté
na zmluvnom základe podliehajú tomuto kritériu rovnako tak nesmú byť v rozpore s dobrými mravmi.
Rozpor s dobrými mravmi nastáva z dôvodu hrubého nepomeru medzi vzájomnými plneniami zmluvných
strán, ktoré spočívajú v dojednanej neprimeranej výške úrokov z omeškania, či zmluvnej pokuty. Uviedol
tiež, že pokiaľ žalobca vychádzal z toho, že všetky záväzky mu majú byť uhradené do 31. 07. 2011, mal si
do uvedeného dňa voči žalovanému právo na zaplatenie úrokov z omeškania uplatniť, žalobca tak však
neurobil, právo na zaplatenie úrokov z omeškania si voči žalovanému do dňa 31. 07. 2011 neuplatnil.
Žalovaný tvrdil, že so žalobcom sa dohodli na konečnom vysporiadaní všetkých vzájomných záväzkov
zo zmluvy, teda aj vysporiadanie úrokov z omeškania, žalobca však ústnu dohodu nedodržal a úroky z
omeškania si voči žalovanému uplatnil. Žalovaný tiež tvrdil, že pokiaľ by sa so žalobcom pri konečnom
vysporiadaní všetkých záväzkov zo zmluvy nedohodli aj o úrokoch z omeškania, žalovaný by nebol
podpisoval Protokol k záverečnej faktúre, v ktorom bola dohodnutá aj zmena ceny diela oproti pôvodne
dohodnutej. Pokiaľ teda žalovaný vyslovil súhlas s dohodou, že zaplatí žalobcovi navyše sumu vo výške
193.883,49 Eur, pričom žalobca by si naďalej mohol voči nemu uplatňovať právo na úroky z omeškania,
žalovaný by sa dvojnásobne takouto dohodou poškodil. Žalovaný trvá na tom, že medzi ním a žalobcom
došlo k ústnej dohode nielen ohľadom zmeny ceny diela, ale aj v tom, že žalobca si nebude uplatňovať
úroky z omeškania. Pokiaľ žalobca tvrdí, že si musel z dôvodu meškania žalovaného s úhradou faktúr
peňažné prostriedky požičať, žalovaný poukazuje na to, že zmluvy o pôžičke uzatvorené v období od 22.
09. 2010 do 03. 05. 2011 uzavrel žalobca so svojimi konateľmi ako s veriteľmi, pričom okrem poslednej
zmluvy o pôžičke išlo aj o spoločníkov žalobcu, a v týchto zmluvách o pôžičke bol dohodnutý úrok z
pôžičky vo výške 20% ročne, teda úrok značne prevyšujúci výšku úroku účtovaného bankami.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v
senáte bez nariadenia pojednávania, pričom v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a
čas vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.

Z predloženého spisu odvolací súd okrem iného tiež zistil nasledovné skutočnosti:
Článok XXV. Zmluvy o dielo, uzavretej dňa 26. 07. 2010 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným
ako objednávateľom boli dohodnuté „Zmluvné pokuty“. V bode 2 čl. XXV. bolo dohodnuté, že v prípade
omeškania objednávateľa s úhradou faktúry, je zhotoviteľ oprávnený uplatniť si voči objednávateľovi
úrok z omeškania vo výške 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania po splatnosti faktúry. Podľa čl.



XXV. bodu 6, dohodnuté zmluvné pokuty a sankcie je povinná strana zaplatiť oprávnenej do 14 dní od
ich uplatnenia. Dňa 06. 07. 2011 podpísali zmluvné strany Protokol k záverečnej faktúre za zhotovenie
diela „Dátové centrum Slovak Telecom“ podľa Zmluvy o dielo zo dňa 26.07.2010. V tomto protokole sa
dohodli, že cena diela vrátane všetkých naviac prác a odpočtov činí sumu 1.990.000,- Eur, ďalej, že
zhotoviteľ odovzdal dielo dňa 09. 05. 2011 riadne a včas v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 26. 07. 2010 a
k tomuto dátumu začala plynúť záručná doba na dielo v zmysle príslušných ustanovení Zmluvy o dielo
zo dňa 26. 07. 2010, a napokon sa zmluvné strany dohodli, že všetky záväzky, vrátane 5% zádržného
budú objednávateľom uhradené najneskôr do 31. 07. 2011. Faktúrou č. 111000092 zo dňa 31.08.2011
vyúčtoval žalobca žalovanému úroky z omeškania za meškanie s úhradou faktúr zo zmluvy o dielo
podľa prílohy v celkovej výške 99.513,19 Eur. Úroky boli vyúčtované za meškanie s úhradou celkom
10 faktúr, z prehľadu je zrejmé, že išlo o faktúry s dátumom splatnosti v období od novembra 2010 do
mája 2011, pričom žalovaný na niektoré z týchto faktúr uskutočňoval aj čiastočné plnenia a to tak, že
posledné z týchto úhrad boli zrealizované v máji 2011, v prípade 3 úhrad boli faktúry zaplatené 01. 08.
2011. Predmetom zmluvy o dielo bolo zhotovenie stavby „Dátové centrum Slovak Telecom“, odovzdanie
dokončeného diela bolo dohodnuté na 07. 03. 2011 a celková cena za zhotovenie diela bola dohodnutá
v sume 1.796.116,51 Eur bez DPH.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (Zák. č. 513/1991 Zb.) v znení účinnom do 31. 01. 2013, ak
je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Ako na to poukazoval aj žalobca, úprava úrokov z omeškania pri meškaní s plnením peňažných záväzkov
v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platná a účinná v čase vzniku zmluvného vzťahu upravovala
pre dlžníka povinnosť platiť úroky z omeškania (na rozdiel od úpravy § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka účinnej od 01. 02. 2013, v zmysle ktorej pri omeškaní so splnením peňažného záväzku vzniká
veriteľovi právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania). S poukazom na § 263 ods. 1
Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013 bolo ustanovenie Obchodného zákonníka vo
vyššie citovanom znení dispozitívnym ustanovením, strany sa teda mohli od znenia vyššie citovanej
úpravy § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení účinnom do 31. 01. 2013) odchýliť (na rozdiel od
úpravy § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 01. 02. 2013, v zmysle ktorého sú ustanovenia
§ 369 - 369d Obchodného zákonníka úpravami kogentnými).

Právna úprava v čase uzavretia zmluvy teda nevylučovala, aby sa zmluvné strany o úrokoch z omeškania
pri meškaní s úhradou faktúr zo strany žalovaného ako objednávateľa dohodli tak, že žalobca ako
zhotoviteľ je oprávnený si uplatniť voči žalovanému úrok z omeškania vo výške určenej v zmluve (0,5%
z dlžnej sumy za každý deň omeškania po splatnosti faktúry). V Protokole k záverečnej faktúre za
zhotovenie diela podpísanom dňa 06.07.2011 sa zmluvné strany dohodli, že všetky záväzky (vrátane
5% zádržného) budú objednávateľom uhradené najneskôr do 31. 07. 2011. Zároveň je v uvedenom
protokole zaznamenané, že žalobca ako zhotoviteľ odovzdal dielo dňa 09. 05. 2011 (riadne a včas
v zmysle uzavretej zmluvy o dielo). Vzhľadom na uvedený protokol s prihliadnutím tiež na ostatné
skutočnosti zistené dokazovaním súdu prvého stupňa je nepochybné, že dohoda v protokole zo dňa 06.
07. 2011 sa týkala úhrady všetkých záväzkov zo zmluvy o dielo. Keďže žalobca v čase do uzavretia
protokolu žalovanému nevyúčtoval úroky z omeškania za meškanie žalovaného s úhradou faktúr, teda
neuplatnil si voči nemu tieto úroky z omeškania v zmysle čl. XXV. bod 2 zmluvy, úroky z omeškania si
voči žalovanému neuplatnil ani do 31.07.2011, teda do termínu, do kedy mali byť zo strany žalovaného
zaplatené všetky záväzky, žalovanému záväzok zaplatiť úroky z omeškania žalobcovi do 31. 07. 2011
nevznikol. Ako na to poukázal aj súd prvého stupňa, žalobca faktúru, ktorou si uplatnil voči žalovanému
úroky z omeškania vystavil až dňa 31. 08. 2011, teda po dátume, ktorý si zmluvné strany dohodli ako
dátum, do ktorého budú uhradené všetky záväzky zo strany žalovaného ako objednávateľa. Žalobca si
teda úroky z omeškania do 31. 07. 2011 neuplatnil, žalovanému ich nevyúčtoval, žalovaný preto správne
dospel k názoru, že úroky z omeškania nie sú záväzkom, ktorý by bol povinný zaplatiť do 31. 07. 2011.



Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného
súdom prvého stupňa odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve za meškanie s úhradou faktúr zo strany žalovaného vo výške 0,5% sú v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku. Ako na to správne poukázal žalovaný, úroky z omeškania vo
výške 0,5% denne predstavujú úroky 182,5% ročne, čo vzhľadom k výške jednotlivých fakturovaných
súm predstavuje sumu nezanedbateľnú, ktorá môže viesť k obohateniu žalobcu a k neprimeranému
poškodeniu žalovaného. Bez ohľadu na to, že výška takto dohodnutých úrokov z omeškania ako sankcia
pre žalovaného je neprimeraná a nevyvážená voči sankciám dohodnutým v zmluve pre žalobcu, už
samotná výška úroku z omeškania (0,5% z fakturovanej sumy denne) je taká, ktorú možno posúdiť ako
neprimeranú, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Samotná skutočnosť, že žalobca si
chcel úrokmi z omeškania zabezpečiť úhrady faktúr s ohľadom na svoje peňažné záväzky voči svojim
obchodným partnerom neodôvodňuje takto dohodnutú výšku úrokov z omeškania. Ako už bolo uvedené,
žalovaný napokon s úhradou 3 faktúr meškal aj 1 deň po dohodnutom dátume 31. 07. 2011 (keď sumu
7.884,76 Eur, sumu 8.531,84 Eur a sumu 227,08 Eur zaplatil až 01.08.2011, bol teda v omeškaní 1
deň). Vzhľadom na ostatné skutočnosti vyplývajúce z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa
odvolací súd dospel k záveru, že aj výkon tohto práva zo strany žalobcu (na ktoré mu právo vzniklo v
súlade so zmluvou a s Protokolom zo dňa 06. 07. 2011) je v rozpore s poctivým obchodným stykom.
Pokiaľ žalovaný uhrádzal platby bankovým prevodom, mohol byť tento 1 deň omeškania spôsobený aj
prevodmi v banke. Rovnako tak je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že žalovaný v uvedenom Protokole
súhlasil v podstate so zmenou dohodnutého termínu diela a aj s navýšením jeho ceny tak, ako to
požadoval žalobca. Aj vo svetle týchto zistených skutočností je potrebné uplatňovanie práva žalobcu na
úroky z omeškania vo výške 0,5% hodnotiť ako výkon práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným
stykom.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §219 ods. 1 OSP
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Žalovanému priznaná náhrada trov odvolacieho konania predstavuje trovy právneho zastupovania a
bola určená podľa príslušných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb za 1 úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu) vo výške
619,09 Eur a 1x paušál 8,04 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 627,13
Eur.

Podľa § 149 OSP je žalobca žalovanému prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.